Celý dej Malého princa sa odohráva v púšti na Zemi a na rôznych planétkach. Vo svojej podstate je jednoduchý, ale každá z kapitol nesie v sebe nejaké tajomstvo, ktoré sa na jej konci vysvetlí. Tým tajomstvom je podstata života.
Postava letca je Exupérov sám ako dospelý, postava malého princa je Exupérov v detstve a dieťa ukryté v ňom. Detstvo pre autora predstavovalo životnú etapu, ku ktorej sa v dospelosti v spomienkach navracal a hľadal v ňom útechu v ťažkých chvíľach. Postava malého princa je smutná, ale putovaním po planétach získava poučenie o dôležitých veciach.
Kniha Malý princ sleduje príbeh letca, ktorý sa zrútil s lietadlom z oblohy niekde v púšti. Predtým než popíše časť, kedy stretol malého princa, zaspomína na minulosť, kde naráža na odlišnosť myslenia detí a dospelých. Náhle sa z ničoho nič objaví mladý plavovlasý chlapec. Tento je veľmi chorý... toto je baran, nie baránok...
V tomto čase bol letec už frustrovaný, lebo sa nemohol venovať oprave svojho lietadla, a tak rýchlo načmáral kváder, prezentujúci škatuľu, v ktorej sa požadovaný baránok ukrýva. Po nejakej chvíli malý princ ukázal na lietadlo a spýtal sa letca, čo je to za vec. Letec odpovedal, že je to lietadlo a lieta. To malého chlapca udivilo a nadšene sa spýtal: "Ty tiež prichádzaš z neba? Z ktorej planéty?" Táto otázka pomohla aspoň trochu letcovi objasniť situáciu a namiesto toho, aby odpovedal na otázku, položil malému princovi inú, v ktorej sa ho pýtal, či priletel z inej planéty.
Malý princ pochádza z malej planétky so sopkami a nebezpečnými baobabmi, ktoré môžu spôsobiť katastrofu. Raz, keď vymetával sopky, zjavila sa kvetina. Bola to parádnica, ktorá sa dlho upravovala. Až jedného dňa, za úsvitu slnka, ukázala svoju plnú krásu. Malý princ z nej bol celý očarovaný a plnil všetky jej rozmary. Miloval ju, ale bol veľmi mladý, aby si to uvedomil, a tak jedného dňa odišiel. V ten deň kvetina priznala, že ho tiež má rada, ale už bolo veľmi neskoro.
Prvá planéta, ktorú náš hrdina navštívil, bola planéta, na ktorej sedel kráľ. Kráľ má predstavovať chtivosť človeka vládnuť ako... no, ako kráľ. Malý princ sa s ním stretne a žasne nad jeho mocou. Potom navštívil päť ďalších planét: domýšľavcovu, pijanovu, biznismenovu, lampárovú a zemepiscovu.
Malý princ následne zamieri na Zem. Tam stretol hada, s ktorým mali prapodivnú konverzáciu, keď had ponúkol chlapcovi, že ho vezme domov. Potom šiel púšťou, až prišiel k záhrade. Bola to záhrada plná ruží, čo malého princa veľmi rozrušilo, lebo si myslel, že má doma jedinú svojho druhu. Sadol si a plakal. Po chvíli prišla líška a chcela, aby si ju malý princ skrotil.
V deň, keď musel odísť, sa zastavil opäť pri ružiach a uvedomil si cennú lekciu, že - hoci vyzerajú podobne ako tá jeho - jeho ruža nie je obyčajná a je jedna jediná vo vesmíre, pretože to len ju zakrýval poklopom, ju zalieval... Toto robieval len svojej ruži a nie žiadnej inej ruži v záhrade. Pri lúčení s líškou si túto lekciu utvrdil, lebo si uvedomil význam skrotenia. Predtým bola líška pre malého princa rovnaká ako kopa iných líšok na planéte, rovnako ako bol malý princ rovnaký pre líšku ako iní chlapci na planéte.
Chlapec s plavými vlasmi pokračuje v rozprávaní o ceste na Zem, pri ktorej stretne výhybkára, obchodníka... Ale letec už dopíjal svoju poslednú zásobu vody a bol myšlienkami inde. Prerušil človiečika, keď rozprával o svojej priateľke líške, aby mu povedal, že asi zahynú na dehydratáciu. Chlapec si neuvedomoval nebezpečenstvo, ale napriek tomu navrhol, aby šli hľadať studňu. Hoci sa to zdá ako nezmyselný nápad (hľadať studňu v púšti), letec s malým princom sa vydávajú na cesteu a nakoniec studňu naozaj nájdu.
Keď sa letec navracia späť k lietadlu a konečne ho opraví, ide to povedať chlapcovi. Počuje malého princa, ako sa s niekým rozpráva. Dohovárajú sa, že vezmú chlapca späť na jeho planétu, ale letcovi sa to nepáči, a tak nazrie, s kým ten človiečik vedie pohádku a zazrie veľkého jedovatého hada. Zdesí sa a začne po hadovi strieľať, ten utečie. Malý princ tam sedí ticho, zdá sa zarmútený. To letca znepokojí a pýta sa malého princa, čo sa deje. Hovorí, že je výročie, kedy prišiel na Zem a že bude musieť ísť, musí sa vrátiť za svojou kvetinou. Letec cíti ľútosť, pretože si uvedomuje, že potom už nebude počuť človiečikov smiech. Malý princ letcovi hovorí dôvody, prečo je to správne a že by sa mal vrátiť na svoju planétu a dá letcovi darček - keď sa bude pozerať na hviezdy, bude počuť ten jeho milovaný smiech. Letec dá za pravdu malému princovi, ale sľubuje, že chlapca neopustí.
Keď nastane osudná noc, letec sa prebudí a ide sa pozrieť po malom princovi, ten ale nikde nie je. Letec sa vydá po človiečkových stopách, ale je neskoro. Keď sa na to isté miesto vracia nasledujúce ráno, vie už iste, že človiečik je späť na svojej planétke, pretože tam nie je žiadne telo. Letec sa potom vráti k sebe domov. Už to bude 6 rokov od stretnutia malého princa a letca.
Malý princ, azda najznámejšia filozofická rozprávka pre dospelých. Toto dielo priraďujeme aj k fantastickej literatúre, pretože sa tu nachádza veľa vymyslených postáv a bytostí. Celý príbeh je popretkávaný rôznymi úvahami autora, hlavne o dospelých. Porovnáva detský svet so svetom dospelých, ako dospelí nedokážu pochopiť detské myslenie, ako všade vidia len na peniaze a moc, ktoré dokážu zvíťaziť nad rozumom, láskou, citmi.
Autor síce patrí do sveta dospelých, no stále sa cíti byť dieťaťom. A kvôli tomu ho dospelí nevedeli pochopiť. A v tom bol Malý Princ odlišný od ostatných. ,,Všetci dospelí boli raz deťmi, ale malo ktorý z nich si na to pamätá.“ A o tom autor píše. Ako človek dospieva, získava vedomosti, skúsenosti... Ale pri tom stráca fantáziu, skutočné hodnoty a zmysel života. Všade sa ponáhľa, z jednoduchých vecí robí zložité. ,,To čo je dôležité, je neviditeľné. o nepochopení detí, ignorácii, sebectve, malichernosti ...
Svoje rozprávanie začína autor opisovaním svojich maliarskych začiatkov, kde zistil, že maliarom určite nebude, no aj tak sú v knihe autorove kresby. Jeho názorom je, že slová sú majú limity a nie každá pravda sa dá vyjadriť slovami. Obrázky umiestňuje do textu tak, aby ho dopĺňali. Aj keď sú ilustrácie jednoduché, sú spojené s dielom a bez nich je ťažké dielo pochopiť. Prvá kresba je z jeho detstva, ktorú používa na otestovanie ľudskej predstavivosti. Tá maľba predstavuje “klobúk“ podľa dospelých. Ale v skutočnosti ide o hada, ktorý zožral slona.
„Tak som žil samotársky a nemal som nikoho, s kým by som si vážne pohovoril.“ A tu prichádza zlom v jeho živote. Podstatná časť začína rozprávaním pilota, ktorý havaruje s lietadlo uprostred Saharskej púšte a pri oprave lietadla sa stretáva s Malým Princom. Toto dielo by sa dalo nazvať aj autobiografickým, pretože autor bol v civilnom živote pilotom a skutočne havaroval na Saharskej púšti, kde mával halucinácie.
Malý Princ spadol akoby z neba. Aj keď spolu prežili len 8 dní, prevrátil jeho, doteraz fádny život, naruby. A keďže pilot (sám autor) v kreslení dobrý nebol, nakreslil mu debničku a vyhlásil: „Toto je debnička, vnútri nájdeš ovečku, akú chceš,“ no bol prekvapený, ako sa tvár malého kritika rozžiarila. „Takto som sa zoznámil s malým princom.“ Ale na všetko potrebuje človek čas a neskôr to pilot pochopil z rozprávania chlapca o svojej planéte. Aj keď to nebolo jednoduché, podarilo sa mu zistiť o planéte, z akej Malý Princ pochádzal. Je to asteroid B - 612. Ako prvý ho objavil turecký hvezdár, ktorého najprv kvôli jeho zjavu ignorovali. Ignorácia, ktorá dokáže kvôli vzhľadu zatieniť vnútro a inteligenciu človeka.
Pre Malého Princa bola jeho planéta veľmi dôležitá, hlavne pre jeho jednoduchý pokojný život. Rád rozprával o západe slnka, o baobaboch, a o ruži, ktorú aj napriek svojej láske k nej opustil. Opisuje, ako sa o ňu staral, polieval, prikrýval proti zime...a nakoniec si ju skrotil, aj keď o tom nevedel. A napriek tomu bola ješitná, nafúkaná, naivná. Autor vdychuje ruži vlastnosti ľudí, no napriek tomu je to nádherný kvet, ktorý má problém vyjadriť svoju lásku a city k Princovi. A to je hlavným odchodom princovho odchodu z planéty. Až vďaka líškiným slovám pochopil, že: „Najprv musíme lásku dávať, až potom sa nám bude dostávať.“ Vyjasnila sa mu ešte jedna vec: „Láska sa bezpodmienečne spája so zodpovednosťou.“
Tak hlavný hrdina cestuje po galaxii a navštevuje planéty, kde sa stretáva s obyvateľmi, ktorý charakterizujú svet dospelých. Nenachádza však porozumenie, ktoré očakával. Nechápe ich prevrátený rebríček hodnôt, je čoraz smutnejší a osamelejší. Pri návšteve prvej planéty sa stretáva s kráľom, ktorý vládne nad všetkým, ale pri tom nevládne nikomu a ničomu. „Pijem“, odpovedá pijan. „Aby som zabudol!“, povie pijan. „Aby si zabudol? „Aby som zabudol, že sa hanbím“, priznal pijan. „A za čo sa hanbíš?“, vypytoval sa malý princ zmätene. „Hanbím sa, že pijem!“ dodal pijan a odmlčal sa. Veľká zhoda slov a viet, až by si čitateľ pomyslel, že nemá zmysel. Ale nie je to pravda. Nad týmto výrokom, ako aj nad celým dielom by mal človek porozmýšľať a zamyslieť sa, čo nám tým autor chcel odkázať. Predstavuje to akýsi kolobeh života. Po návšteve takmer každej planéty Malý Princ dodá: „Dospelí sú rozhodne až neuveriteľne čudní.“ Ale až vďaka zemepiscovi sa dozvedá o planéte Zem, teda o siedmej a zároveň poslednej planéte, na ktorú sa Malý Princ vyberá. A tak pokračuje vo svojej ceste dúfajúc, že nájde pochopenie a lásku.
Na Zemi sa stretáva s hadom, ktorý je prvou a zároveň poslednou bytosťou, lebo vďaka hadovi sa dostáva späť na svoju planétu, ku svojej milovanej ruži. Had celý čas rozprával v hádankách, čomu Malý Princ nerozumel, ale tie mali svoj význam. Ako v každej kapitole, tak aj tu sa objavujú prvky dospelých. Čiže hovorí tu o sebeckosti a neschopnosti počúvať druhých. Na záver had dodáva: „Môžem ti jedného dňa pomôcť, ak sa ti bude priveľmi cnieť za tvojou planétou. Ja môžem...“ Tak sa malý hrdina vydal ďalej. Vystúpil na vysoký vrch, kde sa každé jeho slovo opakovalo. Bola to ozvena, ale on si pomyslel: „Ľudia nemajú predstavivosť, opakujú, čo sa im povie...“ Nakoniec Malý princ našiel cestu. A všetky cesty vedú k ľuďom. V tom uvidel záhradu plnú ruží a bol veľmi sklamaný, lebo zistil, že mu jeho ruža klamala. Tvrdila že je jediná svojho druhu vo vesmíre. Ľahol si do trávy a plakal. V tom sa zjavila líška. To ona mu pomohla odkryť pravé tajomstvo priateľstva a lásky. Pochopil, že priateľstvo je skutočné len vtedy, ak si jeden druhého skrotíme. Na otázku čo znamená skrotiť mu líška odpovedala: „Znamená to vytvoriť putá.“ A dodala: „Ak si ma skrotíš, budeme jeden druhého potrebovať. Budeš pre mňa jediný na svete...“ Až po týchto slovách pochopil, čo pre neho ruža znamená. Líška zmĺkla a nadlho sa zahľadela na Malého Princa: „Prosím ťa... skroť si ma! Spoznáme len tie veci, ktoré si skrotíme“, povedala a zverila mu svoje tajomstvo: „Dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očami neviditeľné.“
Po tomto stretnutí s líškou Malý Princ pochopil, že je navždy zodpovedný za všetko, čo si skrotí. Je zodpovedný za svoju ružu. Líška je veľmi dôležitou postavou v tejto knihe, lebo síce nemá rada ľudí, zveruje princovi svoje tajomstvo a pomáha mu zistiť, čo je v živote dôležité. Takto opísal svoju cestu Malý Princ, ale pilot bol už dosť nervózny a tak, ako každý má svoju slabú chvíľku, stalo sa to aj jemu. Dostáva sa do rozporu medzi sebou, pretože vyslovil vetu, ktorú na dospelých nemal rád: „Ja sa zaoberám vážnymi vecami“, za čo sa na neho Malý Princ nahneval a dodal, že to napĺňa ľudí pýchou. Veľmi sa za to hanbil. Ale trápila ho aj iná vec. Míňala sa im voda a na púšti sa bez vody prežiť nedá. Tak sa ju vybrali spolu hľadať. Až vtedy si pilot uvedomil princovo odhodlanie vrátiť sa späť k svojej ruži za každú cenu. „Lampy musíme dobre chrániť: jeden náraz vetra ich môže zahasiť...“ Uprostred púšte našli studňu, čo bolo pre nich zvláštne. Až teraz si Malý Princ uvedomil líškiné slová, že to najdôležitejšie vidíme srdcom, pretože aj keď to bola iba obyčajná voda, odrazu sa im zdala byť srdcu milá ako nejaký dar. Zachránila im totiž život.
Pilot sa musel vrátiť k svojmu lietadlu a opraviť ho. Keď sa na druhý deň vrátil, počul ako sa Malý Princ s niekým rozpráva, no nikoho nevidel. No keď podišiel bližšie zbadal hada, ktorý mu chcel pomôcť vrátiť sa späť na svoju planétu. Keď to pilot uvidel, veľmi sa zľakol, pretože vytušil, že sa blíži koniec ich stretnutia. No Malý Princ mu povedal: „Vždy keď sa pozrieš na hviezdy, uvidíš ma. Ty budeš mať päťsto miliónov malých zvončekov, ja budem mať päťsto miliónov malých studničiek...“ Stretnutím sa s hadom sa končí putovanie Malého Princa po vesmíre. „Pri jeho členku sa mihol iba žltý záblesk. Chvíľu nehybne stál. Nevykríkol. Padal pomaly, ako padá strom. Dokonca to na piesku nespôsobilo nijaký hluk.“ Takto sa končí príbeh Malého Princa. A pilot možno doteraz čaká na návrat Malého Princa. Ktovie , Malý Princ možno teraz drieme v nás a čaká, kedy sa opäť aspoň na chvíľu staneme deťmi.
Bol to chlapec s čistým a milým srdcom, ktorý pochádza z jednej z päťsto miliónov hviezd, ktoré žiaria nad nami. Autor využíva na dej pohľad chlapca s detskými očami, pretože ešte nie je skazený ako všetci dospelý. Má ešte detskú predstavivosť a svojím vlastným spôsobom si vysvetľuje veci a javy okolo seba. Má triezvy pohľad na svet na, na veci okolo seba, nie je nikým a ničím ovplyvňovaný. A práve detskými očami sa dajú rozpoznať pravé hodnoty života a nie je to nevšímavosť a túžba po moci a peniazoch, ale priateľstvo, láska a ochota. Ide tu o umení získať si ľudí svojím triezvym pohľadom na svet. Podľa mňa je to výborné dielo, v ktorom autor poukazuje na rozpory sveta, na to, ako dospelí napredujú len za svojími cieľmi a pritom zabúdajú na to, že sú tu aj oveľa dôležitejšie veci .Zabúdajú na svoj niekdajší detský pohľad na svet, prestávajú používať fantáziu. Ak ide človek rovno dopredu, ďaleko nezájde.
The author picture different world children and adult in this work. The theme is very interesting and we find here a lot of lesson for life. The work is relatively short but is complicate your contents. It is a story a little boy how travel on the space and he find love and friendship. He has clean heard and he lived on asteroid B - 612. By his travel he attend planet Zem and meet fox.
Príbeh začína predstavením rozprávača, letca, ktorý si spomína, ako nakreslil obraz, keď mal šesť rokov - obraz boa constrictor prehĺtajúceho slona. Rozprávač potom opisuje svoje núdzové pristátie v saharskej púšti. Má len toľko vody, aby prežil osem dní a svoje lietadlo si musí opraviť sám. Počas spánku ho zobudí malý princ, ktorý ho požiada, aby nakreslil ovečku. Po niekoľkých neúspešných pokusoch nakresliť tú správnu ovcu, rozprávač nakreslí prepravku a tvrdí, že ovca je vnútri. Počas trávenia času s malým princom sa letec dozvedá o svojej planéte; je taký malý, že za jediný deň môže vidieť veľa západov slnka a dokonca aj hrabať svoje sopky. Princ sa pýta letca, či ovce jedia kvety s tŕňmi, pretože sa obáva, že jeho ovce jedia jeho kvet. Letec, zaneprázdnený prácou na svojom lietadle, bezstarostne konštatuje, že tŕne pre rastlinu nerobia vôbec nič a ovce ich samozrejme zožerú. To vedie princa k odhaleniu ďalších podrobností o tom, ako sa dostal do Saharskej púšte. Neuvedomujúc si, že miluje svoju kvetinu, princ odišiel a navštívil niekoľko planét. Stretol kráľa, márnomyseľného muža, ktorý chcel byť len obdivovaný, opilca, ktorý je za svoje pitie v rozpakoch, obchodníka, ktorý veril, že je seriózny muž, ktorému patria hviezdy, a lampára, ktorý každú minútu znovu rozsvieti lampu. Na šiestej planéte sa princ stretol s geografom, ktorý mu poradil, aby navštívil Zem, a tak prišiel na pristátie v Saharskej púšti. Princ sa potom stretol s líškou, ktorá princa naučila, ako ho skrotiť. Predtým, ako princ odišiel pokračovať v ceste, líška prikáže princovi, aby sa znova pozrel na ruže. Princ si uvedomí, že tieto ruže neboli skrotené, a preto nie sú ničím ako jeho doma. Líška dala princovi cennú lekciu - všetko podstatné je očiam neviditeľné a treba to cítiť srdcom. Ako dni plynú, princ si uvedomuje, že je to výročie jeho príchodu na Zem. Letec je smutný, keď vidí svojho priateľa odchádzať, a má pocit, že ho skrotili.
Malý princ ponúka mnoho momentov na zdôraznenie priateľstva a empatie. Učitelia môžu podnietiť diskusie so žiakmi otázkami o skrotení, starostlivosti o druhých a videniu srdcom, čo pomáha študentom zamyslieť sa nad vlastnými vzťahmi a emóciami.
Malý princ je vhodný pre široké spektrum ročníkov, zvyčajne od vyšších ročníkov základnej školy (4-5. ročník) až po strednú a dokonca vysokú školu. Témy a jednoduchosť románu ho robia prístupným, zatiaľ čo hlbšie posolstvá poskytujú bohaté diskusie pre starších študentov.
Hlavným posolstvom Malého princa je, že to, čo je naozaj dôležité, je neviditeľné očami a musí sa cítiť srdcom.
Dielo: Malý princ Autor: Antoine de Saint-Exupéry (1900 - 1944) Francúzsky spisovateľ, letec, často označovaný aj ako filozof. Narodil sa v šľachtickej rodine. Študoval v Paríži, neskôr pracoval ako letec. Lietal na diaľkových tratiach, počas 2. svetovej vojny bol vojnový pilot. Autor sa podobnými otázkami zaoberal aj v iných prácach, napr. Zem ľudí alebo Citadela. Neraz sa presvedčil o tom, že veriť iba rozumu nestačí. Prostredníctvom zmyslov a rozumu nedokážeme vidieť všetko. Veril, že pravú podstatu vidíme cez srdce: „Dobre vidíme iba srdcom. Očami malého princa dostáva krása nový rozmer - najkrajšie je to, čo najmenej vidíme. Človek si sadne v púšti na presyp a nič nevidí, nič nepočuje, no predsa čosi v tichu žiari. Na púšti je najkrajšie to, že niekde v nej je ukrytá studňa.
Autor sa zaoberá motívom samoty - osamelý a smutný bol nielen malý princ, ale aj samotný autor. Malý princ žil samotársky, nemal nikoho, veľmi túžil po tom, aby si našiel priateľov. Osamelý človek nemôže byť nikdy naozaj šťastný. Pravé šťastie totiž dokážeme nájsť len v blízkosti iného človeka, v blízkosti priateľa. Autor poukázal na hodnotu priateľstva, na jeho cenu a silu.
Autor má priateľa (L. Malý princ postretával na svojej ceste niekoľko dospelých. Žili osamote, bez vzťahov, zabudli na putá a zvyklosti, nepozerali sa na túžby svojho srdca, akoby prestali byť ľuďmi. Dospelí sa veľmi ponáhľajú, nevedia však, čo hľadajú, nikdy nie sú spokojní tam, kde sa nachádzajú. Môžu mať v záhrade päťtisíc ruží, ale nebudú šťastní, pretože žijú vo svete, ktorý je len súhrnom anonymných vecí. V skutočnosti však nepotrebujú takú veľkú záhradu. Malý princ neskôr pochopí, čo znamená „skrotiť“ si niekoho. Ruža, ktorej venoval svoj čas, námahu a cit, sa tým stala jedinečnou, aj keď si spočiatku myslel, že je rovnaká ako tie ostatné. Aj tá voda, ktorú objavili v studni, nebola len obyčajnou vodou.
Filozofická rozprávka Malý princ sa stala jedným z najznámejších diel francúzskej literatúry a jedným z najslávnejších rozprávkových príbehov na svete.
Z dedikácie (poznámka. dedikácia - autorské venovanie, venovací text). Zo záveru - obsahuje text s priloženou kresbou saharskej krajiny. V diele sa nachádzajú vlastné kresby autora - ilustrácie priamo súvisiace z textom. Bez nich by úplné pochopenie textu nebolo možné (napr. Autor si spomenul, ako v šiestich rokoch videl obrázok, na ktorom veľhad kráľovský prehltol akéhosi dravca. Poradili mu, aby prestal kresliť, a tak si vybral iné povolanie. Žil samotárskym životom, nemal nikoho, s kým by sa pozhováral, až do čias, keď mal poruchu motora a havaroval na saharskej púšti. Bol opustený, osamelý, tisíce kilometrov od obývaného kraja a zrazu začul hlas malého princa, ktorý žiadal, aby mu nakreslil ovečku. Musel ju prekresľovať niekoľkokrát, až nakreslil debničku a povedal, že v nej sa nachádza ovečka. Trvalo dlho, kým pochopil, odkiaľ prišiel Malý princ, pretože mu nechcel odpovedať na otázky.
Pilot sa snaží opísať malého princa, prerozprávať svoje spomienky z pred šiestich rokov, keď sa s ním stretol. Malého princa sa zmocnia pochybnosti, pýta sa, či ovečky obhrýzajú aj baobaby. Malý princ bol na svojej planéte úplne sám. Často bol veľmi smutný. Vtedy pozoroval západ slnka. V jeden deň videl zapadať slnko až štyridsaťtri ráz za sebou. Piaty deň prezradil pilotovi, že má kvetinu, o ktorú sa veľmi strachuje. Spočiatku si myslel, že je to len ďalší baobab, no kríček prestal rásť a vykľula sa z neho ruža. Pred odchodom sa postaral o svoju planétu. Žil v oblasti asteroidov. Tie sa rozhodol navštíviť ako prvé, hľadal tam zamestnanie a poučenie. Na prvom prebýval kráľ. Na druhej planéte býval márnivec, ktorý chcel, aby ho každý obdivoval. Na ďalšej planéte býval pijan. Pije preto, lebo sa hanbí. Hanbí sa preto, lebo pije. Táto návšteva bola veľmi krátka a ostal po nej skľúčený. Ďalšou zastávkou bola planéta, na ktorej sa nachádzal biznismen. Mal veľmi veľa práce, neustále počítal. Počítal hviezdy, hovoril, že ich vlastní. Piata planéta bola najmenšia, vošla sa na ňu len pouličná lampa a lampár. Lampár sa neustále zdravil „dobrý deň“ a „dobrý večer,“ a stále zhasínal a zažíhal lampu. Nevedel si oddýchnuť, pretože deň tam trval len jednu minútu a neustále sa musel starať o svetlo. Šiesta planéta bola desaťkrát väčšia. Býval na nej zemepisec, ktorý o svojej planéte nevedel vôbec nič. Nie je totiž cestovateľom, nechodí, je priveľmi dôležitý na to, aby sa túlal. On len zapisuje, čo sa dozvie od cestovateľov. Zem je siedmou planétou, ktorú navštívil. Malý princ dopadol rovno na púšť, kde nebolo nikoho. Prihovoril sa mu však had. Pýtal sa ho, kde sú ľudia, cítil sa na púšti osamelo. Had mu odpovedal, že človek sa cíti osamelo aj medzi ľuďmi. Nezazrel nikoho, no našiel jednu kvetinu. Chcel sa s niekým spriateliť, vystúpil na vysoký vrch a zvolal. Nešlo mu do hlavy, prečo ľudia niekoľkokrát zopakujú všetko, čo povie. Myslel si, že nemajú predstavivosť. Po dlhej chôdzi konečne našiel cestu, po ktorej sa vydal. Prišiel k záhrade plnej rozkvitnutých ruží, ktoré sa podobali na jeho kvetinu. Myslel si, že jeho kvetina je jedinečná, jediná svojho druhu, teraz však našiel päťtisíc rovnakých. Hovoril si, že nemá žiadnu vzácnu kvetinu, má len obyčajnú ružu. Vtom sa zjavila líška. Prosila ho, aby si ju skrotil, aby si vytvorili puto. Vysvetlila mu, čo znamená skrotiť si niekoho. Povedala mu, aby sa išiel ešte raz pozrieť na ruže a potom mu daruje tajomstvo. Pri pohľade na tých päťtisíc ruží si uvedomil, že jeho kvetina je jediná na svete, že tieto kvetiny sa na ňu vôbec nepodobajú. Pri návrate mu líška prezradila svoje tajomstvo:„Dobre vidíme iba srdcom. Malý princ prichádza k výhybkárovi a pýta sa, čo tam robí. Nevie pochopiť, prečo ľudia nastupujú do vlakov a vystupujú z nich, prečo ide jeden vlak jedným smerom a hneď za ním druhý vlak opačným smerom. Kam tí ľudia idú, čo hľadajú? Stretne obchodníka, ktorý predáva pilulky proti smädu. Prešlo osem dní od pilotovej nehody. Počúvajúc príbeh o obchodníkovi, dopíjal poslednú kvapku vody. Malý princ navrhne, aby išli hľadať studňu. Pilot to síce považuje za nezmyselné, no aj tak sa vydajú na cestu. Po takej dlhej ceste bez pitia táto voda nepredstavovala len obyčajnú živinu. Zrodila sa z veľkej námahy a dlhej chôdze. Ľudia u vás pestujú päťtisíc ruži v jedinej záhrade… a nenachádzajú v nej to, čo hľadajú…[…]A predsa to, čo hľadajú, by sa mohlo nájsť v jedinej ruži alebo v troške vody…[…]Ale oči sú slepé. Takto zneli slová malého princa. Žiadal pilota, aby splnil svoj sľub, aby mu nakreslil náhubok pre ovečku. Chce mať svoju ružu v bezpečí. Malý princ sa chystá na svoj odchod. Dohovára sa s hadom, že príde v tú noc na miesto, kde dopadol na Zem. Malý princ sa pýtal, či má dobrý jed, či ho nenechá dlho trpieť. Pilot si myslel, že mu had ublíži, a preto ho odohnal. Odvtedy prešlo už šesť rokov. Spomenul si, že k náhubku pre ovečku zabudol nakresliť kožený remienok. Nikdy ho nebude môcť ovečke priviazať. Je teda veľkou záhadou, čo sa stalo na jeho planéte. Pilot nakreslil miesto, kde sa malý princ zjavil na Zemi a potom aj zmizol.
Táto kniha je podľa môjho názoru jedna z najlepších, ktoré boli kedy napísané. Čítam ju tretíkrát a stále v nej nachádzam niečo nové. Rozoberá nielen závažné témy pre dospelých, ako sú ľudské nedostatky, priateľstvo, láska, rozdielnosť medzi deťmi a dospelými, ale aj fantáziu, rozprávku a jedinečnosť.