Fotografka a cestovateľka Gabriele Galimberti sa rozhodla pustiť do druhej série umeleckých fotografií s názvom Toy Stories. Na týchto fotografiách deti z rôznych kútov sveta hrdo ukazujú svojich hracích miláčikov. Porovnanie ich množstva a výberu je na zamyslenie. Niektoré obrázky nevyhnutne natískajú otázku: Koľko hračiek deti skutočne potrebujú?
Projekt s hlbokým a nezabudnuteľným odkazom môže vzniknúť, ak sa do fotenia pustí kreatívny človek. Zameriava sa pritom najmä na detaily, akými sú napríklad zubné kefky alebo detské hračky.
Fotografka Anna Rosling Rönnlundová strávila 15 rokov zachytávaním spôsobu života ľudí naprieč spoločenskými vrstvami a sociálnymi podmienkami na rôznych miestach Zeme. Podarilo sa jej vytvoriť fotografie až z 50 krajín sveta. Zameriava sa pritom najmä na detaily, akými sú topánky, zubné kefky alebo detské hračky. Niektoré deti majú všetko po čom zatúžia, iné si musia vystačiť s málom. Rodiny v mnohých krajinách na svete musia často vyžiť z naozaj nepredstaviteľne malého množstva peňazí. Na opačnom konci sú rodiny, ktoré si dokážu zakúpiť všetko po čom ich srdce zapiští. Fotografka Anna Rosling Rönnlundová sa rozhodla cestovať a prostredníctvom fotografií, ktoré tvorila, poukázať na to, ako to v ďalekom svete funguje. Zábery sa jej podarilo zhotoviť až v 50 krajinách a takmer každý jeden slúži na zamyslenie. Životná úroveň ovplyvňuje aj ďalšie generácie, ktoré nemajú na výber a musia sa prispôsobiť podmienkam.
Odraz nášho sveta v detských hrách
Trochu iný pohľad na požičiavanie či nepožičiavanie hračiek ponúka psychologička Pavla Koucká, autorka knihy Zdravý rozum vo výchove. Vraví, že ak by dospelí v našom svete toľko neľpeli na materiálnych veciach, nerobili by to ani deti. „V našej spoločnosti vznikajú medzi deťmi inde takmer neznáme spory o majetok - požičiavanie hračiek. Rodičia sa vyčerpávajú tým, aby deti naučili požičiavať hračky iným deťom. V iných kultúrach tento problém nemajú,“ píše a ako príklad uvádza prednášku etnológa J. R. Shepperda, na ktorej uviedol príklad z Afriky.
Príklad z Afriky opisuje situáciu, keď asi šesťročný africký chlapec znudene lovil termitov na steblo trávy. Vtom uvidel prichádzať zhruba rovnako starého chlapca s dreveným autíčkom domácej výroby. Etnológ sa pýta matky, či to nebude problém, na čo ona nechápe, prečo by mal byť. Naznačuje, že jej syn sa pravdepodobne bude chcieť hrať s hračkou kamaráta a ten mu ju pravdepodobne nebude chcieť požičať. Matka nechápe, prečo by mal nastať taký problém, a pýta sa, čo by sa dialo u nich v Amerike. Vysvetľuje jej, že by sa rodičia snažili, aby vlastník na chvíľu požičal auto svojmu kamarátovi. Ona na to, či si aj dospelí len tak požičiavajú autá. Príhoda dopadla tak, že keď chlapec s autíčkom uvidel svojho kamaráta, bez jediného slova auto rozobral na súčiastky. Potom spolu a znovu mlčky odišli do pralesa, vrátili sa odtiaľ s nasekaným drevom a dali sa do práce. Šesťročné deti si v našich podmienkach asi ťažko zájdu do lesa, aby si tam vyrobili ďalšie autíčko, ale za zamyslenie určite stojí náš rodičovský postoj k tomu, či dieťa má alebo nemá ostatným požičiavať hračky.
„Veď mu to požičaj. Čo ti to urobí? Chlapček sa chvíľku pohrá a potom ti lopatku vráti, neboj. Alebo sa aj môžete zahrať spolu,“ prehovára dieťa mamička. To si však nedá povedať a začína rumázgať. Mama mu lopatku vezme z ruky, podáva ju druhému chlapcovi a obracia sa k svojmu potomkovi: „Musíš sa naučiť rozdeliť s druhými, lebo inak sa s tebou nikto nebude chcieť hrať.“ Lenže naozaj musí? Ako by sa nám páčilo, ak by nás na ulici oslovil niekto cudzí s tým, aby sme mu požičali naše auto? Veď je predsa správne sa podeliť... Z pohľadu dieťaťa však áno. Vec je jeho. Tak ako je naše auto. Nevidí dôvod, prečo by mal lopatku požičiavať niekomu inému.
„Často som nad týmto problémom premýšľala. Vyzerá to ako banalita, ale nie je,“ vraví Naďa Homolová, mamička päťročného Mateja. „Predsa len, keď má dieťa novú hračku, s ktorou spí, hrá sa s ňou, tak prečo by ju mal niekomu požičiavať? Na druhej strane nechcem zbytočné konflikty. Určite je dobré s deťmi vychádzať a kamarátstvo je aj o tom, že sa podelím. Dohodla som sa preto so synom, že tie hračky, ktoré požičiavať vyslovene nechce, nemusí. Vybrali sme ale iné, ktoré požičia rád,“ vysvetľuje. Keď teda príde k situácii, že kamarát si chce požičať hračku, Matej mu ponúkne niektorú inú. Lenže deti chcú často práve tú, s ktorou sa hrá niekto iný. Hračka získava na atraktivite len v rukách iného dieťaťa, inak by ležala bez povšimnutia v kúte. Všetci chceme to, čo má niekto iný.
„Vtedy som nekompromisná. Dieťaťu poviem, že túto hračku Matej jednoducho požičiavať nechce a vo väčšine prípadov si kamarát vezme inú. Takto je aj vlk nažratý aj koza celá. A bez konfliktu,“ pochvaľuje si a ako dopĺňa, je pre ňu dôležité, aby syn videl, že sa ho zastane.
MINIMALIZMUS A HRAČKY: JEDINÝCH 11 hračiek, čo potrebuje každé dieťa
Deti a hračky v historickom kontexte
Historické fotografie detí nám ukazujú podobnosti a rozdiely medzi deťmi z minulosti a tými, ktoré žijú v dnešnej dobe. Na niektorých fotografiách je rozdiel viditeľný na prvý pohľad. Deti boli obliekané ako dospelí a často mali starosti, o ktorých sa dnešným deťom ani nesníva. Mnohé zažili vojnu a s tým spojené útrapy. Napriek tomu majú tieto deti s dnešnými aj niečo spoločné - úsmev a radosť z hry s priateľmi, z obľúbenej hračky či zvieratka.
Príklady historických fotografií:
- Francúzske dievčatko a jej mačka, 1959
- Rakúsky chlapec sa teší z nových topánok (2. svetová vojna)
- Dievčatko so šteniatkom, 1950
- Opustený chlapec s hračkou, Londýn 1945
- Dievčatko "číta" Ebony magazine, Chicago 1947
- Malá Marylin, Paríž 1975
- Chlapec a jeho najlepší priateľ
- Malý hudobník, 1920
- Dievčatko s bábikou sediace v troskách domu, Londýn 1940
- Originálny medvedík Pú a Christopher Robin, 1927
- Dievčatko vo vode, Toulon 1949
- Deti hrajúce sa pri opustených delách po bitke o Stalingrad
Tipy na zachytenie nezabudnuteľných momentov
Nie každá rodina si môže dovoliť objednávať fotografa každý mesiac, aby zachytil, ako deti rastú. Našťastie, každý má telefón, ktorý dokáže vytvoriť peknú spomienku. Tu je 7 tipov, ako môžete čo najlepšie odfotiť svoje deti:
- Zaujaté dieťa = dokonalý objekt: Odfoťte dieťa, ako si listuje svoju obľúbenú knižku. Ak máte dve deti, môžete zachytiť, ako staršie dieťa číta mladšiemu, alebo mu ukazuje obrázky v knižke. Taktiež môžete odfotiť dieťa s obľúbenou hračkou. Ak chceme mať dobrú nerozmazanú fotku, dieťa musíme "znehybniť", t.z. zaujať. Najlepšími pomocníkmi sú knižky, obľúbené hračky, bublifuk, vrtuľky, balóny či hrkálky. Využite moment prekvapenia, keď dieťatko zbadá bublinky, či počuje hrkať hrkálku a cvakajte.
- Ako sa ľúbia: Pusinky a objatia: Poproste staršie dieťa, aby pobozkalo mladšie a naopak. Keď dieťa nemá náladu na fotenie, skúste ho niečím inšpirovať, "podplatiť", alebo preložiť fotenie na iný deň.
- Jedzme kukuricu alebo melón: Stačí deti posadiť do kuchyne, dať kukuricu alebo melón a fotiť. Deti sa sústredia na jednu vec a nevnímajú okolie.
- Prirodzenosť: Nenúťte deti, aby pózovali. Premeňte fotografovanie na hru a zachyťte okamih. Ak sa to podarí, fotografia vám vyrozpráva zaujímavý príbeh. Čakajte so spúšťou na prejav emócie. Či už to bude smiech, údiv, radosť alebo smútok. Fotografie, ktoré zachytávajú emóciu, majú veľkú výpovednú hodnotu a človek si k nim ľahšie vytvorí väzbu. Zabudnite na frázu "Pozeraj sa na mňa a usmievaj sa!". Povedzte deťom, nech sledujú niečo z okna. Napríklad, keď prší, deti sú zaujaté týmto výhľadom aj dlhšiu dobu. Aby ich tváričky boli usmiate, dovoľte im pred fotením napríklad poskákať po posteli. Pri fotografovaní detí je najdôležitejšie, robiť to pravidelne, často - každý deň. Práve to spôsobí, že deti si na fotoaparát zvyknú a budú sa správať prirodzene aj keď na ne budete “mieriť objektívom”.
- Svetlo, svetlo, svetlo: Svetlo rieši všetko. Nehľadajte žiadne zátišie alebo zaujímavú lokáciu, aby ste odfotografovali svoje dieťa, ale hľadajte SVETLO. Neumiestňujte dieťa veľmi blízko k stromu (ak snímate vonku), pretože tieň stromu vám pokazí záber. Je lepšie odstúpiť od stromu 10 až 20 metrov. Okno je prirodzené svetlo. Ak chcete úspešný portrét, priblížte dieťa k oknu. Čím lepšie je osvetlenie, tým lepšia je fotografia. Osvetlenie by malo smerovať na dieťa a nie na dekoráciu či pozadie.
- Fotografovanie na úrovni očí: Fotografovanie na úrovni očí znamená, že ak fotografujete dieťa s výškou 80 cm, budete sa musieť posadiť, prípadne ľahnúť si na podlahu, trávu, zem či chodník. Pretože iba takýmto spôsobom môžete zobraziť výšku, rozoznávať emócie a urobiť fotografiu so správnymi proporciami.
- Pozor na oblečenie: Oblečenie by nemalo pôsobiť rušivo. Nesmie odpútavať pozornosť od toho, čo sa deje na fotografii. Stavte na jednofarebné oblečenie, tlmené farby. Ak fotíte viac detí, dbajte na to, aby im oblečenie navzájom ladilo.
Ďalšie tipy:
- Foťte, keď deti majú dobrú náladu.
- Hrajte sa s deťmi a foťte. Fotky im potom ukážte.
- Oblečenie detí by malo byť podobného štýlu a farby. Nechajte ich samých si vybrať. Platí však, že čím jednoduchšie je oblečenie, tým lepšie.
- Skontrolujte, či majú deti čerstvo umyté nechty a vlasy.
- V izbe či na posteli, kde fotíte, má byť upratané. Každá vec, ktorá nerobí záber lepším, má byť odstránená.
- Netrápte sa, keď sa vám fotenie na prvýkrát nepodarí. Niektoré veci potrebujú čas a prax.
Príklady ladenia oblečenia:
- Mamina s dcérkou (Blúzka rovnakého strihu - Zara, PEPCO, čelenky do vlasov Lindex, PEPCO)
- Sestričky (Kockovaná košeľa, biela čelenka PEPCO, biela sukňa Mango, kockované body + biele kraťase PEPCO, klobúčik Reserved).
- Súrodenci (Rovnaké legíny Lindex, riflové bundy PEPCO + second hand).
- Dvojičky (Ideálne je obliecť ich rovnako. V prípade páru, nakupujte v chlapčenskom oddelení a dievčatku doplňte čelenku. Tričká PEPCO, kraťase Zara).
Album pre najmenších: Prvé spomienky na dosah ruky. Pre deti od 9 mesiacov je ideálny album na fotografie najbližších ľudí z rodiny. Album v podobe knižky s motívom jeleňa Stelly má na prednej strane priestor na fotografiu hrdého majiteľa. Na ďalšie stránky môžete umiestniť fotografie mamičky, otecka, súrodencov, starých rodičov. Deti tak budú mať všetkých svojich blízkych stále pri sebe a na dosah ruky. Album má 10 stránok a jeho rozmery sú 15 x 18 x 3 cm. Je vyrobený zo 100% polyesteru a akrylového úpletu a jeho povrch je umývateľný. Do albumu sa zmestí fotografia formátu 18 x 15 cm.
