Montessori pedagogika je v prvom rade podporou prirodzeného vývoja dieťaťa v určitých životných obdobiach. Pozornosť dieťaťa nie je odvádzaná preč od každodenných činností. Dieťa sa od začiatku stretáva s reálnymi vecami - pes vyzerá ako pes, slon je vždy iba sivej farby, pohárik je sklenený nie plastový.
Premýšľate, kedy u vás doma začať s prístupom Montessori? Až si dieťa začne všímať nejaké pomôcky, až začne skutočne vnímať? Chyba! Dieťa vníma už v brušku u mamičky, a tak netreba otáľať.
Princípy Montessori pre najmenších
Symbiotický život v Montessori teórii je prvých 6 - 8 týždňov života dieťaťa. Vraví sa mu tiež štvrtý trimester. Matka a dieťa sa v tomto životnom období navzájom maximálne potrebujú a vytvárajú spoločne symbiotický vzťah. Pre psychickú aj fyzickú pohodu matky aj dieťaťa je nesmierne dôležité byť v toto životné obdobie čo najviac spolu a postupne sa spoznávať a napájať sa na seba.
Vývojovým cieľom tohto životného obdobia je rozvíjať základnú dôveru medzi matkou a dieťaťom aj dôveru v nové prostredie. Dôvera sa buduje, keď sú potreby dieťaťa uspokojované láskyplne, láskavo, včas a s úctou. Dieťa tak nadobúda na dôvere, že svet je vďaka rodičom bezpečné miesto pre jeho bytie. Cíti, že je tu chcené.
Základom je od narodenia budovať dieťaťu bezpečné a dôveryhodné zázemie, kde sa bude cítiť príjemne. V tom vám môžu pomôcť tzv. „stanovištia“, kde budete s deťmi vykonávať opakujúce sa aktivity. Opakovanie je dôležité v tom, že dieťa už vie, čo sa bude na danom stanovišti diať. Všetky aktivity vykonávame ticho, v pokoji a v prirodzenom tempe. Dieťa nerozptyľujeme, neodvádzame pozornosť inam, všetko sprevádzame slovami a melodicky podobnými vetami. Dieťa potom časom pozná, čo sa bude diať, keď typickým hlasom povieme „tak, teraz ideme vymeniť plienku“. Cíti sa pri tom bezpečne. Rovnako tak to bude fungovať pri kúpaní, ktoré vykonávame stále rovnakým spôsobom a po osušení bábätko natrieme stále rovnako voňajúcim olejom.
Toto by malo byť miesto bez rušivých elementov. Pokojné, tiché a bez hračiek, kolotočov, farieb, samolepiek, … Odporúčame zaviesť rituál pred spaním - napr. vyvetrať, zaspievať pesničku, pomaznať sa.
Tu sa bude dieťa hrať a učiť sa nové veci. Odporúčame vybaviť miesto jednofarebnou nerušivou podložkou, zrkadlom hneď od zeme, v ktorom sa dieťa nielen vidí, ale má vďaka zrkadlu väčší rozhľad po celej miestnosti. Veľmi obľúbenou Montessori pomôckou sú špeciálne závesné mobily pre bábätká. Majú jednoduchú formu, sú kontrastné a mali by sprostredkovať správny dojem reálneho sveta. Stvárňujú ideálne to, čo môže voľne „plávať“ - napr. motýle, vtáčiky, delfíny, tanečníci, ... Podporujú zrak, časom aj úchop, rozvíjajú sluch i pohyb.
Hneď ako sa dieťa začne trochu pohybovať, otáčať sa a zaujímať sa o okolie, pripravte v mieste pre aktivitu košíček s 2 - 3 hračkami. Najprv pokojne začnite jednou hračkou. Košíček je vždy v dosahu, aby sa dieťa mohlo „pohrať“, keď má záujem. Ponuku nerozširujeme a vždy, keď dieťa stratí o hračku záujem, tak ho pokojným hlasom „privoláme“ a ukážeme mu, že hračka vždy patrí späť do košíčka. Pre deti už v tomto veku je veľmi dôležitý poriadok vo veciach, ale samy nie sú schopné ho udržiavať. Preto je dobré mať hračiek menej a mali by mať pevne dané miesto.
Desaťmesačné bábätko v Montessori svete
V 10. mesiaci života dieťa zdokonaľuje zručnosti, ktoré sa naučilo v predchádzajúcich mesiacoch. Rodič si často ani neuvedomí drobné pokroky v hrubej a jemnej motorike, ktoré však vedú k veľkým z perubahan. Dieťa chápe zákazy, hoci nerozlišuje medzi dobrým a zlým. Má rado pochvalu a uznanie, čo ho motivuje k ďalšiemu rozvoju.
Deti v tomto veku sú zvyčajne veľmi aktívne. Dokážu sa plaziť, samy sa posadiť či štvornožkovať. Po štyroch zdolajú aj schody. Dieťa sa dokáže postaviť s oporou na dve nohy a postupne robí úkroky do strán. Posadenie sa z ľahu či kľaku je väčšinou automatizované.
Jemná motorika napreduje v tom, že dieťa už uchopuje predmety koncom palca a ukazováka. Ak dieťaťu ukážete, že kocka patrí do nádoby, dokáže ju uchopiť a vedome úchop uvoľniť. Vedome vám podá knižku a chce, aby ste sa s ním zahrali. Dokáže držať aj plastovú lyžičku počas kŕmenia.
V tomto veku sa dieťa začína pohybovať viac, stavať sa, sadať si, liezť. Je veľmi vnímavé na komunikáciu. Vek 9 mesiacov je pomerne zlomový, je to čas, kedy sa veľké množstvo detí samovoľne odstaví a možno ich aj presunúť do samostatnej postieľky či izbičky. To vycítite sami, či sa to týka vás a vášho dieťaťa.
10-mesačný drobec sa právom nazýva lezúň. Niektoré deti v tomto veku uprednostňujú lozenie po štyroch, iné sa zasa radšej plazia (ako hadíci). Ba čo viac, určite už rodičia vedia, že štveranie sa na gauč, stoličky či iný nábytok alebo schody - je veľká zábava! O to viac predvídavosti to od nich vyžaduje. Veru tak, dieťa už nebaví iba sedenie, to dokonale ovláda. Vie si sadnúť z akejkoľvek pozície na zemi, niektoré deti už dokonca skúšajú chodiť okolo nábytku. Na samostatnú chôdzu si však treba ešte trochu počkať. Rodičia by však nemali dieťa nútiť do akéhokoľvek pohybu. Mohlo by to narušiť jeho vývin a ohroziť zdravie.
U detí vždy platí, že najviac sa naučia, keď sa hrajú. Rodičia by im preto mali dávať čo najviac príležitostí k hre. Samostatná hra je v tomto období ešte nedokonalá, ale už sa objavujú jej náznaky, dieťa si chvíľu dokáže samo ukladať kocky na seba ap. Samozrejme, pochvala rodiča (pohladenie, zatlieskanie) ho motivujú.
Práve naopak, ostražitosť a pozornosť dieťa vyžaduje čoraz viac, pretože jeho zvedavosť a pokusy hýbať sa naberajú na obrátkach. Pri výbere hry by rodičia mali skúsiť napr. naháňačku - rodič je v polohe na štyroch, rovnako ako dieťa, a motivuje ho k chytaniu alebo k robeniu vláčika. Táto hra učí dieťa loziť do všetkých strán.
Skákanie - na gymnastickej lopte - všetky deti to zbožňujú. Rodič si môže na lopte vziať dieťa do lona, alebo ho položiť na loptu na bruško či na chrbátik a pridržiavajúc ho hojdať. Schovávačka - rodič sa schová za nábytok, za dvere a volá na dieťa: „Kuki kuk!“. Dieťa ho po objavení odmení smiechom.
Rôzne manipulácie s predmetmi umožňujú dieťaťu získavať fyzikálne skúsenosti o predmetoch - napr. že existujú ľahšie a ťažšie predmety, že padajú na zem, že kocky treba dať presne na seba, aby veža nespadla…, ale tiež geometrické - napr. Dieťatko samozrejme nepozná slová ako veľkosť, kolmica, rovnobežka - tieto javy samotné však spoznáva z praktických činností a pri svojich manipuláciách sa ich učí rešpektovať.
Koncom 10.mesiaca začína dieťa reagovať na 3. rozmer predmetov a dáva ich do vzťahu. Zaujíma sa o duté predmety, ktoré ohmatáva zvonku aj zvnútra. Veľmi rado vkladá rôzne predmety do iných, otvára, zatvára zásuvky, zasúva do otvorov paličky, či rôzne iné predmety.
Kuchyňa už prestáva byť iba maminým kráľovstvom. Drobec zbožňuje popri lození a štveraní sa vyťahovať zo zásuviek varešky, naberačky ap. Aby to kuchyňa „prežila“, vyhraďte dieťaťu jednu zásuvku, v ktorej bude mať bezpečné kuchynské predmety, ktoré ho fascinujú, zabavia a okrem toho aj zlepšia jeho jemnú motoriku. Takúto zásuvku môžete mať tiež v obývačke, spálni a pridajte do nej nové hračky, ktoré dieťa naučia niečo nové, napr. jednoduché hudobné nástroje (bubienok, paličky), škatuľky, uzavreté plechovky s ryžou ap. Po dohraní sa učte dieťa, že hračky treba uložiť naspäť do zásuvky. Z hračky, varešky či plechovky sa tak stane aj edukačný predmet. 🙂 Takéto malé špeciálne hračky (kúpené alebo vlastnoručne vyrobené) majte aj v kabelke vždy vtedy, ak vás čaká napr. návšteva lekára. Dieťa pri čakaní zaujmú aj preto, že preň nebudú opozerané.
Významný je aj vývoj reči. Do konca 12. mesiaca sa rozvinie pasívne porozumenie reči tak, že k tomu vedené dieťa porozumie takmer všetkému, ak mu pomaly a zreteľne rozprávate o známych každodenných situáciách súvisiacich s ním. Priemerne v 10. - 11. Niekedy môžeme počuť ako si dieťa rozpráva samé pre seba a vedie dlhý monológ. Je to čas rozvíjať pochopenie toho, čo je správne, a čo nie. Rodičia to učia tak, že vyjadrujú súhlas alebo nesúhlas s tým, čo dieťa robí, chce ap. K slovám „áno a nie“ pridávajú aj mimiku a gestá (krútenie hlavou, úsmev, zatlieskanie, mračenie sa, hrozenie ukazovákom ap.). Nacvičovať to môžu, keď sa spolu hrajú, keď dieťa papá atď.
Spolu s celou osobnosťou sa rozvíjajú aj emócie dieťaťa. Dieťa prejavuje svoju lásku k mame - príde ju pohladiť, objať, dá pusu. Snaží sa svojím rodičom urobiť radosť napr. aj tým, že ukazuje, čo sa naučilo, pretože ich chce pobaviť a potešiť. Jeho odmenou je mu prejavená radosť, ktorá sa stala cieľom hry. Práve v tomto období je významným a veľmi účinným výchovným prostriedkom odmena dieťaťa.
Dieťa v tomto období ešte nechápe pojmy - dobro a zlo. Nevie, čo môže a nemôže. Najlepšie si pamätá činnosti, ktorými svojich rodičov potešilo, rozveselilo. Preto naše citové reakcie a náš spôsob správania ako odozva na správanie dieťaťa by mali byť vždy v rovnakých situáciách rovnaké, aby sme pomohli pochopiť dieťaťu, čo je dobré a čo nie. To znamená, že ak sa jeden deň smejeme tomu, čo robí a druhý deň ho chceme za to potrestať - dieťa to nedokáže pochopiť, prečo je to tak a zbytočne ho to zneisťuje. Ak mu dáme jasne najavo, že sa nám to nepáči a neželáme si to, musíme byť zásadoví a trvať na tom v každej situácii - bez výnimky.
Hry a aktivity pre 10-mesačné dieťa
Desaťmesačné bábätko je v období intenzívneho rozvoja. Objavuje svet, učí sa nové zručnosti a zdokonaľuje tie, ktoré už ovláda. Hra je pre neho nielen zdrojom zábavy, ale aj dôležitým nástrojom na podporu jeho psychomotorického vývoja.
Hrubá motorika:
- Hry na podporu lezenia: Pokračujte v hrách, ktoré ste hrali aj v predchádzajúcom období - naháňačka na štyroch, lezenie do svahu a zo svahu, lezenie pomedzi predmety, preliezanie, podliezanie, vystupovanie na rebrík.
- Podpora státia a chôdze: Podporte dieťa v státí s oporou a v úkrokoch do strán. Umožnite mu chodiť okolo nábytku.
- Prekážková dráha: Vytvorte pre dieťa prekážkovú dráhu z vankúšov, hračiek a iných bezpečných predmetov. Povzbudzujte ho, aby ju preliezlo, podliezlo a obišlo.
- Kopanie do lopty: Najskôr ukážeme dieťaťu, ako sa do lopty kope. Dieťa potom samé pôjde za loptou, tesne pred loptou urobí väčší krok a tým ju odkopne.
- Skákanie na lopte: Rodič si môže na lopte vziať dieťa do lona, alebo ho položiť na loptu na bruško či na chrbátik a pridržiavajúc ho hojdať.
- Posadzovanie zo stoja na stoličku: Je dobré začať s dieťaťom trénovať na širokej ploche, ako je napríklad schod alebo nízka lavička. Dôležité je, aby sa dieťa na miesto, kam sa chce posadiť, najskôr pozrelo a až potom sa otočilo o 180° a posadilo sa. Keď sa dieťa učí samé posadiť, učí sa vlastne orientovať v priestore.
- Chôdza po nerovnom povrchu: Nechajte dieťa chodiť po menej ideálnom teréne, napr. po ceste v parku, po tráve, v snehu, v piesku, v sene, po nerovnej ceste v lese, zo svahu a do svahu, po úzkej ploche a pod. Zmyslový zážitok poskytne aj chôdza naboso.
Jemná motorika:
- Schovávačka hračiek: Schovajte hračky pred zrakom dieťaťa a povzbudzujte ho, aby ich hľadalo.
- Vkladanie predmetov: Ukážte dieťaťu, ako vkladať kocky do nádoby alebo iné predmety do otvorov.
- Knižky s obrázkami: Dajte dieťaťu knižku a povzbudzujte ho, aby otáčalo stránky.
- Manipulácia s lyžičkou: Nechajte dieťa držať plastovú lyžičku počas kŕmenia.
- Stavebnice: Predstavte dieťaťu prvé stavebnice z kociek alebo iných tvarov.
- Odliepanie páskou prilepených hračiek: Aktivita je výborná na trénovanie jemnej motoriky a pinzetového úchopu.
- Vhadzovanie gombíkov do dóz: Stačia vám len farebné dózy, do ktorých urobíte diery a veľa gombíkov, ktoré tam budú deti vhadzovať a znova vyberať a miešať.
- Premiestňovanie korálok lyžicou: Pripravte veľkú nádobu plnú korálok, nachystajte dva poháriky, do ktorých musia deti premiestniť korálky lyžicou.
- Vkladanie predmetov do otvorov: Podložka s otvormi, do ktorých sa dajú rovnaké tyčinky len zabodnúť.
- Navliekanie krúžkov: Stojan so zvislou tyčkou alebo vodorovnou tyčkou, na ktorú sa dajú navliekať krúžky, prevŕtané doštičky a pod.
- Otáčanie kľukou: Doska alebo prístroj s otáčavou kľukou.
- Zasúvanie a vyťahovanie zátky: Fľaša a zátka s tvarom kužeľa s odrezaným vrškom.
- Zasúvanie kľúča do kľúčovej dierky: Nízka skrinka s kľúčom.
- Tvarovanie plastických hmôt: Obyčajné cesto.
- Lovenie hračiek sieťkou: Sieťka na rybičky alebo na motýle, ktorou dieťa loví hračky vo vani.
- Vyťahovanie predmetov z vrecka, sáčku a pod.
Zmyslové vnímanie a reč:
- Hry so zvukmi: Napodobňujte zvuky zvierat, dopravných prostriedkov a iných predmetov. Ukazujte na obrázky a pomenúvajte ich.
- Hry s hudbou: Spievajte dieťaťu pesničky, hrajte mu hudbu a tancujte s ním.
- Hry s textúrami: Dajte dieťaťu do rúk rôzne predmety s rôznymi textúrami (látka, drevo, guma, papier).
- Hry so schovávaním tváre: Hrajte sa s dieťaťom na "kuk". Zakrývajte si tvár a potom ju odhaľte.
- Hry s ukazovaním: Ukazujte na predmety a pomenúvajte ich. Povzbudzujte dieťa, aby na ne ukazovalo tiež.
- Hry "áno" a "nie": Naučte dieťa kývať hlavou na znak áno a na znak nie.
- Zvukové hračky: Detské hudobné nástroje podporujú rozvoj hudobného cítenia, rytmu, melódií a tónov.
- Riekanky: Pre deti predstavujú najprirodzenejší spôsob, ako si osvojiť rytmiku reči, trénovať jazýček a zároveň aj pamäť.
- Hra s farebnou lepiacou páskou: Prilepte na dlážku kúsky farebnej lepiacej pásky, pričom konce nechajte odlepené.
- Hra s obliečkou na vankúš: Zoberiete prázdnu obliečku na vankúš, dovnútra povkladáte rôzne hračky a ukážete dieťatku, ako si môže hračku vytiahnuť.
- Výroba dažďových palíc: Z roliek z toaletného papiera alebo z dutiniek kuchynských utierok.
- Stena plná aktivít: Z veľkého hrubého kartónu alebo tenkej dosky, na ktorú sa pevne nalepia rôzne predmety.
- Výroba plastelíny.
- Výroba guľôčkovej dráhy z odpadu.
- Hra s krabicou a otvormi.
- Hra s múkou, strúhankou, vodou či cestovinami.
Príprava prostredia:
- Bezpečné prostredie: Dieťa je ako živé striebro, čo znamená, že je najvyšší čas na rôzne zábrany, záslepky a poistky do zásuviek.
- Samostatný stolík a stolička: Umožňuje dieťaťu jesť, hrať sa a učiť sa samostatne.
- Prístup k hračkám: Hračky by mali byť v dosahu dieťaťa v špeciálne pripravených košíčkoch alebo na nízkych poličkách.
- Rituály: Zaviesť rituály pred spaním a počas bežných činností (kúpanie, jedenie) pomáha dieťaťu cítiť sa bezpečne a predvídať, čo sa bude diať.
Montessori hračky pre 10-mesačné dieťa:
- Hrkálky
- Drevené knižky
- Motorické hračky (vkladačky, prevliekačky, stavebnice)
- Prvé hudobné nástroje (bubon, xylofón, gitara)
- Hračky do vody
- Interaktívne hračky so zvukmi, svetlami a hudbou
- Hracie deky a podložky na hranie
- Montessori hračky podporujúce samostatnosť, kreativitu a rozvoj prirodzených schopností dieťaťa.
Strava a spánok 10-mesačného dieťaťa
Strava 10-mesačného dieťaťa sa čoraz viac približuje k rodinnej strave. Dieťa by už malo mať zopár mliečnych zubov vonku, preto aj tuhšia strava by pre neho nemala byť problém. Základňa potravín sa postupne rozširuje. Odporúča sa vyhýbať údeninám, sladkostiam, taveným syrom, plesňovým syrom, reďkovke, cesnaku, cibuli a viacerým koreninám. Príkrmy naďalej nesoľte ani nedochucujte. Najvhodnejšie sú ovocie, zelenina, strukoviny či obilninové kaše. Z mliečnych výrobkov biele jogurty alebo neochutené acidko. Príkrmy by mali byť tvorené i mäsitou zložkou - kuracie, morčacie alebo králičie mäso sú najlepšou voľbou. Suroviny už nie je potrebné úplne mixovať.
Dôležitý je spánkový rituál, počas dňa si dieťa dopraje 2 kratšie spánkové cykly. Nočné uspávanie by malo mať vždy rovnaký priebeh a mali by mu predchádzať rovnaké činnosti. Dieťa zbytočne nestimulujte hrou.
Nie každé dieťa sa vyvíja podľa knižky. Celý psychomotorický vývoj je veľmi individuálny a vplyv naň má viacero faktorov vrátane genetiky. Ak 10-mesačné dieťa neštvornožkuje, možno ani nebude a nepredstavuje to zo zásady problém. Niektoré deti túto fázu preskočia a rovno si začnú sadať a stavať sa o pár týždňov neskôr. Preferujú plazenie a pohybovanie sa okolo nábytku.
Pri prebaľovaní dieťaťa, ktoré sa už vie postaviť, je vhodné využiť metódu prebaľovania postojačky. Lepšie tak môže vnímať činnosti spojené so starostlivosťou o telo. Tým, že ho prestaneme pokladať na chrbát mu vlastne dáme najavo, že aj ono sa môže zapojiť do tohto procesu a nestaviame ho viac do pozície neschopného.
Keď dieťa začne spolupracovať pri vyzliekaní a obliekaní, je to pokrok. Využite to na to, aby videlo, ako sa toaleta používa a že je to prirodzené toaletu používať. Komentujte, čo sa práve deje a spolu pozerajte, ako sa splachuje.
So znakovaním sa dá začať už v ranom veku. Kľúčom k úspechu je neustále opakovanie znakov každý deň a v rôznych situáciách. Trpezlivosť je potrebná, kým dieťa znak začne samo ukazovať.
Samostatné sedenie pri jedálenskom stolíku učí dieťa samostatnosti. Dieťaťu, ktoré sedí oproti matke/otcovi, vysielame správu, že je oddelené do rodičov a od nich nezávislé. Zároveň vidí, čo rodič robí. Tým sa učí, ako sa samostatne v budúcnosti najesť.
Dôležité upozornenia:
- Vyberajte hračky, ktoré sú bezpečné a vyrobené z nezávadných materiálov.
- Uistite sa, že hračky nemajú malé súčasti, ktoré by dieťa mohlo prehltnúť.
- Pravidelne kontrolujte stav hračiek a poškodené hračky vyraďte.
- Ak by dieťa prehltlo baterku alebo viac ako 2 magnety, je to dôvod na okamžitú návštevu pohotovosti alebo volania záchrannej služby.
