Strata nenarodeného dieťaťa je hlboká a bolestivá skúsenosť. Rodičia potrebujú čas a priestor na smútenie, a preto je dôležité, aby mali možnosť rozlúčiť sa so svojím dieťaťom spôsobom, ktorý im prinesie útechu. Táto úprava by umožnila rodičom pochovať každé nenarodené alebo mŕtvo narodené dieťa.
Súčasná legislatíva síce dovoľuje rodičom požiadať o pozostatky dieťaťa, pričom nemocnica je povinná im ich vydať. Avšak prax je taká, že mnoho rodičov o tejto možnosti nevie alebo na ňu vo vypätej chvíli nepomyslia a zistia, že chceli svoje dieťa pochovať, až keď je neskoro. Mnohým rodičom možnosť dôstojne sa rozlúčiť so svojím dieťaťom pomáha zvládať smútok.
Právne aspekty a legislatíva
Potratené dieťa vnímajú ženy ako plnohodnotného človeka, nie „plod v rannom štádiu tehotenstva“. Maminky takýchto detí majú možnosť rozlúčiť sa s nimi aj prostredníctvom pohrebných obradov. Mnoho rodičov o možnosti pochovať dieťa po potrate nevie a hoci to zákon umožňuje, zdravotnícky personál nie je povinný rodičov o tejto možnosti informovať.
Rozdiel je pri potrate a pri dieťati, ktoré sa narodí v poslednom trimestri tehotenstva mŕtve, respektíve prežije len niekoľko hodín. Presnejšie to upravuje vyhláška, kde sa za potratený plod považuje dieťa bez známok života a s pôrodnou hmotnosťou nižšou ako 1000 gramov a „ak hmotnosť nemožno zistiť a ide o tehotenstvo kratšie ako 28 týždňov“. Rovnako sa za potrat považuje ukončenie tehotenstva v prípade, že „plod prejavuje niektorý znak života a jeho pôrodná hmotnosť je nižšia ako 500 g, ale neprežije 24 hodín po pôrode.
Ak sa ostatky dieťaťa po potrate nepochovajú, alebo ak sa nepoužijú na vedecké, liečebné, preventívne alebo výučbové účely a ak neexistuje podozrenie z trestného činu, musia sa spopolniť v spaľovni - hovorí Zákon o pohrebníctve.
Zákon č. 131/2010 o pohrebníctve
Požiadať o vydanie ostatkov možno na základe Zákona o pohrebníctve č. 131/2010 Z.z, konkrétne v časti Zaobchádzanie s ľudskými pozostatkami a s ľudskými ostatkami:
- § 3 (5) Potratené alebo predčasne odňaté ľudské plody, časti tela alebo orgány odňaté živým darcom alebo mŕtvym darcom, ak sa nepochovajú alebo ak sa nepoužijú na vedecké, liečebné, preventívne alebo výučbové účely, a ak neexistuje podozrenie z trestného činu, sa musia spopolniť v spaľovni, ktorá spĺňa požiadavky podľa osobitného predpisu.
- § 3 (8) Rodič potrateného alebo predčasne odňatého ľudského plodu môže písomne požiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o jeho vydanie na pochovanie.
- § 5 (2) f) Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je ďalej povinný: vydať bezodkladne na požiadanie potratený alebo predčasne odňatý ľudský plod rodičovi, ktorý o jeho vydanie požiada, alebo ním poverenej pohrebnej službe na pochovanie.
Zákon nijako neobmedzuje právo požiadať o pozostatky dieťaťa ani z pohľadu štádia tehotenstva. O vydanie pozostatkov teda možno požiadať aj v prípade úplne maličkých plodov, ktoré ešte morfologicky nepripomínajú dieťa s typicky ľudskou stavbou tela. V skorších štádiách tehotenstva teda pôjde skôr o pozostatky pripomínajúce tkanivo.
Naopak, ak dôjde k chirurgickému vybratiu dieťaťa vo vyšších štádiách, telo dieťaťa môže byť rôzne poškodené. Rodičia by sa na takýto fakt mali vopred pripraviť, aby neboli zaskočení vzhľadom pozostatkov. Ešte pred zákrokom môžu lekára informovať, že majú záujem o vydanie plodu na pohreb, aby tomu prispôsobil spôsob vybratia plodu z maternice, ak je to možné.
Žiadosť a oficiálny postup
Rodič (matka, alebo otec) požiada gynekologicko-pôrodnícke pracovisko o pochovanie dieťaťa. Gynekologicko-pôrodnícke pracovisko následne vyplní v spolupráci s rodičom žiadosť o pochovanie. Žiadosť pozostáva z originálu a troch kópií. Originál zostáva na gynekológii a kópie sú spolu s pozostatkami zaslané na patológiu. Jedna kópia zostáva na patológii, druhá sa odovzdá pohrebnej službe a tretia rodičovi. S kópiou žiadosti rodič obstará pohreb v pohrebnom ústave. Patológia nakoniec vydá pozostatky na pochovanie vtedy, keď pohrebná služba predloží doklad o obstarávaní pohrebu a ak sú splnené všetky ostatné podmienky podľa zákona.
List o prehliadke mŕtveho sa nevyžaduje, pretože plody nie sú evidované v matrike a nemajú ani pridelené rodné číslo. Nahrádza ho žiadosť o pochovanie.
V praxi sa však stáva, že mnohí zdravotníci nevedia o tomto práve rodičov. Môže sa stať, že vydanie pozostatkov dokonca odmietnu, nehovoriac o tom, že túto požiadavku budú zosmiešňovať. V takom prípade existujú určité právne možnosti, napríklad podanie sťažnosti na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou alebo dokonca podanie žaloby na súde na ochranu osobnosti. Oveľa praktickejšie však bude najskôr dostatočne vysvetliť a preukázať, že rodič má na vydanie pozostatkov svojho potrateného dieťaťa plné právo.
Treba pamätať na to, že je dosť možné, že sa v niektorých nemocniciach s požiadavkou na vydanie potrateného plodu ešte nestretli, a to aj napriek tomu, že táto možnosť existuje už niekoľko rokov. Vo veci práva rodičov pochovať svoje potratené dieťa je potrebné šíriť osvetu. Zdravotnícke zariadenia nemajú povinnosť rodičov informovať o možnosti pohrebu ich potrateného dieťaťa. Niektoré zdravotnícke zariadenia však zvažujú zavedenie pravidla, že rodičov potratených detí budú proaktívne informovať aj o tejto možnosti, čo by mohlo zlepšeniu informovanosti veľmi pomôcť.
Možnosti pohrebu a rozlúčky
Mnohé potratené deti sú pochované v intímnej atmosfére na mieste, o ktorom vedia len rodičia. No vždy je tu aj možnosť zabezpečiť pohreb prostredníctvom pohrebnej služby na cintoríne alebo v krematóriu.
V niektorých krajinách nie je zriedkavosťou, že pri hrobe rodičov sa nachádzajú aj malé urny, symbolizujúce ich zomreté nenarodené deti. Na Slovensku je prax skôr taká, že sa deti pochovávajú na vyčlenenom mieste - detskom cintoríne, na ktorom môžu byť pochované aj potratené deti.
Okrem toho je možné spraviť aj cirkevný pohreb potrateného dieťaťa. Katolícka cirkev má na tento účel osobitnú modlitbu, ktorá sa nachádza v Pohrebných obradoch.
Psychologička Petra Heretová z Poradne Alexis sa stretáva s problematikou spontánnych potratov. Pri spontánnom potrate radí nasledovné: „Niekedy stačí urobiť pár symbolických vecí, napríklad dať dieťaťu meno, zorganizovať rozlúčku s ním. Pri žene, ktorá mala spontánny potrat, je to prakticky rovnaký smútkový proces ako pri úmrtí inej, už narodenej blízkej osoby. Skrátka bude to bolieť, ale postupne to prejde. Tu by som podotkla, že málo žien vie, že si môžu vyžiadať pozostatky dieťaťa a pochovať ich, čo tiež pomáha vyrovnať sa s tým, čo sa stalo.“
Na portáli Zastolom.sk vyšla séria článkov, ktorá sa venuje psychickému zotaveniu sa po potrate. V jednom z týchto článkov sa píše aj o obradoch rozlúčky: „Rodičom a blízkemu okoliu často pomôžu aj obrady rozlúčky alebo rodinný pohreb. V tejto súvislosti rodičia môžu dieťa pomenovať, dať zaň odslúžiť svätú omšu, urobiť si súkromný malý pohreb v kruhu rodiny alebo akékoľvek symbolické obrady rozlúčky.“
Medzinárodné porovnanie
Podobná právna úprava už funguje v krajinách, ako je Česká republika, Fínsko, Maďarsko, Švédsko či Francúzsko. V Čechách dlhú dobu nebolo legálne pochovať potratené dieťa. Ale aj tam existovali organizácie, ktoré to napriek tomu robili. V podstate až pred dvomi rokmi Česi výraznejšie novelizovali svoj zákon a zaviedli právo rodičov vyžiadať si pozostatky na pochovanie v štvordňovej lehote. Súčasne rozhodli, že ak rodičia nepožiadajú o pochovanie, kremáciu zabezpečí zdravotnícke zariadenie. Môžu robiť aj spoločnú kremáciu pre viac plodov súčasne, povedzme za určité časové obdobie.
PORADENSTVO S DEŤMI V OBLASTI SMRTI ~ Terapia s deťmi, ktoré sa vyrovnávajú so smútkom a stratou, od poradcu pre smútok
Budúcnosť legislatívy
V stredu chýbal len jeden hlas na to, aby bola do druhého čítania posunutá novela zákona o pohrebníctve, ktorá by umožnila dôstojné pochovanie každého nenarodeného dieťaťa. Predkladateľkami návrhu boli poslankyne Anna Andrejuvová z OĽaNO a Eva Hudecová zo Sme rodina. Ich návrhu napokon chýbal jeden hlas, keďže ho podporilo 67 zo 135 prítomných poslancov.
Najviac ma mrzí, že sa nepodarilo presadiť kremáciu pozostatkov potratených detí, ak si ich rodičia nevyžiadajú na pochovanie. Keď bola takáto zmena možná v Čechách, očakával som, že to pôjde presadiť aj na Slovensku. Odpor prišiel najmä od ľudí, ktorí dostali túto agendu na starosti, a tam patria aj zástupcovia rôznych organizácií a združení, ktoré boli prizvané do diskusie. Namiesto hľadania riešení sa diskusia obrátila na hľadanie dôvodov, prečo sa to nedá a prečo to nie je dobrý nápad.
No presadilo sa aj viacero dobrých zmien. Po kyretáži budú mať rodičia štyri dni na to, aby požiadali o vydanie pozostatkov. Dnes to nebolo stanovené a stávalo sa, že ak rodičia nežiadali o pochovanie pred operáciou, po zákroku im už pozostatky nevedeli vydať. Hrob pre potratené dieťa už nebude musieť byť 1,2 m hlboký, ale postačí sedemdesiat centimetrov.
Napriek neúspechu v parlamente ostáva snaha o zlepšenie legislatívy a podporu rodičov v tejto citlivej situácii. Dôležité je šíriť informácie o právach rodičov a dostupných možnostiach rozlúčky, aby sa minimalizovalo utrpenie zranených rodín.