Búchanie si hlavou o zem alebo iné predmety je správanie, ktoré môže rodičov poriadne vystrašiť. Je to však pomerne častý jav u malých detí a často spadá do kategórie normálneho vývoja. V tomto článku sa pozrieme na možné príčiny, ako reagovať a kedy je potrebné vyhľadať odbornú pomoc.
Prečo si deti búchajú hlavu?
Deti v ranom veku prežívajú veľmi silné emócie, ale ešte nedokážu efektívne vyjadriť svoje pocity slovami. Búchanie si hlavou môže byť prejavom frustrácie, hnevu, bezmocnosti alebo spôsobu, ako získať pozornosť. Niektoré deti si týmto spôsobom môžu aj upokojovať alebo sa nudiť.
V prípade, že dieťa s búchaním hlavy začalo už okolo 19. mesiaca života, je to obdobie, kedy deti intenzívne prežívajú emócie, ale ich komunikačné schopnosti sú ešte obmedzené.
Ako reagovať na búchanie hlavy?
Hoci sa môžete dočítať, že takéto správanie treba ignorovať, často je efektívnejšie dieťaťu v týchto chvíľach pomôcť. Neznamená to, že by ste mu mali ustupovať a dovoliť mu niečo, čo ste predtým zakázali.
Skúste zostať v súcitnom postoji voči dieťaťu a uvedomte si, že si v danej chvíli nevie pomôcť. Potrebuje vašu pokojnejšiu a zrelšiu nervovú sústavu, ktorá mu pomôže naučiť sa zvládať situácie. Môžete dieťaťu vyjadriť pochopenie slovami ako „Vidím, že sa hneváš…“ a pokúsiť sa búchanie hlavy zastaviť. Zobrať dieťa na ruky, ak má záujem, a utíšiť ho je často účinné.
Ak dieťa v danej chvíli o objatie nestojí, môžete pri ňom zostať a upokojiť ho slovami, že ste pri ňom a že to bude v poriadku, kým „búrka“ neprehrmí.
PRESTAŇTE hovoriť, keď sa vaše dieťa rozplače. Urobte namiesto toho TOTO.
Niektorí odborníci odporúčajú aj tzv. pevné objatie - dieťa chytiť tvárou k sebe a pevne držať, s rukami nad lakťami, aby nemohlo mávať a udierať. Ideálne je si s dieťaťom sadnúť, aby ste mohli prichytiť aj nožičky.
Je dôležité snažiť sa upokojiť nielen dieťa, ale aj samých seba. Po ukľudnení sa snažte viesť normálnu konverzáciu, aby ste zhodnotili, či je dieťa orientované a či si pamätá okolnosti pred pádom.
Úrazy hlavy u detí
Úrazy hlavy sú u detí pomerne časté, najmä počas prvých samostatných krokov a objavovania sveta. Pády z vlastnej výšky v bezpečnom prostredí zvyčajne nemajú vážne následky. Závažnejšie vnútrolebečné poranenia sa častejšie vyskytujú pri pádoch z nábytku, preliezok či z bicykla, kde je často dôsledkom nedostatočný dohľad dospelého.
Hlava dieťaťa sa od hlavy dospelého odlišuje - je väčšia v porovnaní s telom a lebka je tenšia a poddajnejšia. Aj keď úraz hlavy nemusí mať žiadne následky, môže viesť aj k život ohrozujúcim poraneniam.
Kedy vyhľadať lekársku pomoc?
Pri akejkoľvek neistote alebo závažnom spôsobe úrazu je namieste vyhľadať lekársku pomoc. Ak ste úraz videli a hodnotíte ho ako závažný (napr. pád z veľkej výšky, autonehoda), vyhľadajte lekársku pomoc, aj keď je dieťa bez zjavných ťažkostí.
Po úraze hlavy sledujte najmä tieto príznaky:
- Zmeny vedomia a správania (apatia, podráždenosť, zmätenosť)
- Zreničky rôznej veľkosti
- Vracanie
- Silné bolesti hlavy
- Závraty
- Problémy s rovnováhou
- Krvácanie z nosa alebo uší
- Strata pamäti
- Opakované vracanie
- Neschopnosť prebudiť sa
Je dôležité dieťa sledovať minimálne 48 hodín po úraze, aj keď sa bezprostredne po ňom javí byť v poriadku.
Diagnostické metódy
V nemocnici lekár vyšetrí dieťa a podľa nálezu môže odporučiť ďalšie vyšetrenia:
- RTG vyšetrenie lebky: Dokáže odhaliť prasklinu alebo zlomeninu lebky, ale nepotvrdí ani nevylúči vnútrolebečné zakrvácanie.
- CT vyšetrenie: Vystavuje dieťa radiačnej záťaži, ale pri podozrení na závažné poranenie je výťažnosť vyšetrenia vysoká a umožňuje rýchle odhalenie krvácania. Indikáciu stanovuje lekár.
- Neurologické vyšetrenie: Realizuje sa pri podozrení na otras mozgu alebo iné neurologické problémy.
Typy poranení hlavy
Pri úrazoch hlavy sa môžeme stretnúť s rôznymi typmi poranení:
- Otras mozgu: Funkčné postihnutie mozgu bez viditeľných zmien na zobrazovacích metódach.
- Epidurálny hematóm: Zakrvácanie medzi lebkou a tvrdou plenou mozgovou, ktoré zvyšuje vnútrolebečný tlak.
- Subdurálny hematóm: Zakrvácanie pod tvrdú plenu mozgovú.
- Intracerebrálna hemorágia: Krvácanie priamo do mozgu.
- Difúzne axonálne poškodenie: Poškodenie nervových vlákien v mozgu, pri závažnom náleze môže viesť k bdelej kóme.
- Lineárna prasklina lebky: Často spojená s hematómom, nevyžaduje špeciálnu liečbu, ale je potrebné vylúčiť vnútrolebečné poranenie.
- Impresívna zlomenina lebky: Vdôlčina v kosti lebky, často vyžaduje chirurgické riešenie.
Je dôležité si uvedomiť, že príznaky otrasu mozgu môžu byť podobné príznakom závažného vnútrolebečného poranenia. Preto je pri akejkoľvek neistote nevyhnutné vyhľadať lekársku pomoc.
Kedy je správanie považované za normálne a kedy už treba konať?
Hoci búchanie si hlavou môže byť znepokojujúce, u malých detí je pomerne časté. Ak dieťa robí tieto prejavy len občas, keď je rozrušené, a po upokojení prestane, je to zvyčajne súčasť vývoja.
Avšak, ak si dieťa búcha hlavu opakovane, aj keď je samo a v pokoji, alebo ak sa správanie stupňuje, je dobré sa poradiť s pediatrom alebo detským psychológom. Taktiež, ak si dieťa pri búchaní hlavy spôsobuje viditeľné zranenia (modriny, krvácanie), je nutné vyhľadať lekársku pomoc.
V niektorých prípadoch môže pomôcť aj podávanie doplnkov stravy, ako napríklad Magne B6 v ampulkách, ktoré môže pomôcť pri nervozite a nespavosti u detí. Vždy sa však pred podaním akýchkoľvek liekov či doplnkov poraďte s lekárom.
Pamätajte, že robíte maximum pre bezpečnosť svojho dieťaťa. Dôležité je zostať pokojný, snažiť sa pochopiť príčinu správania a reagovať primerane situácii.