Rozvod rodičov je pre dieťa vždy stresujúcim a náročným obdobím. Rodina, v ktorej doteraz žilo, predstavovala preň stabilitu a útočisko. Je to základný priestor poskytujúci bezpečné prostredie, a keď sa táto základná istota rozpadne, pre dieťa je to veľmi náročné. Prináša mu to do života veľa strachu a neistoty. V hlave mu víria otázky o tom, čo bude ďalej, ako bude žiť. Má strach, že stratí oboch rodičov. Každá strata so sebou prináša stres. A rozpad rodiny je veľká strata.
Je možné dieťa vôbec pripraviť na odlúčenie rodičov? Ako reaguje v takýchto situáciách dieťa v predškolskom veku a už väčšie dieťa? Áno, je to možné. Treba sa s dieťaťom o tom rozprávať pravdivo, ale samozrejme primerane jeho veku. Potrebuje tiež neustále ubezpečovanie o tom, že v kontakte ostanú aj po tom, čo sa jeden z rodičov odsťahuje. Je dôležité vedieť sa s dieťaťom rozprávať správne. Cieľene sa zameriavať na jeho prežívanie a pomôcť mu spracovať negatívne pocity. Každé dieťa reaguje na takúto situáciu inak, nedá sa to štandardizovať. Deti v školskom veku však vedia situáciu uchopiť viac racionálne. Vedia pochopiť dôvody a vyhodnotiť situáciu medzi rodičmi. Deti v predškolskom veku reagujú viac emočne, často situácii nerozumejú a strach ich tlačí k najväčšiemu útočisku bezpečia, ktorým je mama.
V úmernosti s rastom rozvodovosti na Slovensku či vo svete stúpa aj počet detí, ktoré sa dostávajú medzi dva mlynské kamene. Často bývajú zbraňou v rukách jedného rodiča, ktorý sa snaží ublížiť tomu druhému, nemysliac na pocity svojho vlastného dieťaťa. Cíti sa vinné, nepotrebné, nerozhodné, neľúbené, nepochopené, nešťastné. Žilo v harmonickej rodine a zrazu otec chce, aby úmyselne ublížilo mame či opačne? Mama ho vezme do inej krajiny, pretože si nepraje styk dieťaťa s otcom, aj keď dieťa po druhom rodičovi túži a vo svojom živote ho potrebuje? Milión otázok a odpovedí, ktoré si kladú a myslia deti sa vám budeme snažiť priblížiť prostredníctvom rozhovoru s detskou psychologičkou.
Myslí však vtedy niekto cez všetok ten ‘cirkus‘ okolo aj na dieťa? Jeho vnútro, prežívanie, bolesť v srdci? Myslite na jednu veľkú pravdu: „Aj keď sa rozídeme, RODIČMI zostávame NAVŽDY.“
Striedavá osobná starostlivosť: Pohľad odborníkov
Mnohí rodičia sa po rozvode alebo rozchode dohodnú na striedavej starostlivosti. Je podľa vás výhodnejšia pre dieťa a jeho psychické zdravie alebo nie? Ja osobne nemám striedavú starostlivosť v obľube. Je výhodná pre rodičov, nie pre dieťa. Dieťaťu to prináša len ďalšie problémy, okrem tých, ktoré má v spojitosti s rozpadom rodiny. Predstavuje to preň neustále sťahovanie a ‘chodenie s kufríkom‘ raz k jednému, raz k druhému rodičovi. Potrebujeme sa niekde cítiť DOMA, mať svoje útočisko a túto väzbu je ťažké urobiť na dve miesta. Pre dieťa je to zrazu akoby nikam nepatrilo, lebo u každého je len na chvíľku. Oveľa viac sa mi páči, keď je dieťa u jedného z rodičov, ale medzi rodičmi funguje dohoda, kde sviatky a prázdniny dieťa trávi na striedačku raz u jedného, raz u druhého, prípadne operatívne podľa dohody. Ak by sa všetci rodičia vedeli dohodnúť, bol by to ideálny stav a najmä najlepší spôsob, ako dieťaťu pomôcť prekonať ich odlúčenie.
Do právneho poriadku Slovenskej republiky bol zákonom č. 217/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2010 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. júla 2010 zavedený inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa. Súd v konaní o rozvod manželstva zo zákona upraví aj výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. O úprave práv pomerov k maloletých deťom sa nerozhoduje len v konaní o rozvod, ale aj v samostatnom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých. V zmysle §176 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov je upravená procesná lehota na rozhodnutie súdu v samostatnom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých, a to najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania. Lehota na rozhodnutie je kratšia najmä z dôvodu, aby nedošlo k odcudzeniu sa dieťaťa od druhého rodiča.
Jedným z častých argumentov pre aj proti striedavke je otázka výživného na dieťa. Striedavá starostlivosť býva často navrhovaná nie z dôvodu, že rodičia takéto usporiadanie považujú za záujem dieťaťa, ale z dôvodu, že ich komunikácia je katastrofálna a striedavkou chcú minimalizovať ich vzájomný kontakt a potrebu komunikácie. V týchto prípadoch sa stáva, že rodičia neodovzdajú druhému rodičovi podstatné informácie, napríklad o zdravotnom stave dieťaťa, o absolvovaných vyšetreniach alebo obmedzeniach stravy. Toto následne katastrofálne vplýva na dieťa.
Štandardným modelom bývania pri striedavej starostlivosti je, že otec a matka žijú vo svojich bytoch a dieťa sa v stanovených intervaloch medzi týmito bytmi strieda. V praxi sa výnimočne vyskytuje model striedavej starostlivosti, kedy dieťa býva v jednom byte a rodičia sú tí, ktorí striedajú domov. Z hľadiska komfortu dieťaťa je toto riešenie zaujímavé. Zraniteľnosť striedavej starostlivosti (keď sa strieda v dvoch domovoch) spočíva v nútení maloletého dieťaťa neustále striedať svoj domov, čo sami rodičia nie sú ochotní obetovať v tomto prípade.
Podľa názoru súdu striedavá výchova je veľmi šetrná voči deťom, pokiaľ deti zostávajú stále v rovnakom byte a v cykloch sa striedajú rodičia.
Najidealnejšie je, pokiaľ sa na zverení dieťaťa a úprave styku dohodnú rodičia. Čo ale v prípade, ak k dohode nedôjde a súd musí vo veci rozhodnúť? Prinášame súhrn jedného súdneho sporu rodičov, kde súd odmietol striedavú starostlivosť z dôvodu, že to nepovažoval za najlepší záujem maloletého dieťaťa. V našom konkrétnom prípade rozhodoval okresný súd okrem iného o zverení dieťaťa do starostlivosti. Súd zveril dieťa do výlučnej osobnej starostlivosti len jednému z rodičov, pričom druhému z rodičov upravil čas na stretávanie sa. V tomto prípade bolo dieťa zverené do starostlivosti matke, aj keď netreba túto možnosť brať generálne. Zákon nefavorizuje matky, napriek tomu v súdnych konaniach je vo väčšine prípadov dieťa zverené matke (keď nie je určená striedavá starostlivosť alebo spoločná starostlivosť). Najpodstatnejším podkladom, pre zverenie dieťaťa do starostlivosti, je znalecký posudok od psychológa.
Jedným z predpokladov striedavej starostlivosti je dostatočná komunikácia medzi rodičmi, aby sa vedeli dohodnúť o podstatných veciach týkajúcich sa dieťa. Samotný znalec v posudku poukázal na skutočnosť, že pri aktuálnom nastavení nie je v záujme dieťaťa striedavá starostlivosť. Striedavka je vhodná pri kvalitnom a pozitívnom vzťahu rodičov k dieťaťu a predpokladom je vyspelosť a dobrá vôľa rodičov. Rodičovi, ktorý vie tieto podmienky lepšie zabezpečiť, vo väčšine prípadov býva dieťa zverené. Je potrebné ale posúdiť, či určenie striedavej starostlivosti nie je iba akéhosi kompromisu medzi rodičmi, ktorí nevedia dospieť k rozumnej dohode. Súd by mal posudzovať najmä osobnosť dieťaťa a jeho schopnosť vysporiadať sa s veľkou záťažou, ktorú spôsobil rozpad rodiny a ktorú by tiež mohla priniesť prípadná striedavá starostlivosť. Je potrebné tiež zohľadniť citové preferencie dieťaťa a prínos stálosti prostredia a možnosti zachovania a rozvíjania väzieb so širšou rodinou a okolím. Ak je dieťa schopné rozumne a vedome vyjadriť svoje predstavy a priania s ohľadom o budúcom nastavení, je treba v primeranej miere túto vôľu zohľadniť.
Zo znaleckého posudku predloženého súdu vyplývalo, že komunikácia medzi rodičmi nedosahovala úroveň požadovanú pre striedavú starostlivosť. V rámci súdneho procesu bolo rodičom zo strany kolízneho opatrovníka odporučené využiť návštevu odborníka, ktorý by rodičom mohol pomôcť vylepšiť vzájomnú komunikáciu. Napriek predošlej argumentácii otca, že komunikácia je nedostatočná a zlá, odbornú pomoc odmietol.
V súlade s § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine platí, že “ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Zákon výslovne neuvádza intervaly ani pomer dní, ako dlho dieťa môže byť u jedného z rodičov. V prípade striedavej starostlivosti súd nezvykne priznávať výživné, nakoľko sa predpokladá, že rodičia si budú svoju vyživovaciu povinnosť plniť v rámci osobnej striedavej starostlivosti. Ak by však príjem jedného z rodičov bol značne vyšší oproti druhému, súd môže rozhodnúť o výživnom. Dôvodom je najmä zabezpečenie rovnakej životnej úrovne dieťaťa u oboch rodičov pri striedavej starostlivosti.
V prvom rade je dôležité uvedomiť si, že v každom súdnom konaní, v ktorom sa rozhoduje o starostlivosti o maloletého, nie je prvoradým záujem či predstava toho-ktorého rodiča o „osude“ jeho dieťaťa, ale práve najlepší záujem maloletého. Uvedená zásada je premietnutá aj do § 24 ods. 3 ZR, podľa ktorého: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že aj v prípade, ak by matka trvala na tom, že dieťa bude zverené výlučne do jej osobnej starostlivosti, stačí, že otec vyjadrí vôľu, aby bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, aby sa súd touto možnosťou zaoberal. Kľúčovým tu - opäť - nebude prianie matky, ale „záujem dieťaťa„.
Zákon nešpecifikuje interval striedania dieťaťa medzi rodičmi. Najčastejšie je volený interval striedania 7 + 7 (7 dní matka a 7 dní otec). Pri posudzovaní vhodnosti intervalu striedania sa zohľadňuje napríklad primeraná stabilita prostredia, ale aj potreba intenzity kontaktu s druhým rodičom. Napríklad striedanie 2 + 2 pravdepodobne nebude najvhodnejšie z dôvodu častého striedania domácnosti dieťaťa. V prípade výlučnej osobnej starostlivosti býva spravidla upravený interval styku dieťaťa s druhým rodičom. Ani v tomto bode zákon neupravuje dĺžku styku s druhým rodičom a v tomto bode zákon ponecháva úpravu na dohode rodičov, resp. na sudcovi.
Pri oboch výnimkách platí, že z dôvodu zabránenia šíreniu choroby, je potrebné zamedziť osobným kontaktom rodiča alebo dieťaťa s ďalšími osobami. Je zrejmé, že ak je rodič chorý alebo má nariadenú karanténu, nesmie si prísť pre dieťa, ani sa s ním osobne stretnúť. Treba si však uvedomiť, že ani návrat dieťaťa k rodičovi, ktorý je chorý alebo má nariadenú karanténu, sa nesmie vykonať, pretože by prišlo k ohrozeniu zdravia dieťaťa chorobou COVID-19. Najskôr treba otestovať rodiča v karanténe, následne dieťa a aj druhého rodiča, keďže prišli do kontaktu. Vo všetkých ostatných prípadoch, keď nejde o povinnú karanténu alebo potvrdenú chorobu COVID-19, sú všetci povinní dodržiavať právoplatné súdne rozhodnutia, či už sa týkajú úpravy styku dieťaťa s rodičom alebo striedavej osobnej starostlivosti.
Vláda Slovenskej republiky opäť, ako vždy doteraz, udelila výnimku zo zákazu vychádzania pre preberanie a odovzdávanie detí pri striedavej starostlivosti a pri styku rodiča s dieťaťom. Ak si preberáte alebo odovzdávate dieťa, nepotrebujete sa preukazovať negatívnym testom na COVID.
Vláda Slovenskej republiky sprísnila zákaz vychádzania v dňoch 27.1.2021-2.2.2021. Medzi výnimkami zostalo v bode 27. aj zabezpečenie starostlivosti o deti. Zákaz vychádzania sa nevzťahuje na cestu rodiča, inej oprávnenej osoby a cestu dieťaťa realizovanú v súvislosti s rozhodnutím súdu vo veci styku rodiča (prípadne inej oprávnenej osoby) s dieťaťom, vo veci striedavej osobnej starostlivosti alebo cestu realizovanú na účel stretnutia sa s dieťaťom po dohode rodičov.
Vláda zakázala voľný pohyb osôb, aby predišla šíreniu koronavírusu a zároveň stanovila výnimky, aby ľudí neobmedzovala zbytočne. Medzi výnimkami je v bode 19. (resp. v bode 18.) Zákaz vychádzania sa nevzťahuje na cestu rodiča, inej oprávnenej osoby a cestu dieťaťa realizovanú v súvislosti s rozhodnutím súdu vo veci styku rodiča (prípadne inej oprávnenej osoby) s dieťaťom, vo veci striedavej osobnej starostlivosti alebo cestu realizovanú za účelom stretnutia sa s dieťaťom po dohode rodičov.
Vláda obmedzila voľný pohyb osôb, aby predišla šíreniu koronavírusu a zároveň stanovila výnimky, aby ľudí neobmedzovala zbytočne. Medzi výnimkami je v bode 2. Obmedzenie pohybu sa nevzťahuje na cestu za dieťaťom, o ktoré sa má rodič starať.
Cieľom vlády nie je obmedziť kontakt detí s rodičmi. Príklad: Otecko si môže prísť pre svojho syna a vziať ho k sebe domov (ak má styk upravený právoplatným rozhodnutím súdu) aj počas sviatkov a to aj v prípade, ak cestuje mimo okres. Avšak nesmie ísť so synom oblievať starú mamu, tety alebo sesternice.
Od 16.3.2020 bolo prerušené vyučovanie na všetkých školách a boli zatvorené školské zariadenia. Za bežných okolností mohol dostávať ošetrovné počas 10 dní len jeden rodič. Uvedené platí aj pre rozvedené rodiny. V prípadoch, ak jeden z rodičov býva mimo územia Slovenska, je potrebné si overiť možnosť cestovať z alebo do príslušnej krajiny. Poznáme pozitívny príklad, keď otec z ČR pricestoval na styk s dieťaťom na Slovensko. Po predložení uvedených dokumentov mu bolo umožnené pricestovať, byť s dieťaťom, aj odcestovať. Ešte komplikovanejšie je to pri cestovaní do krajín, ktoré nemajú spoločnú hranicu so Slovenskom, čiže treba prejsť niektorým tranzitným štátom. Odporúčame takéto cestovanie zvážiť a pred cestou si nechať potvrdiť od všetkých štátov.
Keď sa situácia v rodine takto vyostrí, je dobré nespoliehať sa na dobré úmysly partnera a na to, že svoj postoj časom zmení. Čo najrýchlejšie sa obráťte na súd. Zadržiavanie dieťaťa bez zjavného dôvodu, to je naozaj silný kaliber. Podajte návrh na vydanie predbežného opatrenia na úpravu práv a povinností. Ak nemáte peniaze na právnika, choďte na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na oddelenie sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, kde vám pomôžu návrh spísať. V návrhu musí byť uvedené najmä to, odkedy dokedy by sa podľa vášho názoru mal o dcérku každý z vás starať a koľko by mal ktorý z vás prispievať na jej výživu. Hlavne si zapamätajte jednu vec. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny je štátna inštitúcia, ktorá chráni práva vašej dcérky. Nie vaše práva. Preto môže byť váš pohľad a pohľad úradníčky rozdielny. Sociálna pracovníčka by mala zvažovať všetky aspekty vášho partnerského sporu a ich dosah na dieťa. Určite by zasiahnuť mala, pretože ak súd neurčí inak, dieťa má právo na oboch rodičov. Stav, ktorý nastolil váš muž, je nezákonný. Sociálna pracovníčka môže intervenovať a prešetriť, či je o dcéru postarané, a zistiť napríklad aj to, kto je s ňou, keď je manžel v práci. Môže vám ponúknuť dohodu priamo na úrade, na referáte poradenských a psychologických služieb. Môže manželovi dohovoriť. Ale vy chcete pravdepodobne reálnu radu, ako sa k dcérke dostať čo najskôr. Je to vo vašej situácii zložité, ale držte sa zákona. Rodičovská starostlivosť má prednosť pred starostlivosťou kohokoľvek iného. Dcérku si teda môžete aj „bez papiera“ a bez konfliktu vyzdvihnúť vždy tam, kde sa nachádza bez otca. Rovnako v jasličkách, ako aj u starých rodičov alebo inej osoby.
Najťažším pre dieťa nie je samotný rozvod, ale smutná skutočnosť po ňom, kedy jeden z rodičov odíde. Doposiaľ plnohodnotný vzťah medzi dieťaťom a oboma rodičmi sa mení a deformuje na príležitostný výlet dieťaťa k druhému rodičovi. U detí tým vznikalo riziko syndrómu zavrhnutého rodiča. Riziká pôsobenia tohto syndrómu vidí Bakalář v strate všetkého, čo s druhým rodičom súvisí - nielen hmotných statkov, ale aj praktickej každodennej pomoci, výchovného a vzdelávacieho pôsobenia. Ďalšiu oblasť problémov vidí Bakalář v nemožnosti zdravého psychosociálneho vývinu. Keďže chýba nielen výchovný, ale aj model k prevzatiu sexuálnej roly a identity. Podľa neho však tieto riziká je možné zmierniť významnou mierou, ak dieťa udržiava s druhým rodičom láskyplný, zmysluplný a pravidelne kultivovaný vzťah. Preto bola s účinnosťou od 1.7.2010 prijatá Novela zákona o rodine č. 217/2010 Z. z. o striedavej osobnej starostlivosti, ktorá má zabezpečovať dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi, redukovať porozvodovú traumatizáciu detí, prispievať k citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju detí. Každý zákon, týkajúci sa dieťaťa, musí vychádzať z jeho záujmu a potrieb.
Otázka striedavej starostlivosti je veľmi citlivým a striktne individuálnym problémom. Vhodnosť využitia možnosti striedavej osobnej starostlivosti pre to ktoré dieťa, ako aj pre rodiča, závisí od viacerých faktorov. Nezanedbateľná je úroveň výchovných schopností a povahových vlastností rodičov, ich životný štýl, a taktiež materiálne pomery. Aj vzdialenosti medzi bydliskami rodičov, stabilita budúceho výchovného prostredia, schopnosť rodičov vzájomne komunikovať o veciach týkajúcich sa dieťaťa je dôležitou podmienkou vhodnosti striedavej starostlivosti.
Na internete bola vytvorená petícia, ktorou podpísaní žiadajú OSN, aby uznala zavrhovanie rodiča za násilie a zneužívanie detí. Pod petíciou je možné prečítať si vyjadrenia niektorých signatárov.
„Aj keď sa rozídeme, RODIČMI zostávame NAVŽDY.“
Ako dieťa prežíva rozchod rodičov, ak teda ide o rozpad dovtedy fungujúceho vzťahu? Iné je, ak bolo v rodine týranie alebo ďalšie problémy... Rozchod rodičov je pre dieťa veľmi stresujúcim a ťažkým obdobím. Rodina, v ktorej dovtedy žilo, pre neho predstavovala stabilitu a útočisko. Je to základný priestor poskytujúci bezpečie, a keď sa táto základná istota rozpadne, pre dieťa je to veľmi náročné. Prináša mu to do života veľa strachu a neistoty. V hlave mu víria otázky o tom, čo bude ďalej, ako bude žiť. Má strach, že stratí oboch rodičov. Každá strata so sebou prináša stres. A rozpad rodiny je veľká strata.
Ako dieťaťu uľahčiť vysporiadať sa s tým, ak nežije s jedným rodičom? Ide práve o možnosť stretávania sa s ním? Jednoznačne tým, že toho druhého rodiča nebudeme v očiach dieťaťa diskreditovať. Uľahčíme mu tak kontakt s ním a tiež to, že sa ich vzťah nenaruší. S tým súvisí veľa vecí, v ktorých to môže dieťa ovplyvniť do života. Tiež mu to môžeme uľahčiť tým, že sa s ním o rozchode budeme rozprávať narovinu a primerane veku, ako som už spomínala. Deti majú otázky a potrebujú na ne odpovede, inak sa necítia bezpečne.
Dieťa sa preto často cíti nedôležité. To je jedna strana mince a druhá strana je to, že pre dieťa je ťažké prikloniť sa na stranu LEN MAMY alebo LEN OTCA. Keď sa ľudia rozchádzajú, prestávajú byť partnermi, ale rodičmi sú naďalej. A to, že niekto nie je dobrým partnerom pre toho druhého, neznamená, že automaticky nefunguje ani v roli rodiča.
Do akej miery môže toto rozhodnutie ublížiť dieťaťu? Do veľkej miery. Rodičia sú primárnym vzorom pre dieťa. Učí sa od nich, preberá ich zvyky, názory a postoje. Aj samotný vzťah medzi nimi vytvára u dieťaťa predstavu toho, ako to v partnerskom vzťahu funguje. A nielen to. Dostáva sa zrazu do situácie, kedy je atakované hnevom a pocitmi krivdy jedného z rodičov. Podľa toho ako veľmi je stotožnený s postojom tohto rodiča, mu to môže vytvárať rôzne prežívanie od strachu až po hnev a odpor.
Zažila som aj takú situáciu, kedy mamička ‘huckala‘ dieťa proti otcovi a ono sa s ním napriek maminým slovám cítilo veľmi dobre. Malo však strach, že keby to mama vedela, tak by kričala a hnevala sa naň. Preto sa to snažilo pred matkou tajiť a len s veľkým strachom išlo do situácií alebo stretnutí s otcom.
Stáva sa však, že sa jeden rodič po rozvode prestane o dieťa úplne zaujímať (niektorí aj platiť). Dieťa sa určite bude na neho pýtať, domáhať sa jeho záujmu, no ako mu pomôcť vysporiadať sa s tým, keď neprichádza? Povedať mu pravdu? Určite mu nedávať falošné nádeje alebo ho nasilu tlačiť tomu druhému rodičovi. Už vôbec nie na neho nadávať. Najjednoduchšie je úplne sa vyhnúť hodnoteniu toho druhého rodiča. Jediné, čo je pre dieťa podstatné, je rozprávať sa s ním o tom. O jeho pocitoch, ktoré prežíva a čo to pre neho znamená. Aj deti majú pocity a prežívajú ich oveľa intenzívnejšie ako my dospelí.
Práve pre citlivosť detskej duše a kvôli láske k deťom by sme ich mali chrániť od tráum a situácií, kedy sa stávajú ‘zbraňou‘ v rukách rodiča, ktorú namierime proti tomu druhému. Jasne ste povedali - aj keď sa rozídeme, rodičmi zostávame navždy! A dieťa predsa vzniklo z dvoch ľudí, nie z jedného, preto ich aj pre svoj zdravý vývoj a život vôbec oboch nesmierne potrebuje...
S týmto názorom sa plne stotožňujem. Dieťa určite potrebuje mať kontakt s oboma rodičmi a v úplne ideálnom prípade je úspechom vidieť, ak sa vedia dohodnúť, aj keď už nie sú partnermi. Najlepšie, čo môžu rodičia dieťaťu do života dať, je naučiť ho ako sa správať jeden k druhému, a že aj keď nie sú partneri, stále sú ľudia, a preto si obaja zaslúžia úctu. Keď to nedokážu rodičia medzi sebou, ťažko to naučia do života svoje deti.
Dieťa v predškolskom veku reaguje na rozchod rodičov viac emočne, často situácii nerozumie a strach ho tlačí k najväčšiemu útočisku bezpečia, ktorým je mama. Deti v školskom veku vedia situáciu uchopiť viac racionálne, pochopiť dôvody a vyhodnotiť situáciu medzi rodičmi.
Dvojica potrebuje niekoho, komu obaja dôverujú, aby im povedal, ako to majú urobiť. Aby to počuli a rozumeli, je tam totiž veľa premenných, ktoré treba brať do úvahy. A keď niekto pozná príbeh dvojice aj tie premenné, vie z toho vypľuť model, ktorý by mohol fungovať aj pre vás aj pre deti. Mimoriadne dôležité je uvedomiť si, že kebyže s tým ja ako mama nesúhlasím, tak to nefunguje. Pri všetkej úcte, otcovia sa dostanú k deťom cez mamu. Nijak inak.
Pri tak malom dieťati, navyše dojčenom, nijaký pricetný súd to neschváli. Jedine keď kontakt za tvojej prítomnosti by mohol dosiahnuť.
Ročný krpček potrebuje rodinu alebo aspoň maminku 24 hodín denne a nie chodiť z jednej domácnosti do druhej.
To je príliš malička na to aby bola v striedavej starostlivosti. Výživné TI neplatí a malú by chcel ej ale je riadne vybitý. Len nie aby bol rád že nesedí v base za neplatenie výživného ale ešte sa Ti bude vyhrážať takých ako je ON by bolo.
Na čo čakáš? Podaj návrh na súd ty, na určenie výšky výživného a stretávanie sa dieťaťa s otcom... Navrhni podľa svojho uváženia. Samozrejme že tam bude oponovať ale snáď si svoj návrh obhajis. (v tvojej prítomnosti, hodinku, dve dva krát týždenne)... Ak bude mať problém aj s tým nikdy viac nebude vyskakovať a ver mi, že sudca ho územní... Oni vidia, kde je záujem o dieťa zo strany rodiča a kde sa len presadzuje samolubost a snaha pomstiť sa.
Striedavá starostlivosť o deti je režim, pri ktorom sa o dieťa starajú obaja rodičia, hoci spolu nežijú. Dieťa sa presúva v určitých intervaloch od jedného rodiča k druhému a späť. Ak sa dieťa presúva medzi domácnosťami rodičov, je možné predpokladať, že má z toho zmätok, že sa nikde necíti doma, že si musí prenášať všetky veci.
Vedecké výskumy ukazujú, že sedliacky rozum v tomto prípade zavádza. Od štvrtku 12.3.2020 platí na Slovensku mimoriadna situácia v súvislosti so šíriacim sa koronavírusom.
Dieťa v ohrození 2025: Špecifiká psychologickej starostlivosti o dieťa s epilepsiou
V súlade s § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine platí, že „ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Podľa záveru Krajského súdu Nitra, sp. zn. 9CoP/33/2019: „Dohovor o právach dieťaťa ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov, a ak to nie je možné, tak u toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady, okrem iného, uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Nesúhlas matky so striedavou osobnou starostlivosťou môže byť relevantný len vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Uvedený právny názor sa opiera o relevantné uznesenie Ústavného súdu Českej republiky III. ÚS 1206/09 zo dňa 05.01.2010, v ktorom súd vyslovil nasledovné: „Ústavný súd upozornil, že v prípade, ak je nesúhlas rodiča obštrukčný, neodôvodnený alebo postráda relevanciu vo vzťahu k výchove dieťaťa, nemôže súd z týchto dôvodov rezignovať na striedavú starostlivosť.
V žiadosti (návrhu) na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov je navrhovateľ (jeden alebo obaja rodičia) povinný uviesť dôvody, ktoré svedčia jednak o spôsobilosti oboch rodičov dieťa vychovávať, jednak o ich záujme striedať sa v starostlivosti o maloletého. V návrhu je ďalej potrebné špecifikovať režim striedavej osobnej starostlivosti, t. j.
Ako vysvetlil aj Krajský súd Trenčín vo svojom rozsudku 5CoP/45/2022 zo dňa 2. novembra 2022, „(…) pokiaľ matka, ktorej boli zverené deti do osobnej starostlivosti, prejaví záujem presťahovať sa na nové pôsobisko, na takýto krok nepotrebuje súhlas otca.
Podmienkam pre nariadenie neodkladného opatrenia v konaniach týkajúcich sa maloletého sa podrobne zaoberal Krajský súd Trnava vo svojom rozsudku 14CoP/53/2023 zo dňa 18. augusta 2023: „Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.
Ahojte, syn má skoro 10r. V striedavke ho mame 3roky odvtedy co nastúpil do školy. Nechcela som to, ale nakoniec som nato pristúpila. Synovi to vyhovuje. Keď je on v pohode, som aj ja. Syn chodí 4roky na futbal, jd v klube a baví ho to, začo som veľmi rada, že športuje. Problém je taky, ze ten týždeň, vo ho ma ex, ho nechce na futbal voziť (býva vedľa v dedine) my v meste. Keďže chcem, aby tam syn chodil (aj syn chce) tsk musím chodiť pre neho na tréning aj ho z tréningu zaviesť k ex naspäť. Odmieta ho voziť. Je to 3x do týždňa + zápas cez víkend. Neviem už čo robiť. Bola som za koliznou, ta mi moc neporadila.
Martina, vy ste založili skupiny Láskavá striedavka na základe vašich osobných skúseností. S bývalým manželom sme spolu boli od konca základnej školy. Po vysokej škole sme sa zobrali a postupne sa nám narodili dve deti. Jednoducho ťažká idyla. Ja som popri materskej založila súkromné zdravotnícke zariadenie Alma centrum pre zdravý vývin v Dúbravke. Začala som študovať aj psychoterapeutický výcvik podľa modelu Virginie Satirovej. Napríklad aký typ škôlky. Práve škôlka bola prvá vec, na ktorej sme sa s Peťom nevedeli zhodnúť. Aj v téme očkovania sme boli každý inde. Takto sme krok po kroku prichádzali na rozdielne predstavy o výchove detí. A aj inými okolnosťami sa nám to začalo pomaly „skladať” a na mojej strane vznikla otázka, či takto chcem s partnerom žiť. Ešte rok a pol sme intenzívne hľadali spôsob, ako byť spolu v rámci párovej terapie či špeciálnych dovoleniek. Nuž a potom sme sa od seba odsťahovali.
Striedavka pri bábätku neprichádza do úvahy, je potrebné to vymyslieť tak, ako to bolo v prvom rade pre dieťa.
Čo treba urobiť, aby striedavka fungovala, keď už sa na nej bývalí partneri dohodnú? Pravidlá sú dobrým základom. Mal by sa vždy podporovať vzťah s mamou, keď je dieťa práve s otcom a naopak. Mám príklad zo života od jednej klientky, ktorá nemala spracované to, že bola bez detí. Volávala im, zatiaľ čo boli u otca, a ich to vždy rozhodilo. Deťom totiž začne byť ľúto, že ju počujú, plačú do telefónu a otec má potom čo robiť. Keď je mame smutno a ide zavolať deťom, ako sa majú, aby jej už nebolo smutno, je to problém. Moja skúsenosť je, že keď už deti sú u otca, je im tam dobre. Preto je dôležité podporovať vzťahy. To znamená nehovoriť škaredo o otcovi, mať v úcte, čo si deti prinesú od neho, či už sú to batohy, topánky, či zabudnuté jedlo v alobale. Aby nevideli, že tým mama opovrhuje alebo fľochne, že nič také otrasné v jej byte nebude. To si však musí vyžadovať veľkú sebakontrolu. O tom to však je! Vyžaduje sa veľmi veľká sebadisciplína na oboch stranách. Potrebujete mať dohodnuté všetky detaily ohľadom príchodov, odchodov, čo zobrať so sebou a čo nie. Ten druhý to musí rešpektovať. My sme riešili otázku tabletov a mobilov. Ja som proti tomu, aby mali deti tablety a mobily u mňa doma. Peťo ich teda nastavil tak, aby boli s týmtom pravidlom zmierené. A keď riešil nejakú spornú situáciu, zavolal mi mimo detí a spolu sme sa dohodli na jej riešení. Určite by som odporučila urobiť pokusy o debaty a čo najkorektnejšie dohody.
Keď ste v tom sami, je to zložité. Ani po rozvode totiž neprestávate vychovávať dieťa s partnerom: stále ho vychovávate spolu, len nie v jednej domácnosti. Dieťa je spoločné, akurát žijete oddelene. Potrebujete len nájsť odpoveď na otázku, ako to urobiť tak, aby to fungovalo pre všetkých a aby bol negatívny dopad oddelených domácnosti čo najmenší na deti aj na vás.
Keď chcete ísť proti tomu druhému. Keď chce muž vytočiť ženu, hoci sám nemá záujem o deti, je kontraproduktívne. Taktiež sa treba na striedavku pozerať citlivo v prípade malých detí do veku 7 rokov. Kým sú ešte v škôlke, sú silno napojené na mamu a je potrebné intenzívne pracovať predovšetkým s ňou. A to ten chlap neurobí sám. Zatiaľ čo vy ste sa venovali dieťaťu, on vám zabezpečoval pocit bezpečia a naraz tam nie je. Vy sa úplne logicky cítite ohrozená a do toho vám chce do neznáma zobrať ešte aj dieťa. Žena potrebuje silnú podporu, ideálne osvietených rodičov s nadhľadom, ktorí vidia, že dieťa potrebuje aj otca. Podpora je nevyhnutná na to, aby dieťa mohla v dôvere zveriť otcovi. Lebo keď ho nezveríte v dôvere, nebude to fungovať. To máte ako so škôlkou, nemôžete dať dieťa do inštitúcie, ktorej nedôverujete. Hoci aj len na štyri hodiny. Preto celá striedavka stojí a padá na ženách, ako sa s tým vysporiadajú.
Ďalšia vec je, že treba brať do úvahy potreby dieťaťa. Keď si otec bude bezohľadne dupať, že má rovnaké právo na dieťa, lebo je rovnoprávny rodič, situácii príliš nepomôže. Inak, odporcovia striedavky ešte zvyknú hovoriť, že pre deti nie je dobré pendlovať s kufrom medzi dvoma bytmi. Že vlastne nemá stály domov. Aj my s Peťom sme chvíľu zvažovali, že deti budú bývať kdesi a my sa tam budeme striedať. No deti nemajú žiť v ústave, ale zažívať rodiča taký aký je, vo svojom prostredí, s jeho kamarátmi a vecami, ktoré má rád. A čo sa týka pendlovania - zmenila som naň optiku. Naše deti nikam nechodia s batohmi, pri predávaní dám ich veci do ruky Peťovi a ony sa len radostne zvítajú s tatinom. Tento prístup si však tiež vyžaduje, aby vám ten druhý nešliapal na krk, či ste vrátili čapicu alebo topánky. My nemáme striktne rozdelené veci. Niečo je u mňa, niečo u Peťa. Ale to je mojou a Peťovou zásluhou. Bolo to brutálne ťažké. A taktiež vo vašom prípade nikto nikoho neopustil, nezranil, neutiekol za milenkou. Keď sme sa rozchádzali, Peťo mal jasno v tom, že chce byť s deťmi aj vtedy, keď už nebude so mnou. Ešte keď sme spolu žili, chodievala som asi štyrikrát do roka na výcvik a zdieľko-vzdelko (vzdelávanie, pozn. red.) a oni bezo mňa fungovali perfektne. Alebo keď spolu spávate v jednej posteli, otec dieťaťa môže kočíkovať, ale keď už spolu nie ste, naraz nemôže? Tak potom o čom to je? O vás! Lebo to vy nechcete, pretože vás nahneval, zradil a už nemáte voči nemu dôveru. No babka kočíkovať môže v pohode. Alebo babysitterka, úplne cudzia. To vám nevadí? Ale otec, aj keď vás zradil či opustil, je dôležitý pre dieťa, ktoré vy bytostne milujete. Len ono vám to ešte nevie povedať, lebo je malé.
Ahojte, ex sa vyhráža že podá na súd žiadosť a o striedavú starostlivosť. Malá ma 10 mesiacov a je dojčená. Je možnosť že by to sudca nebral do úvahy a jeho návrh svhválil? Výživné mi nikdy neplatil. Je to velký agresor a nechcem aby mal taký vplyv na dieťa. Viem sa nejako na súde ohradiť?
Neschvália. Na milion %Neschvália a bude musieť doplatiť, máš nárok na výživné aj na seba ako matku. To sa urcite nestane,pokoj 😊 bez ohladu na to vsak ze je agresor musis vediet aj dokazat,nielen tvrdit.
Myslim si, ze teraz mu ho este nedaju a neskor uz mozno ani nebude chciet. Zase ti chlapi sa niekedy vyhrazaju, ale neviem, ci niekto, kto nedava na dieta ani vyzivne, by sa on realne chcel sam starat kazdy druhy tyzden. Vstavat v noci, riesit choroby, vzdory a kopec dalsich veci okolo.
Ja som si vedomá toho že malú nechce preto lebo má o ňu záujem. Je to čisto z vypočítavosti len aby robil napriek. Preto sa obávam toho že by mu ju mohli dať. O malinku by postarané nebolo určite, ktovie kade by ju vláčil. Mne je doplaču keď nad tým rozmýšlam veď ja by som sa zbláznila.
Výživné kľudne môžeš žiadať aj zo spätnou platnostou, je povinný ho platiť, zo zákona.
Súd by mal posudzovať najmä osobnosť dieťaťa a jeho schopnosť vysporiadať sa s veľkou záťažou, ktorú spôsobil rozpad rodiny a ktorú by tiež mohla priniesť prípadná striedavá starostlivosť.
