Keď 15-mesačné dieťa ešte nechodí: Kedy začať panikáriť a ako podporiť prvé kroky

Prvé míľniky dieťatka v každej mamičke vyvolajú nával citov. Funguje to tak dokonca aj po rokoch, stačí si spomenúť. Prvý úsmev, prevrátenie sa, sedenie, plazenie, štvornožkovanie. A potom príde ten najväčší z vývojových míľnikov: chôdza.

Niektoré detičky sa postavia a odvážia na prvé krôčky už v ôsmom-deviatom mesiaci života, iné až po roku života. Netreba robiť paniku, ani nie je dobré porovnávať vaše dieťa s inými - každé má iné tempo. Niektoré chodia až ako 14 až 16-mesačné, sú opatrnejšie, neistejšie, potrebujú viac času.

Dieťa začína chodiť okolo prvého roka. Do samostatnej chôdze však každé jedno musí absolvovať dlhú cestu. Spočiatku sa učí len prevracať, potom prechádza do lezenia, posadí sa, štvornožkuje, až sa napokon vyberie na prvé prechádzky popri nábytku. Kedy sa to však presne stane, sa nedá predpokladať. Sú deti, ktoré preskočia štvornožkovanie, a sú také, ktoré sú v otázke chodenia lenivé.

Dôvodov, prečo takéto rozdiely vznikajú, môže byť viac. Napríklad mladšie deti sa častokrát prirodzene „ťahajú“ za staršími súrodencami a chcú dobehnúť rozdiely. Niekedy ešte dieťa nemá dostatok sily. Chodenie si vyžaduje spoluprácu nôh, chrbta aj panvového svalstva, takže dieťa musí s chodením počkať, kým to jeho svalstvo zvládne. Deti, ktoré sú bucľatejšie, to majú pri učení prvých krokov ťažšie. Za chodením je neraz aj prejavujúca sa povaha. Odvážnejšie a sebaistejšie deti začínajú chodiť skôr, a naopak citlivejšie a bojazlivejšie sa prvých krokov bez pomoci obávajú.

Vek 15 mesiacov je obdobím, kedy sa u mnohých detí prejavuje silná frustrácia a záchvaty zlosti. Učenie je tvrdá práca, a hlavne keď je stále čo sa učiť. V druhom roku vývinu dieťaťa je toho toľko, čo dieťa musí zvládnuť a vývin je u detí tak rôznorodý a má svoje vlastné tempo. Každé dieťa sa vyvíja individuálne - niektoré bábätká chodia už v 10. mesiacoch a niektoré nechodia ešte ani keď majú 18 mesiacov! To je obrovský rozdiel, avšak ešte stále je v norme.

15-mesačné batoľa dáva otvorene najavo svoju radosť, prívetivosť. Má veľký záujem o všetko nové a rado objavuje svet okolo seba. Ale rovnako ako otvorene a búrlivo prejavuje pozitívne emócie prejavuje aj svoj hnev a nesúhlas. Vo veku 15 mesiacov väčšina batoliat chodí samostatne aj keď ešte nestojí na príliš istých nožičkách. Má záujem neustále sa pohybovať a objavovať a využívať každú príležitosť získavať nové fyzické skúsenosti a testovať ich. Rodičia môžu očakávať, že miesto dieťatka budú mať doma klbko nezvládnuteľnej energie s neobmedzenou zvedavosťou a bez akéhokoľvek vedomia nebezpečenstva a strachu.

Po kognitívnej stránke dieťa dokáže povedať niekoľko slov - najčastejšie sú „mama“ a „tata“ a „nie“. Z hľadiska pozdravov dieťa máva na pozdrav - „pá-pá“. Rovnako vie ukázať na veci, s ktorými sa chce hrať a dokáže pochopiť a reagovať na verbálne pokyny - ako napr. „Poď ku mne, Daj mi to prosím. apod.“ Je natoľko šikovné, že dokáže používať primerane na svoj vek predmety v domácnosti - telefón, diaľkové ovládanie, vysávač. Často sa stane, že dieťa si prikladá telefón k uchu a „rozpráva“ do neho, ale keď sa ozve z telefónu hlas zmĺkne a len počúva. So svojim okolím dieťa komunikuje najskôr rečou a keď vidí, že nerozumiete snaží sa to objasniť prostredníctvom gest. Pri spoločnom pozeraní obrázkov v knihách dieťa dokáže pomenovať určité objekty, ľudí alebo obrázky - využíva svoj špecifický jazyk - kombináciu slov a zvukov, ktoré môžu napr. zvieratá vydávať. Začína tiež aktívne využívať neverbálnu komunikáciu - môže kývať hlavou „áno“ alebo „nie“ rovnako myknúť plecami - neviem apod. Stále častejšie rozpoznáva a ukazuje na jednotlivé časti svojho tela ak sú pomenované.

Z hľadiska fyzického vývinu dieťatko už dokáže chodiť a len občas sa pridržiava nábytku alebo ruky. Chôdza prestáva vyzerať ako plavba. Dokáže si sadnúť a potom sa postaviť. Rovnako sa vyvíja úchop a dokáže chytať malé predmety ako mince, pastelky, hrášok, ryžu - hovoríme o tzv. pinzetovom úchope. Dokáže sa hrať viaceré jednoduché hry - kolo, kolo mlynské apod. Rovnako sa rado hrá na schovávanky - táto hra je v tomto období veľmi jednoduchá, pretože dieťa verí tomu, že keď niečo nevidí tak to neexistuje - to znamená, že ak si zakryje oči už ho nie je vidieť. Ďalšou zaujímavou hrou pre dieťa sú rytmické hry a vytlieskavačky, ktoré napomáhajú rozvíjaniu sluchového vnímania dieťaťa. V niektorých prípadoch dieťa už dokáže samostatne vyliezať na stoličky, stôl, skrinky. Dokáže chodiť do schodov - smer dolu mu ešte robí problémy. Rovnako sa môže stať, že nájdete svoje batoľa ako obchádza v noci svoju postieľku dookola. Všetko na zemi ho zaujíma a snaží sa to zdvihnúť, a pretože sa vie postaviť bez pomoci a už aj bez pádu tak na prechádzke sa často zastavuje a dvíha - odpadky, smeti apod. Predmety začína používať rôznym spôsobom a najviac ho fascinujú tie, ktoré vydávajú najväčší hluk - hrnce, varechy apod. Obľubuje aj knihy a je schopné už otáčať strany, aj keď nie vždy sa mu darí otáčať len po jednej stránke.

Rado sa hráva úplne nahé - má tak slobodu pohybu a voľnosť, ktorú potrebuje. Rovnako obľubuje hry vo vani. Pre dieťa počas tohto obdobia je veľmi dôležitý dotyk blízkych osôb - pohladenie, objatia, pusinky apod. Dieťa týmto spôsobom získava istotu rodičovskej lásky a samo sa učí ju prejavovať.

Kedy je potrebné upozorniť pediatričku a riešiť problém?

Našťastie väčšina pediatričiek sa automaticky na prekonávanie míľnikov pýta v rámci prehliadok, a tak u nás je len malé riziko, že čosi zostalo zanedbané. V každom prípade, už od obdobia roka a štvrť je vhodné lekárku upozorniť, že dieťatko stále nechodí.

O probléme môžeme hovoriť vtedy, ak dieťa nezačne chodiť do veku 18 mesiacov, vtedy je už dôležité pátrať po príčinách. Dôležité je zhodnotiť, či zaostáva aj v iných funkciách alebo nie - napríklad v jemnej motorike, rečovom vývine. Ak nie, zvyčajne nejde o problém.

Norma je dokonca až do 18. mesiacov podľa tabuliek. Niektoré deti začnú chodiť už okolo 9. mesiaca, zatiaľ čo iné až po 18. Váš pediater na dieťati nič chorobného nenachádza. To, že stále chodí s pridržaním, je určitý − nazvime to − návyk.

Neurologické vyšetrenie ukáže viac

V prípade, že vaše dieťatko stále nechodí, môže pediatrička odporučiť neurologické vyšetrenie, ktorého sa tiež netreba obávať. Neurológ pátra po neurovývinových a svalových poruchách v rodine, prezrie dieťatko a urobí vyšetrenia, aby vylúčil organickú príčinu. Často je takýmto deťom odporúčaná terapia Vojtovou metódou, odborne Vojtova reflexná rehabilitácia. To však záleží od výsledkov vyšetrenia.

Ak lekár potvrdí podozrenie na omeškaný vývin, neváhajte a začnite s rehabilitáciami. Pomocou cvikov dieťa rovesníkov nielen dobehne, ale môže ich aj predbehnúť. Za omeškanou chôdzou môžu byť aj infekčné choroby a zápaly, ktoré vám potvrdí vyšetrenie.

Ako urýchliť proces?

V prvom rade nerobte nič nasilu. Ak dieťa ešte ako 14-mesačné nechodí, sú na to dôvody. Môžu byť psychického charakteru, ale aj fyzické - potrebuje si nacvičiť niektoré pohyby, posilniť svaly alebo nabrať odvahu. Ak budete na dieťa tlačiť, výsledok môže byť ešte horší.

V každom prípade ho však môžete podporiť, keď vidíte jeho snahu a chuť chodiť. Vidíte, že to opakovane skúša, čo je veľmi dobrý moment - podajte mu pomocnú ruku.

• Vytvorte okolo neho bezpečný priestor, kde sa mu ani pri pokusoch o chôdzu nemôže nič stať. Pozor však podlaha, po ktorej chodí by nemala byť mäkká ani pružná - takto sa nenaučí správne chodiť. Takže nenacvičujte na posteli, žinenkách či matracoch, ale na klasickej dlážke, akú máte doma. Ochrana spočíva v tom, že bude mať okolo seba bezpečné možnosti, ako sa chytiť, oprieť, pridržať. Obzvlášť si dajte pozor na nábytok, ktorý môže spadnúť!
• Pri chôdzi ich môžete pridŕžať, ale nikdy to nerobte tak, aby boli v neprirodzenej polohe. Veľa rodičov drží deti za horné ruky tak, že im majú vysoko dohora alebo dokonca ešte aj sklonené dozadu, čo vytvára absolútne neprirodzené držanie tela, ktoré im rozhodne pri samostatnej chôdzi nepomáha. Optimálne je, ak sa môžu pridŕžať v prirodzenej výške svojich ramien, čo pre nás znamená ohnutý bolestivý chrbát. Dobrou pomôckou sú rôzne zábradlia, dieťa sa počas prechádzky môže držať kočíka, ale pozor, aby nebolo naň zvalené.
• Chváľte deti za každý úspech, ktorý v chôdzi dosiahnu. Buďte trpezliví a láskaví, z chodenia urobte zábavnú a príjemnú aktivitu. Rozhodne nie je vhodné deti strašiť, čo všetko sa im môže stať alebo híkať, keď padnú na zadoček.

Upravte jej priestor pohybu (izbu, ap.) tak, aby mohla bez rizika úrazu spadnúť. Znamená to naložiť na rohy nábytku ochranné gule (dostať ich), obložiť rohy radiátora vankúšmi, ap. No a v tomto „priestore“ jej treba umiestniť hračky tak, aby sa k nim dostala v stoji, neskôr chôdzou. Spočiatku bude využívať pohyb ako je navyknutá - štvornožky ap., neskôr sa pozabudne a začne chodiť. S pádmi, potom bez nich.

Neporovnávať je prvá zásada. Dieťa má čas do 18 mesiacov. Ak nebude ani potom chodiť (čo určite bude), tak pojdete na neurologiu. Stojí sama v priestore bez opory? V zásade, ak už chodia popri nábytku, je malá pravdepodobnosť, že by nezačali chodiť aj normálne v dohľadnom čase.

Na chôdzi sa nepodieľajú len nohy. To aj najdôležitejšie prebieha v mozgu. Rozvoj hrubej motoriky, priestorové vnímanie, koordinácia, rovnováha či práca oka, ktoré určuje smer chôdze, to všetko sa odohráva práve v dokonalom prepojení rôznych častí mozgu. Ak teda chceme bábätku pomôcť, nerobme to tak, že sa upriamime na jeho kroky, ale zapojme pohyb trochu inak.

Jednou z najlepších pohybových aktivít, ktoré deti ocenia aj v dospelosti, je plávanie. Pohyb vo vode je pre deti prirodzený, trénuje svalstvo, prácu mozgu, pretože si vyžaduje špecifický typ pohybu, a prináša veľa pozitívnych emócií. Ak sa vaše dieťa nebojí vody, vyskúšajte baby plávanie alebo si jednoducho urobte častejšie výlet na plaváreň.

Ďalšou výbornou aktivitou je hojdanie. Hojdanie je rovnako ako plávanie pre dieťa veľmi prirodzený pohyb, ktorý zažívalo už pred narodením. Deti hojdanie milujú a miluje ho aj mozog, pretože umožňuje prepájanie oboch hemisfér, slobodný pohyb v priestore a klasické hojdanie v sede na hojdačke trénuje balans a prácu hrubej motoriky (dieťa sa učí predkláňať a zakláňať s použitím nôh, aby rozhojdalo hojdačku). Niektorí rodičia preto od narodenia používajú závesnú látkovú sedačku, iní pridajú pred prvým rokom drevenú sedačku v tvare poloblúka pripomínajúcu kolísku, v ktorej sa dieťa pri sede dokáže rozhojdať samo.

V žiadnom prípade nemôže ublížiť, ak dieťatku napríklad pri prebaľovaní alebo po kúpaní precvičíte nožičky jednoduchým cvikom - bicyklovaním. Pokiaľ však ide o špeciálne cvičenia či populárnu Vojtovu metódu, sú to cvičenia vhodné len po dohode s lekárom. Odborné cviky vám musí predviesť pediater či špecialista a vyžadujú si presné dodržiavanie. Nestačí, ak bábätko „zdiagnostikujete“ sami, cviky si nájdete na youtube a frekvenciu určíte podľa toho, kedy máte čas.

Materský inštinkt nepustí a vy cítite, že dieťa by už malo chodiť? Nebojte sa vyhľadať lekára, alebo sa nechať odporučiť k špecialistovi. Pokiaľ však dieťa štvornožkuje, nemalo by mať v motorike problém. Omeškaný vývin sa prvý raz prejaví v čase, keď má dieťatko liezť či posadiť sa. Problém nastane, ak má slabšie svalstvo, a jednoducho to bez pomoci rodičov nedokáže.

Aj keď v to niektoré mamičky stále dúfajú, dieťa ku chôdzi nemotivujú nové parádne topánočky. Chôdzu je lepšie trénovať úplne naboso a v prípade, že sa vám niečo nepozdáva, vyžiadajte si vyšetrenie u ortopéda.

Pamätajte však, že každé dieťa je iné. Nikdy nie je dobré porovnávať svoje batoľa s ostatnými. Ako rodič sa snažte vytvoriť pre svoje dieťatko zdravé prostredie, poskytnite mu rozmanitosť podnetov a vychutnávajte si sledovanie vášho batoľaťa pri jeho objavovaní sveta okolo neho. Pokračujte v každodennom čítaní s dieťaťom.

tags: #15 #mesacne #dieta #este #nechodi