Systém rodinných prídavkov vo Švajčiarsku je regulovaný na dvoch úrovniach: federálnej a kantonálnej. To znamená, že pravidlá a výška príspevkov sa môžu líšiť v závislosti od kantónu, v ktorom pracujete alebo žijete. Cieľom rodinných prídavkov je podporiť rodiny pri výchove detí a zabezpečiť im primerané životné podmienky.
Na úrovni krajín EÚ, Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a Švajčiarska upravujú sociálne zabezpečenie migrujúcich osôb dva základné právne predpisy - koordinačné nariadenia. Na základe pravidiel koordinačných predpisov je určené, legislatíva ktorého členského štátu sa na migrujúcu osobu vzťahuje. Hlavnou zásadou je, že osoby, na ktoré sa vzťahujú koordinačné predpisy, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Obvykle sa na osobu uplatňuje legislatíva členského štátu, v ktorom činnosť ako zamestnanec alebo SZČO vykonáva (zásada lex loci laboris).
Nárok na rodinné prídavky vo Švajčiarsku majú v prvom rade zamestnanci, ak ich mzda, z ktorej platia zákonné príspevky do OASI (niečo ako fond sociálneho zabezpečenia), dosahuje presne stanovenú výšku (môže sa v kantónoch líšiť). Ak máte viac zamestnávateľov, platy sa sčítajú. Pokiaľ sumu nedosiahnete, považujú vás za osobu, ktorá nie je zárobkovo činná. Aj osoby s nízkym príjmom však majú nárok na prídavky za podmienok, ktoré sa mierne líšia v rámci kantónov. Ak by v rovnakom období mala iná zárobkovo činná osoba nárok na rodinné prídavky na to isté dieťa, jej nárok má prednosť. Rodinné prídavky nedostanete, ak poberáte dávky v nezamestnanosti. Vyplatia vám však doplnkovú dávku, ktorá sa rovná výške príspevku na dieťa v kantóne, kde máte bydlisko. Opäť, túto dávku vám nevyplatia, ak má počas rovnakého obdobia iná zárobkovo činná osoba nárok na rodinné prídavky na to isté dieťa.
Dôležité je vedieť, že nárok na prídavky nezávisí od štátnej príslušnosti, ale od toho, kde pracujete alebo žijete. Podľa úradu práce dávky vypláca krajina, kde aspoň jeden rodič pracuje.
Typy rodinných prídavkov a ich výška
Výška prídavku sa líši podľa jeho typu. Príspevok na vzdelanie sa vypláca, keď dieťa pokračuje vo vzdelávaní po povinnej školskej dochádzke a má aspoň 15 rokov. Presné sumy sa líšia v závislosti od kantónu. Ako príklad, výška prídavku na dieťa je približne 215 CHF (asi 228 eur), príspevok na vzdelanie 268 CHF (asi 284 eur).
V prípade, že sa rozvediete a dieťaťa budete mať v striedavej starostlivosti, musíte sa dohodnúť, kto bude dávku dostávať. Na dieťa v striedavej starostlivosti môžete poberať prídavky na striedačku.
V situácii, keď exmanžel pracuje vo Švajčiarsku a vám boli odobraté rodinné prídavky na Slovensku, je logické, že o prídavky by mal žiadať exmanžel vo Švajčiarsku. Ak ich chce vybaviť, ale na účet, ku ktorému nebudete mať prístup, je to jeho právo, ale mal by zabezpečiť, aby boli peniaze použité v prospech dieťaťa.
Postup pri žiadosti o rodinné prídavky
Rodinné prídavky sa nevyplácajú automaticky, musíte o ne požiadať. Môžete tak spraviť až za 5 rokov spätne. Zamestnanec žiada o zriadenie poberania rodinných prídavkov svojho zamestnávateľa. Samostatne zárobkovo činná osoba musí požiadať v príslušnej poisťovni pre rodinné prídavky (tzv. Familienausgleichskasse). Tí, ktorí nie sú zárobkovo činní, zase žiadajú kantonálny rodinný kompenzačný fond (Familienausgleichskasse).
V EÚ (vrátane Islandu, Nórska, Lichtenštajnska a Švajčiarska) platí, že ako občan EÚ môžete pracovať a žiť v ktorejkoľvek členskej krajine. Nárok na prídavky nezávisí od štátnej príslušnosti, ale od toho, kde pracujete alebo žijete. Podľa úradu práce dávky vypláca krajina, kde aspoň jeden rodič pracuje.
Ak krajina, v ktorej rodina žije, neuzná nárok na prídavok na dieťa, rodičovský príspevok, príspevok pri narodení dieťaťa alebo na príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa, je možné si ich uplatniť v SR. Ak dávka nie je priznaná napriek tomu, že na ňu rodina zjavne má nárok, je možné situáciu riešiť súdnou cestou.
Švajčiarsko sa o demografiu nestará žiadnymi úľavami: nie sú tu zľavy ani v zdravotnej poisťovni. Ak sú niekde rodinné lístky, platia na dvoch dospelých a dve deti. Rodiny, kde je viac detí, musia zakúpiť extra vstupenky do múzea alebo ZOO.
Mamy, ktoré bývajú a rodia vo Švajčiarsku, musia zabudnúť na tri roky materskej dovolenky hradenej štátom. Zákonom daná materská je tam krátka: Zo zákona je vo Švajčiarsku povinných 14 týždňov materskej, moja firma ponúka päť mesiacov, čo je na Švajčiarske pomery štedré. Starostlivosť o dieťatko si musia rodičia nastaviť sami, často je to patchwork.
Po ukončení oficiálnej materskej dovolenky je možné požiadať o neplatené voľno, ale tomu nemusí zamestnávateľ vyhovieť. Ostáva potom už len výpoveď alebo sa vrátiť do práce. Zákonom chránené pracovné miesto ženy na materskej dovolenke, ako je to na Slovensku, vo Švajčiarsku neexistuje. Faktom je však aj to, že ženy z lepšie situovaných rodín po pôrode už vôbec nepracujú.
Vo Švajčiarsku je však bežné, že mamy - predovšetkým na dedinách - ostávajú väčšinou po materskej doma, nepracujú. Nevedia totiž nájsť zhodu so zamestnávateľom v tom, ako skĺbiť prácu a materstvo. Sú doma minimálne do predškolského veku detí, často aj dlhšie, keďže deti majú v školách dlhú obedovú prestávku (dve hodiny) a mamy ich čakajú s obedom doma. V mestách je bežnejšie, že sa žena vráti do práce, niektoré vyslovene hneď po vypršaní 14 týždňov materskej dovolenky. Veľká väčšina matiek pracuje prvé roky na čiastočný úväzok, pričom všetko závisí od dohody so zamestnávateľom.
Čo sa týka starostlivosti o deti, jasličky berú deti už od troch mesiacov. Cena jasličiek pre bábätko je v priemere CHF 120 na jeden celý deň. To je v porovnaní s mesačným rodičovským príspevkom CHF 200 pre všetky rodiny veľmi drahé. Celú sumu jaslí prepláca štát len sociálne slabým rodinám. Mnohým sa toto riešenie neoplatí, keďže za tri dni v týždni v jasliach zaplatia okolo dvetisíc frankov, čo je niekedy mesačný príjem matky. Hoci sú jasle také drahé, starostlivosť v nich nie je zo skúseností ideálna. Napriek tomu tam bežne končí 60 % detí. Je však možné dať dieťa do jasličiek na poldňa, buď doobeda, alebo poobede.
Prídavky na deti sú centrálne v rámci federácie kantónov regulované len pre zamestnancov v poľnohospodárstve - ostatné odvetvia si riešia kantóny každý po svojom. O prídavky môžu požiadať zamestnanci aj ostatných odborov hospodárstva, rozdiely v ich výške však v rámci federácie sú. Jediným spojivom je pravidelné vyplácanie týchto dávok. Vždy ich dostáva ten z rodičov, ktorý viac zarába.
Vymoženosť slovenských otcov ostať doma pri deťoch na „otcovskej dovolenke“ Švajčiarsko má podstatne chudobnejšiu - hoci nedávno ju predĺžili z dvoch dní na dva týždne. Toto voľno si môže vybrať otec v mesiacoch po narodení dieťaťa.
Ak majú rodičia už švajčiarske občianstvo, narodené dieťa je automaticky tiež Švajčiarom.
V mojej práci som si to naplánovala tak, že posledné tri týždne pred termínom zostanem doma. Dovtedy som stihla odovzdať prácu nasledovníkovi, keďže svojej pozície som sa vzdala. Doktorka mi bez problémov vydala potvrdenie, ktoré som predložila zamestnávateľovi. Keďže som prenášala, nakoniec bol z toho mesiac, počas ktorého môj plat platila poisťovňa zamestnávateľa. Oficiálna materská dovolenka sa začala až dňom pôrodu. Zo zákona je vo Švajčiarsku povinných 14 týždňov materskej, moja firma ponúka päť mesiacov, čo je na Švajčiarske pomery štedré.
Keďže tu nie je sociálna dávka „materskej“, mamy po pôrode dostávajú od svojho zamestnávateľa výplatu vo výške od 80 % do 100 % svojho pôvodného platu. Táto výška podpory po pôrode sa počíta z priemeru platov za posledných 12 mesiacov. Na tento fakt si dávajú pozor predovšetkým tí, ktorí podnikajú.
Zákonom chránené pracovné miesto ženy na materskej dovolenke, ako je to na Slovensku, vo Švajčiarsku neexistuje. Faktom je však aj to, že ženy z lepšie situovaných rodín po pôrode už vôbec nepracujú.
Skúsenosť ďalšej mamy Ľudmily, lekárky, hovorí za svoje: vďaka možnosti dojčiť dieťa v zamestnaní dojčila všetky svoje tri deti rok, čo je v tejto krajine neštandardné. Prvého syna jej z blízkeho bydliska trikrát do dňa nosil na dojčenie do práce manžel, bývali blízko jej nemocnice. Ostatných dvoch synov mala pani Ľudmila v nemocničných jasličkách pre zamestnancov, takže ich mala na dosah.
Sú doma minimálne do predškolského veku detí, často aj dlhšie, keďže deti majú v školách dlhú obedovú prestávku (dve hodiny) a mamy ich čakajú s obedom doma.
V mestách je bežnejšie, že sa žena vráti do práce, niektoré vyslovene hneď po vypršaní 14 týždňov materskej dovolenky. Veľká väčšina matiek pracuje prvé roky na čiastočný úväzok, pričom všetko závisí od dohody so zamestnávateľom. Bežný pracovný pomer pre matku je 60 %, vo veľkých firmách často aj 80 %.
Pani Marta mala šťastie na ústretovosť vedenia, takáto flexibilita nie je vo Švajčiarsku bežná, hoci je zákonne možná. Výhodou bola aj jej pracovná pozícia: je projektovou koordinátorkou v investičnej firme. Dohoda s vedením znamenala pre ňu novú pozíciu s tým, že pracuje štyrikrát do týždňa doobeda z domu. Vďaka tomu, že si počas tej krátkej „oficiálnej“ materskej vyskúšala, že sa dá práca a bábätko dobre skĺbiť, našli si au-pair na ročnú zmluvu.
Lekárka Monika Verbeek žila vo Švajčiarsku dlhšie, keď sa vydala a otehotnela počas dokončovania atestácie, takže atestáciu napriek žiadosti zamestnávateľovi nedokončila - vedenie nemocnice s tým nesúhlasilo. Napriek dvom mesiacom do jej ukončenia ostala nezamestnaná. Našťastie mala v krajine odpracovaných už desať rokov, takže bez problémov dostala podporu zo sociálnej poisťovne. Monika chcela ostať doma s dieťatkom aspoň osem mesiacov, takže zvyšok času žili z úspor a manželovho príjmu, bývali v podnájme. Do práce sa Monika vrátila najskôr dvakrát na poldeň, neskôr na dva celé dni týždenne v súkromnej praxi, maximum bolo 2,5 dňa týždenne. Počas tejto aj ďalšej materskej a súbehu práce stále dojčila, v čase práce si mlieko odsávala. Ako mnoho mám využila pomoc rodiny - u nej to bola svokra.
Vidno to na príklade svojho bývalého kolegu - manželka pracuje na 80 %, jeden deň v týždni je doma s bábätkom. Ďalší deň je s ním manžel, ktorý tiež pracuje na 80 %, tretí deň ho strážia starí rodičia a dva dni v týždni je v jasličkách.
Pani Marta vie, že chce byť dobrou mamou a zároveň nestratiť svoju profesiou, preto sa na situáciu díva s nadhľadom: „Predsudky sa nájdu všade, avšak ja osobne sa necítim odsudzovaná za to, že pracujem na čiastočný úväzok. Viem, že robím čo najviac preto, aby som bola Samkovi nablízku, necestujem do kancelárie a počas dňa ho aj odbieham uspávať, lebo má rád moju blízkosť. Au-pair sa mu naplno venuje a majú veľmi dobrý vzťah. Aj moja rodina na Slovensku to chápe a podporuje. Práca ma baví, a úprimne povedané, oddýchnem si od denných starostí a tlaku na perfektný výkon, ktorý každá mama prežíva rovnako.
Na federálnej úrovni sa regulujú iba prídavky na deti (Kinderzulagen) v poľnohospodárstve. Tieto prídavky v ostatných sektoroch sú regulované 26 kantonálnymi zákonmi a federálnym harmonizačným právom.
Ďalšie dávky pre rodiny možno žiadať napríklad na základe individuálnej zamestnaneckej zmluvy alebo na základe kolektívnych pracovných ustanovení.
Ten istý typ prídavkov nemôžete poberať aj vo Švajčiarsku a súčasne na Slovensku.
Deti, ktoré zakladajú nárok na prídavky, sú deti rodičov v manželskom alebo nemanželskom zväzku, adoptované deti, deti manželského partnera/registrovaného partnera, deti v náhradnej starostlivosti, ako aj súrodenci a vnúčatá, ak ich oprávnená osoba vyživuje.
Prídavky na deti sa priznávajú, kým dieťa nedosiahne vek 16 rokov (20 rokov, ak dieťa nemôže vykonávať platené zamestnanie). Príspevok na absolvovanie odborného vzdelávacieho kurzu sa vypláca, kým dieťa nedosiahne vek 25 rokov.
Prídavky na deti v poľnohospodárstve
Zamestnanci v poľnohospodárstve a samostatne zárobkovo činné osoby môžu žiadať o prídavky na deti. Zamestnanci v poľnohospodárstve majú nárok aj na príspevok na domácnosť, ak žijú v spoločnej domácnosti so svojím manželským partnerom alebo so svojimi deťmi. Okrem toho je možné zamestnancom v poľnohospodárstve vyplácať príspevok na domácnosť (Haushaltungszulage) vo výške 100 CHF (v roku 2011) mesačne.
Prídavky na deti v iných sektoroch
Všetci zamestnanci, ktorí majú deti môžu žiadať o prídavky na deti, rovnako ako osoby, ktoré nevykonávajú platené zamestnanie a ktorých príjem neprekročí určitú výšku (41 760 CHF. ročne, v roku 2011). V 13 kantónoch majú samostatne zárobkovo činné osoby tento nárok tiež. Okrem prídavkov na deti je možné v niektorých kantónoch poberať ďalšie dávky ako príspevky pri narodení dieťaťa alebo príspevky pri adopcii dieťaťa. Kantóny môžu poskytnúť vyššie príspevky.
Ako získať prídavky na deti?
O prídavky na deti je potrebné žiadať v príslušnej kantonálnej vyrovnávacej poisťovni v rámci poľnohospodárskeho systému a v príslušnej poisťovni pre rodinné prídavky (Familienzulagen) v rámci ostatných sektorov. Žiadosť nie je potrebné podávať ak vám zamestnávateľ dal vyplniť formulár, ktorý sa týka rodinných prídavkov.
Váš nárok pre prídavky na deti pri pohybe v rámci Európy
Typ a výška prídavkov na deti sa v každom štáte výrazne líšia. Preto je dôležité, aby ste vedeli, ktorý štát je povinný vyplácať vám tieto dávky a za akých podmienok máte na ne nárok. Krajina zodpovedná za vyplácanie prídavkov na deti musí zohľadniť obdobia poistenia na základe právnych predpisov ostatných krajín Európskej únie, Islandu, Lichtenštajnska, Nórska alebo Švajčiarska, ak je to potrebné na splnenie podmienok na získanie nároku na dávky.
Ak má rodina nárok na dávky podľa právnych predpisov viac než v jednej krajiny, bude v zásade poberať najvyššie dávky podľa právnych predpisov jednej z týchto krajín. Inými slovami, k rodine sa pristupuje tak, ako keby všetky príslušné osoby bývali a boli poistené v štáte s najpriaznivejšími právnymi predpismi.
Prídavky na deti nemožno vyplácať jednému rodinnému príslušníkovi dvakrát za rovnaké obdobie.
Švajčiarsko, podobne ako iné európske krajiny, poskytuje rôzne formy podpory pre rodiny s deťmi, vrátane príspevkov určených špeciálne pre deti so zdravotným postihnutím. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o rodinných prídavkoch vo Švajčiarsku, s dôrazom na podmienky a špecifiká pre postihnuté deti.
Rodinné prídavky vo Švajčiarsku (Familienzulagen) sú regulované na dvoch úrovniach: federálnej a kantonálnej. To znamená, že pravidlá a výška príspevkov sa môžu medzi jednotlivými kantónmi líšiť. Preto je dôležité študovať informácie platné pre kantón, v ktorom pracujete alebo žijete.
Nárok na rodinné prídavky majú predovšetkým zamestnanci, ak ich mzda, z ktorej platia zákonné príspevky do OASI (čo je obdoba fondu sociálneho zabezpečenia), dosahuje stanovenú výšku. Táto výška sa môže líšiť v závislosti od kantónu. Ak má osoba viacero zamestnávateľov, ich platy sa sčítajú. Ak stanovenú sumu nedosiahnete, ste považovaný za osobu, ktorá nie je zárobkovo činná.
Osoby s nízkym príjmom majú tiež nárok na prídavky, ale za podmienok, ktoré sa mierne líšia v závislosti od kantónu. Ak by v rovnakom období mala iná zárobkovo činná osoba nárok na rodinné prídavky na to isté dieťa, jej nárok má prednosť.
Osoby, ktoré poberajú dávky v nezamestnanosti, nemajú nárok na rodinné prídavky. Namiesto toho im bude vyplatená doplnková dávka, ktorá sa rovná výške príspevku na dieťa v kantóne, kde majú bydlisko.
Výška prídavku sa líši v závislosti od jeho typu: Príspevok na dieťa: 215 CHF (približne 228 eur). Príspevok na vzdelanie: 268 CHF (približne 284 eur) - vypláca sa, ak dieťa pokračuje vo vzdelávaní po povinnej školskej dochádzke a má aspoň 15 rokov.
Rodinné prídavky sa nevyplácajú automaticky, je potrebné o ne požiadať. O prídavky je možné požiadať až 5 rokov spätne. Zamestnanci žiadajú o zriadenie poberania rodinných prídavkov prostredníctvom svojho zamestnávateľa. Samostatne zárobkovo činné osoby musia požiadať v príslušnej poisťovni pre rodinné prídavky (tzv. Familienausgleichskasse). Osoby, ktoré nie sú zárobkovo činné, žiadajú kantonálny rodinný kompenzačný fond (Familienausgleichskasse).
V rámci Európskej únie (vrátane Islandu, Nórska, Lichtenštajnska a Švajčiarska) platí, že občania EÚ môžu pracovať a žiť v ktorejkoľvek členskej krajine. Nárok na prídavky nezávisí od štátnej príslušnosti, ale od toho, kde osoba pracuje alebo žije.
Česká republika: Rodinné prídavky sú určené pre rodiny s nízkymi príjmami. Nárok na dávku závisí od celkového príjmu rodiny, ktorý musí byť nižší ako 3,4-násobok životného minima rodiny za predchádzajúci kalendárny štvrtrok. Prídavky sa vyplácajú na nezaopatrené deti do 18 rokov (resp. priamo plnoletému nezaopatrenému dieťaťu). O dávky je možné požiadať spätne, až do 3 mesiacov.
Rakúsko: Rodinné prídavky (Familienbeihilfe) sa vyplácajú do 18 rokov dieťaťa, resp. do 24 rokov, ak sa dieťa pripravuje na povolanie, a do 25 rokov, ak ide o ťažko zdravotne postihnuté dieťa. V Rakúsku sa posudzuje aj príjem dieťaťa od 19 rokov. Rakúsko vypláca aj súrodenecký príplatok (Geschwisterstaffel), ktorý zvyšuje celkovú mesačnú výšku rodinných prídavkov za každé dieťa v rodine. Spolu s rodinným prídavkom za september sa vypláca aj príspevok na začatie školskej dochádzky pre deti vo veku od 6 do 15 rokov. O prídavky je možné požiadať na finančnom úrade (Finanzamt) osobne, poštou alebo elektronicky. Pri novonarodených deťoch finančná správa automaticky skontroluje všetky náležitosti a prevedie peniaze na bankový účet rodičov.
Nemecko: V Nemecku sa vypláca Kindergeld, prídavok na dieťa, ktorý je určený na podporu všetkých rodín bez ohľadu na výšku príjmu. Od januára 2023 je výška Kindergeld jednotná pre všetky deti: 250 eur mesačne na každé dieťa, bez ohľadu na poradie narodenia. O prídavok žiada rodič alebo zákonný zástupca v tzv. Familienkasse.
Slovensko: Na Slovensku je mesačná výška rodinných prídavkov na dieťa 60 eur. V mesiaci, v ktorom dieťa prvýkrát nastúpilo do 1. ročníka základnej školy, sa k tejto sume jednorazovo pripočítava príspevok vo výške 110 eur.
Ďalšie formy podpory pre rodiny s deťmi so zdravotným postihnutím
Okrem rodinných prídavkov existujú aj ďalšie formy podpory, ktoré môžu rodiny s deťmi so zdravotným postihnutím využiť:
- Peňažný príspevok na opatrovanie: Tento príspevok je určený pre osoby, ktoré sa starajú o rodinného príslušníka s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) alebo zdravotným postihnutím (ZŤP). Príspevok slúži na zabezpečenie pomoci človeku s ŤZP/ZŤP. Opatrovateľom môže byť rodinný príslušník alebo iná osoba, ktorá žije s opatrovanou osobou v jednej domácnosti. Výška príspevku závisí od viacerých faktorov, ako je rozsah opatrovania, vek opatrovateľa a príjem opatrovanej osoby.
- Príspevok pri narodení dieťaťa: Ide o jednorazovú dávku, ktorej cieľom je pomôcť rodine s prvotnými výdavkami spojenými s narodením dieťaťa. V roku 2025 je výška príspevku 829,86 eur pri narodení prvého až tretieho dieťaťa, ktoré sa dožije aspoň 28 dní.
- Materské: Štát prispieva rodičom, ktorí sa starajú o dieťa do 3 rokov, prípadne do 6 rokov, ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Na túto dávku má nárok rodič, ktorý bol pred pôrodom nemocensky poistený aspoň 270 dní počas posledných 2 rokov. Výška materskej dávky predstavuje približne 75 % denného vymeriavacieho základu.
- Tehotenské: Dávka počas tehotenstva, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa, ak má poistenka nárok.
- Štipendium pre tehotné študentky: Túto finančnú podporu môžu získať tehotné študentky, ktoré nespĺňajú podmienky na tehotenské dávky zo Sociálnej poisťovne. Štipendium im vypláca škola ako súčasť štátnej podpory.
- Príspevok pri narodení viac detí: Ak sa narodia tri alebo viac detí naraz, prípadne aspoň dve deti v priebehu dvoch rokov, rodič môže získať dodatočný príspevok od štátu.
- Daňový bonus: Znižuje daň z príjmov fyzickej osoby. Môže si ho uplatniť jeden z rodičov na každé vyživované a nezaopatrené dieťa, ktoré s vami žije v domácnosti. Ak si chcete daňový bonus uplatniť, musíte dosiahnuť zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Od 1. januára 2025 sa výška daňového bonusu na dieťa zmenila.
INFO: Obsah článku má informačný charakter a vychádza z verejne dostupných zdrojov v čase jeho publikovania. Nejde o individuálne právne ani odborné poradenstvo.
