17-mesačné dieťa nechce rozprávať: Príčiny a riešenia

Vývin reči je jedným z najdôležitejších míľnikov v živote dieťaťa. Keď sa rodičia stretnú s tým, že ich 17-mesačné dieťa ešte nerozpráva, prirodzene sa objavia obavy. Je dôležité pochopiť, že vývin reči je individuálny proces, no existujú aj signály, kedy je vhodné vyhľadať odbornú pomoc.

Len krátko po pôrode sa objavuje u vášho novorodeniatka prvá „reč“ - v neverbálnej podobe. Robí rôzne grimasy, všimnete si rôzne druhy plaču, ktorými komunikuje svoje potreby, mení sa mu výraz tváre v snahe vyjadriť nielen potreby (hlad, kakanie, prítomnosť rodiča), ale aj emócie (strach, frustráciu, spokojnosť) a reakcie na zmyslové podnety (pohladenie, vôňa rodiča). Rodičia sa učia tieto spôsoby komunikácie interpretovať, dieťatko počúvať a reagovať.

Celkovo sa mozog u dieťaťa rapídne rozvíja v prvých 3 rokoch života, veľmi preto závisí na interakciách s okolím, vrátane vás, rodičov.

Rozdiel medzi oneskorením jazyka a oneskorením reči

Predtým, ako sa ponoríme do príčin, je dôležité rozlišovať medzi pojmami „jazyk“ a „reč“. „Jazyk je systém znakov, pravidiel (gramatických, lexikálnych), ktoré používame na vyjadrenie našich myšlienok a komunikáciu. Môže mať písanú, hovorenú a posunkovú formu. Reč je zase konkrétna forma jazyka, jeho realizácia v praxi, motorický akt,“ vysvetľuje klinická logopedička Mgr. Lívia Hozlárová.

V jednoduchosti si oneskorenie jazyka, alebo problémy vo vývoji jazyka všimnete u svojho dieťaťa v podobe neschopnosti porozumieť jazyku, vývoj reči sa deje pomalšie. Vyskytnúť sa môže napr. afázia (pre poranenia mozgu alebo problémom s jeho fungovaním má dieťa problém rečou a porozumieť jej), problém so sluchovým spracovaním (dieťa nevie spracovať význam zvukov, ktoré ucho posiela na spracovanie do mozgu).

Oneskorenie reči znamená, že vaše dieťa nesprávne vyslovuje a tvorí slová a zvuky, neformuje plynulo slová a vety. Alebo naopak je všetko v poriadku, len je pozadu oproti svojim rovesníkom. Deti môžu mať ďalej problém s receptívnou zložkou reči, napríklad nerozumejú abstraktným slovám, zložitým vetám, dlhým súvetiam, ale aj expresívnou zložkou, kedy ide o užívanie jazyka, napr. nedokážu skladať slová dokopy, poznajú ich, ale sa nimi nevedia vyjadrovať. Často sa práve deti s poruchou sluchu, kým sa zistí problém a nasadí napr. naslúchadlo, oneskorujú v reči. Ešte v 3 rokoch nemusia vôbec rozprávať.

Príčiny oneskoreného vývinu reči

Príčiny oneskoreného vývinu reči môžu byť rôznorodé a často ide o kombináciu viacerých faktorov.

Biologické a vývinové faktory:

• Prenatálne, perinatálne a postnatálne podmienky: Vývin mozgu ovplyvňuje rizikové tehotenstvo, ťažkosti počas tehotenstva, prekonané choroby počas tohto obdobia, následne pôrod - prirodzený alebo cisárskym rezom. Aj faktory ako či bolo dieťa počas pôrodu pridusené, následné postnatálne podmienky - ako sa adaptovalo na prostredie.
• Motorický vývin: Vývin reči je tiež úzko spojený s motorickým vývinom. Je dôležité, aby si dieťa prešlo všetkými štádiami vývinu - napr. aby nepreskočilo štádium štvornožkovania.
• Poruchy sluchu: Sluch je kľúčový pre správny vývoj reči. Ak dieťa nepočuje dobre, nedokáže správne vnímať slová a napodobňovať reč.
• Vývinová apraxia reči (dyspraxia): Dieťa vie, čo chce povedať, ale nedokáže správne vysloviť slová, pretože mozog a svaly úst nespolupracujú.
• Znížený svalový tonus (hypotónia): Slabé svaly v oblasti tváre a úst môžu sťažovať artikuláciu aj tvorbu hlasu.
• Neurovývinové poruchy: Niektoré neurovývinové poruchy, ako sú poruchy autistického spektra (PAS), môžu mať významný vplyv na vývoj reči a komunikačné schopnosti dieťaťa. Deti s PAS často vykazujú oneskorený nástup reči, obmedzený rozsah komunikačných funkcií a ťažkosti s recipročnou sociálnou komunikáciou.
• Intelektuálne postihnutie: U detí s intelektovým postihnutím je vývoj reči často oneskorený a môže byť limitovaný v závislosti od stupňa postihnutia.
• Genetické predispozície: Jedným z dôležitých faktorov ovplyvňujúcich vývoj reči sú genetické predispozície. Genetika môže hrať významnú rolu v tom, ako rýchlo dieťa začne hovoriť a ako rýchlo sa jeho slovná zásoba rozvíja.
• Rázštepy pery a podnebia: Sú vrodené vývojové chyby, pri ktorých nedôjde k správnemu spojeniu tkanív v hornej pere alebo podnebí počas embryonálneho vývoja. Tieto štrukturálne anomálie môžu významne ovplyvniť schopnosť dieťaťa tvoriť určité hlásky.

Psychosociálne a environmentálne faktory:

• Sociálne prostredie: Ovplyvňuje ho aj spoločenské prostredie, v ktorom sa nachádza, napr. sú rodičia dostatočne vyladení na dieťa? Venujú mu dostatok pozornosti? Komunikujú s ním?
• Dvojjazyčné prostredie: Keď dieťa žije vo viacjazyčnej domácnosti, zvyčajne v bilingválnej (dvojjazyčnej), neznamená malé oneskorenie za tabuľkovými míľnikmi ostatných detí hneď problémy s jazykom či rečou. Vývojové míľniky u týchto detí nemusia byť rovnaké, dosiahnuté v rovnakom veku, než je to u detí učiacich sa len jediný, primárny jazyk. Deti vyrastajúce vo viacjazyčnom prostredí môžu mať spočiatku pomalší rozvoj v jednotlivých jazykoch.
• Traumatické zážitky alebo dlhodobý stres: Môžu mať negatívny vplyv na celkový vývoj dieťaťa vrátane vývoja reči. V niektorých prípadoch môže trauma viesť aj k regresii v rečovom vývoji, kedy dieťa prestane používať už nadobudnuté rečové schopnosti.
• Nadmerné používanie elektroniky: V tejto dobe je základným problémom aj priveľa mobilov, tabletov a rôznych elektronických hračiek. Treba sa vrátiť ku klasike - s dieťaťom komunikovať, venovať sa mu, čítať, hrať sa s ním.

Míľniky dieťaťa vo vývoji jazyka a reči

Každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom. Existujú však orientačné vývinové míľniky, ktoré pomáhajú sledovať, či sa vývin uberá správnym smerom.

• 0-3 mesiace: Reaguje na hlasné zvuky. Stíchne alebo sa usmieva, keď rozprávate, teda cíti, že rozpoznáva váš hlas, počúva. Snaží sa vydávať rôzne zvuky, jemne a repetitívne vokalizovať, akoby vrkalo, hrkútalo (zvuky v podobe hlások „ooo“, „ááá“, „ééé“ - snaží sa špúliť ústa, imitovať vaše otvorené ústa). Rôzne typy plaču podľa potrieb. Usmieva sa na ľudí, díva sa na vašu tvár.
• 4-6 mesiacov: Usmieva sa, díva sa na vás, hýbe sa a vydáva zvuky, aby zaujalo vašu pozornosť. Hýbe očami v smere zvuku, obracia hlavu za vami, keď naň rozprávate a reaguje na zmeny v tóne vášho hlasu. Registruje hračky, ktoré vydávajú zvuky. Poznám známe tváre a ľudí.
• Okolo 12. mesiaca: Dieťa začína chápať význam prvých slov a reaguje na svoje meno. Prvé výrazy ako „mama“ či „ham“ sprevádza gestami alebo ukazovaním. Zriedka vydáva zvuky, nebľaboce, nevyužíva gestá, neukazuje prstom, aby s vami komunikovalo.
• Do 15 mesiacov: Neobjavujú sa žiadne slová, nerozumie slovám ako „nie“, „papa“.
• Do 18 mesiacov: Nemá slovnú zásobu ani 10 slov, resp. nepovedalo ani svoje prvé slovo. Nepovie slová ako „mama“, „tata“. Slovná zásoba sa postupne rozrastá na 10-20 slov, dieťa vie pomenovať známe predmety alebo osoby, hoci výslovnosť ešte nie je úplne zreteľná. Okrem reálnych slov používa aj vlastné výrazy, ktorým rozumie najmä najbližšie okolie.
• Do 2 rokov: Hovorí len pár slov, alebo zabudlo aj tých pár, čo predtým poznalo, má problémy s porozumením ostatným, s porozumením jednoduchých inštrukcií („poď ku mne“, „kopni do loptičky“). Dvojročné dieťa rozumie jednoduchým otázkam a začína kombinovať dve až tri slová, čím vytvára prvé jednoduché vety. Slovná zásoba sa rozširuje zhruba na 50 slov. Nemalo by už len bľabotať, ale zvuky by sa mali viac podobať na slová, nespája dve slová dokopy, nemá slovnú zásobu ani 25 slov, neukazuje na obrázky ani časti tela napr. keď ich menujete, neodpovedá na otázky verbálne alebo aspoň pokrútením, prikývnutím hlavou.
• Do 3 rokov: Rozpráva menej ako 50 slov a zriedkavo komunikuje a hrá sa s ostatnými deťmi, nie je schopné tvoriť krátke vety, objavuje sa echolália (opakuje frázy v odpoveď na otázku), nepýta si veci ich pomenovanímmá slabú artikuláciu alebo vyslovovanie, má problém skladať vety alebo vynecháva slová z viet. Reč sa rýchlo rozvíja - dieťa tvorí jednoduché súvetia a používa zámená, predložky či základné časy. Vie vyjadriť pocity („bojím sa“, „teším sa“) aj zážitky z bežného dňa.

„Ak sa dieťa voči svojim rovesníkom oneskoruje o 6 mesiacov, hovoríme o oneskorenom vývine reči, ak o viac ako 6 mesiacov, tak o narušenom vývine reči. Môže sa jednať o samostatný problém (teda dieťa má ťažkosti len s rečou) alebo môže ísť o symptóm inej primárnej diagnózy (napr. autizmus, ADHD, rôzne genetické ochorenia a pod.),“ upozorňuje logopedička.

Kedy si všímať prvé varovné príznaky?

„Oneskorenie reči si v podstate môžeme začať všímať od 1. roku dieťaťa, keďže vtedy sa majú u detí objavovať prvé slová. Samozrejme v tomto období dosahujú jednotlivé vývinové míľniky deti veľmi individuálne, u niektorého sa môžu objaviť prvé slová v 10. mesiaci, u niektorého v 18. mesiaci. Za oneskorenie reči považujem, ak dieťa je voči svojim rovesníkom oneskorené o 6 mesiacov.

Napríklad, ak si dieťa v roku neľúbi, neobjavujú sa u neho prekurzory reči ako spoločná pozornosť, hľadanie predmetu, stálosť predmetu, očný kontakt, uvažovanie o predmete. Ak v 18. mesiacoch nemá slovnú zásobu aspoň 50 slov (počítajú sa aj zvuky zvierat). V 24. mesiacoch netvorí krátke vety, neohýba slová (teda si nezačína uvedomovať gramatiku slovenského jazyka).“

Varovné signály, kedy vyhľadať lekára:

• Do 3 mesiacov: sa neusmieva a nereaguje na vás.
• Do 5 mesiacov: nereaguje na hlasné zvuky, nevydáva žiadne šťastné a smutné zvuky.
• Do 6 mesiacov: nehľadá zdroj zvuku - neotáča hlavičku ani ho nehľadá očami.
• Do 7 mesiacov: nebľaboce.
• Do 11 mesiacov: nevyužíva gestá, neimituje zvuky.
• Do 10 mesiacov: nereaguje akýmkoľvek spôsobom na svoje meno/oslovenie.
• Do 12 mesiacov: zriedkavo vydáva zvuky, nebľaboce, nevyužíva gestá, neukazuje prstom, aby s vami komunikovalo.
• Do 15 mesiacov: sa neobjavujú žiadne slová, nerozumie slovám ako „nie“, „papa“.
• Do 18 mesiacov: nemá slovník ani 10 slov, resp. nepovedalo ani svoje prvé slovo, nehovorí slová ako „mama“, „tata“.
• Do 2 rokov: hovorí len pár slov, alebo zabudlo aj tých pár, čo predtým poznalo, má problémy s porozumením ostatným, s porozumením jednoduchých inštrukcií („poď ku mne“, „kopni do loptičky“).
• Do 2 rokov: by nemalo už len bľabotať, ale zvuky by sa mali viac podobať na slová, nespája dve slová dokopy, nemá slovnú zásobu ani 25 slov, neukazuje na obrázky ani časti tela napr. keď ich menujete, neodpovedá na otázky verbálne alebo aspoň pokrútením, prikývnutím hlavou.
• Do 3 rokov: rozpráva menej ako 50 slov a zriedkavo komunikuje a hrá sa s ostatnými deťmi, nie je schopné tvoriť krátke vety, objavuje sa echolália (opakuje frázy v odpoveď na otázku), nepýta si veci ich pomenovanímmá slabú artikuláciu alebo vyslovovanie, má problém skladať vety alebo vynecháva slová z viet.

Čo robiť, keď si všimnete u svojho dieťatka problém?

„Akonáhle má matka pocit, že reč jej dieťaťa sa nevyvíja tak, ako by sa mala, už to je prvý varovný signál, že je potrebné sa poradiť s odborníkom. Keďže veľakrát ani my v tomto veku ešte nevieme 100% určiť a predpovedať, ako to bude do budúcnosti s rečou dieťaťa, vieme však poučiť rodiča, zaučiť ho do efektívnych komunikačných stratégii a tým stimulovať reč dieťaťa.

Najhoršie je zvoliť vyčkávací mód, čakať, že dieťa sa „rozhovorí“. Áno, môže sa tak stať, ale nikto nám to nezaručí a ak sa tak neudeje, tak sme stratili niekoľko mesiacov alebo rokov, kedy sa už s dieťaťom na jeho oneskorení mohlo pracovať a malo tak možnosť „dobehnúť“ rovesníkov.

Neskôr, ak sa dieťa oneskoruje v reči od svojich rovesníkov o viac ako 6 mesiacov (teda napr. 3-ročné dieťa hovorí na úrovni jeden a polročného), vtedy už nehovoríme o oneskorení, ale narušení reči a dieťa už nemusí svojich rovesníkov dobehnúť. Jeho rečové schopnosti budú stále slabšie, a v školskom veku sa to môže pretaviť na problémy s učením (dyslexia, dysgrafia a pod.),“ zdôrazňuje význam včasnej intervencie.

Ako rozvíjať jazyk a reč u dieťaťa doma?

Urýchliť vývin reči sa nedá, nakoľko je to niečo, čo má každé dieťa vrodené. Môžeme mu len správnou komunikáciou dopomôcť a stimulovať správnym smerom jeho vývin reči.

Efektívne komunikačné stratégie:

• Používajte krátke vety: Spočiatku u najmenších detí používajte krátke, možno aj jednoslovné vety. Postupne hovorte vždy o niečo náročnejšie, ako hovorí ono, napr. ak dieťa tvorí 2-slovné vety, vy naň hovorte 3-slovne. Ak dieťa tvorí dlhé vety, používajte súvetia.
• Pomenúvajte veci: Veci a predmety, o ktoré sa zaujíma, mu pomenujte, hovorte, na čo ich používame, ako fungujú.
• Používajte „hovorenie za dieťa“: Skúste hovoriť akoby za dieťa - napr. pozerá na džús, nepýtajte sa, čo chceš, ale povedzte zaň „chcem džús“. Tým sa dieťa naučí, ako si má veci vypýtať.
• Využívajte rôzne tóny reči: Od narodenia využívajte rôzne tóny reči, aby mohlo dieťa imitovať vaše ústa a učiť sa nové zvuky.
• Reagujte na snahy dieťaťa: Pýtajte sa, aktívne počúvajte, udržiavajte očný kontakt.
• Hrajte sa spoločne: Hra je pre dieťa spôsob učenia.
• Recitujte a spievajte: Spoločne si recitujte detské riekanky a pesničky, asociujte slová v nich so skutočnými predmetmi, činnosťami, osobami, zvieratkami, vyťapkávajte si slová a slabiky.
• Používajte slovíčka „ešte?“ „viac?“: Pridávajte k hrám a činnostiam, aby ste upriamili a udržali jeho pozornosť.
• Čítajte dieťaťu: Správne artikulujte. Využívajte jednoduché farebné knihy s obrázkami a veľkými slovami, ktoré vyslovujte, ukazujte prstom, čítajte si spolu (aj zábavné rýmovačky), používajte hračky, ktoré vydávajú zvuky a hrajú pesničky (musia byť však bezpečné, neškodné a čisté, bez častí, ktoré by dieťa mohlo prehltnúť, odtrhnúť, zvuky nesmú byť príliš hlasné).
• Opisujte okolie: Opisujte dieťatku, čo práve robíte, ako, popisujte objekty, hračky, oblečenie, časti tela, domácnosť, zvieratká, farby, tvary, čísla, materiály, veľkosti, opakujte slová, ktoré dieťa práve vníma (staňte sa „komentátorom“).
• Nesprávajte sa k dieťaťu ako k dospelému: Nemôžeme s 2-ročným dieťatkom komunikovať ako s dospelým, pretože nestíha spracovať v našom prúde slov jednotlivé slová, správne gramatické koncovky. V prvých rokoch života si preto dávajte pozor na rýchlosť reči a dĺžku prehovorov na dieťa. Dieťaťu dajte čas na to, aby sa prejavilo.
• Nedoplňujte a neopravujte: Neskoršie nedopĺňajte jeho vety, neopravujte ho - vyslovte však slovo správne, keď naň ukazujeteda.
• Dávajte na výber: Dávajte na výber viacero možností - aby si vedelo vypýtať.

Kedy vyhľadať odborníka?

Pediater či pediatrička majú na preventívnej prehliadke sledovať psychomotorický vývin dieťaťa, majú k dispozícii vývinový skríning S-PMV, ktorý obsahuje aj otázky ohľadom reči. Takisto majú k dispozícii dotazník TEKOS, ktorý hodnotí aktuálne komunikačné schopnosti dieťaťa a ak dieťa v dotazníku nezíska primeraný počet bodov, má byť odoslané na logopedické vyšetrenie.

„Rodič sa môže sám rozhodnúť kontaktovať logopedičku či logopéda bez predchádzajúceho odporúčania pediatričky či pediatra, ak títo nepracujú v rezorte zdravotníctva. Klinická logopedička či logopéd však potrebujú výmenný lístok od pediatričky či pediatra,“ radí ďalej.

„Ďalších odborníkov a odborníčky je potrebné navštíviť, ak sa zistí, že dieťa má viac ťažkostí vo vývine. Napríklad audiológ a audiologička v prípade podozrenia na poruchu sluchu, psychológ, psychologička a psychiater a psychiatrička na vylúčenie PVP, ADHD. Dieťa môže byť odoslané aj neurologičke či neurológovi, na imunológiu alebo genetické vyšetrenie.“

tags: #17mesacne #dieta #nechce #rozpravat