V súčasnosti čelí značná časť populácie problémom s plodnosťou. Podľa štatistík má problémy s počatím dieťaťa každý piaty partnerský pár. Na svete trpí neplodnosťou celkovo päťdesiat miliónov párov a ďalších sto deväťdesiat miliónov jednotlivcov. Počet ľudí, ktorí nemôžu mať deti, neustále rastie. Predstavte si úzkosť manželskej dvojice, ktorá zúfalo túži po dieťati, no nemôže ho mať. Začne hľadať pomoc a zistí, že lekárska veda ponúka mnohé postupy a metódy liečby neplodnosti. DNES majú neplodné dvojice možnosti, ktoré pred niekoľkými desaťročiami ešte neexistovali.
Britský vedec Robert Edwards začal so základným výskumom procesu oplodnenia v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Uvedomil si, že oplodnenie mimo tela môže predstavovať potenciálnu liečbu neplodnosti. Výskumy ďalších vedcov preukázali, že vajíčko králika môže byť úspešne oplodnené aj v skúmavke. Počas výskumu sa ukázalo, že ľudské vajíčko má úplne iný cyklus ako králičie. Edwards s kolegami realizoval viacero experimentálnych výskumov a uskutočnil niekoľko základných objavov. Objasnil proces dozrievania ľudského vajíčka a vysvetlil, akým spôsobom doň zasahujú hormóny. Podarilo sa mu určiť podmienky, za ktorých sa aktivujú spermie a oplodnia vajíčko. Objavil sa však nový problém. Oplodnené vajíčko sa viac nevyvíjalo. Edwards predpokladal, že na ďalší výskum bude potrebné použitie vajíčka, ktoré dozreli vo vaječníkoch.
Robert Edwards kontaktoval gynekológa Patricka Steptoea, s ktorým sa mu podarilo aplikovať poznatky z experimentov do praxe. Steptoe bol v tom čase priekopníkom laparoskopie - novej techniky, ktorá umožňovala kontrolu vaječníkov pomocou optického prístroja. Techniku použil na odobratie vajíčok z vaječníkov. Edwards ich umiestnil do bunkovej kultúry a pridal k nim spermie. Výsledky pokusu boli veľmi sľubné. Vedci u pacientov analyzovali hladinu hormónov, vďaka čomu mohli určiť presné obdobie vhodné na oplodnenie vajíčka, a maximalizovať tak šancu na úspech.
V roku 1977 prišli na kliniku manželia Lesley a John Brownovci, ktorým sa nedarilo ani po deviatich rokoch splodiť dieťa. Podstúpili teda novú liečbu a len čo sa oplodnené vajíčko vyvinulo do štádia embrya s ôsmimi bunkami, lekári ho vložili do maternice budúcej matky. Dvadsiateho piateho júla 1978 sa jej po deviatich mesiacoch cisárskym rezom narodilo zdravé dieťa. Bola ním Louise Brownová. Metóda umelého oplodnenia sa odrazu stala skutočnosťou.
Priekopník reprodukčnej medicíny a metódy umelého oplodnenia mimo tela matky (in vitro), ktorého práca viedla v roku 1978 k narodeniu prvého dieťaťa "zo skúmavky", Angličan Robert Edwards získal Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu 2010. V Štokholme to oznámil švédsky Kráľovský inštitút Karolinska. Cena je dotovaná finančnou odmenou vo výške 10 miliónov švédskych korún (vyše milióna eur). Švédsky Kráľovský inštitút vyzdvihol, že 85-ročný Edwards priniesol radosť do života neplodných párov v celom svete. Doteraz prišli zásluhou metódy in vitro, ktorú vyvinul s už nežijúcim kolegom Patrickom Steptoeom, na svet asi štyri milióny detí. "Jeho úspechy umožnili liečbu neplodnosti, zdravotného stavu, ktorý trápi veľkú časť ľudstva vrátane vyše 10 percent všetkých párov vo svete," zdôvodnil inštitút svoje rozhodnutie.
Robert G. Edwards s Patrick Steptoe vyvinuli metódu umelého oplodnenia v skúmavke. V roku 2010 získal britský fyziológ a priekopník reprodukčnej medicíny Robert G. Edwards Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu za vyvinutie metódy umelého oplodnenia. Podľa odhadov trpí celosvetovo neplodnosťou viac ako desať percent párov. Pre mnohé z nich je to veľké sklamanie a spôsobuje im to celoživotnú psychickú traumu. V minulosti im medicína dokázala pomôcť len v obmedzenej miere.
Edwards a Steptoe založili v roku 1980 v Cambridge prvú in vitro kliniku. Krátko na to začali prichádzať na svet v Británii, USA aj inde tisíce detí "zo skúmavky".
Svoj výskum viedli napriek opozícii cirkvi, vlád a mnohých médií, aj skepticizmu niektorých svojich vedeckých kolegov.
Edwardsova manželka Rut reagovala v mene rodiny takto: "Rodina je nadšená a má radosť, že profesor Edwards dostal Nobelovu cenu za medicínu za vývoj metódy umelého oplodnenia v skúmavke. Úspech tohto výskumu sa dotkol životov miliónov ľudí vo svete, vďaka jeho nadšeniu a jednostrannému sústredeniu - i napriek opozícii z mnohých strán -, čo viedlo k úspešnému uplatneniu tohto priekopníckeho výskumu."
Na dnešné udelenie Nobelovej ceny za medicínu britskému profesorovi Robertovi Edwardsovi, reagovala aj Louise Brownová - prvé "dieťa zo skúmavky" na svete. "Je to fantastická správa - ja a mama sme tak radi, že jeden z priekopníkov oplodnenia v skúmavke dostal ocenenie, ktoré si zaslúži. Máme Boba veľmi radi a s radosťou jemu aj jeho rodine v tejto chvíli súkromne blahoželáme."
Riaditeľ kliniky pre umelé oplodnenie mimo tela matky v britskom Cambridge, ktorú zriadil laureát tohtoročnej Nobelovej ceny za medicínu Robert Edwards, dnes vyjadril "veľkú radosť" z "takéhoto uznania" jeho prínosu. "Bob Edwards je jeden z našich najväčších vedcov, jeho inšpiratívna práca zo začiatku 60. rokov viedla k prelomu, ktorý zlepšil životy miliónov ľudí v celom svete," vyhlásil Mike Macnamee, výkonný riaditeľ kliniky Bourn Hall v Cambridge. "Keď som sa pripojil k tímu Steptoea a Edwardsa začiatkom 80. rokov, rúcali sme bariéry," uviedol Macnamee. Cieľom vtedajšej práce podľa neho bolo sprístupniť oplodnenie in vitro širokej verejnosti a pacienti si boli vedomí, že sa tvoria dejiny. "Na svet prišli vyše štyri milióny detí zo skúmavky v dôsledku techník, vyvinutých v Cambridge a to je obrovský úspech," dodal.
V Bratislave nedávno otvorili najväčšiu a najmodernejšiu kliniku asistovanej reprodukcie na Slovensku. Má takmer dvetisíc štvorcových metrov a disponuje najmodernejším medicínskym vybavením a medicínskymi technológiami s integrovanou umelou inteligenciou.
V súčasnosti sa pri liečbe neplodnosti stretávame s rôznymi štatistikami a obmedzeniami. Na rozdiel od ČR nemáme vekové obmedzenie pre IVF liečbu (IVF = in vitro fertilizácia, oplodnenie v skúmavke). V Čechách je to vek 49 rokov. Zdravý spermiogram dnes znamená mať 16 miliónov spermií v jednom mililitri ejakulátu a pohyblivých by malo byť aspoň 40 %. Pacientka reprodukčného centra 45+, nechám teraz bokom etické otázky, už môže mať dieťa v zásade len z darcovského vajíčka. Vek pôrodu prvého dieťaťa z rôznych dôvodov stúpa. Minister zdravotníctva podpísal v minulosti nariadenie, že súčasťou každej gynekologickej prehliadky ženy je vyšetrenie hladiny AntiMüllerovho hormónu z krvi (produkujú ho vaječníky) a dopytovanie sa na jej reprodukčné plány.
Vajíčka sa odoberajú punkciou cez vagínu. Hormonálna stimulácia trvá priemerne 9-10 dní a žena si počas nich aplikuje injekcie. Závisí to od veku. V tridsiatke jej stačí mať 12 vajíčok, pretože mnohé budú kvalitné, pri odbere v štyridsiatke by sme však potrebovali mať až 40 vajíčok. To je nereálne získať. Ak napríklad získame 10 vajíčok u 35-ročnej ženy, odporučím zopakovať odber.
Spomínali ste transfer jediného embrya do maternice počas prvých dvoch cyklov oplodnenia. Áno. Ak sa deti narodia zdravé, je to radosť. Ale viacplodové tehotenstvá sú rizikové, preto pri absolútnej väčšine cyklov prenášame jedno embryo. Ak máme napr. 43-ročnú pacientku, ktorá už má tretí či piaty pokus o tehotenstvo, percentuálna šanca uchytenia embrya v maternici je nízka a partneri súhlasia, zvažujeme implantáciu dvoch embryí.
Existujú rozdiely v príčinách neplodnosti v našich zemepisných šírkach a inde vo svete? Naša rómska populácia má veľmi často syndróm polycystických vaječníkov a poruchy ovulácie. Máme veľkú skupinu pacientok z Vietnamu, ktorých vaječníky pomerne odlišne reagujú na hormonálnu stimuláciu. S pacientkami afroamerického pôvodu skúsenosti nemáme. Plodnosť však zaznamenáva celosvetový pokles, aj v afrických krajinách klesajú čísla, ale ak oni z dvanástich detí na jednu ženu poklesnú na šesť, nie je to problém. U nás záchovná hranica, aby sa populácia udržiavala bez hraničnej migrácie, je 2,1 dieťaťa priemerne na jednu ženu.
In vitro fertilization/embryo transfer in the United States: 1985 and 1986 results from the National IVF/ET Registry. Medical Research International. This is the first report of the United States Registry of in vitro fertilization/embryo transfer (IVF/ET) and related practices. Summary data from 1985 and 1986, collected from retrospective reporting, are presented. There were 2389 and 2864 IVF cycles with embryos transferred in 1985 and 1986, respectively. In 1985 and 1986, 337 (14.1%) and 485 (16.9%) of the transfer cycles, respectively, resulted in clinical pregnancies. The number of cycles with frozen embryos transferred increased from 26 to 112 between 1985 and 1986. In 1986, there were 7 clinical pregnancies through frozen ET. In 1985, there were 56 gamete intrafallopian transfer (GIFT) procedures, whereas in 1986 there were 466 such treatment cycles.
Metóda umelého oplodnenia je bezpečná a efektívna. Zo 100 oplodnených vajíčok sa narodí dvadsať až tridsať detí. Komplikácie ako predčasný pôrod sú zriedkavé. Dlhodobé výskumy ukazujú, že zdravotný stav detí počatých touto cestou a detí splodených prirodzene sa nijako nelíši. Do dnešného dňa boli touto cestou splodené asi 4 milióny ľudí.
V roku 1987 katolícka cirkev vydala dokument, ktorý sa vyjadroval k morálnosti metód liečby neplodnosti. V tomto vyhlásení nazvanom Donum Vitae (Dar života) uviedla, že ak liečebná metóda pomáha, aby manželský akt viedol k splodeniu dieťaťa, možno sa na ňu pozerať ako na morálne prijateľnú. Naproti tomu dokument naznačil, že ak liečebná metóda nahrádza manželský akt, taká liečba je z morálneho hľadiska neprijateľná. Nasledujúci rok výbor Kongresu USA uskutočnil prieskum postoja náboženských skupín k liečbe neplodnosti. Záverečná správa ukázala, že väčšina z nich prijíma tradičné lekárske zásahy, umelé oplodnenie manželovými spermiami i oplodnenie in vitro, ak vajíčko i spermia patria manželskému páru. V roku 1997 Európska ekumenická komisia pre cirkev a spoločnosť (EECCS), ktorej členmi sú protestantské, anglikánske a pravoslávne cirkvi, v oficiálnom stanovisku naznačila, že jej členovia majú k asistovanej reprodukcii rozdielne postoje. Vyzdvihla, že je to na svedomí každého jednotlivca a na jeho osobnej zodpovednosti, a uviedla: „Z toho vyplýva, že je ťažké hovoriť o jednoznačnom postoji členov cirkví EECCS. Je zjavné, že názory na asistovanú reprodukciu sa veľmi líšia.
Svetová zdravotnícka organizácia pripúšťa, že metódy asistovanej reprodukcie „stále vyvolávajú otázky o spoločenských, morálnych a etických normách a predstavujú problém pre právne systémy“. Základnou vecou, ktorú treba vziať do úvahy, je otázka, čo je ľudské embryo. Táto otázka totiž súvisí s inou veľmi dôležitou otázkou: Kedy sa začína život - pri počatí alebo neskôr počas tehotenstva? Odpoveď by určite ovplyvnila rozhodnutie mnohých manželských dvojíc.
Otázku, čo urobiť s nepoužitými alebo uskladnenými embryami, nemožno brať na ľahkú váhu. Právne predpisy v určitých krajinách dnes vyžadujú, aby dvojica dala písomný súhlas, v ktorom určí, čo sa má stať so zvyšnými embryami - či majú byť uskladnené, darované, použité na výskum, alebo zničené. Manželia by mali vedieť, že na niektorých miestach sa považuje za eticky prijateľné, keď klinika bez akéhokoľvek písomného povolenia zničí uskladnené embryá, o ktoré sa nikto nezaujímal viac ako päť rokov. Ďalšou vecou, ktorú treba vziať do úvahy, je otázka, či nebude na manželskú dvojicu vyvíjaný nátlak, aby darovala nepoužité embryá na výskum kmeňových buniek. Napríklad Americká asociácia na pomoc neplodným povzbudzuje dvojice, aby nepoužité uskladnené embryá dali k dispozícii na výskum. Jedným z cieľov výskumu kmeňových buniek je nájsť nové spôsoby liečby rôznych chorôb.
Nové genetické technológie vyvolávajú ďalšie etické otázky. Pouvažujme napríklad o predimplantačnom genetickom vyšetrení. Pri tomto postupe sa embryá geneticky vyšetria a potom sa z nich vyberie jedno, ktoré sa vloží do maternice. Rozhodujúcim faktorom pri výbere môže byť pohlavie alebo neprítomnosť génov, ktoré spôsobujú určité choroby. Kritici varujú, že toto vyšetrenie by mohlo viesť k diskriminácii na základe pohlavia alebo by ho niektoré dvojice mohli neskôr zneužívať na výber dieťaťa podľa farby vlasov a očí alebo iných genetických čŕt.
Pri určitých metódach liečby neplodnosti treba vziať do úvahy ešte ďalší aspekt. Ako náhradné materstvo alebo použitie darovaných spermií či vajíčka ovplyvní manželské puto? V mnohých krajinách zostávajú darcovia v anonymite. No otázka anonymity je na niektorých miestach predmetom prudkých debát. V niekoľkých krajinách tieto debaty dokonca viedli k zmene postupov či zákonov. Ľudia, ktorí sú proti anonymite darcov, zdôrazňujú, že deti musia poznať úplnú pravdu o svojej identite. Jedna správa hovorí: „Vyše 80 percent adoptovaných ľudí hľadá svojich pokrvných príbuzných, mnohí z nich len preto, aby uspokojili svoju dlhoročnú túžbu poznať svoj pôvod, a takúto túžbu má predsa väčšina ľudí. Iná správa založená na rozhovore so 16 dospelými, ktorí boli počatí použitím spermií od darcu, odhalila, že „mnohí boli šokovaní, keď sa dozvedeli o svojom biologickom pôvode“. Táto správa dodáva: „Mnohé deti sú frustrované z toho, že nepoznajú svoj biologický pôvod, a cítia sa opustené.
Lekárska veda bude nepochybne ďalej rozvíjať metódy asistovanej reprodukcie. Niektorí predpovedajú, že v budúcnosti bude týmito metódami počatých 30 percent narodených detí.
Opustené embryá z liečby neplodnosti vytvárajú etickú dilemu | DNES
Praví kresťania pri svojom rozhodovaní berú do úvahy ešte niečo dôležitejšie - stanovisko nášho Stvoriteľa, toho, ktorý nám dal reprodukčné schopnosti. (Žalm 36:9) Samozrejme, Biblia sa priamo nevyjadruje k moderným metódam asistovanej reprodukcie, lebo takéto metódy v biblických časoch ešte neexistovali. No poskytuje jasné zásady, ktoré vrhajú svetlo na Boží postoj a názor. Kedy sa začína ľudský život? Biblia naznačuje, že život sa začína počatím. Všimnite si slová žalmistu Dávida, ktorý pod inšpiráciou o Bohu napísal: „Tvoje oči videli i môj zárodok a v tvojej knihe boli zapísané všetky jeho časti.“ (Žalm 139:16) Zamyslite sa aj nad nariadením v 2. Mojžišovej 21:22, 23, kde text v pôvodnom jazyku ukazuje, že človek, ktorý zranil nenarodené dieťa, mal byť za to braný na zodpovednosť. Z toho vyplýva poučenie, že náš Stvoriteľ považuje život človeka za cenný už aj vo veľmi skorých štádiách jeho vývoja v maternici.
Existujú nejaké obmedzenia v tom, ako by mal človek používať svoje reprodukčné schopnosti? Boží názor na túto otázku môžeme nájsť v 3. Mojžišovej 18:20, kde sa píše: „Nedáš svoj výron ako semeno manželke svojho spoločníka, aby si sa tým neznečistil.“ Z tohto biblického nariadenia vyplýva zásada: Semeno muža možno použiť len na oplodnenie jeho manželky, nie inej ženy, a ani žena by nemala porodiť dieťa niekomu inému než vlastnému manželovi. Inými slovami, reprodukčné schopnosti sa majú používať len v rámci manželstva, nie mimo neho.
Znižujúca sa reprodukčná schopnosť dnešnej populácie je charakteristickou črtou modernej spoločnosti. Významným spôsobom tomuto trendu napomáha najmä nezdravý spôsob života mladej generácie, stres či obezita podmienená nedostatkom fyzickej aktivity. Pomocnú ruku pri problémoch s plodnosťou poskytuje reprodukčná medicína, ktorá je v súčasnosti schopná vysporiadať sa pomocou rôznych metód asistovanej reprodukcie s rozličnými aspektmi neplodnosti, tak na strane muža, ako aj na strane ženy. Ani najmodernejšie techniky reprodukčnej medicíny však nie sú schopné čeliť niektorým prípadom ženskej neplodnosti.
Páry čeliace ženskej neplodnosti, s ktorou si moderná medicína nevie dať rady, majú dnes k dispozícii niekoľko možností. Prvou, tradičnou možnosťou, je adopcia cudzieho dieťaťa. Vzhľadom na zvyšujúce sa požiadavky, ktoré sú kladené na potenciálnych osvojiteľov zo strany autorít, ktoré o adopcii rozhodujú, ako aj dlhé poradovníky, do ktorých sú záujemcovia zaradení po úspešnom naplnení všetkých týchto požiadaviek, nie každý neplodný pár je ochotný vydať sa na cestu k osvojeniu dieťaťa.
Ďalšiu možnosť pre neplodné páry predstavuje inštitút tzv. surogačného materstva, ktorý dokonca za istých podmienok poskytuje párom možnosť získať dieťa, ktoré bude niesť genetickú informáciu oboch, príp. aspoň jedného z nich. Využitie náhradnej matky ako formy výkonu asistovanej reprodukcie má v dejinách ľudstva hlbokú históriu. So ženskou neplodnosťou totiž ľudia zápasia od nepamäti, aj keď v minulosti zrejme nešlo o tak závažný problém, akým je dnes. Náhradné matky kedysi často predstavovali jedinú nádej pre neplodné ženy v ich snahe zabezpečiť pre svojich manželov potomka a pokračovateľa rodu. Jeden z prvých zaznamenaných prípadov surogačného materstva možno nájsť už v Starom zákone (Kniha Genesis, 16), podľa ktorého Abraham a jeho neplodná žena Sarah využili služobnú Hagar, aby Abrahamovi porodila potomka. Z čias konkubinátu či otroctva pochádza tiež celý rad prípadov, kedy boli konkubíny či otrokyne použité ako náhradné matky svojimi pánmi. Za „otca surogačného materstva“ v súčasnom poňatí, ktorý ešte v roku 1976 skomponoval prvú dohodu o surogačnom materstve, sa považuje americký advokát Noel Keane. Rovnako pripravil právny základ v prípade prvého známeho pôrodu dieťaťa transferom embrya do tela náhradnej matky, ku ktorému došlo USA v roku 1986, teda 8 rokov po tom, čo prišlo vo Veľkej Británii na svet prvé „dieťa zo skúmavky“, Luisa Brownová.
V súvislosti s umelým oplodnením sa otvárajú aj otázky týkajúce sa definície počiatku života a etiky nakladania s embryami. Podľa International Journal of Sociology and Social Policy sa výraz „predembryo“ používa na ospravedlnenie výskumu ľudských embryí počas prvých 14 dní od oplodnenia vajíčka. Kniha Incredible Voyage-Exploring the Human Body uvádza: „Ak embryo zadefinujeme ako štrukturálne usporiadanie buniek, z ktorého má vzniknúť dieťa, tak jeho začiatok možno badať až dva týždne po spojení spermie s vajíčkom.“ Ale môže sa predembryo považovať iba za masu buniek vhodnú len na výskum? Keď spermia prenikne do vajíčka, trvá asi 24 hodín, kým sa chromozómy muža a ženy spoja. Počas najbližších niekoľkých dní prebiehajú bunkové delenia. Do štyroch alebo piatich dní po oplodnení vajíčka sa zo zhluku buniek sformuje dutá guľa (ešte stále menšia ako špendlíková hlavička) s vrchnou vrstvou buniek a vnútornou skupinou buniek. V tomto štádiu sa nazýva blastocysta. Z mnohých buniek vrchnej vrstvy vzniknú tkanivá, ktoré nebudú súčasťou embrya. Asi týždeň po oplodnení sa vajíčko uhniezdi v maternici. Blastocysta sa pevne spojí so svalovinou maternice a začne sa vytvárať placenta, ktorá umožní prechod kyslíka a živín z krvného obehu matky, ako aj odvádzanie odpadových látok. Podľa spomínanej knihy približne v deviatom týždni sa z vnútornej skupiny buniek začne „vyvíjať nová ľudská bytosť“.
Techniky oplodnenia in vitro často vyžadujú opakované pokusy, a preto sa žene odoberá viacero oocytov pri jednom zákroku, aby bolo možné získať viacero embryí. Embryá, ktoré sa hneď neprenesú do maternice, sú zmrazené, aby mohli byť neskôr použité pri ďalšom pokuse. Nesmierne množstvo existujúcich zmrazených embryí, z ktorých mnohé sú odsúdené na to, že sa stanú „sirotami“, vyvoláva otázku, čo s nimi po uplynutí predpokladanej doby uskladnenia. Nemôžu byť použité na výskum alebo použité na terapeutické účely, pretože to znamená ich zničenie. Návrh pristúpiť k istej forme prenatálnej adopcie je „chvályhodný návrh, čo do úcty a obrany ľudského života, avšak napriek tomu kladie rôzne problémy“ lekárskeho, psychologického a právneho charakteru, nie nepodobné tým, ktoré vyvolávajú heterológne techniky a surogátne materstvo.
Techniky heterológneho umelého oplodnenia sú zaťažené etickou zápornosťou pre plodenie potomstva bez spojenia s manželstvom. Použitie gamét iných osôb než samotných manželov je v rozpore s jednotou manželstva a vernosťou manželov a poškodzuje právo dieťaťa byť splodené a privedené na svet dvomi manželmi.
Rovnako v rozpore s dôstojnosťou ženy, jednotou manželstva a dôstojnosťou plodenia ľudskej osoby je náhradné materstvo.
Osobitnou formou prenatálnej diagnostiky je predimplantačná diagnostika. Pri technikách plodenia in vitro je často nevyhnutné opakovať pokusy - skôr než sa dosiahne výsledok -, preto sa žene odoberajú mnohé ovocyty pri jednom zákroku, aby bolo možné získať viacero embryí. Embryá, ktoré sa hneď neprenesú do maternice, sú zmrazené, aby mohli byť neskôr použité pri ďalšom pokuse. Nesmierne množstvo existujúcich zmrazených embryí, z ktorých mnohé sú odsúdené nato, že sa stanú „sirotami“, vyvoláva otázku, čo s nimi po uplynutí predpokladanej doby uskladniteľnosti.
Aby sa zamedzilo vážnym etickým problémom, ktoré vyvoláva kryokonzervácia embryí, boli vyvinuté technológie zmrazenia ovocytov. Odlišný by bol prípad konzervácie vaječníkového tkaniva za účelom ortotopickej autotransplantácie, pre znovuzískanie plodnosti po absolvovaní terapií potenciálne škodlivých pre ovocyty.
Techniky umelého oplodnenia dnes môžu otvoriť cestu pokusom alebo projektom oplodnenia medzi ľudskými a zvieracími gamétami, vynosenia ľudských embryí v zvieracích alebo umelých materniciach, asexuálnemu rozmnožovaniu ľudských bytostí prostredníctvom tzv. embryo-splittingu, klonovania, partenogenézy alebo iných obdobných techník. „Z etického hľadiska ešte závažnejšie je takzvané terapeutické klonovanie. Vytvárať embryá s cieľom zničiť ich, hoci s úmyslom pomáhať chorým, je absolútne nezlučiteľné s ľudskou dôstojnosťou, pretože z existencie ľudského bytia, i keď je v embryonálnom štádiu, nerobí nič iné než nástroj, ktorý sa použije a je zničený. V prípade tzv.
„Od okamihu, keď je vajíčko oplodnené, sa začína nový život, ktorý nie je životom otca alebo matky, ale je to život novej ľudskej bytosti, ktorá sa...
tags: #1986 #svetova #lekarska #asociacia #umele #oplodnenie