Komunikačná schopnosť človeka je narušená vtedy, keď niektorá rovina jeho jazykových prejavov (príp. niekoľko jazykových rovín súčasne) pôsobí interferenčne vzhľadom na jeho komunikačný zámer. Zjednodušene povedané - ak cítime, že reč nášho komunikačného partnera (hovoriaceho tým istým jazykom ako my) sa v niečom líši od normy, odhliadnuc od jeho nárečia a sociálneho prostredia, z ktorého pochádza.
Schopnosť ľudí navzájom sa dorozumievať rečou je jedným z jedinečných darov, ktoré sú dané len človeku. Komunikáciu chápeme ako spôsob dorozumievania sa medzi ľuďmi, pri ktorom dochádza k výmene informácií.
Čo je to vlastne tá logopédia?
Slovo logopédia vzniklo zložením dvoch gréckych slov: logos znamená slovo, paidea výchova. Cieľom logopédie je rozvíjanie správneho vývinu reči z hľadiska formu aj obsahu, predchádzanie vzniku porúch a chýb reči a odstraňovanie už vzniknutých porúch a chýb reči. Zhrňujúci názov pre všetky chyby a poruchy reči je pojem “narušená komunikačná schopnosť”.
V logopedickej praxi sa ešte stále stáva, že ambulanciu navštívi do krvi urazený rodič, ktorého upozornil pediater, učiteľka v materskej škole alebo niektorý príbuzný či známy, že by mal so svojou ratolesťou navštíviť logopéda. Urazený je väčšinou preto, lebo obsah pojmu “logopéd” chápe len veľmi nepresne alebo vôbec. Väčšinou požaduje potvrdenie, že “jeho dieťa nie je debil” ani “zaostalý”.
A čo všetko spadá do kompetencie logopéda?
Logopédia sa zaoberá širokou škálou narušení komunikačnej schopnosti. Tieto môžu zahŕňať:
1. Narušenie článkovanie reči
- Dyslália - chybné tvorenie hlások:
- Mogilália (vynechávanie hlások)
- Paralália (zamieňanie hlások za iné)
- Tvorenie hlásky na inom artikulačnom mieste (napr. ”francúzske” R - rotacizmus)
- Dyslália multiplex (viac chybne tvorených hlások)
- Tetizmus (takmer nezrozumiteľná reč, nahrádzanie všetkých spoluhlások hláskou ”T”)
- Dyzartria - porucha reči pri detskej mozgovej obrne. Všeobecné symptómy sú v rôznej miere narušená respirácia, fonácia, rezonancia, artikulácia a prozódia.
2. Narušenie plynulosti reči
- Zajakavosť - syndróm komplexného narušenia koordinácie orgánov zúčastňujúcich sa na hovorení:
- Klonická (opakovanie hlások, slov alebo slabík)
- Tonická (kŕčovité sťahy na začiatku slov)
- Zmiešaná forma: klonicko-tonická, tonicko-tonická
- Tumultus sermonis (brblavosť) - porušenie tempa a rytmu reči.
3. Narušený vývin reči
- Vývinová dysfázia - štruktúrne a systémové narušenie niektorých oblastí vývinu reči, osvojovania si materinského jazyka:
- Impresívny typ (neschopnosť rozoznávať počuté výrazy a chápať obsah počutých slov)
- Expresívny typ (nedostatok rečového prejavu pri dobrom chápaní a porozumení počutej reči)
- Zmiešaný typ
- NVR na báze psychomotorickej retardácie
4. Získaná neurotická bezrečnosť (mutizmus, elektívny mutizmus, surdomutizmus)
- Mutizmus - náhla strata už vyvinutej reči
- Elektívny mutizmus - výberová strata reči s negativistickým postojom - útlm reči k určitým osobám, v určitom prostredí, za určitých okolností.
- Surdomutizmus - onemenie pri strate sluchu.
5. Získaná orgánová bezrečnosť (afázia)
Afázia - porucha už vyvinutej reči, ktorá nastáva po niektorých ochoreniach alebo úrazoch mozgu.
6. Narušenie zvuku reči
- Fufnavosť (rhinolália) - zmenená nosová rezonancia:
- Zatvorená (znížená nosovosť)
- Otvorená (zvýšená nosovosť)
- Zmiešaná
- Palatolália - vývinová chyba reči, ktorá vzniká na základe rázštepu podnebia.
7. Narušenie grafickej podoby reči
- Dyslexia - vývinovo podmienená neschopnosť naučiť sa čítať bežným vyučovacím spôsobom aj napriek normálnemu intelektu
- Dysgrafia - neschopnosť naučiť sa písať
- Dysortografia - neschopnosť zvládnuť gramatiku
- Dyskalkúlia - neschopnosť naučiť sa počítať, písať číslice, zvládnuť niektoré matematické operácie.
8. Symptomatické poruchy reči
Sprevádzajú iné dominantné postihnutie, narušenie alebo ochorenie, napr. zrakové postihnutie, sluchové postihnutie, mentálnu retardáciu.
9. Poruchy hlasu
- Detská hyperkinetická dysfónia: korene v útlom detstve - dôvodom vzniku môže byť dlhý plač bábätka; kričanie ako reakcia na slabý hlas; snaha prekričať ostatné deti v kolektíve; snaha vyniknúť, upútať na seba pozornosť.
- Hyperkinetická dysfónia u dosp.: z premáhania hlasu, najčastejšie u hlasových profesionálov.
- Psychogénne poruchy hl.: psychogénna dysfónia a afónia.
- Mutačné poruchy - predĺžená, predčasná, perverzná mutácia a fistulový hlas.
10. Autizmus
Bezrečnosť spôsobená vrodenou poruchou osobnosti ako celku, z neschopnosti nadväzovať kontakty s okolitým svetom.
Kombinované chyby a poruchy sú tiež súčasťou logopedickej starostlivosti.
Vývin reči u detí
Najčastejšie vývin reči u dieťaťa prebieha normálnym spôsobom. Tento vývin možno rozdeliť do niekoľkých štádií:
- Štádium pudového džavotania - trvá do 6. - 8. mesiaca.
- Štádium napodobňujúceho džavotania - 6. - 10. mesiac.
- Štádium jednoslovných viet - okolo 10. - 12. mesiaca.
Je to okolo 10. - 12. mesiaca. Štádium jednoslovných viet, dieťa má komunikačný zámer, slovo má charakter vety. Následne dochádza k rozvoju gramatických štruktúr, okolo 18 - 24 mesiacov - obdobie dvojslovných spojení. Do konca 24. mesiaca začína dieťa rozlišovať a vyjadrovať množstvo predmetov. Komentuje, čo vidí „tu a teraz“. Jeho vnímanie priestoru a času je ešte obmedzené.
- 24 - 30 mesiacov - obdobie rozvitých viet.
- 30 - 36 mesiacov - obdobie súvetí.
Slovná zásoba rastie, na konci tretieho roka je to približne 1000 slov. Dieťa často prechádza v súvislosti s rýchlym nárastom slovnej zásoby obdobím vývinovej neplynulosti („To-to-to auto mám, m-m-mama d-d-daj“). Obvykle neplynulosti samé vymiznú. Objavuje sa záujem o kreslenie, dieťa dokáže samé rozprávať jednoduchý dej typu keď - potom.
Fyziologické prejavy v rečovom vývine
V určitom období vývinu sú niektoré javy považované za normálne a nevyžadujú logopedickú intervenciu:
- Fyziologická bezrečnosť - ak dieťa nehovorí pred dovŕšením 1. roka.
- Vývinová neplynulosť - ak sú neplynulosti rečového prejavu (zadrhnutia, zajakanie sa) cca okolo 3. - 4. roku života (a netrvajú spravidla dlhšie ako 6 mesiacov).
- Fyziologická dyslália - nesprávna výslovnosť niektorých hlások (bez vážnych orgánových odchýlok, porúch sluchu atď.) pred dovŕšením približne 5. roku.
- Fyziologický dysgramatizmus - ľahšie nesprávnosti v morfologicko - syntaktickej jazykovej rovine (tvaroslovie, vetná skladba) približne do 4. roku života.
Rizikové deti a potreba včasnej intervencie
Rizikové deti by mali byť zahrnuté do rannej intervencie s dôrazom na rozvoj komunikačnej schopnosti.
Deti s identifikovaným rizikom:
- Deti s genetickými poruchami a chromozómovými anomáliami
- Neurologickými ochoreniami
- Vrodenými orgánovými odchýlkami
- Vrodenými poruchami metabolizmu
- Senzorickými deficitmi
- Atypickými vývinovými poruchami (autizmom)
- Deti vystavené toxickým vplyvom
- Chronicky choré deti a deti s vážnymi infekčnými chorobami.
Potenciálne rizikové deti:
- Deti, ktorých rodičia vyslovia vážne obavy týkajúce sa ich vývinu
- Deti rodičov s duševnou chorobou
- Deti závislých rodičov (alkohol, drogy)
- Deti ťažko chorých rodičov
- Deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou (pod 1500 g) a predčasne narodené deti
- Deti z extrémne zlých socioekonomických podmienok
- Deti s chronickými zápalmi stredného ucha
- Deti s poruchami emocionality a správania.
V prípade, že je nevyhnutné posúdiť, či ide o NKS v pravom slova zmysle, je nutné navštíviť logopéda. Pod intervenciou logopéda sa chápe okruh špecifických aktivít, ktorými sa odlišuje oblasť pôsobenia logopéda od oblasti pôsobenia predstaviteľov iných odborov. Nejde o jeden „zákrok“, ale o celý rad činností za účelom eliminovať, zmierniť NKS, resp. dosiahnuť nápravu.
Vývinová dysfázia
Dysfáziou trpí 4 až 7 percent populácie. Ide o narušenie komunikačnej schopnosti. V klinickej praxi sa častejšie vyskytuje u chlapcov ako u dievčat. Vývinová dysfázia sa prejavuje tým, že dieťa má zníženú schopnosť naučiť sa verbálne komunikovať aj keď podmienky na rozvoj reči sú primerané.
Príčiny dysfázie
Častou príčinou dysfázie býva mozgová dysfunkcia alebo jemné poškodenie mozgových štruktúr rečových zón ľavej hemisféry. Toto poškodenie býva zapríčinené väčšinou nedostatočným prísunom kyslíka do mozgu pred alebo počas pôrodu.
Kedy sa dá porucha diagnostikovať?
Jednoznačne sa dá potvrdiť najskôr až medzi tretím a štvrtým rokom dieťaťa. Deti bývajú diagnostikované spravidla okolo piateho až siedmeho roku, niekedy aj neskôr. Veľmi dôležitou súčasťou diagnostiky je spolupráca logopéda a psychológa. Logopéd vyšetruje porozumenie reči, rozbor gramatiky, výslovnosť dieťaťa. Psychológ vyšetruje neverbálne schopnosti dieťaťa a porovnáva ich s úrovňou výkonu dieťaťa vo verbálnych úlohách. Práve výraznejší rozdiel medzi verbálnym a neverbálnym skóre v teste v prospech neverbálneho, býva dôležitým potvrdením diagnózy vývinovej dysfázie.
Najčastejšie prejavy dysfázie
Pri tejto poruche si môžete všimnúť niekoľko z nasledujúcich prejavov:
- Oneskorený vývoj reči
- Nezrozumiteľná reč
- Zámene hlások alebo slabík
- Prehadzovanie slovosledu slov vo vete
- Používanie nesprávnych prípon
- Vynechávanie niektorých slov
- Obmedzená slovná zásoba
- Reč detí pripomína reč cudzincov učiacich sa po slovensky
- Problém so spájaním slov do viet, predložkovými spojeniami, používaním zvratných zámen (sa, si, som), skrátených tvarov osobných zámen (ti, mi, ho)
- Časté komolenie dlhších menej známych slov
- Nepresné opakovanie slov
- Námaha a neistota spojená s vyjadrovaním
- Obmedzená komunikácia a neochota hovoriť
- Nerovnomerný rozvoj intelektu
- Narušené zrakové vnímanie - problémy pri kreslení, nesprávne znázornené priamky, roztrasené čiary, značná časť papiera býva nevyužitá
- Narušené sluchové vnímanie, je porušená schopnosť sluchu rozlišovať jednotlivé prvky reči
- Porucha krátkodobej pamäti
- Narušená orientácia v čase a v priestore
- Problémy pri pohybových hrách
- Porucha motoriky rúk, úst, nepresný pohyb jazyka, pier alebo tváre
- Nesprávne držanie pera alebo ceruzky
- Náročné je aj chápanie a používanie symbolov a abstraktných pojmov.
Pri tomto type poruchy dieťa počuje, ale nedokáže zvuky diferencovať, má obtiaže v dekódovaní reči. Dieťa nerozumie, a preto sa bojí zmien. Potrebuje opakujúce sa rituály a často má také prejavy správania ako pri autizme. Prítomné sú aj ďalšie problémy - zaostáva rozvoj abstraktného myslenia.
V tomto prípade ide o poruchu rozlišovania zvukov a vnímania ich sekvencií. U detí tak dominujú obtiažne fonologické spracovania pri inak relatívne normálnom porozumení. Vývin reči v predverbálnom období nebýva zvyčajne ničím nápadný, prvé slová sa objavujú včas, ale potom sa už slovná zásoba dlho nerozširuje. Porozumenie reči sa vyvíja dobre. Tento typ sa vyskytuje najčastejšie. Všetci ľudia s expresívnou poruchou reči majú totiž v určitom zmysle aj potiaže s porozumení hovoreného slova, hlavne na úrovni zložitejších gramatických štruktúr.
Terapia prebieha dlhodobo
Terapia býva dlhodobá. Pomerne často sa stáva, že dysfatické deti v školskom veku majú problémy súvisiace s učením, konkrétne s čítaním a písaním - dyslexia, dysortografia. V súčasnosti existujú terapeutické postupy, ktoré pomáhajú kompenzovať prejavy dysfázie a existujú postupy, ktoré predstavujú prevenciu problémov súvisiacich s čítaním (fonematické uvedomovania podľa Eľkonina), počítaním (škola pozornosti), efektívne komunikačné stratégie a stratégie učenia pre tieto deti.
Oneskorený vývin reči
V súčasnosti sa zvyšuje počet detí, ktoré hovoria neskoro. Rodičia si čoraz častejšie všímajú, že ich dieťa hovorí neskoro, za svojimi rovesníkmi a ostatnými deťmi v rodine. Ak dieťa do dvoch rokov nepoužíva 50 slov a slovných začiatkov a nezačne ich spájať, hovoríme o jazykovom oneskorení. Zvyčajne sa okrem týchto príznakov nevyskytujú žiadne iné kognitívne poruchy, takže vnímanie, pozornosť, pamäť a myslenie sú rovnaké ako u detí s typickým jazykovým vývinom. Dôležité je včasné posúdenie stavu, aby sme vedeli, čo môže byť za nerozprávaním, neskorým nástupom reči.
Predpoklady na osvojenie si reči: neporušený nervový systém, neporušený sluch, neporušené rečové orgány, sociálne prostredie poskytujúce vhodné podnety. V mnohých prípadoch sa rodičovi môže zdať, že dieťa reči dobre rozumie, ale v prípadoch závažného oneskorenia môže ísť o to, že situácia je mu len známa a zo situácie si odvodí, čo má robiť.
Oneskorenie jazyka môže byť dôsledkom viacerých vývojových porúch alebo syndrómov:
- Neurologická nezrelosť
- Problémy so sluchom, strata sluchu
- Autizmus
- Dysfázia
Hodnotenie je najlepšie vykonať čo najskôr, pretože vo vývoji jazyka nastáva citlivé obdobie. V tomto období je vývoj rýchlejší a deti sú vnímavejšie na rozpoznávanie a učenie sa jazykových štruktúr. Sekundárne príznaky sa môžu objaviť, ak dieťa dostane pomoc príliš neskoro a nie je schopné komunikovať s okolitým svetom.
Elektívny mutizmus
Pochádza z gréckeho slova "mutus" - nemý. Je to bezrečnosť, onemenie. Je to stav pri ktorom porušený nehovorí, strata reči na neurotickom podklade. Vzniká po silnom afekte alebo šoku. Možno ste sa aj vy niekedy stretli s deťmi, ktoré za určitých podmienok komunikujú a za iných nie. Ak dieťa nemá poškodený centrálny nervový systém a ani rečové orgány a aj napriek tomuto faktu a svojej veľkej snahe nie je schopné komunikovať so svojím okolím, hovoríme o elektívnom mutizme. Elektívny mutizmus sa zaraďuje medzi poruchy sociálnych vzťahov.
V prípade spomínaného tzv. elektívneho mutizmu deti relatívne bez ťažkostí komunikujú v známom, najčastejšie v rodinnom prostredí, len čo sa však dostanú do nového, neznámeho prostredia, ktoré im nie je blízke, rečovú schopnosť strácajú. Ak však dieťa pomerne plynulo rozpráva v akomkoľvek prostredí okrem prostredia rodinného, v takomto prípade sa často jedná o problémovú či nefunkčnú rodinu. Zvyčajne sa objavuje pred piatym rokom. Dieťa sa prejavuje ako utiahnuté a kvôli tomu sa niekedy ťažšie rozpozná, skôr až po nástupe do školy. Štatisticky častejšie sa elektívny mutizmus vyskytuje u dievčat.
Niektoré príznaky elektívneho mutizmu majú aj deti trpiace autizmom, aspergerovým syndrómom, schizofréniou, mentálnym postihnutím, sociálnou fóbiou, depresiou, poruchou opozičného vzdoru alebo úzkostnou poruchou. Ak sa u dieťaťa elektívny mutizmus objaví, je vysoko pravdepodobné, že nie je jediným členom rodiny trpiacim touto poruchou. Časové trvanie spomínanej poruchy je individuálne, vo všeobecnosti sa však dá povedať, že zanedbanie takéhoto stavu u dieťaťa môže viesť k jej prehĺbeniu, časovému predĺženiu ako aj k následným ťažkostiam pri jej eliminácii.
Neodporúča sa neustále nátlakovo nabádať dieťa ku komunikácii, nakoľko výsledný efekt takéhoto prístupu je presne opačný, ako sa pôvodne očakávalo a situáciu obvykle len zhorší. U detí, ktoré trpia elektívnym mutizmom často zisťujeme rezervovanosť, hanblivosť, nesamostatnosť, prílišnú viazanosť na rodiča.
Kedy vyhľadať odborníka?
U detí sa vo všeobecnosti často stretávame so situáciami, v rámci ktorých sa nevyhnú kontaktu s cudzími ľuďmi aj v neznámom prostredí mimo domova, ktorí ich nabádajú ku komunikácii. A tak sa pomerne ľahko môže stať, že dieťa nie je schopné odpovedať na otázky. Avšak u dieťaťa so zdravým vývinom sa po istom čase pocit neistoty prirodzene stráca, verbálne prejavy dieťaťa sa stávajú suverénnejšími a smelšími a pomerne plynulá až zvedavá konverzácia na seba obvykle nenechá dlho čakať. O elektívnom mutizme však môžeme hovoriť zväčša v prípade, ak súvislá mlčanlivosť pretrváva dlhšie ako mesiac po adaptácii na nové prostredie. V takomto prípade sa odporúča návšteva psychológa, ktorý navrhne ďalší individuálny postup.
Mutistické dieťa v školskom prostredí
Deti so spomínanou poruchou môžu byť často intelektovo na pomerne vysokej úrovni, ak majú snahu a motiváciu, ľahko si osvojujú školské učivo. Ak problém u dieťaťa pretrváva, môže riaditeľ školy, ak má na to vhodné podmienky, po konzultácii s rodičom a splnení podmienok, pristúpiť k integrácii takéhoto dieťaťa ako žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. V školskom prostredí sa odporúča oboznámiť spolužiakov s jeho situáciou, nenútiť dieťa k verbálnej komunikácii a tým pádom k ústnej odpovedi, ale zamerať sa predovšetkým na jeho písomný prejav. Prospech dieťaťa tak môže byť dobrý, ale faktom zostáva, že jeho sociálny vývin zaostáva. Nevie sa presadiť medzi spolužiakmi, poprosiť niekoho o pomoc, či vybaviť záležitosti každodenného života mimo rodinného prostredia. V škole môže byť taktiež nápomocná pravidelná spolupráca so špeciálnym pedagógom a školským psychológom, ktorý pomôže usmerniť spolužiakov ako aj jeho pedagógov. Práca so žiakom si vyžaduje citlivý prístup, spočiatku môže byť vhodné využívanie uzavretých otázok, na ktoré môže dieťa odpovedať neverbálne.
Vplyv komunikačných bariér
Komunikácia medzi rodičom a dieťaťom zohráva kľúčovú úlohu vo formovaní zdravého vzťahu, emocionálneho vývinu a celkovej psychickej pohody dieťaťa. Napriek tomu, že ide o jeden z najprirodzenejších vzťahov, v ktorom by mala byť otvorená komunikácia samozrejmosťou, v praxi často narážame na rôzne bariéry, ktoré efektívnu komunikáciu sťažujú.
Časté komunikačné bariéry:
- Konštruktívna kritika: Poskytnutie spätnej väzby, ktorá môže byť pre dieťa užitočná a motivujúca. Záleží však na tom, ako je formulovaná, akým spôsobom je vyjadrená a či je objektívna. Rodič, ktorý dieťa často kritizuje, je presvedčený o tom, že by sa dieťa bez jeho kritiky nezlepšilo.
- Prezývky a nálepky: Nálepkovanie je sociálno-psychologický a komunikačný jav, pri ktorom niekomu priradíme zjednodušený, často stereotypný pojem alebo výraz, tzv. „nálepku“. Táto nálepka potom ovplyvňuje, ako danú osobu vnímame a ako s ňou zaobchádzame.
- Pochvala: Pochvala by mala byť úprimná a konkrétna. Aj pochvala má svoje riziká a to v prípadoch, keď je príliš častá alebo manipulatívna.
- Príkazy: Ich účinnosť závisí od spôsobu podania. Príkazy môžu byť formulované konštruktívne a vyjadrené rešpektujúco.
- Hrozby: Rodičovské hrozby sú formou negatívnej komunikácie, pri ktorej rodič vyjadruje sankciu alebo trest, ktorý nastane, ak dieťa nesplní určitú požiadavku alebo sa nezačne správať žiaducim spôsobom.
- Moralizovanie: Rodičovské moralizovanie je spôsob komunikácie, pri ktorom rodič dieťaťu opakovane vysvetľuje, čo je správne a čo nie.
- Nadmerné kladenie otázok: Keď rodič kladie dieťaťu priveľa otázok, hoci často s dobrým úmyslom, môže to mať nepriaznivé dôsledky pre dieťa aj vzájomný vzťah.
- Rady: Rodičia dávajú deťom rady za účelom usmernenia, odporúčania alebo ponuky riešení.
- Odkláňanie sa od témy: Rodičia sa v rozhovore s deťmi odkláňajú od témy z rôznych dôvodov, či už je to vedome alebo nevedome.
- Bagatelizovanie a zľahčovanie: Rodičia minimalizujú, podceňujú alebo popierajú pocity, skúsenosti či potreby svojich detí.
- Nedostatok pozornosti: Nedostatok pozornosti rodiča môže mať výrazne negatívne dopady na vývin dieťaťa, jeho emočné prežívanie a kvalitu vzťahu rodič-dieťa.
Ako podporiť rozvoj komunikačných schopností
Pre progres dieťaťa je užitočné, keď rodičia v pravidelných intervaloch, najideálnejšie dennodenne na pár minút, podporujú svoje dieťa prostredníctvom logopedických intervencií, ktorým sa deti na logopedických stretnutiach venujú. Zo skúsenosti sa nám osvedčuje, že deti sú si potom istejšie vo svojom rečovom prejave, a aj ich porozumenie reči a chuť komunikovať rastie.
Pre deti s narušenou komunikačnou schopnosťou je charakteristické, že môžu mať ťažkosti porozumieť rôznym verbálnym vyjadrenia, a tiež sa vyjadrovať. Je dôležité, aby sme na to mysleli v komunikácii s nimi a to, či nám rozumejú sme si overovali, napríklad tak, nech nám povedia vlastnými slovami ako porozumeli tomu, čo im hovoríme.
Tipy pre rôzne vekové kategórie:
- Pre deti vo veku od 6 do 8 rokov: Roztriediť rôzne veci do kategórií (napr. dopravné prostriedky, zvieratá, hračky) a nechať ich vysvetliť, čo majú spoločné alebo na čo sa používajú. Deťom môžeme klásť hádanky, tiež ich nechať vymýšľať vlastné hádanky.
- Deťom vo veku od 8 do 10 rokov: Rozvíjať ich slovnú zásobu tak, že ich necháme hľadať slová s podobným významom alebo s opačným významom (napr. chutný, lahodný a odporný).
- Pre 10 - 12 ročné deti: Obsahová úroveň reči sa dá posilniť rozvíjaním slovnej zásoby, lúštením krížoviek, hraním Scrabble a ďalších slovných hier. Podporiť dieťa v kreatívnom písaní alebo napísaní obsahu o knihe, ktorú čítalo, dokáže tiež rozvíjať jeho vyjadrovanie.
- U adolescentov s vyjadrovacími ťažkosťami: Povzbudzovať ich v čítaní kníh a podporovať ich ústny prejav formou diskusií a rozprávaním sa o vlastných skúsenostiach a názoroch o témach, ktorými žijú a zaujímajú ich.
Po 30. mesiaci by dieťa nemalo používať cumeľ a fľašku. Treba zvážiť aj dĺžku kojenia. U dieťaťa sa totiž predĺženým saním fixuje nesprávna poloha jazyka. Ďalším pomerne častým problémom je nesprávne dýchanie u detí. Ako hrové činnosti možno odporúčať: fúkacie hračky, bublifuk - podporovať najmä plynulé a kontrolované vydychovanie.
