Chôdza po špičkách, známa aj ako špičkovanie, je spôsob chôdze, pri ktorom päta nie je v kontakte s podlahou. U detí do dvoch rokov sa tento typ chôdze môže vyskytovať prirodzene počas učenia sa chodiť, pretože im pomáha udržiavať rovnováhu.
Je dôležité si všímať, či dieťa špičkuje, keď je bosé alebo len vtedy, keď je obuté. Sledujte, či špičkuje viac pri chôdzi vnútri alebo vonku, alebo len po určitom povrchu. Taktiež zistite, či je špičkovanie spojené s výskytom nejakej emócie.
Špičkovanie nemusí vždy znamenať problém. Vo väčšine prípadov je pretrvávajúca chôdza po špičkách idiopatickým stavom, čo znamená, že príčina nie je známa. Dnes je už popísaná aj tzv. idiopatická chôdza, teda chôdza bez akejkoľvek zjavnej príčiny.
Medzi známe príčiny pretrvávajúcej chôdze po špičkách zaraďujeme skrátenie Achillovej šľachy, oneskorený psychomotorický vývoj alebo zranenia na nohe. Kontraktúra alebo výrazné skrátenie Achillovej šľachy môže byť spôsobené aj rôznymi svalovými ochoreniami, ako je svalová dystrofia.
Achillova šľacha spája lýtkové svaly s pätovou kosťou. Pri aktivácii lýtkových svalov práve práca Achillovej šľachy ťahá pätu. U niektorých detí môže byť táto kombinácia svalu a šľachy skrátená už od narodenia. Achilovka sa však môže skracovať aj časom, čo môže brániť dieťaťu dotknúť sa pätou zeme a chodiť na plochých chodidlách.
Niektoré staršie deti, ktoré chodia po špičkách, to môžu robiť už len zo zvyku. Svaly a šľachy na lýtkach sa časom mohli stiahnuť a následne spôsobujú bolesť pri chôdzi normálnym spôsobom.
Vo väčšine prípadov je trvalá chôdza na špičkách idiopatickým stavom, čo znamená, že príčina je neznáma. Skrátená Achillova šľacha však môže spôsobiť chôdzu na špičkách. V mieste, kde sa lýtkové svaly spájajú, vychádza Achilova šľacha, ktorá sa upína na spodnej časti päty.
Niektoré staršie deti, ktoré chodia po špičkách, to môžu robiť už len zo zvyku. Špičkovať môžu aj preto, že svaly a šľachy na lýtkach sa časom stiahli a následne spôsobujú bolesť pri chôdzi normálnym spôsobom.
Veľmi zriedkavo môže byť chôdza po špičkách známkou zdravotného postihnutia. Medzi tieto postihnutia môžu patriť: porucha mozgu, ako je detská mozgová obrna, porucha svalov alebo nervov, ako je svalová dystrofia, abnormality miechy, porucha autistického spektra.
Príčiny chôdze po špičkách
Existuje viacero dôvodov, prečo dieťa chodí po špičkách:
- Idiopatická chôdza po špičkách: V prípade, že príčina špičkovania nie je známa, nazýva sa ako idiopatická chôdza po špičkách.
- Skrátená Achillova šľacha: Skrátená Achillova šľacha môže spôsobiť chôdzu na špičkách. U niektorých detí môže byť táto kombinácia svalu a šľachy skrátená už od narodenia. Achilovka sa však môže skracovať aj časom.
- Zvyk: Niektoré staršie deti chodia po špičkách zo zvyku, pretože svaly a šľachy na lýtkach sa časom stiahli a spôsobujú bolesť pri normálnej chôdzi.
- Neurologické problémy: Príklady zahŕňajú detskú mozgovú obrnu, ktorá vedie k nesprávnej a nestabilnej chôdzi po prstoch na nohách kvôli stuhnutým svalom.
- Abnormality miechy: Stlačená miecha môže spôsobiť obmedzenie pohybu a bolesť pri chôdzi normálne, čo vedie k chôdzi na špičky.
- Svalové ochorenia: Napríklad svalová dystrofia, pri ktorej dochádza k postupnému oslabovaniu svalov.
- Porucha autistického spektra (PAS): Chôdza na prstoch sa vyskytuje častejšie u detí s PAS. Príčiny nie sú jasné, ale môže to súvisieť so stuhnutými svalmi alebo dysfunkčným vestibulárnym systémom.
- Civilizačné vplyvy: Deti môžu reagovať na povrchy, na ktoré nie sú zvyknuté, a snažia sa im inštinktívne vyhnúť.
Chôdza na prstoch sa vyskytuje častejšie u detí s poruchou autistického spektra než u detí bez tejto poruchy. Jedna veľká štúdia zistila, že až 9% detí s autizmom chodí na prstoch, zatiaľ čo menej ako 0,5% detí bez autistickej diagnózy chodí na prstoch.
Príčiny tohto zvýšeného výskytu nie sú jasné, pretože neexistuje priamy prepojenie medzi autizmom a chôdzou na špičkách. Je však možné, že stuhnuté svaly obmedzujú rozsah pohybu v členkoch vášho dieťaťa.
Chôdza na prstoch pri autizme môže byť aj senzorická. Mnoho detí s autizmom má dysfunkčný vestibulárny systém.
Detská mozgová obrna: Osoby s detskou mozgovou obrnou majú ťažkosti s pohybom a stratu rovnováhy počas chôdze.
Autizmus Porucha autistického spektra (PAS): Autizmus je dedičná neurologická porucha.
Svalová dystrofia je vrodené genetické ochorenie, ktoré spôsobuje progresívne oslabovanie svalov.
Achillove šľachy sú svaly spájajúce lýtkový sval s pätovou kosťou.
Najčastejším viditeľným príznakom chôdze na prstoch je neschopnosť chodiť s nohami pevne na zemi. Postihnuté dieťa môže mať ťažkosti s nosením topánok, účasťou na športových aktivitách a stabilizáciou tela počas chôdze.
Chôdza na prstoch na nohách našťastie nespôsobuje žiadne život ohrozujúce ochorenie. Považuje sa za bežnú fázu učenia sa chôdze v ranom štádiu u dojčiat.
V nemocniciach Apollo sa zaväzujeme poskytovať širokú škálu zdravotníckych služieb na riešenie všetkých druhov zdravotných problémov. Váš lekár alebo pediater vykoná všeobecné fyzikálne vyšetrenie svalov, šliach a kostry chodidla, aby vylúčil akékoľvek závažné zdravotné problémy. Tieto fyzikálne vyšetrenia zvyčajne stačia na diagnostikovanie väčšiny problémov s chôdzou na prstoch.
Liečba chôdze na prstoch do značnej miery závisí od stavu chodidla a veku postihnutej osoby. V miernych a stredne ťažkých prípadoch sa používajú nechirurgické možnosti.
1. Ortézy na nohy, členok a chodidlo: Ortéza členok-chodidlo je špeciálny druh ortézy určenej na podporu členku v správnej polohe. Tieto ortézy znižujú tlak na svaly prstov spôsobený dlhodobou chôdzou po prstoch.
Lieky - Onabotulínový toxín A: Onabotulínový toxín A je injekcia aplikovaná na špecifické miesto (pôsobí iba na miesto vpichu). Tieto injekcie sa bežne používajú na liečbu svalovej hypertrofie (strata svalovej hmoty a slabosť) u detí.
2. Chirurgická liečba chôdze na prstoch sa považuje za poslednú možnosť, ak sa iné konzervatívne liečby ukážu ako neúčinné. Operácia chôdze na prstoch zahŕňa chirurgické predĺženie Achillovej šľachy vo svale chodidla.
Chôdza na prstoch nadmerne zaťažuje sval prsta. Tento dlhodobý tlak telesnej hmotnosti na prst môže časom spôsobiť stiahnutie Achillovej šľachy a lýtkových svalov.
Neexistuje štandardná prevencia chôdze na prstoch, pretože dieťa si zvyčajne postupne osvojí normálnu chôdzu. Výhľad do značnej miery závisí od rozsahu abnormalít v chôdzi, deformácií chodidiel a návykových príčin.
Väčšina detí s abnormálnymi chôdzovými vzormi (chôdza na prstoch) sa však s lekárskou pomocou v priebehu času zlepší a vedie normálny život bez ťažkostí s chôdzou.
Keď pozorujete, ako vaše dieťa chodí na prstoch, nezabudnite ho napraviť. Pohľad na cupitavú detskú chôdzu spôsobuje väčšine rodičov veľkú radosť. No čo robiť v prípade, ak dieťa odmieta chodiť inak a za chvíľku bude vo veku škôlkara…?
Stále viac detskej populácie chodí po špičkách z dôvodov, ktoré nie sú odborníkom dodnes celkom známe. Či je nutné sa znepokojovať, vám najlepšie poradí odborník.
Ortopédi, podiatri a fyzioterapeuti sa zhodujú na tom, že po dlhšom čase môže mať tento zlozvyk negatívny vplyv na zdravie detí. Ak váš drobec čoskoro dovŕši tretí rok života a stále svoj život trávi „na vysokej nohe“, neváhajte a navštívte lekára.
Definícia chôdze po špičkách
Chôdza po špičkách (špičkovanie) je typ chôdze, kedy nedochádza ku kontaktu päty s podložkou. Prirodzene sa môže vyskytovať u detí do dvoch rokov, počas toho ako sa učia chodiť. Chôdza po špičkách im pomáha udržať rovnováhu.
U detí do 2 rokov je chôdza na špičkách bežná, keď sa učia chodiť. Obvykle nie je dôvod na obavy. Dieťa zvyčajne začne chodiť s pätou na zemi, keď bude staršie.
Vo väčšine prípadov je trvalá chôdza na špičkách idiopatickým stavom. Medzi potenciálne príčiny patria: Idiopatická chôdza po špičkách: V prípade, že príčina špičkovania nie je známa, nazýva sa ako idiopatická chôdza po špičkách. Dnes je už popísaná aj tzv. idiopatická chôdza, teda chôdza bez akejkoľvek zjavnej príčiny.
Skrátená Achillova šľacha: Skrátená achillová šľacha však môže spôsobiť chôdzu na špičkách. V mieste, kde sa lýtkové svaly spájajú, vychádza achilová šľacha, ktorá sa upína na spodnej časti päty. Pri aktivácii lýtkových svalov je práve práca achillovej šlachy tá, ktorá ťahá pätu. U niektorých detí, ktoré chodia po špičkách, môže byť táto kombinácia svalu a šľachy skrátená už od narodenia (pokiaľ vaše dieťa netrpí vrodenými deformitami). Achilovka sa však môže skracovať aj časom, čo môže brániť vášmu dieťaťu dotknúť sa pätou zeme a chodiť na plochých chodidlách, čo predstavuje problém.
Kontraktúra/výrazné skrátenie Achillovej šľachy v nadväznosti na dané ochorenie.
Zvyk: Niektoré staršie deti, ktoré chodia po špičkách, to môžu robiť už len zo zvyku. Špičkovať môžu aj preto, že svaly a šľachy na lýtkach sa časom stiahli a následne spôsobujú bolesť pri chôdzi normálnym spôsobom. Najbežnejším dôvodom chodenia po špičkách je našťastie iba zvyk. Stáva sa to, aj keď je dieťa úplne zdravé, ale z nejakého dôvodu jednoducho odmieta chodiť normálne a uprednostňuje chôdzu po špičkách.
Neurologické problémy: Dôvodov, prečo dieťa chodí po špičkách, môže byť viac. Ako už bolo spomenuté vyššie, príčiny môžu mať pôvod v oblasti neurológie, príkladom môže byť mozgová obrna. Detská mozgová obrna: vedie k viacerým koordinačným problémom, okrem iného aj k nesprávnej a nestabilnej chôdzi po prstoch na nohách, nakoľko svaly bývajú veľmi stuhnuté. Dieťa má okrem iného problém s udržaním správnej polohy tela. Chôdza po špičkách môže byť spôsobená detskou mozgovou obrnou, ktorá vedie ku koordinačným problémom. V tomto prípade si môžete tiež všimnúť, že je ovplyvnený svalový tonus, dieťa má problémy s udržaním správnej polohy tela a má nestabilnú chôdzu po prstoch na nohách.
Abnormality miechy: Stlačená miecha spôsobuje aj obmedzenie pohybu. Počas rastu sa miecha natiahne a pri nesprávnom spojení s tkanivom okolo chrbtice môže mať za následok poškodenie nervov. Chodenie je pre dieťa bolestivé alebo nemožné, preto sa začne stavať na špičky. Stlačená miecha je porucha neurologického charakteru. Môže spôsobiť obmedzenie pohybu. Stáva sa to napríklad vtedy, keď je miecha spojená s tkanivom okolo chrbtice. Výsledkom je, že pri raste chrbtice sa miecha natiahne a poškodia sa nervy. Stlačená miecha môže mať za následok práve aj chodenie po špičkách, lebo chodenie normálne po chodidlách je pre dieťa bolestivé a častokrát to ani nie je možné.
Muskulárne ochorenia: Ďalej potom rôzne muskulárne ochorenia, dystrofia, tu potom hlavnou príčinou fixovanej prepnutej špičky býva predovšetkým kontraktúra/výrazné skrátenie Achillovej šľachy v nadväznosti na dané ochorenie.
Svalová dystrofia: porucha svalov alebo nervov, ako je svalová dystrofia. Možno ju odhaliť kontrolou svalov a nôh dieťaťa. Tie bývajú slabé a atrofované. Ide o genetické ochorenie, pri ktorom k oslabeniu svalového tonusu dochádza postupne. Ak dieťa chodilo normálne a potom zrazu začalo chodiť po špičkách, môže byť príčinou svalová dystrofia, genetické ochorenie, pri ktorom postupne oslabujú svaly.
Porucha autistického spektra: Chôdza na prstoch sa vyskytuje častejšie u detí s poruchou autistického spektra než u detí, ktoré touto poruchou netrpia. Jedna veľká štúdia zistila, že až 9% detí s autistickým spektrom chodí na prstoch a rovnaká štúdia tiež zistila, že menej ako 0,5% detí bez autistickej diagnózy chodí na prstoch. Príčiny tohto zvýšeného výskytu nie sú jasné, pretože neexistuje priamy prepoj medzi autizmom a chôdzou na špičkách. Je však možné, že stuhnuté svaly obmedzujú rozsah pohybu v členkoch vášho dieťaťa. Chôdza na prstoch pri autizme môže byť aj senzorická. Mnoho detí s autizmom má dysfunkčný vestibulárny systém.
Kedy vyhľadať lekársku pomoc
Vo všeobecnosti sa netreba vôbec znepokojovať, kým dieťa nedosiahne vek dva až tri roky. Ak váš drobec čoskoro dovŕši tretí rok života a stále svoj život trávi „na vysokej nohe“, neváhajte a navštívte lekára. I keď naozaj nemusí ísť o žiadny zdravotný problém a je to iba o zvyku, ak dieťatko po druhých narodeninách neprejde na chodidlá, mali by ste navštíviť odborníka.
Signály na konzultáciu:
- Pretrvávanie špičkovania väčšinu dňa alebo po 3.-4. roku života.
- Ak dieťa chodilo normálne a potom zrazu začalo chodiť po špičkách.
Komplikácie neliečenej chôdze po špičkách
Neriešená chôdza po špičkách má negatívny dopad na pohybový aparát. Môže spôsobiť skrátenie Achillovej šľachy, môže mať za následok obmedzený rozsah pohybu v členku, môžu sa vyskytnúť problémy s rovnováhou a časté pády.
Trvalá chôdza na špičkách môže spôsobiť ešte väčšie stuhnutie lýtkových svalov a Achillovej šľachy dieťaťa. To môže spôsobiť ťažkosti alebo dokonca nemožnosť chôdze plochou nohou. Okrem toho môže vaše dieťa mať obmedzený rozsah pohybu v nohách a členkoch alebo sa mu môže ťažko obúvať určitú športovú obuv, ako napríklad korčule.
Medzi ďalšie možné komplikácie patria:
- Zmeny na svaloch
- Skrátenia Achillovej šľachy
- Poruchy rovnováhy
- Nemotornosť
- Zvýšené riziko pádu
- Bolesti nôh
- Zníženú rovnováhu a koordináciu
- Časté pády
- Problémy s obutím
- Problémy s účasťou na športových alebo iných zábavných aktivitách
- Sťažnosti na bolesť
- Ťažkosti s chôdzou na päte (chôdza s pritiahnutými prstami)
- Napätie v Achillových šľachách
Diagnostika
V prvom rade je potrebné s vašim dieťaťom absolvovať návštevu fyzioterapeuta alebo lekára. V rámci vyšetrenia pozorujeme, ako vaše dieťa chodí a hľadáme akékoľvek problémy s nohami. Tiež kontrolujeme, či existujú obmedzenia pohybu vášho dieťaťa.
Ten nohy skontroluje, aby zistil, či majú dostatočne pevné svaly, skontroluje stuhnutosť v Achillovej šľache a koordináciu.
Lekár môže vykonať neurologické testy, aby zistil, či má vaše dieťa problém s nervovým systémom. Je to genetický stav, ktorý možno diagnostikovať kontrolou svalov a nôh dieťaťa. V tomto prípade sú ich svaly zvyčajne slabé a atrofované.
Dôležité je všímať si:
- Či dieťa špičkuje, keď je bosé alebo iba ak je obuté.
- Či špičkuje viac pri chôdzi vnútri či vonku.
- Alebo iba pri chôdzi po určitom povrchu.
- Či je špičkovanie spojené s výskytom emócie.
Možnosti liečby
Liečba na zastavenie chôdze na špičkách závisí od rôznych faktorov, vrátane veku dieťaťa, ako vážna je chôdza dieťaťa na špičkách a základná príčina ochorenia. V prvom rade je potrebné riešiť príčinu, pokiaľ je známa. Ak odborník vyhodnotí, že je nutné chôdzu vášho potomka upraviť, najčastejšie nasleduje predpísanie pevnej obuvi, prípadne ortézy či inej mechanickej pomôcky. V niektorých prípadoch môže lekár odporučiť používanie špeciálnych dláh aj počas spánku. Všetky tieto vymenované mechanizmy majú za úlohu dieťa fyzicky prinútiť došľapovať na päty. Účinnosť však nie je stopercentná, nakoľko po uvoľnení prekážky sa detský pacient často okamžite vracia k zaužívaným zvyklostiam.
Medzi bežné metódy patria:
- Fyzioterapia: Vaše dieťa trénuje s fyzioterapeutom naťahovanie svalov lýtok a nôh zábavnou formou. Toto môže pomôcť uvoľniť napätie a zvýšiť ich rozsah pohybu, čím sa zníži vplyv stiahnutých svalov na špičkovanie. Vestibulárno-senzorická terapia s fyzioterapeutom môže tiež tvoriť súčasť sedení. Fyzioterapia u detí s týmto problémom obsahuje hravé cviky na podporu správneho došľapu a chôdze, aktívny a pasívny strečing, jemné masáže, balančné cvičenia, posilňovacie cvičenia a proprioceptívny tréning. Ďalej sa pri terapii chôdze po špičkách osvedčuje najmä aktívne preťahovanie Achillovej šľachy a ďalej cvičenie svalovej koordinácie v oblasti členkového kĺbu. V praxi to znamená, čo najviac deti zapojiť do pohybových aktivít ako sú podrepy, drepy, poskoky, stoj na jednej nohe atď. A to všetko pokiaľ možno tak, aby došľap prebiehal na celé chodidlo. Veľkým prínosom sú rôznorodé senzomotorické cvičenia, teda najmä kontakt bosého chodidla s rôznorodým povrchom. Všetky tieto aktivity je vhodné v najlepšom prípade zakomponovať do každodenných aktivít, pokúsiť sa deti zábavnou formou motivovať k pravidelnému cvičeniu.
- Ortopedické pomôcky (nášľapky na nohy): Dieťa môže nosiť plastovú nášľapku na nohu, ktorá udržuje ich nohu v uhle 90 stupňov na natiahnutie a predĺženie svalov lýtok a šľachy počas dňa.
- Stimulácia chodidla naboso: Pre lepšiu úspešnosť terapie preto skúste stimulovať detské chodidlo aj vo chvíli, keď je prirodzene bosé, a to formou doplnkovej liečby. Motivujte svoje dieťa, aby denne skúšalo chôdzu naboso po prirodzene dráždivých a nepravidelných povrchoch. Hoci je táto metóda odlišná od „uzavretia“ chodidla do pevnej topánky či inej pomôcky, podľa štúdií dosahuje prekvapivo priaznivé výsledky. Nechajte preto svojho drobca behať bosky doma alebo vonku a vytvorte mu vhodné podmienky pre dráždenie receptorov na spodku chodidiel. Podľa odborníkov, rôznorodý a nepravidelný povrch funguje ako výzva pre jemné koordinačné a rovnovážne mechanizmy v tele, ktorých integrácia je pre zdravý pohyb kľúčová.
- Korekčný kinesio tap: Podporiť túto terapiu môžeme aplikáciou korekčného kinesio tapu na oblasť priehlavku a holene s vyšším napätím tak, aby sme stimulovali svaly, ktoré dvíhajú špičku od zeme.
Dôležité aspekty terapie:
- U detí treba začať s nápravou skôr, než si stúpanie na špičky plne zautomatizujú - náprava potom býva omnoho náročnejšia.
- Trestanie či napomínanie za špičkovanie nepomáha - funguje hravý tréning a trpezlivosť.
chůze po špičkách ? jak cvičit
Prognóza
Vyhliadka vášho dieťaťa závisí od príčiny ich chôdze na špičky. Pri idiopatickom špičkovaní sa väčšina detí po liečbe plne zotaví a naučí sa chodiť plochou nohou. Obvykle sú schopné zúčastňovať sa športových a iných voľnočasových aktivít. Avšak niektoré deti budú aj po liečbe alebo prípadnej operácii pokračovať v chôdzi po špičkách.
Svedčí to o skrátení šliach, Achillovky a pod. Príčinou môže byť zvýšený svalový tonus. V prípade, že dieťa začne chodiť po špičkách, je potrebné navštíviť neurológa a ortopéda. Neurológ vyšetrí svalový tonus a ak je príčina tam, odporučí rehabilitácie, Vojtovu metódu a pod. Na noc môžu byť predpísané dlahy.
Je dôležité riešiť problém čo najskôr, pretože včasná intervencia je kľúčová pre úspešnú liečbu. Je možné, že sa problém dalo riešiť už skôr, ale aj lekári by mali byť pozorní pri preventívnych prehliadkach a reagovať na problémy s chôdzou.
Držím palce, nech sa to podarí poriešiť, nečakajte už ani minútu, inak mu to môže zostať navždy.
Pokiaľ ide o riziko chôdze po špičkách kvôli zvýšenému svalovému tonusu, je dôležité tomu venovať pozornosť hneď od začiatku. V takýchto prípadoch sa odporúča vyhnúť sa používaniu chodítok.
Podobne ako rehabilitačné pomôcky môžu uľaviť vášmu telu, tak pomáhajú cookies vášmu prehliadaču. Vďaka nim je naša stránka rýchlejšia, prehľadnejšia a viac podľa vás.
Objavuje sa u Vašich detí častá chôdza po špičkách bez zjavnej príčiny? Ide o fenomén, ktorý sa na fyzioterapeutickej ambulancii objavuje čoraz častejšie. Rodičia, ktorí z ničoho nič začali u svojich už normálne chodiacich zdravých detí pozorovať chôdzu "na baletku" a vyľakane hľadajú pomoc a odpovede.
V prvom rade si treba ujasniť, ako taká chôdza po špičkách vyzerá. Prvé, čo by ma ako fyzioterapeutku zaujímalo je, či sa objavuje na oboch nôžkach a či je dieťa schopné došliapnuť na celé chodidlo alebo je chôdza či stoj na špičke fixovaný. Dokážeme si tak zhruba odlíšiť, či môže ísť o nejakú svalovú disbalanciu či neurologickú príčinu. V prípade, že by chôdza po špičkách bola fixovaná, dieťa by na celé chodidlo nebolo schopné došliapnuť, na oboch či len na jednej nôžke, je určite na mieste navštíviť neurologickú ambulanciu.
Dôvodov, prečo dieťa chodí po špičkách, môže byť viac. Ako už bolo spomenuté vyššie, príčiny môžu mať pôvod v oblasti neurológie, príkladom môže byť mozgová obrna. Ďalej potom rôzne muskulárne ochorenia, dystrofia, tu potom hlavnou príčinou fixovanej prepnutej špičky býva predovšetkým kontraktúra/výrazné skrátenie Achillovej šľachy v nadväznosti na dané ochorenie.
Fyzioterapeutka Mgr. Treba však povedať, že nie je nutné sa hneď ľakať a premýšľať nad tým najhorším variantom. Dnes je už popísaná aj tzv. idiopatická chôdza, teda chôdza bez akejkoľvek zjavnej príčiny. V prvom rade je potrebné riešiť príčinu, pokiaľ je známa. Ďalej sa pri terapii chôdze po špičkách osvedčuje najmä aktívne preťahovanie Achillovej šľachy a ďalej cvičenie svalovej koordinácie v oblasti členkového kĺbu. V praxi to znamená, čo najviac deti zapojiť do pohybových aktivít ako sú podrepy, drepy, poskoky, stoj na jednej nohe atď. A to všetko pokiaľ možno tak, aby došľap prebiehal na celé chodidlo. Veľkým prínosom sú rôznorodé senzomotorické cvičenia, teda najmä kontakt bosého chodidla s rôznorodým povrchom. Všetky tieto aktivity je vhodné v najlepšom prípade zakomponovať do každodenných aktivít, pokúsiť sa deti zábavnou formou motivovať k pravidelnému cvičeniu. Podporiť túto terapiu môžeme aplikáciou korekčného kinesio tapu na oblasť priehlavku a holene s vyšším napätím tak, aby sme stimulovali svaly, ktoré dvíhajú špičku od zeme.
Krátke fázy chôdze po špičkách sú u malých detí pomerne bežné - skúmajú vlastné telo a rovnováhu. V predškolskom veku môže ísť o prirodzené experimentovanie s postojom a rovnováhou. Typicky ide len o krátke úseky bez bolestí a bez vplyvu na celkový motorický prejav.
Signály na konzultáciu: Pretrvávanie špičkovania väčšinu dňa alebo po 3.-4. roku života. Ak dieťa chodilo normálne a potom zrazu začalo chodiť po špičkách. Sledujte, ako dieťa chodí naboso po rôznych povrchoch (koberec, tráva). Hry na rovnováhu, „chytanie“ predmetov prstami, pomalé prehupovanie z päty na špičku a späť rozvíjajú koordináciu. Ťažké a tuhé topánky môžu zhoršiť techniku došľapu.
Trestanie či napomínanie za špičkovanie nepomáha - funguje hravý tréning a trpezlivosť (napr. Pomôže tvrdá päta alebo klin pod pätou? Bez vyšetrenia nie. Často zafixujú nevhodný vzor. Môže dieťa športovať? Áno, s dôrazom na rozmanitosť a techniku.
Kedy je to „len zlozvyk“? Záver: Dajte deťom čas a pestré podnety. Malé deti často skúšajú chôdzu „na špičkách“ - je to zábavné, ticho to klopká a telo si testuje rovnováhu. Väčšinou ide o prechodnú fázu. Niekedy však špičkovanie pretrváva dlhšie, zhoršuje sa alebo je sprevádzané ďalšími ťažkosťami. Pretrváva po 3. roku života dieťaťa. Dôvody môžu byť rôzne: „idiopatické“ (zvyk bez jasnej príčiny), skrátené svaly lýtok, zmyslové/vestibulárne faktory, zriedkavejšie neurologické príčiny.
Vzor chôdze v pomalom aj rýchlom tempe, bosý vs. obutý. Prvé zmeny nebývajú „zo dňa na deň“. Sledujte viac dopadov päty pri pomalej chôdzi, ľahší drep s pätami na zemi, väčšiu toleranciu rôznych povrchov a menej únavy lýtok. Špičkovanie je konštantné po 3. roku života.
Chôdza po špičkách je často prechodný zvyk. Ak však trvá po 3. roku, zhoršuje sa alebo sa pridávajú ďalšie signály (stuhnutosť lýtok, pády, zmyslová citlivosť), oplatí sa odborná konzultácia. Pomôže každodenná krátka rutina: mobilita členka, mäkké naťahovanie, posilnenie stredu, bosé povrchy a pomalá chôdza päta-špička.