Autizmus, odborne nazývaný porucha autistického spektra (PAS), je komplexná vývinová porucha, ktorá ovplyvňuje vnímanie sveta, sociálnu interakciu, komunikáciu a správanie. U detí sa príznaky často objavujú už v ranom veku, pričom oneskorený vývoj reči môže byť jedným z prvých varovných signálov. Je dôležité poznať tieto príznaky a vedieť, kedy je potrebné vyhľadať odbornú pomoc.
Čo sú poruchy autistického spektra (PAS)?
Poruchy autistického spektra (PAS), autistický syndróm alebo pervazívne vývinové poruchy (PVP) sú súhrnným pojmom pre rôznorodú skupinu neurovývinových porúch. Tieto diagnózy zahŕňajú detský autizmus, atypický autizmus, Rettov syndróm, detskú dezintegračnú poruchu, hyperaktívnu poruchu spojenú s mentálnou retardáciou a stereotypnými pohybmi, a Aspergerov syndróm. Autizmus je vývinové ochorenie a jeho prejavy sa môžu líšiť, často zahŕňajú ťažkosti so sociálnou interakciou a komunikáciou, ako aj opakujúce sa správanie s limitovaným množstvom stereotypných činností.
Celosvetové povedomie o autizme rastie spolu s jeho prevalenciou. Je dôležité vedieť, že autizmus postihuje ľudí rôzne a jeho prejavy môžu byť nenápadné.
Kedy si všímať prvé varovné príznaky?
Podľa odborníkov môžu byť prvé varovné príznaky autizmu prítomné už v prvých mesiacoch života. Medzi ne patrí nereagovanie na mimiku a hlas rodičov, neplač za rodičmi či nenadväzovanie očného kontaktu.
Inokedy môže byť v prvom roku života všetko zdanlivo v poriadku, no potom sa dieťa akoby „stráca“, prestane javiť záujem o ľudí, sústreďuje sa skôr na predmety alebo bezcieľne pobieha. Nenapreduje v reči (používa stále pár slov alebo ich prestáva používať) a nereaguje na pokyny. Najčastejšie k tomu dochádza vo veku medzi 12. a 18. mesiacom života.
Horšie to môže byť u ľahších foriem autizmu, ako je vysokofunkčný autizmus alebo Aspergerov syndróm. Prejavy sú v ranom veku mierne a ťažkosti sa prejavia skôr pri nástupe do kolektívu, napríklad v materskej škole alebo základnej škole, keď vzrastajú požiadavky najmä v sociálnej oblasti. Nie je nezvyčajné, že podstata ťažkostí a vášho „zlého, neposlušného, zle vychovaného“ dieťaťa sa odhalí až na druhom stupni základnej školy či neskôr.
Oneskorený vývoj reči a autizmus
Je dôležité si uvedomiť, že oneskorený vývoj reči nemusí automaticky znamenať autizmus. Existuje mnoho dôvodov, prečo dieťa nemusí rozprávať v očakávanom veku, ako napríklad problémy so sluchom, vývinová dysfázia alebo iné vývinové poruchy. Avšak, ak sa oneskorený vývoj reči kombinuje s ďalšími príznakmi, môže to byť dôvod na podozrenie na autizmus.
Autizmus je spektrum porúch, čo znamená, že príznaky sa môžu u každého dieťaťa prejavovať inak. Niektoré deti s autizmom nerozprávajú vôbec, zatiaľ čo iné používajú len obmedzený počet slov alebo fráz.
Skoré príznaky autizmu u detí
Diagnózy PAS pokrývajú ťažkosti detí v troch hlavných oblastiach: sociálna interakcia, flexibilita a verbálna a neverbálna komunikácia.
1. Reč dieťaťa
Najčastejšie rodičia spozornejú, keď dieťa nezačne rozprávať, prípadne je jeho reč veľmi slabá - hovorí iba pár slov, alebo hovorí nezrozumiteľnou hatlaninou. Môže síce opakovať riekanky, pesničky alebo celé časti rozprávok, ale vôbec nevie reč použiť v bežnej situácii alebo komunikácii s nami. Napríklad vypýtať si jesť, povedať, kam chce ísť, alebo odpovedať na jednoduchú otázku (ako sa voláš?). Reč býva monotónna, bez intonácie (alebo s abnormalitami vo výške hlasu, rytme, intonácii). Dieťa nie je spontánne v používaní jazyka, dokonca nesprávne používa zámená (o sebe nehovorí ako o JA, namiesto TY používa JA a podobne).
2. Reakcia dieťaťa na vlastné meno
Čo sa týka oblasti komunikácie, dieťa s PAS nereaguje na oslovenie. Obráti sa k vám, keď ho oslovíte, zavoláte menom? Dá najavo inak, že zaregistrovalo, že ste naň volali? Urobí tak vždy alebo len niekedy? Bežné dieťa na svoje meno zareaguje takmer vždy na prvýkrát. Ak dieťa svoje meno ignoruje, treba spozornieť.
3. Nenasleduje inštrukcie, javí sa, že nerozumie
Máte pocit, že nerozumie, keď od neho niečo požadujete. Je oveľa ťažšie vysvetliť mu niektoré situácie než jeho rovesníkom alebo mladším deťom, javí sa, že vôbec nerozumie. Dieťa s PAS nerozumie abstraktným pojmom (ľúbiť, neskôr...), má problém v porozumení reči druhých, pokiaľ nemá napríklad vizuálne ilustrácie toho, o čom komunikujete. Nedokáže sa zapojiť do konverzácie typu otázka-odpoveď. Je bežné, že sa počas konverzovania napríklad odvráti.
4. Žiadny očný kontakt
V oblasti neverbálnej komunikácie dieťa nenadväzuje očný kontakt, alebo len veľmi málo. Svoje požiadavky dáva najavo pre vás zvláštnym spôsobom - namiesto ukázania prstom a nadviazania zrakového kontaktu vás ťahá za ruku želaným smerom (pritom vašu ruku používa ako nástroj).
5. Neukazuje prstom, nevyužíva gestá
Dieťa nezdieľa svoj záujem tak, že by ukázalo prstom na to, čo ho zaujalo alebo by chcelo získať. Na komunikáciu nevyužíva gestá - mávnutie, privolanie, odoslanie vzdušného bozku… Nie je schopné vás privolať ani zvukmi.
6. Nesleduje predmety očami
Dieťa nedokáže sledovať pohyb objektu alebo vaše gestá pohľadom. Napríklad hračku, ktorú držíte v ruke, mávanie rukou. Nepozrie sa smerom, ktorým mu niečo ukazujeme.
7. Kontakt s druhými deťmi
Nevyhľadáva ani dospelého človeka, ani iné deti do spoločnej hry. Skôr deti len pozoruje, alebo sa naopak snaží neprimeraným spôsobom o kontakt - je sociálne neobratné. Ak sa predsa len „hrá“ s iným človekom, ide len o „bláznenie“. Dieťa nie je schopné takto nadväzovať priateľstvá, nevyhľadáva možnosti, ako sa spojiť s inými deťmi.
8. Samota
Vyššie sme spomínali, že nevyhľadáva ani dospelého človeka ani iné deti do hry alebo celkovo vlastnej spoločnosti. Tento záujem o sociálne prostredie je veľmi slabý - reaguje málo na snahu druhého človeka zaujať ho, nereaguje na prihováranie aj gestá, nezapája sa do ponúkaných aktivít. Vystačí si samé so sebou, alebo sa môže stať aj presný opak - že sa od neho nemôžete ani pohnúť.
9. „Nehra“ dieťaťa
Rodičov prekvapí hra, respektíve „nehra“ dieťaťa. Nedokáže sa s ničím zabaviť na dlhší čas, väčšinu voľného času trávi pobehovaním, rozhadzovaním hračiek, alebo ich ukladaním do radu, presnej línie, triedením. Nejde o hru v pravom zmysle slova, skôr o manipuláciu s hračkami ako objektami (nie symbolmi postáv, zmenšeninami predmetov...). Dieťa o hračky nemusí vôbec prejaviť záujem, alebo sa skôr zameriava na detaily hračky, fascinujú ho napríklad kolesá autíčka, textília hračky, zvuky, ktoré hračka vydáva. Dieťa sa nevie hrať „na“ lekára, učiteľku, pilota, princeznú - teda imaginatívna hra je nepredstaviteľná. Chýba teda hra „akože“, neimituje ostatných.
10. Stereotypné činnosti
Dieťa miesto klasickej imaginatívnej hry dáva prednosť stereotypným činnostiam (prelievanie vody, presýpanie piesku, točenie...), alebo vyhľadáva iba jeden typ podnetov (často sa deti už v útlom veku úzko zamerajú len na písmenká, čísla, značky áut a podobne). S hračkou/objektom sa hrá opakujúcimi sa pohybmi.
11. Ťažkosti v oblasti senzorickej integrácie
Dieťa je často senzoricky citlivé až precitlivené (alebo naopak hypocitlivé). Ak mu ponúknete iný typ potravín, odmieta ho, prejavuje silný odpor a to sa týka aj ďalších zmien v jeho zvyklostiach.
12. Citlivé reakcie na zmeny, trvanie na rutine
Dieťa má nemenné, repetitívne (opakujúce sa), stereotypné vzorce správania (rituály a zvyky pred spánkom, pred raňajkami, trasy na prechádzke, pri obliekaní, rituály pri pozdravoch), je abnormálne zamerané na túto rutinnú činnosť a snaží sa nemeniť na nej nič, ale trvá na jej presnom dodržiavaní. V prípade akejkoľvek zmeny reaguje silným odporom, často výbuchmi zlosti, agresiou, dochádzať môže až k sebapoškodzovaniu a ubližovaniu si (búchanie hlavy o zem). Potrebuje mať všetko rovnaké každý jeden deň, potrebuje ten istý systém, rutinu, nemenný režim. Je neflexibilné.
Je náročné dieťa upokojiť, keď je vystresované a má záchvat zlosti, kričí. Môže poškodzovať nábytok alebo veci. Dieťaťu sa nezvyčajne mení nálada, má nezvyčajné emocionálne reakcie na udalosti a okolnosti, dokáže sa vyľakať a záchvatom reagovať napríklad na verejné obchodné centrum, miesto plné ľudí.
13. Nereaguje na dotyky
Dieťa nielen nereaguje na vaše dotyky, ale ich ani samo nepoužíva na komunikáciu či vyjadrenie svojich pocitov. Nemá dotyky vlastne rado, pretože vstupujete bez pozvania do jeho intímnej zóny (bez toho, aby rozumelo zámeru), vzdoruje objatiam, maznaniu, netoleruje ich.
14. Nenapodobňuje výrazy tváre
Dieťa má nielen problém porozumieť výrazom tváre u iných ľudí, ale nedokáže ich ani napodobniť, respektíve to vyzerá, akoby na udalosti reagovalo kamennou tvárou - čo si mnohí vysvetľujú, že môže byť "bezcitné". Keď plačete, nerozumie výrazu tváre ani nesúcití s vami imitáciou pocitov a správania. Či naopak, sú jeho gestá a mimika tváre prehnaná či nevhodná pre udalosť alebo situáciu (nezodpovedá tomu, čo sa okolo dieťaťa deje). Jeho reč tela je neprimeraná, alebo úplne žiadna. Chýba radostný, šťastný výraz tváre napríklad pri krásnej udalosti. Pri smutnej, tragickej, zlej zase výraz smútku, strachu, nešťastia.
15. Necíti empatiu
Dieťa má výrazne zníženú schopnosť rozpoznávať nálady a pocity druhých ľudí, nedokáže odhadnúť reakcie iných detí, ani nerozumie ich zámerom. Nerozumie, prečo iné dieťa plače alebo sa raduje. Nedokáže sa vcítiť, nie je schopné teda cítiť empatiu. Nie je tiež napríklad schopné pozrieť sa na vec z perspektívy druhého človeka.
16. Nezvyčajné pohyby
Dieťa vykonáva až obsesívne určité pohyby stále dokola, napríklad ťapkanie rukami, krúživé pohyby prstami, krútenie prstami. Môže mať nezvyčajné držanie tela, neobvyklú chôdzu, malé deti často chodia po špičkách. Môže chodiť do kruhu stále dokola. Dieťa neustále nosí so sebou nejaký objekt, pokladá ho z miesta na miesto, aby zabránilo záchvatu a cítilo sa bezpečne.
Prvé varovné príznaky rozdelené podľa veku dieťatka
Včasná diagnostika a intervencia sú kľúčové pre kvalitu života detí s PAS. Preto je dôležité poznať príznaky, ktoré sa môžu objaviť v rôznych vekových obdobiach.
9 mesiacov
- Nevšimli ste si, žeby dieťatko reagovalo úsmevom, výrazom radosti v tvári, alebo sa usmieva veľmi zriedkavo.
- Do komunikácie s vami sa nezapája nijako alebo len minimálne.
- Nereaguje, keď naňho hocijako voláte, nereaguje na privolanie pozornosti, nevyjadruje strach, smútok, prekvapenie, hnev, radosť.
12 mesiacov
- Dieťa reaguje veľmi nečakane na nové tváre (nevšíma si ich, alebo je vydesené), zriedkavo sa usmieva v rôznych radostných sociálnych situáciách.
- Neudržiava s vami žiadny očný kontakt, alebo len veľmi málo.
- Nesleduje objekt, ktorý mu ukazujete, očami, má ťažkosti s reagovaním na svoje meno.
- Nereaguje alebo len veľmi málo na hlasné zvuky, neobráti sa, aby ho lokalizovalo. Alebo na niektoré bežné zvuky reaguje neprimerane, nadmerne.
- Nemá záujem o interaktívnu hru, bľaboce veľmi málo alebo vôbec, nesnaží sa imitovať slová, zvuky, gestá - nemáva na ostatných, neukazuje prstom na objekty, ktoré ho zaujali.
- Neimituje vaše správanie ani správanie iných ľudí.
- Nemá rado dotyky, bozky, objatia.
- Robí isté opakujúce sa pohyby rúk, prstov.
- Nenaučilo sa postaviť, štvornožkovať, stáť...
24 mesiacov
- Dieťa chodí po špičkách, prstoch, prejavuje intenzívny záujem o určité povrchy, objekty, materiály, opakuje isté aktivity, napríklad skupinkuje objekty, zaraďuje ich do línií.
- Nesnaží sa zaujať vašu pozornosť, nesnaží sa nadväzovať kontakt s inými deťmi, nezdieľa s vami svoje aktivity.
- Má limitované gestá a imitačnú schopnosť, nie je schopné nasledovať jednoduché verbálne inštrukcie.
- Hovorí málo alebo vôbec.
- Nereaguje - negistruje, ak niekto v ich okolí plače, je nahnevaný, teší sa.
- Alebo si do roka vyvinulo isté jazykové schopnosti a teraz ich stratilo.
- Vyzerá byť hluché, pretože nereaguje, ak naňho voláte.
- Vyhýba sa očnému kontaktu.
- Často sa v noci budí, slabo spí, prežíva prvé záchvaty, neukazuje prstom na veci, považujete ho za zlého jedáka.
36 mesiacov
- Dieťa stále málo rozpráva (nevyužíva samo od seba 2 a viacslovné spojenia primerane situácii) a veľmi nezvyčajne - používa a opakuje isté frázy, slová alebo celé pasáže z čítaných kníh alebo rozprávok neprimerane situácii či rozhovoru, nenasleduje konverzáciu otázka-odpoveď, počas nej sa odvráti, akoby ste neexistovali.
- Môže byť extrémne citlivé alebo akoby ich vôbec neregistrovalo - na zvuky, vône, chute, svetlo, iné podnety ako chlad, teplo, smäd, bolesť.
- Nezaujíma sa o interaktívnu hru ani o iné deti, ktoré akoby neregistrovalo.
- Naopak fixuje sa na isté aktivity, rutinné činnosti, zvyklosti napr. pred spánkom, jedlom atď.
- Stále nenasleduje vaše jednoduché verbálne inštrukcie.
- Nevie sa imaginatívne hrať - na lekára, vodiča, pilota, hrdinu, princa, učiteľa…
- Nenespieva, netancuje, nehrá sa s vami.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Ak máte podozrenie, že vaše dieťa má oneskorený vývoj reči alebo iné problémy s komunikáciou, je dôležité čo najskôr vyhľadať odbornú pomoc. Je lepšie, ak k odborníčke zájdete pri najmenších pochybnostiach. Je totiž rozdiel, ako sa dá napraviť reč u trojročného a, povedzme, šesťročného dieťaťa, keď už môže byť veľmi neskoro.
Navštívte svojho pediatra, ktorý vás môže odporučiť k špecialistom, ako sú:
- Klinický logopéd: Špecialista na diagnostiku a terapiu porúch reči a jazyka.
- Klinický psychológ: Posúdi celkový vývin dieťaťa - vrátane myslenia, pozornosti, správania a sociálnych zručností.
- Neurológ: Skúma, či rečové ťažkosti nesúvisia s fungovaním nervového systému.
- Pedopsychiater: Špecializuje sa na duševné zdravie detí a adolescentov.
Čím skôr sa s terapiou začne, tým väčšia je šanca, že dieťa dosiahne významný pokrok. Existuje mnoho možností pomoci a podpory pre deti s oneskoreným vývojom reči a ich rodiny.
5 jednoduchých tipov, ako pomôcť rozvoju reči a jazyka vášho dieťaťa
Diagnostika autizmu
Diagnostika autizmu je komplexný proces, ktorý zahŕňa pozorovanie dieťaťa, rozhovor s rodičmi a použitie štandardizovaných diagnostických nástrojov. Medzi najčastejšie používané diagnostické nástroje patria:
- ADOS (Autism Diagnostic Observation Schedule): Semištrukturované vyšetrenie, ktoré hodnotí fungovanie dieťaťa v oblasti sociálnej interakcie a komunikácie.
- ADI-R (Autism Diagnostic Interview - Revised): Rozhovor s rodičmi dieťaťa, ktorý hodnotí sociálnu interakciu, komunikáciu a správanie.
- M-CHAT-R/F (Modified Checklist for Autism in Toddlers, Revised with Follow-Up): Skríningová metóda, ktorá sa používa na včasné odhalenie autizmu u detí.
- CARS (Childhood Autism Rating Scale): Posudzovacia škála na vyhodnotenie detského autizmu.
Možnosti pomoci a podpory
Autizmus je celoživotná porucha, ale s včasnou a správnou intervenciou môžu deti s autizmom dosiahnuť významný pokrok. Existuje mnoho možností pomoci a podpory pre deti s autizmom a ich rodiny.
Terapia
- Logopedická terapia: Pomáha deťom rozvíjať rečové a komunikačné zručnosti. Snaží sa dieťa postupne previesť jednotlivými vývinovými štádiami, rozvíja slovnú zásobu, všetky slovné druhy, gramatiku, tvorbu viet. Každá terapia s dieťaťom je individuálna, šitá na mieru.
- Behaviorálna terapia: Pomáha deťom s autizmom rozvíjať sociálne, komunikačné a behaviorálne zručnosti.
- Ergoterapia: Pomáha deťom rozvíjať motorické zručnosti a sebaobslužné činnosti.
Vzdelávanie
Deti s autizmom majú nárok na vzdelávanie, ktoré zohľadňuje ich individuálne potreby. Môžu byť integrované do bežných škôl alebo navštevovať špeciálne školy.
Podpora pre rodiny
Rodiny detí s autizmom potrebujú podporu a poradenstvo. Existujú rôzne organizácie a združenia, ktoré ponúkajú podporné skupiny, semináre a iné formy pomoci.
Ako stimulovať reč dieťaťa doma
Rodičia môžu aktívne podporovať rozvoj reči svojho dieťaťa aj doma. Najdôležitejšie je s dieťaťom veľa a často hovoriť - opisujte mu, čo robíte, čo vidíte, čo sa deje okolo. Aj keď vám neodpovedá slovami, učí sa počúvať, rozumieť a neskôr aj napodobňovať.
Tu je niekoľko tipov:
- Komunikujte s dieťaťom: Spoľajte sa na krátke, možno aj jednoslovné vety. Postupne hovorte vždy o niečo náročnejšie, ako hovorí ono, napr. ak dieťa tvorí 2-slovné vety, vy naň hovorte 3-slovne.
- Pomenúvajte predmety a činnosti: Veci a predmety, o ktoré sa zaujíma, mu pomenujte, hovorte, na čo ich používame, ako fungujú.
- Používajte gestá a mimiku: Podporujte gestá a mimiku, naučte sa spolu rytmické riekanky a spievajte piesne.
- Čítajte knihy: Čítajte dieťaťu nahlas a s obrázkami. Vyhýbajte sa dlhému pozeraniu televízie alebo videí.
- Hrajte sa: Hrajte sa s dieťaťom rôzne hry, ktoré podporujú komunikáciu a rozvoj slovnej zásoby.
- Vytvárajte príležitosti na komunikáciu: Ak ani po niekoľkých mesiacoch takýchto pokusov dieťa nezačne hovoriť, vyhľadajte odborníka. Znamená to, že pasívna slovná zásoba je v poriadku, ale aktívna reč sa ešte nerozvinula. V takom prípade je dôležité vytvárať čo najviac príležitostí, aby sa dieťa pokúsilo vyjadriť samo.
- Trénujte prekurzory reči: Ak vaše dieťa ešte nezačalo používať slová, skontrolujte jeho prekurzory reči a poprípade ich začnite trénovať, to môže byť cesta k úspechu. Veľmi dôležitý a raný prekurzor reči je očný kontakt s komunikačným partnerom. Pokiaľ sa dieťa na vás nepozrie keď si niečo pýta, je potrebné začať trénovať práve očný kontakt. Napríklad si dávame predmety, ktoré dieťa chce ku tvári aby sa pozrelo do očí, alebo robíme smiešne grimasy nech dieťa zaujmeme.