Keď dieťa odmieta otca: Pochopenie a riešenie výziev vo vzťahu

Vzťah medzi trojročným dieťaťom a otcom je komplexná a dynamická interakcia, ktorá zohráva kľúčovú úlohu vo vývoji dieťaťa. Obdobie okolo tretieho roku života je pre dieťa významné, pretože sa učí nezávislosti, sebapresadzovaniu a testuje hranice. V tomto veku sa deti často prejavujú vzdorovito, čo môže byť pre rodičov náročné.

Niektorí otcovia berú príliš osobne fakt, že ich potomok o nich zrazu nechce viac počuť. Čo sa za tým môže skrývať? „Dobre, fajn, chápem, že moja dcéra, ktorá práve prichádza do puberty, nebude chcieť mať so mnou nejaký čas nič do činenia, s tým musí človek tak trochu počítať,“ myslí si Michal K. „Môj otec a ja sme si tiež v tom čase nemali čo povedať. Ale keď ho 3-ročná Nina, s ktorou boli doteraz „jedno telo a jeden duch“, krátko po krachu manželstva s jej mamou vyzvala, aby išiel od nej preč, vtedy zostal 28-ročný otec šokovaný.

A zašlo to ešte ďalej: Odvtedy nesmie zobrať dievčatko na ruky, „stačí, keď sa k nej len priblížim a už volá na mamu“. Je len logické, že sa Michal cíti ukrivdený, lebo svoju dcéru miluje nadovšetko. „Čo sa stalo, čo som urobil zle?“ pýtal sa aj Peter H., keď ho začal jeho ročný syn zrazu odmietať. Či už pri kúpaní alebo prebaľovaní, len mama bola dostatočne dobrá. „Dúfal som, že táto fáza rýchlo pominie a pokúšal som sa nebrať to príliš osobne,“ hovorí odmietaný otecko.

Obaja otcovia nie sú so svojimi bolestivými skúsenosťami v žiadnom prípade sami, o takýchto odmietavých reakciách svojho dieťaťa by vedela rozprávať i nejedna mama. V istej štúdií z USA udávalo 90 % opýtaných rodičov, že ich dieťa v určitých fázach uprednostňuje raz jedného, raz druhého rodiča. „Moja dcéra by si priala, aby ma mohla vystreliť na mesiac,“ rozprávala jedna z opýtaných mám a druhá sa zase sťažovala: „Celý deň som tu pre svojho syna. Čo sa ukrýva za takýmto zarážajúcim správaním?

V podstate existujú vo vývine dieťaťa vždy opakujúce sa fázy, kedy sa dieťa orientuje silnejšie na mamu, a fázy, kedy sa viac zameriava na otca. Uprednostňovanie a odmietanie často nesúvisí len s individuálnymi obľubami jedného z rodičov, ale aj s vývinovým procesom dieťaťa. Otec trávi s rodinou príliš málo času. Jednou z príčin, prečo sa dieťa koncentruje silnejšie na jedného rodiča, môže byť i to, že si od neho sľubuje viac spoľahlivosti.

Odmietanie vlastným dieťaťom nie je ťažké len pre „ignorovaného“ rodiča, ale aj pre toho, ktorého dieťa uprednostňuje: tento rodič totiž súcití s tým druhým a cíti sa za to, že je objektom silnej detskej náklonnosti, vinný. „Zakaždým ma až pichne pri srdci, keď sa Michal snaží bezúspešne dostať do blízkosti našej dcéry Niny. To, že nám to nevyšlo v manželstve, ešte neznamená, že je Michal zlým otcom,“ hovorí Miroslava K. Našťastie nemusíme dlho vyčkávať, kým vietor zmení svoj smer. Existujú cesty a prostriedky, ktoré sľubujú prelomenie mostov medzi dieťaťom a odmietaným rodičom. Veľa môže pritom pomôcť práve uprednostňovaná mama či otec.

Obdobie vzdoru u trojročných detí

Obdobie vzdoru je bežnou fázou vo vývoji dieťaťa, ktoré zvyčajne trvá od 21. do 23. mesiaca do 4 rokov. V tomto období deti testujú hranice, učia sa hovoriť „nie“ a budujú si svoju osobnosť. Nálady detí sa v tomto období menia ako počasie a rodičia musia byť trpezliví a pochopiteľní.

Prejavy vzdoru

Niektoré deti prechádzajú obdobím vzdoru bez výrazných problémov, zatiaľ čo iné sa prejavujú intenzívnejšie. Medzi bežné prejavy vzdoru patria:

• Hádzanie sa o zem, vrieskanie, kopanie a bitie
• Odmietanie spolupráce pri bežných činnostiach, ako je obliekanie alebo umývanie zubov
• Trucovanie a plač, keď sa dieťaťu nedovolí niečo, čo chce
• Snaha presadiť si svoju vôľu za každú cenu

Príklady situácií

• Mama ide s trojročným dieťaťom na kontrolu k lekárke, ale dieťa sa hodí na zem, vrieska a nechce spolupracovať.
• Štvorročné dieťa ide na prechádzku s otcom a mladším súrodencom, ale začne plakať a kričať, pretože nešli po schodoch v poradí, ako si predstavovalo.
• Dieťa sa má ráno obliecť do škôlky, ale vzdorovito si ľahne na posteľ a odmieta spolupracovať.
• Dvojročné dieťa sa hádže o zem a vreští, keď mu nedovolíte vbehnúť do mláky.

Riešenia a stratégie pre rodičov

Zvládanie obdobia vzdoru si vyžaduje trpezlivosť, pochopenie a dôslednosť. Tu je niekoľko stratégií, ktoré môžu rodičom pomôcť:

• Nekričať a nezvyšovať hlas: Je dôležité zachovať pokoj a triezvo uvažovať.
• Odstrániť nebezpečné predmety: Ak má dieťa záchvat zlosti, odstráňte z jeho dosahu všetko, čím by si mohlo ublížiť.
• Odvedenie pozornosti: Skúste dieťa zaujať niečím iným, napríklad ukážte mu vtáčiky na oblohe alebo hviezdičky.
• Nechať dieťa rozhodnúť: Dajte dieťaťu možnosť rozhodovať o veciach, ktoré sú pre vás nepodstatné, napríklad o tom, čo si oblečie.
• Rozhodne zastaviť bitie: Ak dieťa bije alebo kope, chyťte ho za ruky alebo nohy, pozrite sa mu priamo do očí a rázne povedzte: „Biť ma nesmieš“.
• Dať opačný povel: Skúste dať dieťaťu presne opačný príkaz, ako to, čo by ste chceli, aby urobilo.
• Naučiť dieťa povedať, čo chce: Postupne učte dieťa, aby vyslovilo, čo chce, namiesto toho, aby sa len zlostilo.
• Vysvetľovať: Keď situácia prejde, porozprávajte sa s dieťaťom o tom, čo sa stalo, a vysvetlite mu, prečo nemohlo dostať to, čo chcelo.
• Hovoriť s dieťaťom ako s partnerom: Vyhýbajte sa direktívnemu zaobchádzaniu a pristupujte k dieťaťu partnersky.

Rola otca vo vývoji trojročného dieťaťa

Rola otca je vo vývoji dieťaťa veľmi dôležitá, najmä okolo tretieho roku života. Cez to, ako dieťa vníma vzťah medzi rodičmi, učí sa nielen vzťahu k svojmu pohlaviu, ale aj vzťahu k opačnému pohlaviu. Prítomnosť otca pri výchove je preto veľmi dôležitá. Ak otec chýba, nie je prítomný, alebo sa o ňom buduje negatívny obraz, dieťa si nesie rozpoltený obraz rodičov.

Výzvy vo vzťahu otca a trojročného dieťaťa

Niektoré deti môžu preferovať jedného rodiča pred druhým, čo môže byť pre odmietnutého rodiča frustrujúce. Často sa stáva, že matka sa cíti byť vyčerpaná starostlivosťou o dieťa a otec sa cíti byť vyčlenený z novovzniknutej diády matka - dieťa. Otcovia by si mali byť vedomí svojej dôležitej a nenahraditeľnej role a toho, aby pri mame svojho dieťaťa stáli, aby jej boli oporou, aby sa mala o koho oprieť a mala tak dosť síl starať sa o to dieťa.

Príklad:

3,5-ročná dcérka veľmi lipne na otcovi, najmä po narodení mladšieho súrodenca. Chce sa hrať iba s ním, alebo chce ísť s ním na dvor a pomáhať mu pri práci. Večerné procedúry s ňou robí tiež manžel. Chce len jeho, plače, hádže sa o zem.

Riešenia a stratégie pre otcov

Ak sa otec cíti odmietaný, je dôležité, aby sa s matkou dieťaťa otvorene porozprával a hľadali spoločné riešenia. Tu je niekoľko tipov pre otcov:

• Nebrať si to osobne: Preferovanie jedného rodiča je bežnou fázou a neznamená to, že vás dieťa nemá rado.
• Tráviť s dieťaťom kvalitný čas: Nájdite si čas na aktivity, ktoré vás oboch bavia.
• Byť trpezlivý a pochopiteľný: Dieťa potrebuje čas, aby si zvyklo na nové situácie, ako je napríklad narodenie súrodenca.
• Komunikovať s matkou dieťaťa: Otvorene sa rozprávajte o svojich pocitoch a hľadajte spoločné riešenia.
• Podporovať matku dieťaťa: Uvedomte si, že matka je vyčerpaná starostlivosťou o dieťa a ponúknite jej pomoc.

Tipy pre matky:

• Podporovať vzťah dieťaťa s otcom: Povzbudzujte dieťa, aby trávilo čas s otcom a zapájajte ho do spoločných aktivít.
• Nežiarlite na vzťah dieťaťa s otcom: Uvedomte si, že dieťa potrebuje oboch rodičov.
• Dajte otcovi priestor: Nechajte otca, aby sa o dieťa staral po svojom a nezasahujte do toho.

Preferovanie jedného rodiča

Preferovanie jedného rodiča je bežný jav, ktorý sa vyskytuje takmer v každej rodine. Psychológovia tvrdia, že preferencia jedného rodiča pred druhým nie je rovnaká vec ako láska. To, že dieťa zrazu chce pre všetko otecka alebo mamičku, hoci to tak doteraz nebolo, neznamená, že vás prestalo ľúbiť.

Dôvody preferovania

• Fáza vývoja: Deti si v istom období života začínajú uvedomovať nezávislosť a možnosť samostatne rozhodnúť sa, s kým budú tráviť čas.
• Nedostatočné kognitívne schopnosti: Deti majú podľa výskumov ešte nedostatočné kognitívne schopnosti, aby mali niekoľko preferujúcich vzťahov naraz.
• Podobnosť osobností: Syn alebo dcéra preto viac inklinujú k otcovi, zdieľajú spoločné aktivity, koníčky.
• Obdobie zmien: Často k tomu dôjde aj pri narodení súrodenca, sťahovaní, rozvode, novej práci…

Čo robiť, ak dieťa preferuje jedného rodiča

• Nekontrolujte svoje emócie: Nesmú sa cítiť vinné za vaše pocity.
• Pripomínajte si, že ste skvelý rodič: Dávate mu čas, energiu, veľa vybavujete, dá sa na vás spoľahnúť a bez vás by sa vaša domácnosť zrútila.
• Ak je preferovanie zvykom, nenápadnosť a postupnosť účinkujú viac: Skúste tento stresujúci moment premeniť na niečo zábavné.
• Zmena by mohla prísť od preferovaného rodiča: Napríklad povie, že nemá teraz čas a venuje sa svojej práci, pomôcť musí ocko či mamička.
• Ak ste preferovaný rodič, neriaďte druhého a nebojte sa požiadať o pomoc: Nechajte druhého pomôcť vám aspoň s niektorými povinnosťami, aby ste hľadali balans.

Vplyv rozvodu na vzťah otca a dieťaťa

Rozvod môže mať negatívny vplyv na vzťah otca a dieťaťa. Dieťa si nesie rozpoltený obraz rodičov a môže preferovať jedného rodiča na úkor druhého.

Príklad:

Po ťažkom rozvode, keď muž ubližoval aj dcérke aj matke, dcérka zrazu jedného dňa chcela byť len s ním. Cítila sa podvedená.

Ako minimalizovať negatívny dopad rozvodu

• Spolupracovať s druhým rodičom: Umožnite dieťaťu tráviť čas s oboma rodičmi a podporujte ich vzájomný vzťah.
• Nehovoriť o druhom rodičovi negatívne: Vyhýbajte sa kritike druhého rodiča pred dieťaťom.
• Sústrediť sa na potreby dieťaťa: Robte všetky rozhodnutia v prospech a záujme dieťaťa.
• Vyhľadať odbornú pomoc: Ak máte ťažkosti so zvládaním situácie, vyhľadajte pomoc psychológa alebo terapeuta.

Dôležitosť bezpečnej pripútanosti

Výskumy zistili, že bezpečná pripútanosť k rodičom je spojená s pozitívnymi výsledkami v emocionálnom a sociálnom vývoji detí. Deti s bezpečnou pripútanosťou majú tendenciu vykazovať vyššie sebavedomie, lepšie medziľudské vzťahy a zlepšenú emocionálnu reguláciu.

„Manžel príde domov z práce, celý natešený pribehne do izby k synovi a on začne pišťať, odvracať sa. Muž samozrejme stratí nervy, automaticky sa urazí a odíde z miestnosti. Takisto je to večer, keď si k nám chce ľahnúť manžel do postele, malý začne pišťať (nie je to plač, je to akoby také trucovanie alebo naschvál), posiela ho preč z izby a manžel je z toho totálne znechutený a nešťastný. Vidím na ňom, že ho to veľmi bolí. Ale ja si myslím, že je to len obdobie, začal to robiť odvtedy, ako sme ho dali do škôlky. 3 roky bude mat v januári, od októbra chodí do škôlky, síce len na 2 hodinky, ale odvtedy sa aj ku mne správa ináč. Neposlúchne ma, akoby sa mi mstil, ale zase na druhej strane nemôžem odísť z miestnosti, nemôžem ísť sama na toaletu a dokonca ani s babkou, dedom nezostane sám v izbe. Manželovi hovorím, že to prejde, dúfam, že to prejde, neviem, v čom je príčina jeho správania, ale pripisujem to skôr škôlke, je to pre neho veľká zmena. No neviem, prečo to robí tatinovi…“

Na otázky k tejto problematike odpovedá detská psychologička PhDr. Kornélia Dibarborová. Prečo dieťa odmieta otca? Na túto otázku sa nedá odpovedať jednoznačne, lebo faktorov, ktoré vplývajú na vzťah medzi dieťaťom a rodičom, je veľa. S odmietaním sa stretávam bežne aj ja - v ambulancii i mimo nej. A vôbec to nebýva len odmietanie otca, ale aj matky…

Čo sa pýtate rodičov, ktorí prídu k vám s týmto problémom? Je to niekoľko otázok. Prvou je, či bolo dieťa akceptované rodičom už počas tehotenstva. Jeden z rodičov mohol tehotenstvo vnímať ako vytúžené, u druhého mohli prevládať obavy až nevôľa z príchodu potomka. Pravda však je, že niektoré deti na odmietajúceho rodiča reagujú paradoxne a o to viac sa snažia dostať do jeho priazne. Sú to deti, ktorých potreba byť milovaný a obľúbený, je mimoriadne silná. Ďalšia otázka je, ako sa kto z rodičov zapájal do starostlivosti o dieťa už od prvých po narodení. Sú mamičky „kvočky“, ktoré si svoje „kuriatko“ žiarlivo strážia, nedôverujú nikomu a manželovi ho nezveria do rúk ani na sekundu. Ak potom otec zatúži po príchylnosti dieťaťa, tak sa jej dočká len ťažko. Nejde o to, koľko hodín otec strávi doma, ale o to, ako často je s dieťaťom v priamom kontakte. Čiže aj v tomto prípade je kvalita dôležitejšia ako kvantita. Tiež sa pýtam, aké sú vzťahy medzi rodičmi? Dieťa dokáže priam neomylne vnímať napätie medzi rodičmi. Či už je to vypovedaná alebo nevypovedaná nespokojnosť matky voči otcovi (alebo naopak), dieťa ju môže podvedome prebrať. A poslednou otázkou je, aký je odmietaný rodič. Či nie je príliš autoritatívny (ba až tyran), čo býva najmä u mimoriadne nadaných detí kameňom úrazu.

Akú rolu zohráva povaha dieťa? Určite významnú. Sú deti, ktoré sú od narodenia výrazne egocentrické, žiarlivé a majetnícke. Takéto dieťa má tendenciu privlastňovať si matku (keďže je najčastejším zdrojom obživy, pohybu, nežnosti, atď.) a otca vnímať ako soka. Ak je takéto dieťa extrémne dlho a najmä často kojené, dôsledkom býva aj odmietanie otca. Záleží potom na empatii matky, aby situáciu správne zhodnotila a dieťa jemne a trpezlivo korigovala. Aby odmietanie otca nevnímala ako svoju výnimočnosť a nenahraditeľnosť, ale sa aktívne snažila o ich zblíženie. Neurobiť to by bola veľmi krátkozraká politika a v konečnom dôsledku by na ňu doplatilo dieťa, nie otec. Mimoriadne viazané na matku bývajú aj deti introvertné, ktoré sa ťažšie prispôsobujú akýmkoľvek zmenám. Pre takéto dieťa nie je otec príjemným osviežením v dennom stereotype ale problémom, na ktorý si musí zvykať.

Dôležitý je aj vek dieťaťa? Áno, ten je pri posudzovaní situácie mimoriadne dôležitý. Ak dieťa otca odmieta prakticky od narodenia, dôvodom bývajú už vyššie uvedené faktory. Ak ho napríklad do dvoch rokov akceptuje rovnako ako matku a potom sa odrazu karta obráti, býva to len jeden z prejavov vzdoru, zväčša voči autorite, ktorú otec pre dieťa predstavuje. Odmietanie je vtedy dočasné a neraz sa stáva, že zo dňa na deň začne dieťa odmietať pre zmenu matku a preferuje otca alebo babičku, deda a podobne.

Ako môžeme vyriešiť odmietanie rodiča dieťaťom? V prvom rade by sa mali rodičia zamyslieť, sadnúť si a pokojne, bez vzájomného osočovania sa pokúsiť zistiť, či nerobia v niečom chybu (majetnícka matka, ľahostajný otec…). Ak sami na nič podstatné neprídu, môžu o radu požiadať detského psychológa. V zásade však treba 2-3 mesiace počkať, či sa situácia nezlepší. Odmietaný rodič by sa nemal urážať ani panikáriť, ale ani násilím vtierať do pozornosti dieťaťa. Tým sa nič nevyrieši, naopak, mohlo by to situáciu zhoršiť. Odmietaný otec zväčša nemá šancu konkurovať matke v starostlivosti o dieťa, lebo jednoducho nie je toľko doma ako ona. Môže však dieťa zaujať aktivitami, na ktoré matka nemá čas. Opakovane sa mi stáva, že keď ku mne na vyšetrenie dieťaťa vo veku 0 do 3 roky prídu obaja rodičia a dostanú na domov úlohy, vhodné na rozvíjanie jeho psychomotoriky, chopí sa tejto iniciatívy práve ocino. Mamička to ocení a otecko, ako človek pragmatický, má konečne návod, čo rozumné sa dá s dieťaťom v danom veku robiť. No a osoh z toho celého má dieťa. Raz darmo, väčšina mužov je hravejších a pri hre tvorivejších ako väčšina žien, ktoré sú zamerané skôr na zabezpečovanie iných potrieb dieťaťa. Často už len z toho dôvodu im elán na hry neostáva. A práve v tomto by som videla pre oteckov najväčšiu šancu, ako svoje dieťa zaujať. Ale pozor, akákoľvek „výuka“ sa musí diať hravou, nenásilnou formou a vtedy, keď o ňu má dieťa záujem. Ak by si ocino zmyslel, že do športových správ ostáva 10 minút a do hry ponorenému dieťaťu zahlásil: “ No, poď Tomáško, ocino Ťa ide učiť navliekať korálky!“, tak môže rovno zabudnúť na to, že sa stretne s nadšením svojho potomka…

Naučme naše deti ľúbiť iných ľudí…

Andrea nám napísala: „Pomôcť dieťaťu, aby sa naučilo milovať otca, môže veľmi výrazne mama!“ Niečo na tom asi bude… Keď si predstavím našu rodinu (máme tri deti), vždy som sa snažila dieťaťu pripomínať tatinka, aj keď práve nebol s nami. Potom sa mi v dvoch prípadoch stalo, že som bola na tatina premenovaná ja, jednoducho aj mama, aj tata boli u nás „tatík“. Deti majú s manželom „svoje hry“, ktoré sa ja s nimi zámerne nehrám a ony vie, že ich majú očakávať jedine od neho. Každý však má svoju skúsenosť. Akú máte vy? Napíšte, aký vzťah majú vaše deti k otcovi a ako sa budoval od narodenia bábätka, či vlastne ešte pred ním. Pridajte komentár pod článok. Pamätajte, preferovaný, neznamená lepší.

Preferovanie jedného rodiča aspoň v istom či istých obdobiach života detí sa vyskytne takmer v každej rodine. Niektorí rodičia tým prešli s ľahkosťou, iní ho prežívali s bolesťou. Istotne vás napadlo, že niekedy príliš usilovným riešením situácie si možno pomôžete, ale opačnej strane môžete veľmi uškodiť. Ako? A ako to teda urobiť správne?

Preferovaný neznamená lepší

„Bolí ma z toho srdiečko. Môj trojročný syn je posadnutý otcom. Neviem, čo som spravila alebo čo robím zle. Prečo je to tak a dá sa s tým niečo urobiť?“ Napísala moja známa na jednej sociálnej sieti a dostala rôzne rady. Napríklad: „normálne chlapčenské obdobie, ktoré prejde“, „teš sa z toho, čo by ostatní otcovia dali za taký vzťah“, dostala aj menej príjemné komentáre typu: „chyba je na tvojej strane, žiarliť na dieťa nie je v poriadku“, „nebuď závislá na svojich deťoch“, „otec je vzor, láska sa nevynucuje“, ale aj veľmi milé rady ako „všimla som si, že ocko je dobrý na tieto a tieto veci a maminka na takéto a tamtie“ alebo „keď má môj syn takéto obdobia, tak si to vychutnávam a s láskou ich sledujem“.

Psychológovia a psychologičky tvrdia, že preferencia jedného rodiča pred druhým nie je rovnaká vec ako láska. To, že dieťa zrazu chce pre všetko otecka alebo mamičku, hoci to tak doteraz nebolo, neznamená, že vás prestalo ľúbiť, hoci to môže povedať, však áno, nemali by sme si to zamieňať ani s našimi schopnosťami rodiča, chybou vo výchove, ani že preferovaný rodič je lepší rodič. Napokon - nie je dôležitejšie byť dobrým rodičom, než tým obľúbeným?

Cítila som vinu, nevedela som, komu venovať pozornosť

Lenže chceme nechceme, kto si neprežije, nepochopí - a odmietnutie od dieťaťa, ktorému sme venovali všetok čas, energiu, pre ktorého makáme od skorého rána do neskorého večera, pre ktorého toľko obetujeme - bolí. Preto siahame k radám, ako situáciu čo najskôr vyriešiť. Alebo ju neriešime s tým, že „z tejto fázy vyrastie“, a ono ani po roku nevyrástlo.

Skúsme sa pozrieť na rady od expertov a expertiek, zároveň od skúsenejších rodičov. No predtým dovoľte ešte jeden pohľad: spätný pohľad teraz už ženy, ktorá cítila veľkú vinu, že ako dieťa preferovala jedného rodiča pred druhým (meno je na žiadosť respondentky zmenené):

„Pamätám si, že naša maminka žiarlila, keď sme uprednostňovali so súrodencami nášho otca. Nerozumela, že sme tak robili preto, že bol strašne veľa v práci, takmer sme ho nevideli, cestoval a keď mal zrazu voľno, bol s nami chvíľu. Nedokázali sme sa ho nasýtiť. Pamätám si, že všetko okolo prestalo existovať, aj mamina. Ak od nás niečo chcela, ak nám zadala nejaké úlohy, nepočuli sme ju, nevideli. Teraz viem, že to nebolo pekné, ale vtedy sme si to neuvedomovali. Neznamenalo to, že sme maminu nemali radi. Problém bol, že nám to mamina dala pocítiť. Hnevala sa, otca pred nami osočovala, menovala jeho zlé vlastnosti, vyčítala nám, že si ju neceníme a berieme ju ako samozrejmosť, koľko toho pre nás robí - a robila toho naozaj dosť, keďže otec bol stále preč. Vtedy sme to nechápali - ale ovplyvnilo nás to natoľko, že keď neskôr otec chodieval domov, hoci sme veľmi chceli, báli sme sa ísť za ním, aby zase mama nežiarlila. Pamätám si silný pocit viny pre otca, že sme mu nespravili radosť a nešli sa s ním hrať, a silný pocit viny voči mame, ak sme mu predsa len pozornosť dávali. Ja som z toho mala strašný zmätok.“ Nataša, 28.

Keď po rozvode rodič ubližuje druhému cez dieťa

Preferovanie jedného rodiča na úkor druhého môže byť bolestivé aj v iných prípadoch. Napríklad pri ťažkom rozvode: „Muž nám ubližoval, aj dcérke aj mne. Rozvod bol dlhý, psychicky náročný. Aké bolo moje prekvapenie, keď zrazu jedného dňa chcela byť dcérka len s ním. Preferovala jeho! Cítila som sa podvedená. Ale čo robiť? Vysvetliť jej, že jej kupuje všetko, čo chce, len preto, aby mi cez ňu ubližoval?“ Katarína, 40.

Ak ste sa aj vy našli v jednom z týchto bolestivých prípadov preferovania rodiča pred druhým, poďme sa pozrieť na rady, čo je najlepšie robiť, aby sme toho viac nepokazili:

1. Preferovanie nemá nič spoločné s tým, či ste dobrý rodič
   Občas sa preferovanie týka skutočne len istej fázy dieťaťa a ako rýchlo príde, tak aj odíde. Záleží aj od prežívaných období, hádok a životných situácií. Najlepšie je ostať pokojný a trpezlivý, dať dieťaťu čas a vy ho zase využite pre niečo čisto vaše.
2. Stačí zistiť dôvod: čo tak obdobie nezávislosti?
   Vyššie spomínané dôvody sú doslova pozorovateľné voľným okom. Lenže dôležité je prizrieť sa im hlbšie. Deti si v istom období života začínajú uvedomovať nezávislosť, možnosť samostatne rozhodnúť sa, s kým budú tráviť čas, ako si naplniť isté potreby. „Som svoja vlastná osobnosť,“ akoby chceli povedať. To by ste naopak mali podporiť a ukázať dieťaťu, že je všetko v poriadku a ste mu poruke. Určite mu nechcete dať najavo, že to, čo práve chce, potrebuje, ide si za tým - alebo sa to len učí - nie je správne a nezáleží na tom.
3. Nedostatočné kognitívne schopnosti
   Deti majú podľa výskumov ešte nedostatočné kognitívne schopnosti, aby mali niekoľko preferujúcich vzťahov naraz - dokážu mať len jeden jediný, keď sú ešte malé. My dospelí vnímame každý jeden vzťah ako separátne jednotky. Malé deti nedokážu spracovať fakt, že milovať môžu viacero ľudí naraz - a akoby milujú jedného rodiča „naraz“. Preto dokážu povedať - „teraz ľúbim ocinka, nie teba, maminka!“ A to bolí. Ide však o zdravý spôsob, akým sa vyvíjajú a ktorý si potrebujú prežiť, zároveň si vybudovať detskú nezávislosť. Pomôžte im s tým.
4. Kontrolujte svoje emócie, chápte sa s partnerom navzájom
   „Teraz ťa už neľúbim“ istotne neberte ako dôvod na vytvorenie atmosféry napätia doma alebo s vaším partnerom. „Potom príde chvíľa, keď zistíte, že to s tými malými teroristami viac nezvládnete a to sa im snažíte len umyť zuby.“ (otecko dvoch dcér na istom fóre). Keď sa deti dostanú do veku, že praktizujú túto novoobjavenú autonómiu a vyberajú si rodiča, s ktorým chcú byť, pokračujte vo svojej činnosti ďalej a nedávajte im najavo, ako vás to trápi a trhá vám to srdce. Snažte sa nebyť príliš emocionálni, či hádzať svoje rozpoloženie na deti. Nesmú sa cítiť vinné za vaše pocity. Frustráciu a slzy si nechajte pre seba - deti nie sú zodpovedné za to uznať vás ako dobrého rodiča.
5. Pripomínajte si, že ste skvelý rodič!
   Nie ste momentálne preferovaný rodič, ale pre dieťa toho robíte veľmi veľa. Dávate mu čas, energiu, veľa vybavujete, dá sa na vás spoľahnúť a bez vás by sa vaša domácnosť zrútila. Takže ste skvelá matka, alebo skvelý otec. A deti potrebujú oboch rodičov - milujúcich a podporujúcich. Ako dospelí to budú vedieť oceniť oveľa viac. Len vydržte. Dovtedy si pripomínajte, že vaša cena a hodnota nie je definovaná reakciami dieťaťa na vás, je vysoká aj napriek tomu, čo si o vás dieťa myslí (najmä v puberte).
6. Ak je preferovanie zvykom, nenápadnosť a postupnosť účinkujú viac
   Ak preferovaný rodič odíde a ostanete vy - skúste tento stresujúci moment premeniť na niečo zábavné: tancujte, spievajte, vymyslite kreatívnu aktivitu, ktorú ste doteraz nerobili - alebo ktorú dieťa nerobí s preferovaným rodičom. Spravte z toho zvyk, sólo rande: vytvorte vlastnú pieseň na hudobnom nástroji, vybudujte búdku pre vtáčika s tým, že mu požičiate svoju drahocennú „techniku“. Výbornou stratégiou je zapojiť sa do obľúbených aktivít dieťaťa s preferovaným rodičom. Pomaly, postupne a nenápadne, nenásilne. Alebo do aktivít, ktoré dieťa miluje. Nezabudnite tiež pozorovať, čo preferovaný rodič robí inak, že sa dieťa cíti v jeho blízkosti bezpečnejšie a príjemnejšie, ako napĺňa potreby dieťaťa, na čo lepšie reaguje.
7. Zmena by mohla prísť od preferovaného rodiča
   Niekedy deti preferujú toho, u koho sa cítia bezpečnejšie, na koho sú zvyknuté: túto dynamiku môže zmeniť práve preferovaný rodič. Napríklad povie, že nemá teraz čas a venuje sa svojej práci, pomôcť musí ocko či mamička - tí nech si budujú vzťah v prítomnosti preferovaného rodiča. Pre dieťa to bude menej stresujúce a prirodzenejšie. Pískajte si pieseň, ktorú dieťa miluje, žmurkajte na seba, tancujte. Buďte pozitívni a ukazujte lásku a rešpekt, aj ak ste odmietnutí, aby ste dieťa motivovali pustiť vás do svojej blízkosti. Preferovaný rodič môže dávať úlohy nepreferovanému, ktoré mu tie preferencie pomôžu získať : ) Palacinky v sobotu ráno, učenie v nedeľu večer, básnička na recitál... Čítanie popoludňajšej rozprávky, prechádzka v prírode, učenie sa bicyklovať, zbieranie jesenného lístia, návšteva trhu, počítanie hviezd pred spaním - preferovaný vyjde na chvíľu z izbičky von, aby mal druhý svoju chvíľku. Skúste si zadať čas tak, aby sa na oboch stranách aspoň trochu vyrovnal.
8. Ak ste preferovaný rodič, neriaďte druhého a nebojte sa požiadať o pomoc
   V prípade, že ste preferovaným rodičom, nezabudnite sa s partnerom alebo partnerkou o tom otvorene, slobodne rozprávať. Možno vy sa cítite frustrovaní, že nemôžete ani na chvíľu od dieťaťa odísť a mať čas pre seba, možno ste vyčerpaní od množstva energie, ktoré dieťaťu venujete a potrebujete pomoc. Alebo sa cítite voči odmietnutému partnerovi vinní. Alebo chcete mať všetko podľa seba a myslíte si, že nepreferovaný rodič nevie veci tak, ako ich máte s dieťaťom radi. Odíďte na moment do úzadia a neriaďte každý ich krok. Nechajte druhého pomôcť vám aspoň s niektorými povinnosťami, aby ste hľadali balans. Dajte mu však možnosť rozhodnúť sa, zapojiť a vyriešiť situáciu po svojom. Nebojte sa tiež rozprávať dieťaťu o druhom rodičovi, čo je na ňom dobré, čo na ňom spoločne máte radi - alebo nechajte na dieťati, nech vymenúva, čo sa mu na ockovi či mamičke páči najviac.

Prajeme vám veľa prekrásnych spoločných chvíľ a trpezlivosť a sily pre prekonanie tohto prirodzeného detského obdobia.

tags: #3 #rocne #dieta #a #otec