Horúčka patrí k nešpecifickým príznakom mnohých detských infekcií. Často u detí rýchlo vystúpi nad 38 °C, čo môže rodičov vystrašiť. Pojem „horúčka“ znamená zvýšenie telesnej teploty nad 38 °C, čo je zväčša zapríčinené infekčným patogénom. Horúčka je teda prirodzená obranná odpoveď organizmu. Pri horúčke sa zvyšuje činnosť buniek imunitného systému, zlepšuje sa prekrvenie a tým aj výživa buniek. Cieľom liečby horúčky nie je, aby malo dieťa normálnu teplotu, ale aby bolo v pohodlí. Krátkotrvajúca horúčka nespôsobuje poškodenie srdca ani nervového systému, ani nezhoršuje priebeh choroby. Horúčka je signál, že organizmus reaguje na chorobu. Dochádza pri nej k aktivácii imunitného systému. Biele krvinky, ktoré sú prvotnou líniou obrany tela, sú pri horúčke pohyblivejšie a tak majú väčšiu šancu vysporiadať sa s "nepriateľom". Pri teplote nad 39°C sa znižuje aj schopnosť patogénov množiť sa a rýchlejšie hynú. Veľmi často sa horúčka vyskytuje pri vírusovom ochorení.
Normálna teplota ľudského organizmu sa pohybuje v rozmedzí 36 - 37°C. Je to teplota, ktorá sa nameria v podpazušnej jamke, pokiaľ je človek „zdravý“. V priebehu dňa sa telesná teplota môže meniť v závislosti od tzv. diurnálneho (denného) cyklu, čo v praxi znamená, že najnižšia teplota je ráno okolo 5:00 - 6:00 a najvyššia medzi 16:00 - 18:00. Na nameranú hodnotu vplýva aj časť dňa. Najvyššia býva poobede a v skorších večerných hodinách. Ak chcete zistiť, akú reálnu teplotu má vaše dieťa, nemerajte ju po výdatnom jedle a po skončení pohybovej aktivity. U detí je najčastejšou príčinou horúčky infekcia alebo zápal. Telesná teplota je regulovaná centrálnym termostatom, ktorý sa nachádza v mozgu, konkrétnejšie v oblasti hypotalamu. Pri infekcii alebo zápale dochádza k tvorbe rôznych chemických látok, ktoré nazývame cytokíny a spôsobujú prestavenie centrálneho termostatu na vyššiu teplotu.
Za zvýšenú teplotu sa považuje teplota v rozmedzí 37-38°C. Popri horúčke - telesnej teplote vyššej ako 38°C - rozlišujeme ešte tzv. subfebrílie, teda zvýšenú teplotu, ktorá sa pohybuje v rozmedzí 37 - 38°C. Krátkodobé zvýšenie telesnej teploty má viaceré ochranné funkcie v organizme, a tak prispieva k spomaleniu množenia a rastu väčšiny mikroorganizmov, stimuluje aktivitu bielych krviniek či zvyšuje tvorbu protilátok.
Ako správne merať telesnú teplotu
Veľmi dôležité je pri liečbe správne odmerať telesnú teplotu a zistiť, či má dieťa horúčku. Najpresnejšie meranie teploty u bábätiek a detí do 2 až 3 rokov je meranie v konečníku (rektálne). U novorodencov hrozí však poškodenie konečníka pri nesprávnom meraní, preto sa do 1 mesiaca veku rodičom merať teplotu v konečníku neodporúča. Pre tento typ merania sú vhodnejšie teplomery s flexibilnou špičkou. U najmenších detí meriame teplotu v konečníku pomocou digitálneho teplomera s flexibilným koncom, ktorý zasúvame max. 1 cm, pred meraním je vhodné potrieť teplomer olejom alebo vazelínou. Pri rektálnom meraní si najprv umyte a opláchnite hrot teplomera. Uľahčiť zavádzanie teplomera do konečníka môžete tým, že hrot natriete vazelínou. Potom dieťa položte na brucho alebo chrbát a zdvihnite mu nohy. Druhou rukou môžete zaviesť teplomer 1 až 2 cm hlboko do konečníka. Počkajte, kým digitálny teplomer vydá signál, a meranie ukončite. Pokiaľ používate analógový teplomer, treba ho pred meraním sklepať pod 36 °C. Pri rektálnom meraní u detí nezabúdajte na to, že teplota v konečníku je vždy o 0,5°C vyššia, ako pri meraní v podpazuší či uchu. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) by sa liečba horúčky u detí mala začať pri nameraní teploty v podpazuší nad 38,5 °C alebo pri nameraní rektálnej teploty nad 39 °C.
Orálne meranie (v ústach) patrí k ďalším presným meraniam telesnej teploty. Pred meraním je potrebné 20 až 30 minút nejesť a nepiť. Hrot teplomera umiestnite pod jazyk dieťaťa. Následne je potrebné, aby dieťa spolupracovalo a oboplo teplomer perami. Dôležité je ho upozorniť, aby teplomer nehrýzlo a počas merania nerozprávalo. Počkáte, kým teplomer vydá signál, a meranie môžete ukončiť. U školákov je možné aj meranie teploty v ústach (orálne), ale dieťa musí vedieť spolupracovať, pretože môže hroziť riziko poranenia, preto tento spôsob merania neodporúčame. Nameraná teplota v ústach je ovplyvnená tým, čo dieťa pilo alebo jedlo pred meraním.
Teplomer vložte do podpazušia. Axilárna teplota (pod pazuchou) je nižšia ako rektálna, rozdiel je medzi 0,2 až 0,9°C, ale tento rozdiel nie je u väčších detí podstatný. Na Slovensku je zaužívané udávať axilárnu teplotu, a v prípade merania rektálnej teploty sa zvykne odčítať 0,5°C od nameranej hodnoty a tak referovať napríklad lekárovi.
Veľmi populárne je meranie teploty na čele bezkontaktnými teplomermi. Tieto teplomery merajú množstvo infračerveného žiarenia, ktoré je voľným okom neviditeľné. Ľudské telo totiž vyžaruje teplo vo forme infračerveného žiarenia a jeho množstvo záleží od výšky teploty. V súčasnosti sú veľmi populárne digitálne bezkontaktné teplomery, ktoré nám však poskytujú iba orientačnú informáciu o telesnej teplote.
Ortuťové sklenené teplomery sa prestali používať pre nebezpečenstvo otravy - pri poškodení teplomera sa odparuje jedovatá ortuť. Ortuťové teplomery sa v súčasnosti neodporúča používať pre riziká spojené s toxickými účinkami ortuti pri jej kontakte s ľudským organizmom.
Čo robiť, keď má dieťa horúčku
Pri liečbe horúčky je potrebné pravidelné, nárazové vetranie a dostatok tekutín podávaných často a v malých množstvách. Dieťa zbytočne neprehrievajte, "nebabušte" - na oblečenie je vhodný ľahký vzdušný odev a na prikrytie tenká prikrývka. Dieťaťu oblečte voľné vzdušné bavlnené oblečenie v jednej vrstve, prikryte tenkou prikrývkou. Ak je dieťa príliš zabalené alebo naobliekané, nemôže sa telo zbaviť nadbytočného tepla a teplota môže ešte viac stúpať. Dieťa dajte do dobre vetranej a neprekúrenej miestnosti (do 19-20°C). Prednostne podávajte jedlo vo forme cukrov - zemiaky, ryžu, cestoviny, nie mäso alebo vajcia. Dieťa však často pri horúčke nechce jesť, preto ponúkajte okrem vody sladený ovocný čaj, riedené ovocné šťavy, ovocné pyré (smoothie), riedke polievky a podobne. Nepodávajte tekutiny s obsahom kofeínu - kolu, čierne čaje - môžu zvyšovať močenie a tým zhoršovať dehydratáciu.
Dieťaťu opakovane ponúkajte piť vlažné tekutiny (nikdy nie horúci čaj) - pri horúčke telo stráca tekutiny a tekutiny sú potrebné aj pre boj s infekciou. Netrápte sa, ak nechce jesť. Radí vám mama, aby ste vášmu dojčaťu podali liek proti horúčke, dali mu viac napiť a dobre ho poprikrývali? Radšej sa tým neriaďte.
Horúčku možno znížiť najmä liekmi proti horúčke - napr. Najčastejšie sa ako prvé používajú lieky s obsahom paracetamolu. Ibuprofen je používaný ako prvý (liek voľby), ak je potrebný aj protizápalový účinok napríklad pri zápale stredného ucha. Lieky s paracetamolom sú vhodné pre všetky vekové kategórie, pričom ich dávkovanie je určené hmotnosťou dieťaťa. Prípravky s obsahom paracetamolu je potrebné podávať v časových odstupoch 4 až 6 hodín, čo znamená maximálne 5x denne. Okrem znižovania horúčky má paracetamol tiež pozitívne účinky na znižovanie bolesti. Lieky s obsahom ibuprofenu môžete podávať deťom, ktoré sú staršie ako 3 mesiace, prípadne majú váhu vyššiu ako 7 kg. Dávky liekov sú tiež určované podľa váhy dieťaťa - je potrebné držať sa dávkovania v príbalovom letáčiku. Lieky smiete ratolesti podávať vždy s odstupom 6 až 8 hodín (čiže maximálne 4x denne). Ibuprofen nesmú užívať deti, ktoré majú problémy s obličkami, hnačku, prípadne vracajú alebo majú nedostatočný pitný režim. Lieky s obsahom ibuprofenu sa nemajú podávať deťom mladším ako 3 mesiace, pri dehydratácii (k čomu môže dôjsť, ak dieťa málo pije, opakovane vracia alebo má hnačku), pri problémoch s obličkami a pri ovčích kiahňach. Pri liečbe horúčky je cieľom jej zníženie na úroveň, pri ktorej sa dieťa cíti komfortne. Cieľom znižovania teploty nie je, aby malo dieťa normálnu teplotu, ale aby bolo v pohodlí.
Pri dávkovaní liekov nikdy neprekračujte jednotlivú ani celkovú dennú dávku a dodržujte odporúčaný maximálny počet jednotlivých dávok a časový interval medzi nimi. Všetky tieto informácie sú uvedené v Písomnej informácii pre používateľa, ktorú by ste si mali pred podávaním každého lieku pozorne prečítať.
Najpresnejšie dávkovanie antipyretík (liekov proti horúčke) je podľa hmotnosti dieťaťa. Do úvahy je však potrebné brať aj vek, resp. vekové a iné obmedzenia pri jednotlivých účinných látkach a liekových formách.
Výpočet dávkovania liekov
Paracetamol (napr. Paralen, Panadol) - 24mg v 1ml
Najprv zistite približnú hmotnosť dieťaťa. Napríklad, pre 9 kg vážiace dieťa:
- Vypočítajte najnižšiu a najvyššiu dávku v miligramoch: 10 mg/kg (najnižšia dávka) a 15 mg/kg (najvyššia dávka). Pre 9 kg dieťa: 90 mg (najnižšia) - 135 mg (najvyššia).
- Vypočítajte si množstvo sirupu v mililitroch pre najnižšiu a najvyššiu dávku: 90mg : 24mg = 3,75ml, 135mg : 24mg = 5,6ml.
- Hodnoty treba zaokrúhliť - najnižšiu smerom nahor, najvyššiu smerom nadol, t.j: vášmu 9kg vážiacemu dieťaťu podáte pri jednom použití najmenej 4ml, najviac 5,5ml.
- Treba ešte dať pozor na celkovú dennú dávku: napríklad: u vášho 9kg dieťaťa je to 9kg x 60mg = 540mg (maximálna denná dávka je 60mg/kg/deň, max. 5x denne), 540mg : 24ml = 22,5ml, zaokrúhlime nadol na cca 22ml za 24 hodín. Nesmiete podať viac ako 22ml za deň.
Ibuprofen (napr. Ibalgin, Nurofen, Brufen) - 20mg v 1ml
Najprv zistite hmotnosť dieťaťa. Napríklad, pre 9 kg vážiace dieťa:
- Vypočítajte najnižšiu a najvyššiu dávku v miligramoch: 5 mg/kg (najnižšia dávka) a 10 mg/kg (najvyššia dávka). Pre 9 kg dieťa: 45 mg (najnižšia) - 90 mg (najvyššia).
- Vypočítajte si množstvo sirupu v mililitroch pre najnižšiu a najvyššiu dávku: 45mg : 20mg = 2,25ml, 90mg : 20mg = 4,5ml.
- Hodnoty treba zaokrúhliť - najnižšiu smerom nahor, najvyššiu smerom nadol, t.j: vášmu 9kg vážiacemu dieťaťu podáte pri jednom použití najmenej 2,5ml, najviac 4,5ml.
- Treba ešte dať pozor na celkovú dennú dávku: napríklad: u vášho 9kg dieťaťa je to 9kg x 40mg = 360mg (maximálna denná dávka je 40mg/kg/deň, max. 4x denne), 360mg : 20mg = 18ml. Nesmiete podať viac ako 18ml za deň.
Fyzikálne metódy znižovania teploty
Zábaly, kúpele a iné tzv. fyzikálne metódy znižovania teploty sa používajú len vo výnimočných situáciách - keď neúčinkujú lieky a teplota ďalej stúpa nad 39°C. Cieľom je vytvoriť na povrchu kože jemný film vlažnej tekutiny (29-30C), ktorá odoberá koži teplo a následne sa odparuje. Trením sa tiež rozširujú cievy v koži a tým sa zvyšuje odvádzanie tepla sálaním. Na kožu celého tela dieťaťa neneste jemným trením vlhkou špongiou film vlažnej vody, a nechajte odpariť. Po odparení opakujte 2-3 krát. Dieťa môžete obmývať mokrou špongiou vo vaničke s vlažnou až mierne teplou vodou od 29-32°C po dobu približne 10 minút. Pohodlnejšie je dieťaťu v polo-sede až sede, v ležiacej polohe sa môžu cítiť nepríjemne. V miestnosti by mala byť teplota okolo 24°C. U starších detí môžete použiť sprchu s rovnakou teplotou vody, pre menšie deti nie je sprchovanie odporúčané. Sprchovať začnite od nôh postupne nahor.
Na posteľ položte suchú osušku, aby ste nezmáčali posteľ. Namočte plienku alebo osušku do vlažnej vody s teplotou medzi 22 až 25°C a dôkladne vyžmýkajte. Chladnú tkaninu položte na posteľ a dieťa na ňu uložte a zabaľte od ramien po slabiny tak, že končatiny zostanú voľné. Počkajte 7-10 minút, kým sa osuška neoteplí. Keď je osuška teplá, dieťa odbaľte a zľahka utrite.
Neochladzujte ani vtedy, keď má výrazne chladné a bledé končatiny, mramorovanú kožu pri vysokej teplote. Znamená to už ale vážnejšiu infekciu a je čas kontaktovať vášho lekára.
Pri odparovaní vody z povrchu tela dochádza zároveň k úniku tepla, a tak sa telo ochladzuje. Efekt fyzikálneho ochladzovania je krátky. Tento spôsob môže vyvolať u dieťaťa značne nepríjemné pocity, nepokoj a tras, čo môže horúčku ešte zvýšiť. Ak však vaše dieťa výrazne ochladzovanie neodmieta, môže byť pomocou. Je dôležité si uvedomiť, že ochladzovanie je účinné so súčasným podávaním liekov proti horúčke. Fyzikálne ochladzovanie totiž neovplyvňuje termostat v mozgu, ktorý je nastavený na vyššiu teplotu ako normálne, preto sa pri chladení telo snaží zachovať horúčku a preto sa bráni trasom svalov a vnútornou tvorbou tepla.
Opatrnosť je namieste, ak má horúčku dieťa od 3 do 12 mesiacov. Horúčka v tomto veku môže signalizovať vážny problém. Preto čo najskôr kontaktujte, resp. lekára.
Ako merať psovi teplotu
Kedy navštíviť lekára
Horúčka, ktorá sa vyskytne do 48 hodín po očkovaní, je najčastejšie očakávaným vedľajším účinkom. U starších detí - záleží od veku, celkového stavu a ďalších príznakov. Ak horúčka po použití lieku neklesá, je možné striedať lieky s obsahom paracetamolu a ibuprofenu v kratšom časovom intervale po 4 hodinách. Tzn. Ak sú výstupy teploty s potrebou jej znižovania častejšie ako odporúčané odstupy medzi podávaním liekov proti horúčke (u liekov s obsahom paracetamolu 4 hodiny, u liekov s obsahom ibuprofenu 6 hodín) a jeden druh lieku nestačí na znižovanie teploty, vtedy možno podať striedavo oba druhy liekov, ale nikdy nie skôr ako 4 hodiny od predchádzajúceho podania.
Ak má dieťa len zvýšenú teplotu po očkovaní, pravdepodobne ide o nezávažnú vedľajšiu reakciu a lekár by mal rodiča o tom vopred informovať. Ak sa vyskytne horúčka do 40°C, ktorá dobre reaguje na jej znižovanie a dieťa sa medzi intervalmi horúčky javí ako pomerne čulé a spokojné, možno ho najprv sledovať a eventuálne, až pri ďalšom pretrvávaní ťažkostí, vyhľadať lekára.
Pri medikamentoch je dôležité dodržiavať správne dávkovanie, lebo pri neadekvátne nízkej dávke liečiva sa požadovaný účinok nemusí dostať. Najnebezpečnejšia je teplota nad 40°C, lebo vtedy už výrazne negatívne vplýva na detský organizmus a môže vyvolávať komplikácie ako je metabolický rozvrat či febrilné kŕče.
Ak neordinuje, musíte ísť na pohotovosť alebo na urgentné oddelenie. V prípade, že sa objaví stuhnutosť šije, ktorá bráni predklonu alebo záklonu hlavy a dieťa sa nevie pozrieť do svetla. Vtedy neváhajte a utekajte k lekárovi.
Horúčka je príznak, na ktorý je potrebné nazerať v kontexte celkového stavu dieťaťa a jeho okolností. Ak má dieťa len zvýšenú teplotu po očkovaní, pravdepodobne ide o nezávažnú vedľajšiu reakciu a lekár by mal rodiča o tom vopred informovať. Ak sa vyskytne horúčka do 40°C, ktorá dobre reaguje na jej znižovanie a dieťa sa medzi intervalmi horúčky javí ako pomerne čulé a spokojné, možno ho najprv sledovať a eventuálne, až pri ďalšom pretrvávaní ťažkostí, vyhľadať lekára. S návštevou alebo kontaktovaním lekára by ste nemali váhať ani v prípade, že sa vám horúčku nad 39°C nedarí stiahnuť. Lekára vyhľadajte aj vtedy, keď má vaše dieťa teplotu dlhšie ako 3 dni, prípadne sa objavia ďalšie závažné symptómy.
Novorodenec (dieťa do 28. dňa života) nemá ešte dostatočne vyvinutú obranyschopnosť a tiež nemá typické príznaky ako väčšie deti alebo dospelí. Nie je jednoduché posúdiť jeho správanie a tiež celkový vzhľad dieťaťa môže byť klamlivý. U bábätiek od 2. do ukončeného 3. mesiaca pretrváva vyššie riziko závažných baktériových infekcií. Lekár nemusí vidieť dieťa práve keď má horúčku, lepšie sa mu vyšetruje dieťa bez horúčky, preto podáme liek proti horúčke ešte pred vyšetrením.
Ak dieťa pije tekutiny, opakovane nevracia, po poklese teploty je živšie, komunikuje, hrá sa a viete horúčku a nepohodlie znížiť, nie sú prítomné iné vážne príznaky a dieťa nie je sledované a liečené pre iné vážne ochorenie (napr. leukémia, diabetes), nie je dôvod na paniku. Ak má dieťa len zvýšenú teplotu po očkovaní, pravdepodobne ide o nezávažnú vedľajšiu reakciu a lekár by mal rodiča o tom vopred informovať.
Febrilné kŕče
Malé deti môžu mať niekedy záchvaty kŕčov z teploty. Je to reakcia mozgu dieťaťa na horúčku. Febrilné kŕče sa objavujú pri prudkej zmene teploty u dieťaťa od 6 mesiacov do 5 rokov veku - hlavne pri náhlom zvýšení teploty, ale často aj pri rýchlom poklese teploty. Najčastejšie sú tieto kŕče u detí od 1 do 1,5 roka života, obvykle v prvý deň horúčkovitého ochorenia. Dieťa môže mať zvláštnu grimasu, stuhne a prestane reagovať - stratí vedomie, má kŕče svalov, ktoré pripomínajú epileptické záchvaty. Môže mať vyvrátené oči, môže vyzerať akoby nedýchalo. Väčšinou trvajú niekoľko minút, kŕče postihujú celé telo rovnomerne, svaly sú stiahnuté. Počas záchvatu sa môže dieťa pomočiť. Pri nekomplikovaných (jednoduchých) febrilných kŕčoch nemá dieťa poškodený nervový systém ani mu nehrozí nebezpečenstvo. Febrilné kŕče sú častejšie v rodinách, kde sa už vyskytli u iných detí. U toho istého dieťaťa sa môžu vyskytnúť opakovane, hlavne ak ide o dieťa mladšie ako 1 rok - šanca, že sa budú opakovať, je asi 50%, u starších detí je to asi 30%. Od febrilných kŕčov treba rozlišovať febrilný kolaps. Rodičia si môžu febrilné kŕče pomýliť aj s triaškou pri stúpaní teploty. Nie je správne podávať deťom s horúčkou preventívne Diazepam, ako bolo v minulosti odporúčané. Diazepam spôsobuje útlm dieťaťa a neprimeranú spavosť, môže byť tým znížená ochota prijímať tekutiny.
Febrilné kŕče sú špecifickou komplikáciou horúčky v detskom veku. Sú to kŕče, ktoré sa objavujú hlavne pri prudkej zmene telesnej teploty, pri jej prudkom zvýšení, ale nezriedka aj pri rýchlom znížení teploty. Postihujú približne 3-4 % detskej populácie, častejšie chlapcov. Vyskytujú sa u detí od 6 mesiacov do 5 rokov, pričom maximálny výskyt je pozorovaný v období medzi 12.-18. mesiacom veku. Najčastejšie sa vyskytujú v popoludňajších hodinách, v prvý deň horúčkového ochorenia. Febrilné kŕče je potrebné odlíšiť od febrilného kolapsu. Dôležité je sledovať celkový stav dieťaťa.
Mnoho rodičov sa bojí nechať horúčku prebehnúť, aby dieťa nedostalo febrilné kŕče. Horúčka sama o sebe febrilné kŕče nevyvoláva. Vo väčšine prípadov sa vyskytujú pri súhre viacerých faktorov. Kŕče sa najčastejšie objavujú u detí od 6 mesiacov do 5 rokov (najčastejšie pritom vo veku okolo 2 rokov). V tomto veku ešte mozog nie je úplne zrelý a je citlivý na náhly "skok" teploty. Kŕče postihujú 3-4% detí. Dieťa pri kŕči zvyčajne najprv stuhne, prehne sa do oblúka a potom sa začne nekontrolovateľne triasť. Môže upadnúť aj do bezvedomia. Tento stav môže trvať až 5 minút, vo výnimočných prípadoch až 15 minút.
