4-ročné dieťa a problémy s výslovnosťou hlások D, T, N, L

Čoraz častejšie sa v našej poradenskej praxi stretávame s predškolákmi, ktorí nemajú správnu výslovnosť. Šušlú, ráčkujú, alebo majú iné poruchy reči. V mnohých prípadoch sa tiež stretávame pri komunikácii s dieťaťom s tzv. „premazľovaním“. („ Ty ši taký kľašnučky maličky dľobček“).

Rodičia si myslia, že im bude dieťa lepšie rozumieť. V skutočnosti dieťa vníma danú výslovnosť ako správny rečový vzor. Namiesto používania nesprávneho rečového vzoru môžeme v reči orientovanej na dieťa využiť zmenu modality (výšky, sily) hlasu. Bude nás počúvať, keď budeme šepkať a zrazu zvýšime silu hlasu. Veľa detí sa naučí vyslovovať samo, len odpočúvaním a odzeraním reči z najbližšieho okolia. Zo začiatku nie je dôležité presné napodobovanie jednotlivých hlások, ale skôr zvuková nápodoba slabík a slov.

Reč sa u detí v predškolskom veku vyvíja tak, že zvládajú hlásky, gramatické tvary a základné syntaktické konštrukcie jazyka. Reč sa tak stáva základňou v ďalšom poznávacom procese pri vstupe do ZŠ. U detí predškolského veku sa môžeme najčastejšie stretnúť s narušenou zvukovou rovinou reči. Ide o neschopnosť tvoriť a/alebo používať jeden, alebo viacero hlások materinského jazyka. Daný jav je prirodzený približne do 5 roku života. Vtedy hovoríme o vývinovo neustálenej výslovnosti / nesprávnej výslovnosti. Medzi 5. až 7. rokom života ide o predĺžený fyziologický vývin. Ak nesprávna výslovnosť hlások u detí pretrváva aj po 7. roku života, ide o dysláliu.

Rodičia sa často nevedia rozhodnúť, kedy by mali so svojím dieťaťom navštíviť logopéda. Návštevu určite neodkladajte, ak vášmu 3 ročnému dieťaťu nerozumejú cudzí ľudia, komolí aj ľahšie slová a nesprávne vyslovuje hlásky, prípadne si zamieňa písmená (napr. K za T a pod.). 4 ročné dieťa by už nemalo komoliť žiadne slová, malo by tvoriť a používať správne takmer všetky hlásky (výnimkou môže byť R a L), nemalo by ani ráčkovať, ani šušlať. Pri veku 5 rokov, čo je už predškolské obdobie, by dieťa malo vyslovovať a rozprávať už úplne správne.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc?

Najdôležitejším indikátorom, kedy vyhľadať logopéda, je obava rodičov. Tí intuitívne často cítia, že dieťa sa nevyvíja ako jeho rovesníci. Už veľmi skoro môžeme pozorovať, či sa dieťa oneskoruje vo vývine alebo registrovať neplynulosti v reči. Sledujeme, či s nami komunikuje gestami, či nám rozumie jednoduché otázky, či má záujem o interakciu s dospelým alebo inými deťmi. Napríklad v dvoch rokoch by už dieťa malo rozprávať v dvojslovných, trojslovných kombináciách, začať tvoriť prvé krátke vety, ovládať minimálne 50 - 70 slov.

Neskôr, medzi 3. a 4. rokom, ak rodič eviduje v reči dieťaťa chyby v gramatickej stránke reči, slovnej zásobe, porozumení, treba navštíviť logopéda. A čo sa týka artikulácie, tak v 4 rokoch by už mala byť reč dieťaťa úplne zrozumiteľná aj pre cudzích ľudí. Dieťa ešte nemusí úplne presne vyslovovať napríklad hlásky L a R. Ak ich však ešte nevie správne vysloviť v predškolskom veku, tiež je dobré vyhľadať logopéda.

Pri výučbe správnej výslovnosti sa pritom dieťa vždy musí sústrediť naraz len na jednu hlásku. „Jednu hlásku sa dieťa učí vyslovovať približne tri mesiace, samozrejme, závisí to od intelektu aj od toho, ako sa mu venujete. Je tam veľa faktorov a je to veľmi individuálne. Niektoré hlásky sa učia ľahšie, niektoré ťažšie, napríklad hlásku L sa podľa odborných podkladov dieťa učí vyslovovať asi tri mesiace, ale naučiť sa správne vyslovovať R môže trvať až do 24 mesiacov,“ uvádza Mgr. Adriana Tomová.

Často sú totiž dôvodom nesprávnej výslovnosti práve svaly jazýčka, ktoré nie sú dosť natiahnuté, alebo dosť pevné. Návšteva logopéda sa niekedy odkladá aj zo strachu pred „podstrihávaním jazýčka“. Jazyk je so spodnou časťou úst spojený uzdičkou. Táto býva niekedy krátka, alebo hrubá a nedovoľuje jazyku natiahnuť sa do špičky (pri vyplazení jazýčka vidíte na konci akoby srdiečko, špička je zospodu ťahaná uzdičkou smerom dovnútra) alebo dvihnúť sa dostatočne hore. V dôsledku toho dieťa nedokáže vyslovovať najmä hlásky tvorené špičkou jazýčka (napr. r,l,c,s,z,č,š,ž).

Napríklad, ak dieťa nesprávne vyslovuje hlásky D, T, N, L, môže to byť spôsobené aj nesprávnou funkciou mäkkého podnebia alebo nedostatočnou pohyblivosťou jazyka.

Príčiny narušenej zvukovej roviny reči

Príčiny môžu byť rôznorodé: nešpecifická dedičnosť, anomálie rečových orgánov - poruchy zhryzu a chrupu, prirastená jazyková uzdička, nesprávny rečový vzor, nesprávny postoj prostredia - maznanie dospelých, pohybová neobratnosť.

Na správnu výslovnosť môžu vplývať faktory ako zväčšená nosová mandľa, časté zápaly stredného ucha, časté nádchy, soplíky, alergie, zlý zhryz. Je dobré naučiť dieťa čo najskôr hrýzť tuhú stravu, piť z pohárika, eliminovať a najneskôr po druhom roku úplne odstrániť používanie cumlíka a dojčenskej fľaše. Naučiť ho správne smrkať a dýchať nosom.

Pri narušení zvukovej roviny hodnotíme fonetickú a fonologickú rovinu. Pri fonetickej rovine rozlišujeme správnu, nesprávnu a chybnú výslovnosť. Nesprávna sa v 5. roku spontánne upraví. Pri chybnej výslovnosti dieťa tvorí hlásku na nesprávnom mieste alebo nesprávnym spôsobom. Môže pretrvávať aj po 7. roku života.

Najčastejšie je to výslovnosť sykaviek - hlások s, c, z a š, č, ž. Deti ich môžu do určitého veku zamieňať, ale ak to robia ešte aj po 4. roku, určite by som odporučila navštíviť logopéda. A aj vtedy, ak pri ich výslovnosti vkladajú jazýček medzi zuby. Ďalej sú to hlásky L a R. Ich správna výslovnosť sa osvojuje až medzi poslednými, ale taktiež, ak ich dieťa ešte nevie správne vysloviť medzi 4. a 5. rokom.

Čo sa týka hlások D, T, N, L, ich nesprávna výslovnosť môže byť spôsobená aj tým, že dieťa ešte nedokáže správne zapojiť špičku jazyka pri ich tvorení.

Artikulačné cvičenia

Hovorená reč je uvedomelá zámerná činnosť pohybového aparátu hovoridiel a má základné charakteristiky, ktoré sú spoločné s akýmkoľvek pohybovým aktom. Keďže artikulačné orgány sú primárne orgány s inými funkciami ako je reč, teda orgánmi dýchania a prijímania potravy. V prípravných cvičeniach je vhodné vychádzať z prvotných funkcií, ako sú sanie, žuvanie, prehĺtanie, fúkanie, mľaskanie, pískanie, ako aj mimické pohyby.

Cvičenia na pery

Pery - činnosť pier pri artikulácii je veľmi mnohotvárna. Pre akustickú podobu hlásky a pre napodobnenie jej artikulácie má význam podoba pernej štrbiny, tzn.:

• Nafukovanie líc.
• Zaokrúhľovanie a rozťahovanie pier.
• Spúšťanie a dvíhanie sánky.

Cvičenia niekoľkokrát plynule a rytmicky opakovať.

Cvičenia na mäkké podnebie

Mäkké podnebie - buď zapája nosovú dutinu do artikulácie (nosové hlásky - m, n, ň), alebo sa zúčastňuje na tvorbe tzv. orálnych hlások. Na rozvíjanie pohyblivosti podnebnohltanového záveru sa osvedčuje kloktanie, pitie vody slamkou, fúkacie cvičenia alebo šepkanie.

Cvičenia na jazyk

Jazyk - má pri artikulácii najaktívnejšiu úlohu.

• Vysúvanie jazyka von a vsúvanie späť do ústnej dutiny. Jazyk vykonáva pohyby z krajnej pozície prednej do krajnej pozície zadnej.
• Krúživý pohyb jazyka po perách vpravo i vľavo.
• Pri spustenej sánke vykonáva jazyk pohyb striedavo raz k horným, raz k spodným ďasnám.

Dieťa sedí pred zrkadlom aj s rodičom a rodič hovorí:

„ Žil raz jeden jazyk vo svojom domčeku. Prebudil sa a poobzeral sa. Vyzrel za vrátka (jazyk sa vysúva von z ústnej dutiny), pozrel sa hore, či svieti slniečko (konček jazyka sa dvíha hore), potom sa pozrel dolu, či nie je na zemi mláka (konček jazyka sa spúšťa dolu). Zapáčilo sa jazyku na ulici a zachcelo sa mu poprechádzať (konček jazyka sa „uhýba z cesty“ vpravo, vľavo, hore, dolu). Unavil sa jazyk a rozhodol sa zajesť si. A začal piť mlieko ako mačička (príslušné pohyby jazykom). Najedol sa, ale pery si zašpinil mliekom. Očistil si pery, najprv hornú, potom dolnú (oblizovanie hornej a dolnej pery končekom jazyka). Potom si očistil i zuby, horné i dolné (oblizovanie zubov). Keď všetko urobil, opäť sa išiel hrať. Uvidel hojdačku a začal sa na nej hojdať (dvíhanie a spúšťanie lopatovito rozloženého jazyka k hornej i dolnej pere) hore - dole, hore - dole, vyššie a vyššie (postupne zdvíhať vysunutý jazyk k nosu s spúšťať k brade). Prestal sa hojdať a rozhodol sa zajazdiť si na koni (mľaskať končekom jazyka na tvrdom podnebí). Unavil sa jazyk a odišiel do svojho domčeka spať.“

Rodič ukazuje dieťaťu obrázok, na ktorom je nakreslený slon a hovorí: „ Pozri sa, aký má slon chobot. Skúsime vysunúť pery ako chobot. ( Dieťa vysúva pery pri zovretých čeľustiach.) A teraz bude náš sloník „piť vodu“ svojím chobotom ( pri vdychu „ pijú vodu“). Nabral vodu a teraz sa polieva.“

Dychové cvičenia

Na tvorenie hlasu a na artikuláciu sa využíva výdychový prúd vzduchu. Na rečový výkon je dôležitý dostatočne silný tlak vzduchu, dĺžka výdychu a jeho pravidelnosť. Úlohou dychových cvičení je prehĺbiť dýchanie, ovládanie fyziologicky správneho vdychu a výdychu pri hovorení, tzn. predĺženie fázy výdychu a presné riadenie výdychu. Účinnosť nácviku prehĺbeného dýchania sa zvýši sprevádzajúcimi pohybmi paží, ktoré majú za úlohu umožniť čo najväčšie rozpätie hrudného koša.

Deti s obľubou cvičia dychové cvičenia s náradím v ruke. Na nácvik sily a dĺžky výdychu sa osvedčujú rôzne pomôcky, ako napr. píšťalky, trúbky, fúkacie harmoniky, nafukovacie hračky a balóniky, veterníky ako aj pierka, papieriky, vata, s ktorými môžeme robiť rôzne zábavné cviky, napr.:

• Súvislý pomalý nádych, súvislý pomalý výdych - s artikuláciou „fff, ššš“.
• Krátky rýchly nádych, krátky rýchly výdych.
• Krátky nádych, dlhý výdych s artikuláciou „húúúú, fíííí, fúúúú“.
• Nádych - výdych - pauza.
• Dlhý nádych, krátky výdych s artikuláciou „ fi“.
• Pomalý nádych, prerušovaný výdych s artikuláciou: „ fu, t“.
• Pomalý nádych, rýchly výdych s artikuláciou „fíííí“.
• Rýchly nádych, prerušovaný výdych s artikuláciou „ fo“.
• Prerušovaný nádych, prerušovaný výdych.

Motivácia: čo viac vonia - v jednej ruke drží dieťa jablko, v druhej slivku. Napodobňujeme smiech veselý, bezstarostný, prudký, tichý aj smiech rôznych ľudí: starenky - he - he - he - he; ženy - jasný: ha- ha - ha; muža - drsný: ho - ho - ho; dievčaťa - chichotavý: hi - hi - hi; chlapca - veselý: ha - ha - ha.

Týmito cvičeniami, pri ktorých je výdych spojený s nasadením hlasu, prechádzame k nácviku tzv. rečového dýchania. Artikulačné cvičenia tvoria základ k nácviku správnej výslovnosti. Svojím zameraním sú aktivizujúce aj pre deti, ktoré sú v hovorovom prejave hanblivé, prípadne nekomunikujú vôbec. Základom prevencie nesprávnej výslovnosti je najmä správny rečový vzor a využitie riekaniek, hier a piesní, ktoré podporujú motiváciu k hovoreniu a k rozvoju detskej slovnej zásoby.

Kedy je čas na návštevu logopéda?

Rodičia sa často nevedia rozhodnúť, kedy by mali so svojím dieťaťom navštíviť logopéda. Návštevu určite neodkladajte, ak vášmu 3 ročnému dieťaťu nerozumejú cudzí ľudia, komolí aj ľahšie slová a nesprávne vyslovuje hlásky, prípadne si zamieňa písmená (napr. K za T a pod.). 4 ročné dieťa by už nemalo komoliť žiadne slová, malo by tvoriť a používať správne takmer všetky hlásky (výnimkou môže byť R a L), nemalo by ani ráčkovať, ani šušlať.

„ Pokiaľ je hlások viac, treba začať aj skôr, v troch rokoch,“ odporúča logopedička. Úprava reči a učenie sa správnej výslovnosti je totiž často behom na dlhé trate. „Jednu hlásku sa dieťa učí vyslovovať približne tri mesiace, samozrejme, závisí to od intelektu aj od toho, ako sa mu venujete. Je tam veľa faktorov a je to veľmi individuálne. Niektoré hlásky sa učia ľahšie, niektoré ťažšie, napríklad hlásku L sa podľa odborných podkladov dieťa učí vyslovovať asi tri mesiace, ale naučiť sa správne vyslovovať R môže trvať až do 24 mesiacov,“ uvádza Mgr. Adriana Tomová.

Ak sa vám nezdá výslovnosť vášho dieťaťa správna, príďte, poradíme vám. Žiadne komolenie slov, dieťa by malo byť schopné správne zopakovať aj dlhšie cudzie slová (napr. „Dvadsaťpäť“).

Čo sa týka hlások D, T, N, L, ich nesprávna výslovnosť môže byť spôsobená aj tým, že dieťa ešte nedokáže správne zapojiť špičku jazyka pri ich tvorení.

V prípade, ak vaše dieťa nevyslovuje niektoré hlásky správne, alebo ich nevyslovuje vôbec, iste vás zaujíma, kedy je najvhodnejší čas navštíviť logopéda. Kedy „Ešte je zavčasu…“ a kedy „Mohli ste prísť skôr!“.

Výslovnosť sa u detí vyvíja rôzne. Keďže ju ovplyvňuje viacero faktorov, nedajú sa vymedziť presné vekové hranice pre každú hlásku. Platí, že dieťa musí mať pre správnu artikuláciu dostatočnú schopnosť „odozrieť“ hlásky sluchom a zrakom z okolia (od iných ľudí, kamarátov, rodiny) a pripravený jazýček aj ostatné orgány, ktoré sa podieľajú na výslovnosti (pery, zúbky, ďasná, podnebie,…), tak, aby boli vôbec schopné hlásku správne vytvoriť, vysloviť.

Na prelome 3. a 4. roka sa stretávame u detí s druhým obdobím otázok (Prečo? Kedy?). Dieťa vyjadruje svoje myšlienky s dostatočnou obsahovou a formálnou presnosťou. Nastáva prehlbovanie a spresňovanie obsahu slov, gramatických foriem. Medzi 3. a 4. rokom dieťa začína tvoriť súvetia.

Po 4. roku používa dieťa obvykle všetky slovné druhy. Číslovky, predložky a spojky si deti väčšinou osvojujú najneskôr.

V 4. roku dieťaťa, ak komolí dlhé slová a jeho reč je pre okolie ťažšie zrozumiteľná, má hrdelné R, sykavky (Č, Š, Ž, DŽ C, S, Z, DZ), alebo hlásky D, T, N, L tvorí medzi zubami, netvorí súvetia a má zlú gramatiku, sa objavia neplynulosti (zajakávanie sa) po dobu niekoľkých mesiacov, prípadne si svoje zajakávanie začne uvedomovať a trápi ho to, dýcha ústami alebo má problémy s jemnou a hrubou motorikou.

V tomto období by mala byť reč dieťaťa už ľahko zrozumiteľná aj keď ešte nemusí byť úplne gramaticky správna a hlásky L, R môže buď vynechávať, alebo ich v reči nahrádzať napríklad hláskami U, V, J.

Po 5. roku treba vyhľadať klinického logopéda v prípade, ak má dieťa problém s porozumením a nevie si zapamätať dlhšie inštrukcie, jeho rečové a jazykové schopnosti nie sú plne rozvinuté, nie je plnohodnotným komunikačným partnerom so správnou výslovnosťou a gramatikou.

Návštevu logopéda netreba v žiadnom prípade odkladať. Žiaden vek dieťaťa nie je natoľko nízky, aby mu ešte tento odborník nedokázal pomôcť. Dôležité je sledovať jednotlivé rečové chyby dieťaťa a vedieť, či je to ešte spôsobené vekom, alebo ide už o poruchu, ktorú musia riešiť. Zbytočne nečakajte pokiaľ vám vaše domnienky potvrdí učiteľka po nástupe do školy alebo detský lekár pri nejakej preventívnej kontrole. Keď sa začne s dieťaťom pracovať takto skoro a ešte pred nástupom do školy, úspešnosť je vždy väčšia.

Rovnako by ste mali k odborníkovi zájsť aj v prípade, ak zlyhali niektoré vaše snahy na nápravu. Niekedy samotní rodičia nedokážu spoznať takéto výkyvy, pretože si to ani v niektorých prípadoch neuvedomujú.

Berte vtedy upozornenie od cudzích ľudí ako dobrú radu, aby ste mohli drobcom pomôcť čím skôr.

Sledovanie vývoja reči

Vývoj reči má svoju postupnosť, ale i tak sa dnes u detí stretávame s mnohými rečovými chybami. Niektoré sú menšie, ktoré dokážeme zvládnuť aj sami, iné si už vyžadujú návštevu logopéda.

Rečové schopnosti podľa veku

Čím skôr, tým lepšie. Návštevu logopéda netreba v žiadnom prípade odkladať. Žiaden vek dieťaťa nie je natoľko nízky, aby mu ešte tento odborník nedokázal pomôcť.

Ide to aj v puberte, je to ale zložitejšie. Horná veková hranica úpravy rečových chýb neexistuje. Pravdou je, že najideálnejší čas je do siedmeho roku, keď sa s nimi ešte lepšie pracuje a skôr sa zbavia niektorých zlozvykov. No za logopédom môžete zájsť kedykoľvek neskôr, i keď je dieťa v puberte a pracovať sa dá čiastočne aj s dospelým človekom. Úspešnosť potom trochu klesá, no problém sa dá z veľkej časti napraviť.

Aj v prípade, keď nehovorí. Niektorým deťom trvá veľmi dlho, pokiaľ sa rozrozprávajú a naučia sa správne spájať jednotlivé slabiky. I s týmto problémom vám môže pomôcť logopéd, ktorý zistí, či nejde o nejaký vážnejší problém.

tags: #4 #rocne #dieta #nevie #vyslovovat #d