Vývin reči dieťaťa: Od prvých slov po prvé vety

Jedným z najviac očakávaných míľnikov vo vývine dieťatka je vyslovenie prvého slova. Je to malá revolúcia nielen v psychickom zrení dieťaťa, ale aj v jeho rečovom vývine. Dieťa začína verbálne komunikovať, a tým sa začína obdobie vlastného rozvoja reči.

Prvé slová: Čo môžeme očakávať?

Tesne pred alebo po 12. mesiaci života dieťa zvyčajne tvorí jedno až šestnásť prvých slov. Tieto prvé slová sú často skratky pôvodných slov, slabiky alebo novotvary. Novotvary sú zvuky, ktorými dieťa jednoznačne pomenúva predmety alebo činnosti, ale nemusia sa zvukovo podobať slovám, ktoré používajú dospelí (napr. kiki - kľúče, gogo - pero). Postupne sa zvuková stránka týchto slov mení a viac sa podobá slovám dospelých. Často sa v skupine prvých slov vyskytujú aj citoslovcia ako hau, mú či bé.

Medzi prvé zvuky reči, ktoré sa dieťa učí vyslovovať, patria samohlásky A, O, U, E a I, a zo spoluhlások sú to predovšetkým P, B, M a T. Z týchto zvukov dieťa zvyčajne skladá prvé slová.

Úplne prvé slová sa však zvukovo nemusia podobať na slová, aké používame my dospelí. Môžu to byť:

• Rôzne novotvary, ako „apa“, „nami“ a pod.
• Skratky ozajstných slov, ako „ba“ (balón), „dú“ (džús), „da“ (daj).
• Imitácie najrôznejších zvukov prostredia, napr. „bum“, „bác“, „ham“.
• Zdvojené slabiky, tentokrát už ale významové, napr. „mama“, „tata“, „baba“.

Aby to rodičia mali ešte o trošičku ľahšie, prvé slová detí pomenúvajú viac rôznych vecí. Najčastejšie jedným slovom označujú veci, udalosti, osoby, ktoré majú podobnú funkciu alebo spoločnú vlastnosť. Napríklad slovo „kako“ môže označiť čokoľvek, čo je špinavé alebo nečisté - od vyprázdnenia v plienke až po mláku či blato. „Bobo“ môže byť všetko guľaté ako lopta, akýkoľvek cukrík, okrúhla lampa. „Bábo“ môže označovať čokoľvek súvisiace s dieťatkom, teda knihu o dieťati, vaničku na kúpanie, bábiku na hranie, ale aj fľašu s čajom. Veľmi často v repertoári prvých slov detí znejú slová ako „toto“, „tam“, „to“, „tu“, „daj“. Týmito slovami deti dokážu pomenovať akýkoľvek predmet, osobu, vyjadriť miesto, kde predmet stojí, alebo kam ho máme dať.

V tomto období dieťa používa jedno slovo „mama“ rôznymi spôsobmi: raz znamená otázku - „kde si, mama?“, inokedy prosbu „mama, chcem otvoriť dvere a ísť von“, alebo „mama, nechcem ísť spať s tatom ale s tebou.“ Rodičia a blízki tieto slová prekladajú, dešifrujú a snažia sa pochopiť, čo konkrétne má dieťa na mysli. Ak sa im to nedarí, dieťa môže byť nespokojné, čo sa môže prejaviť krikom či plačom. Veľmi často preto deťom najlepšie rozumejú len tí, ktorí s nimi trávia veľa času a vedia, aké emócie a zážitky práve deti prežívajú.

Ako stimulovať rečový vývin dieťaťa?

Gestá nie sú len doplnkom, ale dôležitým prvkom pri podpore nástupu prvých slov. Umožňujú deťom komunikovať skôr, než sa naučia hovoriť, a zároveň zlepšujú porozumenie dieťaťu, čím je komunikácia úspešnejšia.

Prečo používať gestá?

Gestá sú cielené pohyby, ktoré vyjadrujú komunikačný zámer dieťaťa, keď ešte nevie komunikovať slovami. Sú to dôležité prekurzory reči dieťaťa a väčšinou nastupujú prirodzene. Gestá podporujú nástup prvých slov a pomáhajú deťom komunikovať skôr, ako sú pripravené používať slová. Ak rodič používa gestá v komunikácii s dieťaťom, uľahčuje mu porozumenie a komunikácia je úspešnejšia.

Skúste používať viac gest pri rozhovore s vaším dieťaťom. Existujú jednoduché gestá, ktorým rozumieme všetci - kývanie hlavou na áno a nie, ukazovanie prstom - toto, ukazovanie prstom nono, ukazovanie rukou papa pri odchode, otočenie oboch rúk dlaňami hore pri otázke: Kde je?

Vymyslite si vlastné gestá

Môžete si vymýšľať aj vlastné gestá, ktorým budete rozumieť len vy a vaše dieťa (napríklad mačička - naznačenie fúzikov pod nosom, auto - naznačenie držania volantu a šoférovanie, spinkať - ruky na líčko a hlavu nabok). Akékoľvek gestá, ktoré budete používať pravidelne, vám pomôžu v komunikácii s dieťaťom a zároveň rozvíjajú jeho komunikáciu. Dôležité je všímať si, či vaše dieťa používa gestá a čo nimi vyjadruje. Dieťa vám často gestami odpovedá na vaše požiadavky či otázky, keď veci ešte nevie vyjadriť verbálne.

V akých situáciách gestá používať?

Gestá sa dajú používať pri bežných denných činnostiach. Napríklad budete dieťaťu komentovať, čo idete robiť, a zároveň to ukážete gestom (napr. „poď, ideme sa kúpať“ a ukážete pritom gesto pošúchanie si ramena alebo hrudníka). Môžete ich používať aj pri hrách, napríklad „varila myšička kašičku“, „kolo kolo mlynské“. Ďalej môžete gestá používať pri čítaní kníh, gestami a zvukmi môžete naznačovať, čo sa v knihe deje. Pri vkladačkách zvieratiek do domčekov môžete znázorňovať gesto zvieraťa a pridať zvuk, aký vydáva. Taktiež sa dajú gestami znázorňovať predmety alebo činnosti (napr. „búchame kladivom“ = naznačenie buchnutia päsťou o stôl).

Vývin reči podľa veku

Vývin reči je individuálny, ale existujú určité všeobecné fázy, ktoré deti prechádzajú.

Obdobie od 12 do 18 mesiacov

V tomto období dieťa tvorí prvé slová, často sú to jednoslabičné alebo dvojslabičné slová, prípadne novotvary. Dieťa začína kombinovať slová s gestami. Približne v 18 mesiacoch dieťa aktívne používa 10-50 slov a asi 15 rôznych gest.

Obdobie od 18 do 24 mesiacov

Na začiatku 18. mesiaca dieťa tvorí približne 50 slov a asi 15 rôznych gest. Tieto slová a gestá rôzne kombinuje. Prvé spájanie dvoch slov do jednej výpovede môže rodič očakávať už medzi 16. a 20. mesiacom (napr. „mama, daj!“). V tomto období sa objavuje aj akuzatív vyjadrený bez predložky (napr. „daj bábu“) a inštrumentál jednotného čísla (napr. „lyžičkou“). Dieťa začína vyjadrovať rozkazovací spôsob („poď!“) a 3. osobu jednotného čísla („ide“).

Obdobie od 24 do 30 mesiacov

Po druhom roku života môžu zaznieť vety ako „Bába spala.“ objavuje sa minulý čas slovies. Dieťa sa začína prihovárať v druhej osobe slovies („spíš, spievaš, ideš“). Osvojuje si predložky ako na, do, s či v. Podstatné mená dieťa skloňuje stále rozmanitejšie a do 30. mesiaca sa môžu objaviť rôzne pády. Dieťa sa pýta „Čo je to?“ nielen na názov veci, ale aj na jej účel. Môže vymyslieť vlastné slovíčka (napr. „zametačka“ pre metlu). Začína sa pýtať „Kto je to?“ a „Čo (sa) stalo?“. Vyjadruje sa k blízkej budúcnosti („poletíme, idem plávať.“) a objavujú sa slová súvisiace s časom (teraz, potom, včera) a prídavné mená (veľký, malý, zlé, čisté, mokré).

Obdobie od 30 do 36 mesiacov

Medzi druhým a tretím rokom slovná zásoba dramaticky narastá. Dvojročné dieťa používa okolo 300 slov, dvaapolročné asi 520 slov. Spája slová do dvoj-, troj- či štvorslovných viet. Po 30. mesiaci začína produkovať prvé zložené vety - súvetia. V tomto období môžu byť bežné gramatické chyby („dysgramatizmy“), napr. „koni“ namiesto „kone“. Vplyvom prudkého tempa vo vývine reči sa môžu vyskytnúť neplynulosti, ako opakovanie slabík či slov, alebo zámeny slov, ktoré však nezmenia zmysel vety. Tieto vývinové neplynulosti by nemali trvať dlhšie ako 6 mesiacov.

Stimulácia hovorenia: Čo sa osvedčilo?

Na stimuláciu hovorenia u detí sa osvedčili rôzne metódy:

• Opakovanie a vzor: Ak dieťa povie slovo nesprávne, jednoducho ho zopakujte v správnej forme. Tým mu poskytujete vzor.
• Rozhovory a otázky: Pýtajte sa dieťaťa otázky, komentujte jeho činnosti a pýtajte sa ho, čo robí.
• Čítanie kníh: Čítanie kníh, najmä tých obľúbených, ktoré dieťa rado počúva opakovane, pomáha rozširovať slovnú zásobu.
• Hry a aktivity: Zapájajte dieťa do hier, ktoré ho bavia a kde môže komunikovať. Vkladačky, hry s figúrkami, či napodobňovanie zvukov zvierat či strojov sú skvelé.
• Piesne a riekanky: Detské pesničky a riekanky sú zábavné a uľahčujú zapamätanie si slov a fráz.
• Pestrá strava pre hlas: Rôzne dychové cvičenia, tzv. „pusinkové rozcvičky“, ktoré pomáhajú regulovať prúd vzduchu a precvičujú artikuláciu, sú prospešné.
• Nenútená komunikácia: Nezahlcujte dieťa informáciami, ale dávajte mu priestor na reakciu. Hovoríte s ním prirodzene a s porozumením.

Je dôležité si uvedomiť, že slovná zásoba dieťaťa je veľmi individuálna a nesúvisí s neskoršou schopnosťou učiť sa. Chlapci zvyčajne začínajú rozprávať o čosi neskôr ako dievčatá, ale rozdiely sú zanedbateľné. Ak máte pochybnosti o vývine reči vášho dieťaťa, neváhajte sa poradiť s logopédom.

Orientačné údaje o rečovom vývine dieťaťa:

Poznámka: Tieto údaje sú orientačné. Isté odchýlky od priemeru ešte neznamenajú patológiu. V prípade pochybností sa obráťte na logopéda.

tags: #hajaj #buvaj #moje #dieta #slova