Porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) je jednou z najčastejších neurovývinových porúch detstva. Okrem klasickej liečby, ktorá zahŕňa farmakoterapiu, behaviorálne intervencie a špeciálno-pedagogickú podporu, sa čoraz viac skúma aj vplyv životného štýlu - vrátane stravy. Niektoré štúdie naznačujú, že výživa môže ovplyvniť správanie, pozornosť a impulzivitu u detí s ADHD, hoci strava nie je priamou príčinou poruchy. Ide o multifaktoriálne ochorenie s genetickým a neurobiologickým podkladom, no výživa môže pôsobiť ako tzv. modifikujúci faktor.
ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder) je neurovývinová porucha regulácie pozornosti, impulzov a aktivity človeka. Začína v detstve a často pretrváva u mnohých do dospelosti. Prejavuje sa pretrvávajúcou nepozornosťou, hyperaktivitou alebo impulzivitou neprimeranou veku a situácii. Ťažkosti môžu byť prítomné vo viacerých prostrediach a zhoršovať každodenné fungovanie. Rozlišujeme tri formy poruchy: nepozornú, hyperaktívno-impulzívnu a kombinovanú. Príčiny sú viacnásobné, s výrazným podielom genetiky a odlišného vývinu mozgu. **ADHD nie je lenivosť, ani dôsledok zlej výchovy alebo pohodlnosti. Ide o poruchu s biologickým základom a špecifickými diagnostickými kritériami.** Diagnózu stanovuje psychiater alebo klinický psychológ po komplexnom vyšetrení a zbere údajov. Liečba je viacvrstvová a zahŕňa psychoedukáciu, tréning návykov a školské úpravy. Niekedy lekár odporučí lieky, ktoré môžu zmierniť kľúčové symptómy v dôležitých situáciách.
Kľúčové výživové faktory pri ADHD
Hoci všeobecne rozšírené názory, že ADHD je spôsobené konzumáciou nadmerného množstva cukru, častým sledovaním televízie, alebo sociálnymi a environmentálnymi faktormi nie sú vedecky podložené, výskumy sa zameriavajú na vplyv stravy.
1. Cukor a rafinované sacharidy
Hoci populárne mýty tvrdia, že cukor spôsobuje hyperaktivitu, vedecké dôkazy sú zmiešané. U niektorých detí môže nadbytok jednoduchých cukrov (sladkosti, sladené nápoje) viesť ku krátkodobým výkyvom energie, podráždenosti a problémom so sústredením, najmä ak nie sú kombinované s plnohodnotným jedlom. Konzumácia sladkých jedál môže spôsobiť prudký nárast a následne pokles hladiny glukózy v krvi, čo môže mať vplyv na pocity prílišnej únavy alebo naopak nadmernej energie. V rôznych štúdiách nájdeme tvrdenia, že nadmerná konzumácia cukru môže spôsobiť hyperaktivitu, pretože potraviny s vysokým obsahom cukru spôsobujú zvýšené vylučovanie inzulínu z pankreasu, čo vedie k hyperglykémii, ktorá stimuluje zvýšenie epinefrínu, čo zase vedie k aktivácii nervových reakcií a možným poruchám spojeným s hyperaktivitou. Zvýšený príjem napr. snackov s vysokým obsahom cukru môže zvýšiť nutričnú nerovnováhu, nižšiu emočnú inteligenciu a prejavy podobné ADHD. Aj keď odborníci nie sú v tejto problematike jednotní, zhodujú sa na tom, že zníženie množstva rafinovaného cukru v jedle a nápojoch u detí je určite prínosom. Obmedzenie cukru sa obzvlášť odporúča u detí s ADHD, ktoré majú vyššie riziko vzniku cukrovky 2. typu vo vyššom veku. Obmedzenie sladkých jedál a nápojov okrem iného napomáha si udržiavať primeranú hmotnosť. V skratke, obmedzenie príjmu bieleho cukru je zdravou voľbou pre každého, pretože môže znížiť riziko cukrovky, obezity, zubného kazu a ďalších zdravotných problémov.
2. Umelé farbivá a prídavné látky
Niektoré štúdie (napr. Southamptonská štúdia) preukázali, že syntetické potravinové farbivá a konzervačné látky môžu zhoršiť hyperaktivitu u detí, najmä tých, ktoré už majú predispozíciu. Farbivá ako tartrazín (E102), sorban draselný (E202) či benzoan sodný (E211) sú obzvlášť problematické. Lekár Dr. Feingold v roku 1970 bol presvedčený o hypotéze, že salicyláty a potravinové aditíva, ktoré obsahujú syntetické farbivá a dochucovadlá, ovplyvňujú prejavy ADHD. Feingold svojím pacientom predpisoval diétu bez salicylátov, farbív a umelých dochucovadiel. Niektorí jeho pacienti zaznamenali výrazné zlepšenie behaviorálnych problémov. Feingold tvrdil, že u 30 až 50% jeho pacientov sa výrazne zlepšil zdravotný stav. Následne v 70. a 80. rokoch sa vedecká obec začala výraznejšie venovať záverom Dr. Feingolda. Aj keď tieto hypotézy boli spochybnené, na druhej strane sa stali podnetom pre dôkladnejšie štúdie umelých farbív, dochucovadiel a konzervantov v potravinách. To všetko z dôvodu, že podľa štúdií tieto substancie majú vplyv na správanie detí bez ohľadu na to, či trpia ADHD. Konkrétne jedna štúdia sa zoberala problematikou umelých farbív a ich vplyvu na hyperaktivitu u detí. Skúmaním bolo zistené, že pri diéte, ktorá neobsahovala umelé farbivá u 75% skúmaných objektov došlo k zlepšeniu pri prejavoch hyperkativity. Množstvo aditív, chemikálií, konzervantov, farbív a plastov v našej strave za posledné desaťročia výrazne vzrástlo. Dusičnany a dusitany môžu negatívne ovplyvňovať funkciu štítnej žľazy ako aj schopnosť okysličovania krvi. Môžu zvyšovať riziko určitých druhov rakoviny. Používajú sa na konzervovanie a zvýraznenie farby potravín. Umelé potravinové farbivá zvyšujú príznaky u detí s poruchou pozornosti s hyperaktivitou. Bisfenoly sa používajú pri výrobe plastových materiálov, ktoré môžu dochádzať do kontaktu s vodou a potravinami. Medzi problematické patria: E 102: Tartrazín, E 104: Chinolínová žltá, E 110: Žltá SY, E 120: Karmín, kyselina karmínová, E 122: Azorubín, E 124: Ponceau 4R, E 131: Patentná modrá, E 211-213: Kyselina benzoová a benzoáty.
Odporúčanie: Obmedziť konzumáciu priemyselne spracovaných potravín, sladkostí, žuvačiek, limonád a farebných cukríkov. Uprednostnite potraviny s krátkym zložením. Menej prísad, menej prekvapení.
3. Omega-3 mastné kyseliny
Omega-3 (najmä EPA a DHA) sú dôležité pre správne fungovanie mozgu a prenos nervových signálov. Deti s ADHD mávajú často nízke hladiny omega-3. Doplnenie formou rybieho oleja alebo výživových doplnkov môže mierne zlepšiť pozornosť, správanie a čitateľské schopnosti. Niektoré štúdie na základe klinických a biochemických výsledkov naznačujú, že nedostatky polynenasýtených mastných kyselín (PUFA) v organizme môžu súvisieť s príznakmi ADHD. V tejto štúdií sa preukázalo, že deti a dospievajúci s ADHD majú významne nižšie plazmatické a krvné koncentrácie polynenasytených mastných kyselín, no najmä nižšie hladiny omega-3 mastných kyselín. Avšak v závere štúdie autor uvádza, že suplementácia polynenasytených kyselín neprináša významné výsledky a sú preto potrebné ďalšie výskumy. Na druhej strane je množstvo štúdií, ktoré obsahujú záver, že suplementácia prináša mierne, avšak významné výsledky v redukcii symptómov ADHD. Polynenasýtené mastné kyseliny sú významnou zložkou našej stravy, ktorá by nemala chýbať v jedálničku z dôvodu znižovania rizika srdcovo-cievnych ochorení a zlepšovania funkcie mozgu.
Odporúčané zdroje: losos, makrela, sardinky, ľanové semienka, orechy (ak nie je alergia).
4. Nedostatok železa, zinku, horčíka a vitamínu D
Železo je dôležité pre tvorbu dopamínu - neurotransmitera, ktorý je pri ADHD znížený. Zinok a horčík sa podieľajú na regulácii nervových dráh a psychickej stabilite. Vitamín D ovplyvňuje vývoj nervového systému a imunitu. U detí s ADHD býva často zistený mierny deficit týchto látok, preto sa odporúča ich cielené doplnenie pod dohľadom lekára. Niektoré štúdie spájajú prejavy ADHD s nízkou hladinou určitých vitamínov a minerálov. Zinok a horčík sú mikronutrienty, ktorých nedostatok je najviac spájaný s príznakmi tejto poruchy. Prejavy nedostatku týchto minerálov v organizme sú podobné príznakom ADHD. Nízka hladina horčíka môže vyvolávať zvýšenú nervozitu, úzkosť, nepokoj, nespavosť, problémy s koordináciou a problémy s učením. Vedci, ktorí skúmali hladinu horčíka u 116 detí s ADHD, zistili, že 95% detí s ADHD trpí nedostatkom magnézia v organizme. Na základe týchto údajov došli k záveru, že deti trpiace ADHD trpia častejšie nedostatkom magnézia ako deti bez tejto diagnózy. Vedci v tejto štúdií na základe výsledkov hovoria o korelácií medzi hladinami horčíka a závažnosťou symptómov. Doplnenie 200 mg horčíka po dobu šiestich mesiacov významne znížilo hyperaktivitu u detí s ADHD. Ďalšie štúdie potvrdzujú súvis medzi nedostatkom niektorých mikronutrientov a správaním u detí.
5. Alergie a intolerancie
Niektoré deti môžu mať neznášanlivosť na určité potraviny (napr. lepok, mliečne bielkoviny, histamín) a tieto potraviny môžu individuálne zhoršovať správanie alebo spôsobovať nepohodu. V takýchto prípadoch môže byť prospešná eliminačná diéta pod odborným dohľadom. Niektorí vedci predpokladajú, že odstránenie potenciálnych alergénov ako napr. lepok, pšenica, mlieko a pod. zo stravy môžu zlepšovať sústredenie a redukovať hyperaktivitu u detí. V roku 2011 bola zverejnená štúdia, ktorej predmetom bolo skúmanie reštrikčnej diéty (alergény) a jej vplyv na príznaky spojené s ADHD. Po piatich týždňoch u 64% deti bolo pozorované výrazné zlepšenie príznakov. Je však potrebné rozlišovať citlivosť na potraviny a alergiu na potraviny. Zvýšená citlivosť na potraviny sa prejavuje prostredníctvom fyzických alebo behaviorálnych príznakov, pričom pomocou testovacích metód nie je potvrdená alergia. Zvýšená citlivosť na potraviny sa môže taktiež prejavovať ako bolesti žalúdka, vyrážky, bolesti hlavy alebo v prípade ADHD zvýšenou hyperaktivitou, impulzívnosťou alebo nesústredenosťou.
Stravovacie odporúčania pre deti s ADHD
Určenie jednej konkrétnej diéty alebo stravovacieho prístupu pri poruche ADHD je veľmi náročné. Štúdie nám neponúkajú jednoznačné závery a je potrebné si počkať na ďalšie odborné publikácie a informácie v tejto problematike. Taktiež organizmus každého jedinca reaguje rozlične na spomínané zložky potravy.
- Pravidelné jedlá - vyhýbanie sa dlhým prestávkam medzi jedlami pomáha stabilizovať hladinu cukru v krvi a tým aj správanie.
- Plnohodnotné raňajky s bielkovinami - vajíčka, jogurt. Chuť dolaď lyžicou Powerlogy orieškového masla bez pridaného cukru. Daj k tomu ovocie a hrsť orechov.
- Minimalizácia sladkostí a sladených nápojov.
- Zvýšenie príjmu ovocia, zeleniny, celozrnných produktov, rýb a orechov.
- Dostatok tekutín - najlepšie čistá voda.
- Obmedzenie fast foodov, čipsov, polotovarov.
- Uprednostnite potraviny s krátkym zložením.
Strava bohatá na živiny, bez umelých prídavných látok a s dostatkom omega-3 tukov či vitamínov môže podporiť lepšie zvládanie poruchy a zlepšiť kvalitu života dieťaťa. Najlepšie výsledky dosahujú deti, ktorých liečba je komplexná - zahŕňa farmakoterapiu, špeciálno-pedagogickú podporu, pohyb, psychoterapiu a vyváženú životosprávu.
Čo je diagnóza ADHD? - neuropsychológ Robert Krause | Teleráno
