Rímskoprávna zásada Mater semper certa est (matka je vždy istá) tradične vyjadruje skutočnosť, že pre vytvorenie statusového pomeru medzi matkou a dieťaťom je relevantný len pôrod. Matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila. Táto zásada bola explicitne zakotvená v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine, avšak jej princípy vychádzali aj z predchádzajúcich právnych úprav. Pre úplné vytvorenie statusového pomeru matka - dieťa je v zmysle medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky potrebné, aby bolo dieťa po narodení ihneď registrované v matrike s relevantnými údajmi o jeho osobe a rodičoch. Napriek tomu slovenský právny poriadok umožňuje situácie, kedy v rodnom liste nie je uvedená matka, a tým pádom ani otec, keďže otcovstvo je podmienené určením materstva.
Právny rámec utajeného pôrodu na Slovensku
Právnym základom utajeného pôrodu je zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Tento zákon v § 11 ods. 11 umožňuje žene, ktorá z rôznych dôvodov nechce byť spojená so svojím dieťaťom, uplatniť si právo na osobitnú ochranu svojich osobných údajov. V prípade písomnej žiadosti o utajenie pôrodu sa vedie osobitná zdravotná dokumentácia, ktorá obsahuje osobné údaje ženy a informácie súvisiace s tehotenstvom a pôrodom. Táto dokumentácia sa vedie oddelene od zdravotnej dokumentácie ostatných osôb.
Po pôrode má žena možnosť do šiestich týždňov písomne odvolať žiadosť o utajenie svojej osoby. Ak tak neurobí, osobitná zdravotná dokumentácia sa odovzdáva ministerstvu zdravotníctva na uchovanie a evidenciu. Údaje z tejto dokumentácie nie je možné sprístupniť ani poskytnúť, a to ani súdu, z dôvodu osobitnej ochrany osobných údajov.
Zdravotnícky pracovník je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojho povolania. Zákon o zdravotnej starostlivosti zaviedol špeciálny režim zbavenia mlčanlivosti pre osoby zabezpečujúce evidenciu a uchovávanie osobitnej zdravotnej dokumentácie, pričom zbaviť ich tejto povinnosti môže výlučne súd.
Problematika práv dieťaťa a medzinárodné súvislosti
Právna úprava utajeného pôrodu je v mnohých aspektoch problematická, najmä pokiaľ ide o práva dieťaťa. Tieto práva môžu byť neprimerane obmedzované, čo môže viesť k porušeniu Dohovoru o právach dieťaťa a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP). Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) opakovane konštatoval, že právo na osobný rozvoj chránené článkom 8 EDĽP zahŕňa aj životne dôležitý záujem pri získavaní informácií potrebných na zistenie pravdy o dôležitých aspektoch osobnej identity, ako sú údaje o totožnosti rodičov.
V prípade Odièvre proti Francúzsku ESĽP rozhodol, že medzi členskými štátmi neexistuje konsenzus ohľadom prostriedkov realizácie práva dieťaťa poznať svoj pôvod, čo dáva štátom široký priestor na voľnú úvahu. Súd však zdôraznil, že tento priestor nie je absolútny a je potrebné zabezpečiť spravodlivé vyváženie konkurujúcich si práv a záujmov, ako je právo dieťaťa poznať svoj pôvod a právo matky na ochranu súkromia.
Napriek tomu, že Dohovor OSN o právach dieťaťa zakotvuje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a Haagsky dohovor o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach garantuje uchovávanie informácií o pôvode dieťaťa, judikatúra ESĽP v prípadoch utajeného pôrodu nie je vždy jednoznačná. V prípade Odièvre súd konštatoval, že Francúzsko neprekročilo mieru voľnej úvahy a zabezpečilo rovnováhu medzi záujmami, čím nedošlo k porušeniu článku 8 EDĽP. Toto rozhodnutie však bolo kritizované za uprednostnenie práva matky pred záujmami dieťaťa.
Neskoršie rozhodnutia ESĽP, ako napríklad v prípade Jäggi proti Švajčiarsku, zdôraznili potrebu prísnej kontroly pri vyvažovaní konkurujúcich si záujmov, pričom právo na identitu, vrátane práva poznať svojich biologických rodičov, tvorí neoddeliteľnú súčasť pojmu súkromný život.
V prípade Godelli proti Taliansku, ktorý bol skutkovo podobný prípadu Odièvre, ESĽP opätovne zdôraznil potrebu prísnej kontroly pri vyvažovaní konkurenčných záujmov. Súd poukázal na to, že v tomto prípade sťažovateľka nemala prístup k žiadnym informáciám o svojej rodine, a jej žiadosť bola zamietnutá bez akéhokoľvek vyváženia záujmov. Súd tiež zdôraznil, že záujem jednotlivca pri hľadaní odpovede na otázku, kto sú jeho biologickí rodičia, sa s vekom nezmenšuje, ale naopak.
Utajený pôrod na Slovensku: prax a alternatívy
Utajený pôrod na Slovensku nie je ešte plne zaužívaným pojmom, na rozdiel od "baby boxov" (hniezd záchrany), ktoré sa stávajú čoraz populárnejšími.
Utajený pôrod umožňuje žene porodiť v nemocnici pod dohľadom lekárov bez toho, aby bola odhalená jej identita. Žiadosť o utajený pôrod môže žena podať písomne u svojho gynekológa počas tehotenstva alebo najneskôr v deň pôrodu v pôrodnici. Nemocnica neskúma dôvody utajenia pôrodu.
V pôrodnici je žena evidovaná len pod číslom a jej identitu pozná len obmedzený počet osôb z vedenia. Osobné údaje sú vedené oddelene od zdravotnej dokumentácie a po zapečatení sú odoslané na Ministerstvo zdravotníctva SR. Otvorenie tejto dokumentácie je možné len na základe rozhodnutia súdu.
Dieťa po utajenom pôrode nie je ukázané biologickej matke a je dané na adopciu. O dieťa je po narodení postarané v pôrodnici a následne na detskom oddelení, pričom úrad práce a okresný súd mu pridelia meno a priezvisko. Zdravotná starostlivosť súvisiaca s utajeným pôrodom je plne uhrádzaná zo zdravotného poistenia.
Hniezdo záchrany je ďalšou alternatívou, kde môžu ženy anonymne a beztrestne odložiť novorodenca. Dieťa odložené v hniezde záchrany je právne voľné a môže začať adopčný proces. Matka sa môže k dieťaťu vrátiť, kým súd nevydá právoplatné rozhodnutie o adopcii.
Adopcia a právo dieťaťa poznať svoj pôvod
Adopcia je proces, pri ktorom sa dieťa stáva právoplatným členom novej rodiny. Matka môže po pôrode podpísať súhlas s adopciou, čím umožní dieťaťu rýchle osvojenie. Adoptívni rodičia musia spĺňať predpísané kritériá a prejsť prípravou na osvojenie.
Pri utajenom pôrode sa dieťa nikdy nedozvie meno svojich biologických rodičov, na rozdiel od klasickej adopcie, kde sú biologickí rodičia známi. To môže mať vplyv na psychický vývoj dieťaťa a jeho právo poznať svoj pôvod.
V prípade, že žena po pôrode zmení názor a chce sa o dieťa postarať, existuje možnosť zvrátiť pôvodné rozhodnutie, avšak je potrebné preukázať biologickú väzbu a absolvovať úradnú procedúru.
Je dôležité si uvedomiť, že rozhodnutie o utajenom pôrode alebo inej forme odovzdania dieťaťa je veľmi ťažké a závažné. Ženy, ktoré zvažujú túto možnosť, by mali mať prístup k psychologickej podpore a poradenstvu. Aj napriek tomu, že zákon umožňuje utajený pôrod, je potrebné hľadať rovnováhu medzi právom matky na súkromie a právom dieťaťa poznať svoj pôvod.
Ústavný súd SR konzistentne tvrdí, že všetky základné práva a slobody sa chránia len do tej miery, kým uplatnením jedného práva nedôjde k neprimeranému obmedzeniu iného práva. Každý konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd je potrebné riešiť prostredníctvom ich spravodlivej rovnováhy.
V súčasnosti sa mení aj postup zápisu hlásenia o narodení dieťaťa do Registra záznamov o narodení. Pôrodnice vypĺňajú elektronické hlásenia, ktoré v prípade utajeného pôrodu označia ako „utajený pôrod“ a neuvedú údaje o matke a otcovi.
