Každé dieťa má svoje dni blbec, tak ako aj my dospelí. Dieťa, ktoré je v jeden deň doslova nezvládnuteľné, sa mohlo len zle vyspať, alebo malo priveľa cukru či pociťuje hlad. Pretože si deti ešte nevedia spojiť svoju nervozitu s biologickými pochodmi, musíte na to myslieť vy a uistiť sa, či majú po fyzickej stránke všetko, čo potrebujú. Povedzme si úprimne, nie sme aj my dospelí nervóznejší keď sme hladní, a napätejší, keď sme dobre nespali?
Je potrebné uvedomiť si, že batoľatá nemožno rozmaznať. Plačú a vyvádzajú preto, lebo nevedia zvládať svoje emócie. Takisto dieťa, ktoré mrnčí a je náladové nemusí byť nutne rozmaznané. Nálada a správanie detí záleží od atmosféry domova, nálady rodičov, hladu a nasýtenia alebo kvality spánku.
Dieťa je váš výtvor, jeho rozmaznanosť vaša práca. Deti sú produktom rodičov, odrážajú všetko, čo do nich vkladáme - naše slová, činy, správanie voči nim. Rozmaznanosť je taktiež naučený rys. Deti sú veľmi chytré a pokiaľ vidia vo výchove dieru, využijú ju vo svoj prospech. Tak tomu je aj v prípade rozmaznanosti - osvojujú si ju kvôli nesprávnej rodičovskej výchove.
Ak vaše dieťa vykazuje tieto črty, zamyslite sa v prvom rade nad sebou.
Prečo štvorročné dieťa kričí a má záchvaty hnevu?
Existuje množstvo dôvodov, prečo štvorročné dieťa môže často kričať a byť "protivné". Ide o komplexnú kombináciu faktorov, ktoré môžu byť emocionálne, vývojové alebo environmentálne. Medzi najčastejšie príčiny patria:
- Obdobie vzdoru: Medzi 2. a 4. rokom života prechádzajú deti obdobím vzdoru, kedy si uvedomujú svoju samostatnosť a snažia sa presadiť svoju vôľu. Neustále musí byť po jeho vôli alebo aspoň nejaký kompromis. Ak nie, hneď sa rozreve až tak, že sa hádže o zem a rumazga, že ledva dýcha a vôbec nechce pochopiť, že keď niečo nemôže alebo sa nedá, tak sa to nedá.
- Neschopnosť vyjadriť emócie: Deti v tomto veku ešte nemajú dostatočne rozvinutú slovnú zásobu a schopnosť vyjadriť svoje pocity slovami. Krik a zlosť sú tak pre nich spôsobom, ako dať najavo frustráciu, hnev, smútok alebo strach.
- Potreba pozornosti: Niekedy dieťa kričí preto, lebo sa cíti odstrčené, nemilované, alebo potrebuje viac pozornosti od rodičov.
- Únava, hlad, alebo choroba: Tieto fyzické stavy môžu zhoršiť emocionálnu reguláciu dieťaťa a viesť k častejším výbuchom zlosti.
- Nadmerná stimulácia: Príliš veľa hračiek, hluku, aktivít, alebo možností môže dieťa preťažiť a spôsobiť hyperaktivitu a podráždenosť.
- Nepravidelný režim: Nedostatok rutiny a predvídateľnosti v každodennom živote môže viesť k pocitu neistoty a stresu, čo sa prejavuje aj krikľavým správaním.
Je potrebné uvedomiť si, že batoľatá nemožno rozmaznať. Plačú a vyvádzajú preto, lebo nevedia zvládať svoje emócie. Takisto dieťa, ktoré mrnčí a je náladové nemusí byť nutne rozmaznané. Nálada a správanie detí záleží od atmosféry domova, nálady rodičov, hladu a nasýtenia alebo kvality spánku.
Znaky rozmaznaného dieťaťa
Psychologička Michele Borba tvrdí, že rozmaznané deti očakávajú, že všetko sa musí podriadiť ich potrebám, prianiam, pocitom, a všetci ostatní sú druhoradí. Ak vaše dieťa vykazuje nasledujúce znaky, zamyslite sa nad svojou výchovou:
- Má záchvaty hnevu, keď nedostane to, čo chce
Ako som spomenula, u malých detí je záchvat hnevu či plaču normálny - je to súčasť vývoja, v ktorom sa učia emócie zvládať. Ak je však staršie a školou povinné, záchvaty hnevu sú manipulácia, prostredníctvom ktorej si vydupáva to, čo mu bolo odopreté. Ak mu aj sľúbite, že pôjdete na zmrzlinu po obede, začne vyvádzať, pretože ju chce teraz a chce ju hneď. - Nedokáže sa vysporiadať s domácimi prácami
Rodičia, ktorí nevedú svoje deti ku starostlivosti o domácnosti, robia obrovskú chybu. Deti sa naučia, že rodič urobí všetko za nich, a doma nepohnú ani prstom. Márne sa môžete po pár rokoch sťažovať, že vám dospievajúce dieťa nepomôže - nuž, pohodlnosti ste ho naučili vy. Ak dieťa doma nenaučíte pomáhať, odopriete mu osvojenie si základných znalostí starostlivosti o samého seba. - Žiada, aby ste mu venovali všetok voľný čas
Rozmaznané dieťa sa necíti ako súčasť rodiny - väčšieho spoločenstva - ono sa cíti nad ním. Je centrom vesmíru, pupok sveta a očakáva, že sa bude všetko točiť okolo neho. To znamená, že vyžaduje aby ste skákali ako píska, venovali mu všetok čas kedykoľvek si povie. Nie je samostatné, čaká, že ho budete zabávať vy. - Často sa sťažuje, že sa nudí
S predchádzajúcim bodom úzko súvisí aj pociťovaná nuda. Rozmaznané dieťa je obyčajne chránené od všetkých náročností, preto sa ani nenaučilo snažiť v niečom vyniknúť a „zažrať“ sa do záľuby poriadne. Nemá trpezlivosť, aby vytrvalo napríklad pri maľovaní, a z toho dôvodu sa často nudí - a obracia sa na rodiča ako osobného animátora, hoci má vek na to, aby sa pozabávalo samé. - Nevychádza s rovesníkmi
Rozmaznané dieťa si ťažko nachádza priateľov, pretože čo sa doma naučilo nekorešponduje s reálnym svetom. Doma mu rodičia vždy vyhoveli, dopriali po čom túžilo, ale rovesníci a skutočný svet „tam vonku“ takí zhovievaví nie sú. Dieťa sa nenaučilo brať do úvahy a zohľadňovať potreby druhých, chýba mu empatia, čo mu sťažuje nadväzovanie priateľstiev. - Neznáša súťaženie
Rozmaznané dieťa neviedli rodičia k tomu, aby sa zlepšovalo a cibrilo svoje kompetencie. Všetko mu dávali pod nos na tanieri, bez toho, aby ho podporovali v snahe usilovať sa o čo najlepšie výsledky. Takéto dieťa je zvyknuté, že sa snažiť nemusí a všetko dostane - rodičia ho chránili pred povinnosťami, zlyhaním a nemali trpezlivosť viesť ho k trpezlivosti. Z toho dôvodu nie je schopné užívať si spoločenské aktivity a športy, v ktorých sa súťaží hoci aj priateľsky. Keď si dieťa uvedomí, že nie je v niečom úžasné (ako mu to mohli dať rodičia pocítiť), odmietne sa hier zúčastniť. - Má nízku sebadôveru
Mohlo by sa zdať, že tieto deti budú prehnane sebavedomé, no nie je tomu tak. Dieťa je síce chované ako v bavlnke a rodičia mu možno dali pocítiť, že nemusí nič robiť a aj tak dostane všetko, no skôr či neskôr sa stretne s reálnym svetom. V skutočnom svete to nefunguje tak ako doma, ľudia mu nevyhovejú. V skutočnom svete si musí veci vybojovať, pracovať na nich, stanoviť si ciele, za ktorými potom tvrdo pôjde. Tieto deti nemali príležitosť vybudovať si pocit kompetencie, ktorý je potrebný na to, aby si verili. Keď nemajú sebadôveru, o to viac obviňujú svet za to, že sa nemajú dobre a nemajú to čo chcú. - Hovorí s vami ako s kamarátom
Rodičia sú piliere rodiny, ktoré majú dieťa vzdelávať, učiť morálke a viesť k spokojnému a harmonickému životu. Urobia tak pevnými a stabilnými hranicami a pravidlami, ako aj láskou a bezpečím. Rozmaznané dieťa toto nemá; rodičia pravidlá nemajú, alebo ich menia až veľmi často či upúšťajú od nich, takže dieťa si vždy vydobyje svoje. Naučí sa, že pravidlá nič neznamenajú a na neho rozhodne neplatia. V podobnom duchu sa začne správať aj k rodičom - nie sú autorita, ale osoby, s ktorými je veľmi jednoduché manipulovať. Dieťa si to uvedomuje a využíva to - rozpráva sa s rodičmi často ako s podriadenými, neprosí a neďakuje, prikazuje. Na výzvy či prosby nereaguje, nepomôže, je neochotné pristúpiť na kompromisy. - Vyžaduje špeciálne zaobchádzanie
Rozmaznané dieťa si často vymýšľa svoje vlastné pravidlá, na ktorých trvá. Cíti sa byť dôležitejším ako rodina, a dáva to patrične najavo. Ak sa mu nepáči, že celá rodina bude mať na večeru cestoviny, začne mrnčať, že chce syr a hranolky - a mrnčí dokým to nedostane. Takže rodič varí dve večere; takéto požiadavky/chovanie sa opakuje častejšie a častejšie, dokým je rodič ochotný vyhovieť. - Vždy si pýta viac
Je jedno koľko hračiek, čokolády či kúskov koláča má, vždy je mu málo. Keď sa spravodlivo po večeri rozdelí napríklad zmrzlina, dieťa sa nebude pozerať do svojej misky, ale brať porcie zmrzliny súrodencom či vám. Keď dáte každému tyčinku, tú svoju si rýchlo zje a pritom už načahuje ruky po tyčinke matky či otca.
Odborníčka na pedagogiku Amy McCready súhlasí; pokiaľ sa k dieťaťu správajú rodičia ako k výnimočnej snehovej vločke, oberajú ho o možnosť poučiť sa z chýb a naučiť sa prekonať ťažkosti a náročnosť života. Akonáhle sa stretnú v reálnym svetom a nedostanú od neho rovnakú odpoveď ako od rodičov (rozmaznávanie a benevolencia), začnú byť zmätené, nevedia ako reagovať, tak začnú o sebe pochybovať.
Ako reagovať na záchvaty hnevu a krik
Keď už k záchvatu zlosti dôjde, je dôležité zachovať pokoj a reagovať premyslene. Tu je niekoľko stratégií, ktoré môžu pomôcť:
- Zachovajte pokoj: Krik a hnev rodiča situáciu len zhoršia. Snažte sa zostať pokojní a empatickí.
- Ignorujte nevhodné správanie: Ak je dieťa v bezpečí, ignorujte jeho krik a hádzanie sa o zem. Týmto spôsobom mu nedávate pozornosť, ktorú sa snaží získať nevhodným správaním.
- Uistite dieťa o svojej láske: Po upokojení sa dieťaťa ho uistite o svojej láske a podpore. Povedzte mu, že vás má rado aj napriek tomu, že sa správalo nevhodne.
- Pomenujte emócie: Pomôžte dieťaťu identifikovať a pomenovať jeho pocity. Napríklad: "Vidím, že si nahnevaný, lebo…"
- Ponúknite alternatívne spôsoby vyjadrenia emócií: Naučte dieťa, ako môže vyjadriť svoje pocity slovami, kreslením, alebo inými kreatívnymi spôsobmi.
- Stanovte jasné hranice: Dôsledne dodržiavajte stanovené pravidlá a hranice. Dieťa potrebuje vedieť, čo sa smie a čo nie.
- Neustupujte: Ak dieťa začne kričať, aby dosiahlo svoje, neustupujte. Ak raz ustúpite, dieťa si zapamätá, že krik je účinný spôsob, ako dosiahnuť, čo chce.
- Odveďte pozornosť: Skúste odviesť pozornosť dieťaťa od situácie, ktorá vyvolala zlosť. Ponúknite mu zaujímavú aktivitu, hračku, alebo rozprávajte o niečom inom.
- Vytvorte bezpečné prostredie: Uistite sa, že dieťa má bezpečné prostredie, kde sa môže hrať a vyjadrovať svoje emócie bez strachu z trestu.
Prevencia: Ako predchádzať krikľavému správaniu
Prevencia je vždy lepšia ako riešenie následkov. Existuje niekoľko spôsobov, ako predchádzať krikľavému správaniu u detí:
- Vytvorte pravidelný režim: Pravidelný režim spánku, jedenia a aktivít dáva dieťaťu pocit istoty a predvídateľnosti.
- Poskytnite dostatok pozornosti: Venujte dieťaťu dostatok času a pozornosti. Hrajte sa s ním, rozprávajte sa, čítajte mu rozprávky.
- Podporujte samostatnosť: Podporujte dieťa v samostatnosti a rozhodovaní. Nechajte ho, aby si samo vybralo oblečenie, hračku, alebo aktivitu.
- Učte dieťa riešiť problémy: Pomôžte dieťaťu naučiť sa riešiť problémy a konflikty. Učte ho, ako sa dohodnúť, ako sa ospravedlniť, a ako hľadať kompromisy.
- Buďte príkladom: Deti sa učia pozorovaním. Buďte pre svoje dieťa dobrým príkladom v tom, ako zvládať emócie, riešiť problémy, a správať sa k druhým s rešpektom.
- Obmedzte stimuláciu: Znížte množstvo hračiek, hluku, a aktivít, ktorým je dieťa vystavené. Vytvorte mu pokojné prostredie, kde sa môže hrať a oddychovať.
- Dbajte na zdravú stravu a dostatok spánku: Zdravá strava a dostatok spánku sú dôležité pre fyzické aj emocionálne zdravie dieťaťa.
Rozmaznanosť je naučená, dá sa teda odučiť. Klinická psychologička Laura Merkham hovorí: „Deti konajú ako ich učíme konať. Pokiaľ sme boli príliš mäkkí a nenastavili limity, dieťa nebude zvyknuté prispôsobiť sa hraniciam.“ Pokiaľ musíte vášmu dieťaťu ponúknuť úplatok, aby urobilo čo má urobiť, niečo je veľmi zlé. Klinická psychologička Suzanne Gelb upozorňuje, že v takomto prípade sa nedivte, ak požiadate 8 - ročného aby si odložil špinavý tanier a ono sa spýta Čo za to/Koľko mi zaplatíš?
Ak vidíte znaky rozmaznaného dieťaťa u toho vášho, nezúfajte. „Pamätajte, že neexistuje gén na rozmaznanosť. Je to naučené chovanie, ktoré môže byť odnaučené - čím rýchlejšie, tým lepšie,“ tvrdí psychologička Michele Borba.
Ako na to?
- Nechajte ich plakať a hnevať sa, ale neustupujte. Použite empatiu, zároveň však držte pevne stanovené limity a pravidlá.
- Naučte sa hovoriť dieťaťu nie bez pocitu viny.
- Nenechajte dieťa vyhrať. Ak bolo zvyknuté, že vytrvalým mrnčaním, plačom a záchvatmi dostane čo chce, musí naraziť na pevnosť a neústupnosť rodiča aby sa poučilo a odnaučilo rozmaznaným manierom.
- Hranice a limity stanovte s empatiou a porozumením. Na dieťa sa vzťahujú povinnosti ale i práva. Nemusíte byť tyran aby ste dieťa naučili správne sa chovať.
- Pamätajte si, že deti akceptujú limity lepšie ak cítia láskyplné spojenie s rodičom.
- Rozvíjajte v rodine pocit vďačnosti za všetko, čo máte - a to najmä nemateriálne.
- Učte deti všímať si a zohľadňovať pocity druhých (Ako sa asi cítil tatko, keď si mu vzal jeho kúsok koláčika? Ako sa cítil tvoj kamarát, keď si mu hodil piesok do vlasov - páčilo by sa ti, ak by to niekto urobil tebe?).
- Keď je všetko v živote dieťaťa moje moje moje, nasmerujte jeho pozornosť na naše.
- Nepodriaďujte všetko dieťaťu. Vyjadrujte sa a konajte v rodine spôsobom, aby dieťa pocítilo dôležitosť každého člena rodiny (Spýtajme sa ocka, čo by dnes chcel robiť).
- Pamätajte si, dieťa lepšie reaguje na podporu, nie trest.
Ako sa vysporiadať s tvrdohlavým a vzdorovitým dieťaťom
Je pochopiteľné, že rodičia malých detí, obzvlášť štvorročných, sa občas stretávajú s náročnými situáciami, kedy ich dieťa prejavuje vzdor, zlosť, alebo dokonca neovládateľný krik. Tieto prejavy môžu byť pre rodičov vyčerpávajúce a frustrujúce. Je dôležité pochopiť možné príčiny takéhoto správania a hľadať účinné spôsoby, ako s ním pracovať, aby sa predišlo zbytočným konfliktom a zabezpečil sa zdravý vývoj dieťaťa.
Je dôležité si uvedomiť, že aj rodičia majú svoje hranice. Starostlivosť o dieťa, ktoré neustále kričí a vzdoruje, môže byť veľmi stresujúca. Nezabúdajte preto na seba a doprajte si čas na oddych a relaxáciu.