5-ročné dieťa rok nepriberá: Možné príčiny a postup

Je normálne, že rodičia majú obavy, ak ich ročné dieťa nepriberá, alebo dokonca schudne. Dôležité je uvedomiť si, že strata nadbytočných kíl je len polovica úspechu v ceste za zdravým vývojom dieťaťa. Oveľa ťažšie je dlhodobo si udržať hmotnosť. Často je práve to kameňom úrazu. Existuje mnoho dôvodov, prečo sa to môže stať, a nie všetky sú dôvodom na obavy.

Príčiny mesačného nepriberania u ročného dieťaťa

Ročné deti sú zvyčajne veľmi aktívne. Začínajú chodiť, objavovať svet a ich energetický výdaj sa výrazne zvyšuje. Táto zvýšená aktivita môže viesť k tomu, že dieťa spáli viac kalórií, ako prijme, čo sa môže prejaviť ako zastavenie priberania na váhe alebo dokonca mierny úbytok hmotnosti.

V tomto veku sa deti stávajú vyberavejšími v jedle. Môžu odmietať určité potraviny, jesť menšie porcie alebo mať dni, kedy jedia veľmi málo. Konzumácia výživných potravín a aktívny životný štýl sú veľmi dôležité pre zdravé chudnutie a znižovanie prebytočného brušného tuku. Práve ten je podľa Harvard Health Publishing pre zdravie toxický. Ako sa uvádza na eatthis.com, ak je ho priveľa, spôsobuje množstvo zdravotných problémov, ako je cukrovka 2. Brušný, teda viscerálny tuk, sa nachádza hlboko v brušnej dutine. Nie je ľahké sa ho zbaviť.

Bežné detské choroby, ako sú prechladnutie, chrípka, hnačka alebo zvracanie, môžu dočasne znížiť chuť do jedla a viesť k úbytku hmotnosti.

Niektoré deti môžu mať problémy s trávením, ako je intolerancia na niektoré potraviny (napr. laktóza) alebo alergie, ktoré im bránia správne absorbovať živiny z potravy. To môže viesť k nedostatočnému priberaniu na váhe.

Dostatok spánku je dôležitý pre správny rast a vývoj dieťaťa. Nedostatok spánku môže ovplyvniť chuť do jedla a metabolizmus, čo môže mať vplyv na priberanie na váhe.

Genetika zohráva úlohu v raste a vývoji dieťaťa. Ak sú rodičia štíhli, je pravdepodobné, že aj dieťa bude mať tendenciu byť štíhlejšie. Je však nutné si nastaviť také ciele, ktoré dokážete splniť.

Proces chudnutia môže mnohým ľuďom často spôsobiť pocit viny, najmä, ak ide o prísnu diétu alebo plán stravovania s veľkými obmedzeniami. Keďže takýto spôsob stravy nie je trvalo udržateľný, môžu sa cítiť previnilo, ak diétu porušia, alebo priberú nejaké to kilo navyše. Hlad, odolávanie pochúťkam, mrzutosť z odriekania. Tieto pocity sú na mieste a sú úplne v poriadku. Sú súčasťou zdravého chudnutia. Aj keď vyjsť zo svojej komfortnej zóny a osvojiť si nové návyky môže byť prospešné pre zdravie, je dôležité počúvať telo a lepšie pochopiť svoje vlastné hranice.

Ahojte mamičky, mám 15,5 mesačné dieťatko. Už cca pol roka chodíme na vyšetrenia na endokrinológiu. Má zvýšené rastové hormóny, cca. každé 2 týždne jej odoberajú krv robia rôzne vyšetrenia, liečba zatiaľ žiadna. Moje dieťatko už má fóbiu z lekárov ani nevojdeme do vestibulu a začne veľmi plakať až kým neodídeme. Neviem či už som krkavčia mať ale už ju nechcem dávať dookola testovať. Ešte máme ísť na genetické vyšetrenie a asi aj byť hospitalizovaný aby jej urobili hĺbkové čistenie. Chcela by som vedieť ak už odmietneme ďalšie vyšetrenia budem zlá matka ktorá nedala dopodrobna vyšetriť svoje dieťa. Dosť ma bolí keď ju vidím a cítim ako sa chudatenko moje bojí.

Ako postupovať, ak dieťa nepriberá

Pravidelne sledujte váhu svojho dieťaťa a porovnávajte ju s rastovými krivkami, ktoré poskytuje pediater. Tieto krivky vám pomôžu zistiť, či dieťa rastie primerane svojmu veku.

Uistite sa, že dieťa dostáva vyváženú stravu bohatú na živiny. Strava by mala obsahovať dostatok bielkovín, sacharidov, tukov, vitamínov a minerálov. Podľa štúdie publikovanej v Nutrients, existuje pozitívny vzťah medzi zvýšeným príjmom zeleniny a zníženým rizikom priberania alebo obezity.

Ak dieťa odmieta jesť veľké porcie, ponúkajte mu častejšie menšie porcie jedla počas dňa. To môže pomôcť zvýšiť celkový príjem kalórií. Dbať na dostatočný príjem ovocia a zeleniny v strave je dôležité pre viaceré aspekty zdravia. Napríklad vláknina, ktorá sa v nich nachádza, vám pomáha udržať si zdravú hmotnosť, znižuje pravdepodobnosť vzniku cukrovky a srdcových chorôb a zabraňuje zápche.

Sladkosti a sladené nápoje chutia skvele, ale ich konzumácia neprináša nič dobré. Ich nadmerná konzumácia spôsobuje ukladanie tuku okolo brucha, ale aj srdca. Namiesto toho ponúkajte dieťaťu zdravé alternatívy, ako sú ovocie, zelenina alebo jogurt.

Ak máte obavy, poraďte sa s pediatrom.

V prípade potreby môže pediater odporučiť návštevu dietológa, ktorý vám pomôže zostaviť individuálny stravovací plán pre vaše dieťa.

Diagnostika porúch autistického spektra (PAS)

Niektorí rodičia k nám prichádzajú na základe doporučení lekárov, špecialistov alebo iných odborníkov. Klienti a klientky majú možnosť u nás absolvovať diagnostiku PAS, ktorá pozostáva z troch stretnutí. Prvé stretnutie rodičia absolvujú so psychológom/psychologičkou pre účely získania kompletných anamnestických informácií. Ďalšie dve stretnutia pozostávajú z priamej práce psychológa a špeciálneho pedagóga s klientom. Jeho súčasťou je aj oboznámenie rodiča so závermi vyšetrenia a poskytnutie ďalších odporúčaní. Výsledkom je správa z diagnostického vyšetrenia, ktorú majú možnosť rodičia prekonzultovať s našimi odborníkmi, ktorí diagnostiku vykonali. Následne v závislosti od kapacity a požiadavky klienta (v prípade dospelých klientov), či zákonného zástupcu môžu byť zaradení do terapeutickej intervencie. Terapie vykonávajú naši odborní zamestnanci, ktorými sú psychológovia, špeciálni pedagógovia, liečební pedagógovia a sociálni pracovníci. V závislosti od našich odborných zamestnancov, ich vzdelania a zamerania aj naše terapie sú rôznorodé, čiže každý klient, rodič si môže zvoliť prístup, metódu, ktorá im je bližšia. Tu sa však naša práca nekončí. Ponúkame aj rediagnostické vyšetrenie s cieľom posúdiť aktuálny stav klienta pre účely školských a iných zariadení a odporúčania ďalšej starostlivosti. V rámci vyšetrení ponúkame našim klientom aj možnosť vyšetrenia intelektu. Okrem vyššie spomenutých služieb vypracovávame aj špeciálno-pedagogické odporúčania pre školu (posúdenie aktuálneho stavu, školských zručností, podkladov k IVP), posudky pre ÚPSVaR.

Kam sa obrátiť pri podozrení na PAS

Pri podozrení na PAS u dieťatka sa rodičia môžu obrátiť aj na naše zariadenie - Centrum poradenstva a prevencie (pred 1.januárom 2023 sme sa volali Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie). Vieme poskytnúť diagnostiku a poradenstvo rodičom, tiež pre potreby školy alebo škôlky vypracovávame odporúčania do výchovno-vzdelávacieho procesu, napr. odporúčanie vzdelávať dieťa/žiaka/žiačku formou školskej integrácie, účasť asistenta učiteľa a podobne v závislosti od potrieb dieťaťa. Nakoľko je problematika autistického spektra niekedy náročnejšia, v takých prípadoch spolupracujeme aj s inými zariadeniami, ktoré sa na PAS vyslovene špecializujú, napr. Špecializované centrá poradenstva a prevencie, tiež odborníkov a odborníčky z radu klinických psychológov a psychologičiek a podobne. Rodičom poskytneme všetky kontakty.

Zoznam najpoužívanejších skríningových a diagnostických nástrojov pre deti s PAS

Nižšie nájdete príklady skríningových a diagnostických nástrojov, ktoré bývajú najčastejšie používané pri diagnostike PAS:

Najpoužívanejšie skríningové dotazníky

• ADOS (Autism Diagnostic Observation Schedule) / ADOS-2: Obohatený o tzv. batoľaciu formu (pre deti s menej ako 30 mesiacmi veku). Ide o diagnostický nástroj určený pre každého s podozrením na poruchu autistického spektra. Je to semištruktúrované vyšetrenie, kedy sa v rámci presne definovaných aktivít hodnotí fungovanie dieťaťa najmä v oblasti sociálnej interakcie a komunikácie.
• ADI-R (Autism Diagnostic Interview - Revised): Považovaný za jednu z najlepšie overených metód založenú na semištruktúrovanom rozhovore s rodičmi dieťaťa, hodnotí sa sociálna interakcia, komunikácia, správanie s opakujúcimi sa stereotypnými tendenciami.
• CHAT (Checklist for Autism in Toddlers): Autistické správanie u batoliat (modifikované: M-CHAT-R/F - F znamená dotazník nasledujúci po R dotazníku ak ste vyšli pozitívni, ide o skríningovú metódu).
• CARS (Childhood Autism Rating Scale): Posudzovacia škála na vyhodnotenie detského autizmu. Hodnotia sa napr. vzťah k ľuďom, imitácia, emocionálne reakcie, motorika, používanie predmetov, hra, adaptácia na zmeny, zrakové a sluchové percepcie, čuchové, chuťové a hmatové zmysly, verbálna aj neverbálna komunikácia, strach a nervozita, úroveň aktivity, úroveň a konzistencia intelektových funkcií a celkový dojem.
• GADS skríningová škála alebo GARS (Gilliam Autism Rating Scale): Gilliamova škála autizmu (ďalší z vo svete najpoužívanejších nástrojov na zistenie PAS).
• AQ Test: Kvocient autistického spektra (séria otázok hodnotiaca správanie a reakcie na predpokladané situácie).

Súčasťou komplexnej diagnostiky však budú aj iné veci, napr. vyplnenie anamnestického dotazníka, zhodnotenie vývinovej úrovne, resp. intelektu dieťaťa a podobne.

Výživa detí a energetický príjem

Každý rodič sa snaží dať svojmu dieťaťu to najlepšie a to by malo platiť aj v oblasti stravovania. Na to, aby mohli deti fungovať v škole či doma, potrebujú energiu, ktorá je získavaná z potravín. Pre denný príjem energie neexistuje všeobecný vzorec, avšak platí, že pri jej stanovovaní treba zohľadniť vek dieťaťa, stupeň rastu, vykonávanú pohybovú aktivitu a ďalšie dôležité faktory.

Ak predsa len potrebujete nejaké pravidlo, tak vo všeobecnosti platí, že 6-ročné dieťa potrebuje na 1 kg váhy 80 kcal, 10-ročné 65 kcal/1 kg a 15-ročné 50 kcal/1 kg. Energiu, samozrejme, získava z makroživín, ktorými sú bielkoviny, tuky a sacharidy.

V jedálničku dieťaťa vo veku 3 - 14 rokov by mali bielkoviny tvoriť cca 15 % denného príjmu energie. Pri deťoch je obzvlášť dôležité dbať na konzumáciu esenciálnych aminokyselín, ktoré si naše telo nevie vytvoriť, a sú kľúčové pre rast a vývoj. Z toho vyplýva, že veľmi dôležitý je prísun kvalitných proteínov. Za kvalitné zdroje proteínov sú považované hlavne potraviny živočíšneho pôvodu, aj keď pri dostatku vedomostí sa dá príjem bielkovín, vrátane všetkých esenciálnych aminokyselín, pokryť aj rastlinnou stravou.

Ďalšou kľúčovou živinou v jedálničku dieťaťa sú tuky. Predstavujú zdroj energie a takisto sa podieľajú na mnohých telesných procesoch. Zo živočíšnych zdrojov preferujte chudšie mäso (kvalitné kuracie, morčacie), ryby a vajíčka. Z mliečnych výrobkov sú vhodné fermentované produkty, ktoré obsahujú cenné probiotiká, alebo polotučné mliečne výrobky.

Sacharidy sú hlavným zdrojom energie, teda tvoria minimálne 55 % celkového energetického príjmu dieťaťa. Aj v strave vašej ratolesti by mali prevládať komplexné sacharidy v podobe celých zŕn, celozrnných produktov (chlieb, pečivo, cestoviny), strukovín a zeleniny. Čo sa týka rýchlych cukrov, ideálne je ovocie, pretože obsahuje nielen ovocné cukry, ale aj vitamíny, minerály, stopové prvky, vlákninu a antioxidanty.

Pre dieťa je veľmi dôležitý dostatočný prísun vitamínov a minerálov prostredníctvom pestrej a vyváženej stravy. Potrebné je zabezpečiť primerané množstvá vitamínov rozpustných vo vode (vitamíny skupiny B, vitamín C), ale aj v tukoch (A, D, E, K), pričom tie rozpustné vo vode vie ľudské telo pri nadbytočnom príjme vylúčiť.

Pohyb a výchova

Pravidelný pohyb rozvíja deti nielen po telesnej, ale aj duševnej stránke. Vzťah dnešných detí k športu je rôznorodý.

Ahojte maminky, neviete mi poradiť. V júni bude mať syn 6 rokov a váži 35kg. Vylúčili sme mu sladkosti, sirupovu vodu, obmedzili porcie, chodí pešo do škôlky, na tanečnú, po schodoch, na kolobežke, po 2 týždňoch sme ho odvážili a on neschudol, ale pribral ďalšie 2 kila. Neviete, či to mám radšej riešiť s doktorkou, či náhodou nemá niečo so štítnou žľazou alebo niečo? Už mi aj vravel, že nejaké deti sa mu smiali, že je tucko, ďalší chlapček sa mu smial, že nevie vyliezť ani len na múrik a dosť ma to trápi, lebo zovšadiaľ len počúvame aký je. Priateľ hovorí, že aj on bol taký, že z toho vyrastie, ale nechceme zase nič podceniť.

O čom je pozitívna disciplína

“Odkiaľ sme prišli na tú bláznivú myšlienku, že na to, aby sa deti správali dobre, sa musia najprv cítiť zle?” pýta sa vo svojej knihe autorka Jane Nelsonová. Hovorí o tom, že pri výchove často používame negatívne prostriedky, ako ponižovanie, zastrašovanie alebo bolesť. Vyhrážame sa deťom, že ak sa nebudú správať podľa našich predstáv, tak bude nasledovať trest. Ak vyhrážky nefungujú, gradujeme. Tresty robíme tvrdšími a tvrdšími, len aby fungovali a aby sa deti zľakli. Občas im povieme, že odídeme, ak nebudú poslúchať. A niekedy ich ponížime tak, že sa neskutočne hanbia, a ten pocit hanby sa s nimi vlečie ešte dlho. Pozitívna disciplína hovorí o spôsoboch, ako s deťmi komunikovať slušne. Nie nechať ich zdivočieť a skákať všetkým okolo seba po hlave, pretože deti si musia uvedomiť, že nie sú na svete sami, že aj ostatní ľudia (nás rodičov nevynímajúc) majú svoje potreby a že nie sú centrom tohto vesmíru. Ale to sa nevylučuje so slušnou komunikáciou. Deti treba rešpektovať ako ľudské bytosti a vyžadovať od nich, aby ony rešpektovali nás ako ľudské bytosti.

Päť bodov, ako komunikovať bez kriku

Za každým nevhodným správaním nasledujú dôsledky. Samozrejme, my dospelí tiež musíme trpieť následky svojho konania. Lenže tie dôsledky by mali dávať zmysel a nemali by byť plné ponižovania a bolesti. Ako ich teda nastavovať?

1. S rešpektom. Ak chceme dieťaťu odkomunikovať, aké dôsledky bude mať jeho správanie, mali by sme to robiť pokojne, bez kriku. V hneve je to ťažké, preto sa treba najprv upokojiť. Môžete aj odísť z miestnosti, dopriať si čas, aby ste si uvedomili, že vy ste v tomto vzťahu dospelý človek, nie to dieťa, ktoré ešte vývojovo nie je zrelé zvládať stresové situácie. Potom sa môžete vrátiť a povedať: “Poďme sa porozprávať o tom, čo sa stalo.” Alebo: “Všimla som si, že v poslednej dobe máme ťažkosti s dodržiavaním pravidiel o používaní technológií.” A diskusia začala.
2. Dôsledok má súvisieť s nevhodným správaním. Ak dieťa nerešpektuje pravidlo o nepoužívaní mobilu počas večere, tak prirodzeným dôsledkom je, že mu mobil na pár dní vezmete. Ale zakázať mu ísť na kamarátovu narodeninovú oslavu je úplne mimo a je to nefér. Ak malé dieťa odmieta večerať, tak dôsledok je úplne zrejmý - bude hladné. Ale je nefér vziať mu za to hračky. Nebojte sa, dieťa nezomrie od hladu, ak jeden deň nebude večerať. Oznámte to ale slušne: “Toto je naša dnešná večera. Ak nechceš jesť, v poriadku, ale nič iné nemáme a musíš vydržať do raňajok.” Keď bude nariekať, že je hladné, vyhnite sa hodnoteniu: “Ja som ti to hovorila.” To nemá zmysel. Radšej takto: “Rozumiem ti, aj ja by som bola hladná, keby som nevečerala. Ale som presvedčená, že to vydržíš.”
3. Dôsledok má byť rozumný. Napríklad časovo - ak tínedžer prekročí dohodnutý čas na playstation o pol hodinu, tak mu ju nezabavíte na pol roka, ale na pár dní.
4. Dohodnutý vopred. Toto je to najdôležitejšie. Dieťa musí vopred vedieť, aký dôsledok ho čaká. Nie je fér si to vymyslieť za behu. Takže tínedžer má vedieť, koľko času môže stráviť za počítačom. Ak to prekročí, vie, že chyba je na jeho strane, hoci možno na vás aj tak bude kričať, že je to nefér. Nebojte sa, raz si uvedomí, že to bolo skutočne fér. Dieťa musí vedieť, že medzi hlavnými jedlami sa nesnackuje a ak nezje obed, musí vydržať do ďalšieho jedla. Vie to napríklad preto, lebo to jednak poviete nahlas, a jednak je to pravidlo, ktoré platí vždy bez výnimiek.
5. Nechajte ho to zopakovať. Samozrejme, dostanete sa do situácie, kedy musíte zaviesť nové pravidlo. Ale ako sme si povedali, nerobte to v hneve, ale s chladnou hlavou, a povedzte pravidlo narovinu aj s dôsledkami. “Všimla som si, že v poslednej dobe nedávaš špinavú bielizeň do koša, ale nechávaš ju rozhádzanú. Ak ju tam nedáš, neoperieme ju a nebudeš si mať čo obliecť. Rozumieš?” Dieťa odpovie, ale vy idete ďalej: “Môžeš mi zopakovať, na čom sme sa práve dohodli?” Ak zopakuje, máte verbálnu dohodu, ktorá platí.

Pár poznámok na záver:

• Nepoužívajte slová “nikdy” a “vždy”. Dieťa vás prestane počúvať. Vžite sa do jeho kože, ako sa cítite vy, keď vás niekto obviňuje, že nikdy niečo nerobíte, a pritom ste možno len dvakrát zabudli.
• Myslite na to, že nie je vaša povinnosť zabezpečiť dieťaťu playstation alebo mobil, je to privilégium vášho dieťaťa, ktoré dostane, ak je na to dostatočne zrelé, teda ak vie dodržiavať vopred stanovené pravidlá. Takže mu môžete vziať mobil, ak to urobíte slušne a vtedy, keď dieťa nedodržiava vopred stanovené pravidlá.
• Ak myslíte teraz na jedlo, áno, to dieťaťu musíte zabezpečiť. Ale nemusíte ho nútiť a tlačiť do neho ako do kačice chovanej na pečeň. Ak jeden deň nechce, tak nechce. Samozrejme, že ak vám niekoľko dní odmieta jesť, tak máte problém, ale to je už na lekára.
• Ak odmieta zopakovať pravidlo, očividne nie je dostatočne zrelé na to, aby toto pravidlo preň platilo, takže nebude mať žiadne pravidlo a žiadne privilégium. Ak nechce pristúpiť na časové obmedzenie počítača, nebude ho používať vôbec.
• Ak ho zopakuje, nezabudnite povedať: “Povedali sme si pravidlo, dohodli sme sa na ňom a už ho nebudem opakovať. Do budúcnosti je na tebe, aby si si ho pamätal/pamätala a správal/správala sa podľa toho, inak vieš, aké sú dôsledky. Môžeš mi zopakovať dôsledky, prosím?”
• Ak máte verbálnu dohodu a dieťa pravidlo poruší, musíte aplikovať dohodnuté dôsledky. Nemôžete dať výnimku. “Vidím, že si sa rozhodol stratiť svoje privilégium na televíziu. Som presvedčená, že nabudúce urobíš lepšie rozhodnutie.” Vybavené.
• Hlavne, a toto treba podčiarknuť, dieťa neponižujte a nechajte ho z toho vyjsť s úctou a hrdosťou. Pretože byť férový neznamená ustupovať a neaplikovať dôsledky, to tak v živote nefunguje.

Nezvládnuteľné dieťa: Pohľad psychologičky

Vaše dieťa neposlúcha, nerešpektuje príkazy, sťažujú sa naň učiteľky? Kladiete si otázku, prečo práve vy máte nezvládnuteľné dieťa? Uznávaná psychologička Eva Reichelová prezradila, do akej miery môžu za správanie svojich detí rodičia.

Je to iba môj pocit, alebo počet rodičov, ktorí sa na svoje deti sťažujú, že sú nezvládnuteľné, stúpa? Skutočne v súčasnosti pribúda počet rodičov, ktorí sa pri výchove svojich detí cítia úplne výchovne bezmocní, nešťastní a nevedia, čo majú robiť. Niekedy mám pocit, že ich otázka: „Čo mám robiť?“ je primárnou požiadavkou smerovanou na prácu detských psychológov. Zachytávam v nej zlosť rodičov, ich pocity viny, sklamanie, bezradnosť a potrebu nanovo sa zblížiť so svojím dieťaťom a prežívať vzájomnú radosť. Žiaľ, často to vyzerá tak, že dlho pozorne počúvam o tom, aké je ich dieťa zlé, lebo si robí, čo chce, lebo naň neplatia žiadne tresty, odmieta počúvnuť a môžem popísať celé strany o tom, v akých bežných životných situáciách a vo vzťahovom správaní unikajú požiadavkám svojich rodičov. Rodičia majú pocit, že strácajú všetky výchovné kompetencie dobrého rodiča. Prídu a čakajú malý zázrak, ktorý vyrieši ich výchovné problémy.

Čo vlastne v praxi znamená „nezvládnuteľné“ dieťa? Pred chvíľou z ambulancie odišla matka s dieťaťom, ktoré už nastúpilo do ZŠ. Chlapec nebol ochotný ani na chvíľu urobiť to, čo od neho chcela, a pritom išlo o jednoduché požiadavky: „Tu si sadni“, „Neváľaj sa po zemi“, „Prestaň kričať“, „Skús neskákať s topánkami po sedačke...“ Už vám musí byť jasné, že ani psychológ nemá vo svojej výbave čarovnú formulku na to, aby sa s ním dieťa napríklad len hralo. Chlapec nebol ochotný vybrať si hrové podnety, ktoré by sa mu páčili, alebo niečo čmárať na papier spôsobom, ktorý by si sám zvolil. Neustále svojím správaním obsadzoval vzťahový priestor spôsobom, ktorý patrí malému dieťaťu, ale nie školákovi, ktorý je skutočne telesne zdravý a normálne inteligentný. Rodičia ani pedagógovia tohto chlapca výchovne nezvládajú. V duchu si zaznamenávam moju súkromnú diagnózu „robí si, čo chce“. Toto je extrém, keď tento chlapec nie je spôsobilý robiť to, čo sa od neho žiada. Nevyužíva svoje vnútorné možnosti ani svoju detskú múdrosť na to, aby sa vývinovo posúval. Nezvládnuteľné dieťa z odborného pohľadu znamená, že nie je vývinovo zrelé. Dieťa sa naozaj nemá dobre, nie je spokojné, neprežíva radosť, nevie byť bezstarostné, často sa scvrkáva len na určitý svoj program, ktorým dookola prejavuje svoje vedomé a nevedomé potreby. Pýtam sa rodiča, aké by vaše dieťa bolo, keby počúvalo?

Babky hovoria, že dnešné deti si toho k dospelým môžu dovoliť oveľa viac, než si mohli oni, pedagógovia zase, že kedysi deti v škole toľko nepapuľovali... Sú to len reči alebo je to tak, že hranice toho, čo deťom tolerujeme, sa posúvajú? Je to zložitá otázka, nechcem ju len tak odbiť, že je to pravda. Myslím si, že dnešní rodičia to nemajú ľahké, pretože pre nich a ich deti sa otvára veľmi veľa možností a závisí len od nich, aby ich ponúkali svojim deťom v takej miere a takým spôsobom, aby sa deti mohli stále prejaviť, byť zvedavé, hravé a tvorivé.

Čím to je, že malé dieťa jednoducho nesplní to, o čo ho dospelý požiada? Zmenili sme sa my rodičia, sme menej prísni a dôslední v dodržiavaní pravidiel? Alebo je to dôsledok tejto doby? Často zvykneme vlastné výchovné zlyhanie zvaľovať na „túto“ dobu. Je pravda, že žijeme v mediálnej kultúre, ktorá prináša určité riziká, ale vždy závisí od osobnosti rodičov, ako vedia tieto nástrahy precediť do vzťahového kontaktu so svojimi deťmi. Vždy ma rozladí situácia, keď sa stanem svedkom toho, ako rodičia nahrádzajú svoje „živé“ správanie k dieťaťu mediálnymi obrazovkami. Dieťa sa celé hodiny hrá na svojom tablete a rodič ho vníma ako dobré a poslušné, ale je to len jeden malý príklad toho, ako rodič výchovne spohodlnie a nahradí živú emočnú výmenu neosobnými obrazovkami. Ale nechcem zdôrazniť, že to je tá jediná príčina v našej spoločnosti, ktorá súvisí s nárastom počtu nezvládnuteľných detí. Dieťa nesplní požiadavky dospelého len preto, že je závislé od svojho počítača. Je to zložitejší problém. Dieťa sa učí prispôsobiť tomu, čo sa od neho chce, od raného veku (prvé začiatky sú medzi prvým a druhým rokom veku) v rámci tzv. separačno-individuačného procesu, keď si najprv vývinovo uvedomí svoju autonómiu a vlastné ego, potom, samozrejme, skúša, čo si môže dovoliť, a začína narážať na takzvané superego, to znamená výchovné požiadavky svojich rodičov. Ak má dieťa vytvorený dôverný a bezpečný vzťah k rodičovi, je vnímavejšie k tomu, čo rodič chce, a začína tolerovať jeho požiadavky. Malé dieťa je potom poslušné, ak sa rodič najprv identifikuje s jeho potrebami, akceptuje ho a následne mu ponúkne svoje chcenie. Keby som to mala veľmi jednoducho povedať, vyznelo by to tak, že rodičia potrebujú byť najprv citliví voči vývinovým potrebám svojich detí a v láskyplnom prostredí ich potom učiť poslušnosti.

Opäť máme pred sebou zložitú otázku, na ktorú niet jednoznačnej odpovede. Veľa sa hovorí, aké následky môže mať mediálnosť a neosobnosť tejto doby na naše deti, ale vlastne nič nemáme jasne pomenované. Niekedy si poviem, na čo čakáme, čo sa musí stať, aby sme mali jednoznačnejší postoj, napríklad k takému faktu, koľko hodín denne môžu deti tráviť pri počítačových hrách. Vidíte mladých ľudí, ktorí sedia vedľa seba, ale sú vnímaví len voči tomu, čo sa odohráva na ich displeji. Vo svojej práci sa stretávam aj s rozvinutou závislosťou od počítačových hier. Ale stále si myslím, že zdravý ľudský rozum zvíťazí. Rodičia sa začínajú zaujímať o možné následky takto tráveného času, hľadajú možnosti, ako sa deťom venovať a emočne sa približovať.

Počula som takú myšlienku, že teraz vládne svetu „kult dieťaťa“, ofukujeme ich, vymýšľame množstvo krúžkov, riešime ich stravu aj prášok na pranie, v ktorom im perieme... Čo si o tom myslíš? Myslím, že máš celkom pravdu, že existuje určitý „pomyselný“ kult dieťaťa. Dieťa v mysli rodičov zaberá veľmi veľký priestor a rodičia sa upnú na uspokojovanie potrebných, ale aj nezmyselných nárokov a požiadaviek svojho dieťaťa. Rodičia postavia dieťa na piedestál, ale stáva sa, že skôr presadzujú vlastnú subjektivitu a vlastné chcenie do výchovy. Navonok vyzerajú ako veľmi starostliví a dobrí rodičia, ale nechávajú dieťaťu veľmi malý priestor na to, aby sa samo rozhodovalo, aby malo možnosť kontaktovať sa s vlastným chcením a vlastnou vôľou, a nie len sa nechalo viesť svojimi extrémne starostlivými a zabezpečujúcimi rodičmi. V súčasnosti som sa začala venovať mladej žene, ktorá prišla s ťažkými úzkostnými stavmi. Pyšne mi rozprávala o svojich obetavých rodičoch, ktorí ju všade vozili, zo školy ju brali na krúžky, ktoré jej vybrali, potom sa s ňou učili. Pýtala som sa jej, na čo si najradšej spomína, ale nevedela si spomenúť na žiadnu svoju hračku alebo aktivitu, keď by sa cítila spontánna, prirodzene hravá a radostná. Bola pochválená za dobré známky a jazykové znalosti, ale teraz pred ukončením štúdia začala byť úzkostná, lebo sa zľakla reality a otvorených možností, ktoré jej život ponúka. Hovorí, že by sa najradšej vrátila do čias, keď o ničom nemusela rozhodovať. Na tomto príklade môžeme sledovať, ako prílišná zaujatosť dieťaťom obsadí jeho vnútornú realitu, a dieťa potom môže mať strach rozhodovať samo za seba a je úzkostné, ak má vstúpiť samostatne do života. Som rada, ak si rodičia vážia svoje dieťa, ak sa mu venujú, tešia sa z jeho vývinových prejavov, ale vždy mám na mysli slová britského psychoanalytika Donalda Winnicotta, ktorý opakovane tvrdil, že „len dosť dobrá mama“ má emočne zdravé dieťa. Každé dieťa je spôsobilé počúvať a tolerovať to, čo od neho chce dospelý partner, ak je medzi dieťaťom a dospelým vytvorená bezpečná a dôverná citová väzba. Zdravo citovo naviazané dieťa je spôsobilé prispôsobiť sa a prijať hranice bez zlosti a bez strachu. Samozrejme, sú vývinové obdobia, keď súčasťou separačného procesu je snaha presadzovať vlastnú vôľu a odmietať hranice, ktoré rodič definuje. Ak rodič akceptuje tieto vývinové snahy dieťaťa, potom aj emočne kritické obdobie (napríklad obdobie vzdoru) ostane bez následkov a dieťa si vytvorí žiaduci vzťah s realitou a naučí sa tolerovať potreby najbližších.

Deti sa cítia bezpečne, ak majú pevne stanovené hranice. Vysvetlíte mi toto tvrdenie? Stále tvrdím, že ak deti majú zdravo stanovené hranice, ktoré korešpondujú s ich vekom a vývinovými možnosťami, dieťa získava možnosť zdravej separácie, viac dôveruje svojim snaženiam a nadobúda zrelú slobodu. Benevolentní rodičia, ktorí dieťaťu všetko dovolia, dieťaťu vlastne ubližujú, pretože napríklad malé dieťa nie je spôsobilé rozumne využívať všetky možnosti, ktoré táto sloboda umožňuje. Príliš veľká sloboda robí deti úzkostnejšími, nedovolí im zrelým spôsobom rozvíjať hravosť, detskú tvorivosť a múdrosť. Dieťa ostáva v akomsi veľkom otvorenom priestore, v ktorom sa jeho jedinečnosť stráca. Pamätám sa na chlapca s príliš benevolentnou výchovou, keď sa ma rodičia pýtali na to, prečo chce stále dookola počúvať rovnakú rozprávku o Jančekovi Palčekovi. V tom fantazijnom príbehu malý chlapček išiel do sveta a raz, keď sa plavil po mori, zhltla ho veľryba. On sa v jej bruchu cítil veľmi dobre a potom ho veľryba celého a živého vypľula. Dieťa fascinoval fakt, že ho ryba mohla zhltnúť, ale pritom ostal zachovaný a opäť tak mohol objavovať svet. Symbolicky tak stvárnil potrebu cítiť fyzickú blízkosť rodiča s určenými hranicami. Aj určité opakované rituály a stereotypy dieťa skôr chránia, než by mu ubližovali. Nevedomým spôsobom toto dieťa jasne naznačovalo, že potrebuje blízkosť a fyzické hranice svojej matky, aby si mohlo vychutnávať ostatný svet.

Dnes je úplne bežné, že už 5-ročné deti majú krúžky, učia sa jazyky, rodičia sa akoby aj v tomto pretekajú, chcú mať doma „superdeti“ a keď to ony nezvládajú, sú sklamaní. Prečo máme na ne také nároky? Rodičia chcú ísť s dobou, myslia si, že to, čo je úspešné a krásne, je aj hodnotné. Tešia sa, ak sú ich deti šikovné a rozvíjajú svoj talent, tešia sa z ich úspechov. Za riziko považujem len také rozhodnutia rodičov, keď silou-mocou pretláčajú to, čo oni sami chcú, a nevnímajú to, čo chce ich dieťa alebo čo by pre ich dieťa bolo prirodzené a skutočne obohacujúce. Akoby si niektorí rodičia cez úspech svojho dieťaťa kompenzovali vlastné frustrácie alebo to, čo mi sami veľakrát hovoria: „Viete, keď ja som nemal tie možnosti, nech moje dieťa má všetko.“ Nemôžem za rodičov rozhodovať, len upozorním na to, že každé dieťa potrebuje mať aj miesto a čas pre svoju hru, svoje aktivity a svoju fantáziu, aby v budúcnosti vedelo s radosťou a vedome rozvíjať svoje vnútorné možnosti.

Mám známu, ktorá zastáva „voľnú výchovu“, jej dieťa sa už v troch rokoch rozhodovalo, čo bude jesť, mohlo si obliecť, čo chcelo, a podobne. Dokonca v niektorých krajinách západnej Európy existujú škôlky, kam takéto deti chodia. Aký máš názor na takúto výchovu? Dnes sa môžeme stretnúť s rôznymi alternatívami, ktoré v zásade nevychádzajú zo zlých myšlienok, ale vždy som prekvapená z toho, ak rodič prestane mať vlastnú výchovnú intuíciu a empatické identifikovanie sa so svojím dieťaťom a hľadá akýsi štýl výchovy. Ani premyslený výchovný systém nikdy nemôže nahradiť citlivosť rodiča voči vlastnému dieťaťu. Keď sa ma rodič spýta, či sa má orientovať podľa princípov Adlerovej výchovy alebo voľnej výchovy, alebo sa má pýtať, aké knihy si má naštudovať, aby vedel vychovávať svoje dieťa, často si dovolím odpovedať: „Keď neviete, podľa akých výchovných princípov máte reagovať, reagujte podľa svojho srdca.“ Žiadna kniha nemôže nahradiť osobný a citlivý kontakt s vlastným dieťaťom. Mechanické plnenie výchovných postulátov znamená presadzovanie cudzej vôle a neidentifikovanie sa s potrebami vlastného dieťaťa. Žiadne trojročné dieťa nie je príliš zrelé, aby mohlo o sebe rozhodovať.

Veľa rodičov so svojimi deťmi behá po odborníkoch a zisťujú, či nemajú hyperaktivitu a ADHD. Hyperaktivita, ADHD a Aspergerov syndróm sú skutočne veľmi frekventované diagnózy a osobne ich považujem za klinické diagnózy, ktoré zastrešia mnoho psychických porúch, ktoré samy osebe len čiastočne súvisia s danou diagnózou a v mnohých klinických symptómoch sú pre rodičov nezrozumiteľné, ťažko uchopiteľné a rodičia sa cítia výchovne bezmocní.

V čom vidíš najväčší problém tejto doby pri výchove malých detí? Kde robíme najväčšiu chybu? Nechcem, aby tento článok vyznel negatívne s veľmi kritickým postojom k dnešnej výchove malých detí, pretože väčšina rodičov bez väčších neistôt a problémov sa stáva dobrými rodičmi a ponúkajú deťom ozajstné detstvo. To, čo by som chcela pripomenúť, vyplýva z mojej klinickej praxe, keď za mnou chodia rodičia detí, ktoré už majú určitý emočný problém. A tu by som si mohla dovoliť vypichnúť určitú chybu v správaní rodičov k deťom, keď nie sú ochotní alebo nevedia byť „duchom prítomní“ pri starostlivosti a výchove svojho dieťaťa. Myslím, že sa už opakujem. Hovorili sme o tom, aké je dôležité, aby sa rodič identifikoval s potrebami svojho dieťaťa, a stále mám na mysli jeden dôležitý vzťahový fenomén, aby sa rodič nikdy nevzdal osobného kontaktu s dieťaťom, aby vedel vypnúť a skutočne vnímal, čo jeho dieťa cíti a čo robí. To žiaduce a terapeutické „duchom prítomný“. Výchovnú nezvládnuteľnosť považujem za výkrik dieťaťa do prázdna, za provokáciu a hlučné a neutíšiteľné hľadanie blízkosti rodičovskej osoby.

Ahojte babky. Neviem, či už bola takáto téma otvorená, ale nejde search a už nechcem čakať. Môj malý má 11 mesiacov a váži len 6,60kg. Viem, že by mal vážiť viac. Rastie ok aj všetko robí, čo by mal. Už sa púšťa aj chodiť pomaličky. Má intoleranciu na mlieko a muku. Má špeciálne mliečko a teraz som zohnala aj špeciálny chlebík a múku. A s papkaním je tiež vyberavý a nespapá veľa. Taktiež má málo železa v krvi. Doktory sa nevedia dohodnúť na tom, prečo nepriberá pekne. Napíšte mi ak máte podobný problém.

tags: #5 #rocne #dieta #rok #nepripbera