Hysterický plač u detí, najmä v období okolo ôsmich mesiacov, môže byť pre rodičov veľmi znepokojujúci. Je dôležité pochopiť, že takéto prejavy sú často súčasťou prirodzeného vývoja dieťaťa a nie sú znakom zlej výchovy alebo problémov s dieťaťom samotným. V tomto článku sa pozrieme na možné príčiny hysterického plaču, ako mu predchádzať a ako ho čo najefektívnejšie zvládnuť.
Čo sa skrýva za hysterickým plačom?
Hysterické záchvaty plaču u detí, najmä v ranom veku, môžu mať viacero príčin. Jednou z nich je aj separačná úzkosť, ktorá sa prvýkrát vo zvýšenej miere objavuje okolo 8-10 mesiaca života, často spolu so stavaním sa a štvornožkovaním. Je to prirodzený míľnik, ktorým si prejde každé bábätko. Neexistuje čarovný trik, ktorý by dieťaťu nechal zmiznúť túto úzkosť.
Ďalšou častou príčinou sú prejavy obdobia vzdoru. Hoci sa prvé obdobie vzdoru typicky objavuje v priebehu 13. - 36. mesiaca života, jeho prejavy môžu byť badateľné aj skôr. Vzdorovité správanie u detí rôzne začína i rôzne končí a odlišný je aj jeho priebeh. Najlogickejším vysvetlením pre hysterické záchvaty je práve obdobie vzdoru, pre ktoré sú takéto prejavy typické. Vzdorovité obdobie nie je doménou zlých, neposlušných a nevychovaných detí. „Prvá puberta“ je prirodzeným javom, ktorý sa vo vývoji dieťaťa objavuje. Súvisí to s hormonálnymi zmenami, ale tiež s intelektuálnym, emocionálnym, psychickým a sociálnym vývinom. Snahou dieťaťa je presadiť svoju vôľu, a to za každú cenu.
Dôvodom hysterických prejavov, kriku, plaču a hádzania sa o zem je, že dieťa nedokáže ovládať a vyjadriť svoje emócie. V prvom období vzdoru je ťažké pre dieťa pochopiť, že niečo musí rešpektovať a nedokáže chápať ani pocity iných ľudí. Jeho emočný vývoj nie je natoľko zrelý, aby to vyjadrilo inak než hnevom. Týmto spôsobom uvoľní svoju frustráciu a verí, že dosiahne to, čo chce. Odmietanie lásky rodičov, nepochopenie a hnev musia rodičia do určitej miery akceptovať.
Okrem typických záchvatov, ktoré súvisia s obdobím vzdoru, sa záchvat plaču môže objaviť aj z iných dôvodov. Podstatné je, aby rodičia prišli na to, prečo dieťa bez „zjavného“ dôvodu plače či kričí. U batoliat môže byť niekedy náročné vyhovieť ich potrebám - požiadavkám a práve tu môže byť ukrytý spúšťač takéhoto správania. Časté záchvaty plaču sú spojené s hladom, únavou alebo napríklad s chorobou. Takéto impulzy môžu byť často veľmi nenápadné, no dieťa vyjadrí svoju nespokojnosť veľmi emocionálne.
V niektorých prípadoch môže byť plač spojený aj s problémami pri dojčení alebo s prechodom na tuhú stravu. Napríklad dieťa, ktoré prekonalo dojčenský štrajk kvôli zníženej tvorbe mlieka, môže mať stále isté obavy. Ak matka ponúka prsník a dieťa ho odťahuje, môže sa neskôr dostaviť hysterický plač. Toto správanie môže byť prejavom štrajku v inej forme.
Ďalším faktorom môže byť aj narušený spánkový cyklus. Nekontrolovateľné záchvaty plaču u detí v noci či pred spaním často sú dôsledkom nevhodného spánkového rituálu. Problémy so spánkom či zaspávaním sú často spôsobené nesprávne nastaveným spánkovým cyklom. Matky či oteckovia sami, v dobrej viere, často robia chybu v tom, že ak dieťa počas noci plače, v snahe rýchlo ho utíšiť ho vezmú do náručia a uspia ho. U dieťaťa sa týmto spôsobom vytvára v podvedomí reflex, na ktorý si ľahko zvykne. Následný hysterický plač pred spaním môže byť spôsobený práve tým, že spánkový cyklus dieťaťa je rozhádzaný a zároveň sa dieťa dožaduje toho, na čo si zvyklo.
Je tiež dôležité všímať si signály, ktoré dieťa vysiela. Už v rannom veku je dôležité zachovať pokoj a všímať si signály - zamračená tvár, trepanie rukami, kopanie nožičkami, mrkanie, žmúrenie, plač či stonanie. V neskoršom veku batoľaťa situácia nie je iná, ibaže prejavy dieťaťa sa zmenili a dieťa začína pociťovať, že má určitú moc a chce presadiť svoju vôľu.

Ako reagovať na hysterický plač?
Keď dieťa prežíva hysterický záchvat plaču, je dôležité zachovať pokoj. Rodič je pre dieťa stabilnou a pevnou kotvou v búrke emócií. V okamihu, ako sa nepodarí hysterickému záchvatu u dieťaťa predísť, je dôležité, aby rodič zachoval pokoj a zvolil správne riešenie. Iba tak sa podarí situáciu vyriešiť a rozrušené dieťa upokojiť.
Čo robiť:
- Zachovajte pokoj: Toto je najnáročnejšia časť pre všetkých rodičov, ale naozaj to funguje.
- Rešpektujte pocity dieťaťa: Aj keď nemôžete vyhovieť každej požiadavke, je dôležité dať dieťaťu najavo, že jeho pocity chápete. Napríklad: „Viem, že si naštvaný, že si nemôžeš dať ďalší keksík, ale tvoje brucho mi povedalo, že príliš veľa cukru ho bolí.“
- Objatie: V momente záchvatu môžete dieťa objatím uchopiť a upokojiť ho. Aj napriek tomu, že by rev a plač pokračovali, dieťa bude tento akt vnímať pozitívne.
- Odpútanie pozornosti: Ak sa schyľuje k nervovému amoku, skúste poukázať na niečo iné, čo dieťa zaujme. Skúste pokojne aj grimasy alebo spievanie.
- Vysvetľovanie po záchvate: Vysvetľovanie môže začať až v okamihu, keď dieťa prekoná vrcholnú fázu hysterického záchvatu. V opačnom prípade to nemá žiadny význam. Dieťaťu dajte najavo, že jeho hnev chápete a že hnev je normálny, ale spôsob, akým chce svoje dosiahnuť, je nesprávny.
- Upokojujúce prostredie: Ak sa scéna odohráva na verejnosti, dieťa objatím uchopte a odneste do súkromia, kde bude mať priestor sa upokojiť.
- Rutina: Vytvorte si rutinu s úkonmi, po ktorých bude vedieť, že v danom čase nasleduje vždy spánok. Rutina mu poskytuje pocit bezpečia a predvídateľnosti.
- Ponúknite na výber: Namiesto otvorených otázok a prísnych príkazov je dobré ponúknuť na výber z dvoch možností (ktoré vám obe prídu prijateľné).
Čo nerobiť:
- Nekričte na dieťa: Nesúťažte s dieťaťom v tom, kto vie kričať hlasnejšie. To prebiehajúci záchvat hnevu len zhorší.
- Nenapodobňujte dieťa: Napodobňovanie dieťaťa vedie k tomu, že sa dieťa cíti nepochopené. Dôležitá je empatia.
- Nenabáňajte dieťa k ústupkom: Nedovoľte, aby dieťa v záchvate hnevu ubližovalo ostatným.
- Nezanedbávajte dieťa: Neopúšťajte dieťa a neignorujte ho. Jediné, čo týmto dosiahnete, bude, že dieťa začne panikáriť.
- Netrestajte dieťa: Dieťa za vzdorovité správanie v žiadnom prípade netrestajte - aj tak to nepomôže.
- Nezavádzajte mu pocity viny: Nestrápňujte ho a nevysmievajte sa mu.

Prevencia hysterických záchvatov
Prevencia je často kľúčová. Ak už ste si s vaším dieťaťom nejakým tým hysterickým záchvatom prešli a viete, že takáto situácia hrozí, ideálna je prevencia a snaha takýmto situáciám predchádzať.
Ako predchádzať vzdoru a záchvatom:
- Upozornite vopred: Ak viete, že dieťa vykonáva určitú aktivitu alebo sa hrá, skúste ho dopredu upozorniť, že o 10 minút musí končiť, pretože musíte ísť z návštevy domov. Tým, že dieťaťu vystavíte okamžitú stopku a vytrhnete ho z jeho sveta hier, spustíte jeho vzdor, ktorý môže prepuknúť až do hysterického záchvatu.
- Vyhýbajte sa spúšťačom: Ak viete, že pri nákupe v obchodnom centre sa nevyhnete tomu, aby sa pred vstupom do hračkárstva nespustil záchvat plaču, snažte sa takýmto situáciám vyhýbať.
- Dostatočný spánok a jedlo: Sledovanie príznakov únavy a hladu je dôležité. Deti v tomto veku sa rýchlo stanú podráždenými, keď sú unavené alebo hladné.
- Stanovte si pravidlá: Definujte si pár jednoduchých pravidiel správania a popíšte, čo sa stane, ak deti tieto pravidlá porušia. Buďte dôslední.
- Vyhnite sa náhlym zmenám: Dajte dieťaťu včas a vopred vedieť, keď sa niečo zmení, prípadne kedy je čas ukončiť aktivitu.
- Podporujte samostatnosť: Dovoľte dieťaťu, aby sa v rámci svojich možností samo hralo a objavovalo.
- Zvýšte príjem potravy: V prípade, že máte podozrenie, že dieťa nie je dostatočne saturované, skúste ho kŕmiť väčším množstvom jedla a mnohokrát za deň s tým, že mu budete dávať rozličné kalorické potraviny, nielen zeleninu.
Webinár alebo video na tému:
Ako disciplinovať dieťa s poruchou opozičného vzdoru
V prípade, že máte obavy o vývoj vášho dieťaťa, napríklad ak sa v 8 mesiacoch neplazí a neštvornožkuje, je vhodné konzultovať to s pediatrom. Niekedy môže byť plač spojený aj s fyzickým diskomfortom, ktorý nie je na prvý pohľad zrejmý.
Pamätajte, že obdobie vzdoru je bežnou súčasťou vývoja dieťaťa a s láskou, trpezlivosťou a správnym prístupom ho môžete úspešne zvládnuť.