Pojem "striedavá osobná starostlivosť" je v Zákone o rodine od 1.7.2010 v paragrafe 24 odsek 2. a opisuje situáciu, keď sa o maloleté dieťa starajú obaja rodičia, hoci nežijú spolu v jednej domácnosti. Najčastejšie ide o rozvedených rodičov alebo o rodičov, ktorí síce neboli zosobášení, ale majú spoločné dieťa a rozišli sa. Rodičia sa starajú o dieťa striedavo, raz jeden rodič, potom druhý, znovu prvý, atď., preto názov striedavá starostlivosť. Vo výnimočných prípadoch sa rodičia starajú o dieťa spolu, napr. ak sú rozvedení, ale ešte žijú v jednej domácnosti.
Striedavá osobná starostlivosť o maloleté deti ako relatívne novú formu starostlivosti o deti v období po rozvode manželov či rozchode partnerov zaregistrovala pravdepodobne už väčšina rodičov. Predstavuje zabezpečenie práva dieťaťa na oboch rodičov aj v období, keď už rodičia spolu nežijú. Skupina rodičov, ktorí sa s touto formou stotožňujú, ale nie je až taká veľká. Niet sa čo čudovať, Slovensko je v svojej podstate krajina konzervatívna a tento druh starostlivosti poriadne nabúral naše ustálené názory na výchovu detí.
Striedavá osobná starostlivosť je starostlivosť, ktorú striedavo vykonávajú obaja rodičia dieťaťa. Neprivileguje iba jedného rodiča, ale dáva možnosť, aby sa na výchove dieťaťa rovnocenne podieľali obaja rodičia, aj keď sú medzi nimi narušené vzťahy a spolu žiť už nechcú. Na rozdiel od osobnej starostlivosti o dieťa, kde sa určí jeden rodič, ktorý bude mať dieťa v starostlivosti, pri striedavej starostlivosti sa dieťa zverí striedavo jednému a druhému rodičovi na presne určené opakované časové úseky. Časové úseky sa najčastejšie vymedzujú rovnocenne (napr. matka od 1. do 15. v kalendárnom mesiaci, otec od 16. do 30./31. v kalendárnom mesiaci), avšak je možnosť upraviť časové úseky starostlivosti o dieťa aj nerovnomerne, t.j. napr. 20 dní u matky, 10 dní u otca.
Musí byť dieťa rovnaký čas u otca aj u matky?
Zákon nedefinuje, ako dlho musí byť dieťa u rodiča, aby išlo o striedavú starostlivosť. Pomer starostlivosti oboch rodičov by sa mal blížiť k 50:50, avšak môže byť aj iný (60:40, 65:35, 70:30 a pod.). Zákon nedefinuje ani intervaly striedania. V praxi sa používajú rôzne intervaly - od jednodňových, cez dvojdňové, trojdňové, týždenné, dvojtýždenné, mesačné, až po ročné. Kratšie intervaly sú vhodnejšie pre mladšie deti, dlhšie intervaly pre staršie deti. Najdlhšie intervaly využívajú deti, ktorých rodičia bývajú ďaleko od seba.
V prípade, ak obaja rodičia majú záujem o osobnú starostlivosť o dieťa a sú spôsobilí ho vychovávať, súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Nesúhlas druhého rodiča, ktorý nie je podložený relevantným a racionálnym dôvodom, nemôže byť podkladom pre zamietnutie návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti rodičov. Rodič musí svoj nesúhlas odôvodniť a preukázať, že zverenie by nebolo v záujme maloletého dieťaťa.
Výživné pri striedavej starostlivosti
Na rozdiel od starostlivosti jedného rodiča, pri striedavej starostlivosti nemusí byť vždy medzi rodičmi dohodnuté alebo súdom nariadené platenie výživného. Výživné môže byť, ale nemusí byť. Vo väčšine prípadov, ak rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca, súd výživné neurčí. Pokiaľ by čas strávený s dieťaťom nebol rovnomerný, súd v rozhodnutí o striedavej starostlivosti určí vyživovaciu povinnosť. Aj v prípade striedavej starostlivosti 50:50 je možné platiť si vzájomné výživné, ak jeden rodič má výrazne horšiu životnú situáciu, alebo ak je striedavá starostlivosť v inom pomere ako 50:50.
Ako dosiahnuť striedavú starostlivosť?
Najlepšie je, ak sa rodičia spolu dohodnú, ako sa budú po rozchode starať o deti. Pri rozvode sa dieťa bez svojej viny ocitá v situácii, v ktorej nechcelo byť. Môžu za to rodičia a preto majú morálnu povinnosť dohodnúť najlepšie možné riešenie pre svoje spoločné dieťa. Môžu sa spoločne dohodnúť na tom, že sa budú o dieťa starať obaja, čiže dieťa bude v striedavej starostlivosti. V takom prípade je potrebné dohodnúť presne obdobie, v ktorom bude dieťa u každého rodiča. Pokiaľ sa rodičia nedokážu dohodnúť, je vhodné poprosiť o pomoc blízkych, priateľov, kolegov. V prípade dosiahnutia spoločnej rodičovskej dohody, či už s pomocou mediátora alebo bez jeho pomoci, je potrebné požiadať súd o schválenie dohody. Ak rodičom nepomôže ani mediátor, rozhodne o osude dieťaťa (a rodičov) súd. Málokedy sú rodičia spokojní s rozhodnutím súdu, súdny spor je krajným riešením.
Ak sa rodičia dohodnú na striedavej starostlivosti, odporúča sa spísať túto dohodu písomne a podať ju na súd na schválenie. Súd zabezpečí, aby dohoda bola záväzná pre obe strany a aby sa chránili záujmy dieťaťa. Ak by jeden z rodičov v budúcnosti dohodu porušil, súd môže situáciu riešiť a stanoviť sankcie alebo zmeniť podmienky starostlivosti. Aby dohoda nebola porušovaná, je potrebné, aby ju schválil súd. Odporúča sa, aby rodičia uzatvorili písomnú dohodu a potom podali návrh na súd, aby predmetnú dohodu schválil. Súd dohodu schváli, ak bude v najlepšom záujme dieťaťa. Ak by totiž dohodu uzatvorili bez schválenia súdu, potom v prípade jej porušenia nie je možné ísť s dohodou na nútený výkon rozhodnutia, ale je potrebné iniciovať najprv klasické konanie o úprave práv a povinností k dieťaťu.
Nie je problém, ak dieťa nebude mať jeden domov?
Jedným z možných riešení je aj také, pri ktorom dieťa býva stále na jednom mieste a striedajú (sťahujú) sa rodičia - raz býva s dieťaťom jeden, potom druhý rodič. Dieťa má mať pocit istoty a bezpečia a ten môže mať aj v dvoch domácnostiach, ak je s najbližšou osobou - rodičom. Akokoľvek sa to môže zdať dospelým nelogické, deti majú len výnimočne problém s tým, že majú dva domovy. Sú oveľa lepšie prispôsobivé ako dospelí. Pre deti je vzťah s rodičmi dôležitejší ako jeden byt alebo dom. Striedavá starostlivosť je dobré riešenie pre rodičov, no najmä pre deti, čo potvrdili mnohé výskumy.
Rovnako, ako v nerozvedených rodinách, aj po rozvode je vhodné, ak sa rodičia dokážu dohodnúť ohľadne spôsobu výchovy. Avšak rovnako, ako v nerozvedených rodinách, ani po rozvode nie sú obaja rodičia úplne rovnakí a teda majú rozdielne prístupy k deťom. Dieťa je väčšinou na to zvyknuté už z obdobia pred rozvodom. Rozdielni rodičia zároveň dieťa obohacujú.
Kedy striedavá starostlivosť nie je vhodná?
Striedavá starostlivosť nie je vhodná, ak sa aspoň jeden rodič nechce starať o dieťa, prípadne sa nedokáže starať o dieťa alebo na to nemá vytvorené podmienky. Nie je vhodná ani v prípade preukázaného násilného správania k dieťaťu zo strany aspoň jedného rodiča. Taktiež nie je vhodná pri deťoch s poruchami správania, ktoré vyžadujú stabilitu výchovného prostredia, ani v prípade príliš vzdialených bydlísk rodičov, kedy by dieťa muselo meniť vzdelávacie zariadenie.
Psychologické názory na potrebu jedného domova a stabilného prostredia sa však menia. Zatiaľ čo pre malé deti je dôležitá primárna väzba na matku a stabilita, staršie deti sa dokážu lepšie adaptovať na dva domovy, ak sú v nich s milujúcimi rodičmi. Dôležité je, aby rodičia uprednostnili záujem dieťaťa pred vlastnými konfliktami.
Striedavá starostlivosť v zahraničí
Striedavá starostlivosť je už v zahraničí overená desiatky rokov. Napríklad v Českej republike je využívaná od roku 1998 a v USA a vo Švédsku od roku 1973.
Motivačné video - Ako dokončiť veľkú úlohu alebo dosiahnuť cieľ
Pri zostavovaní plánu starostlivosti je dôležité myslieť na deti a nie na vlastné konflikty. Je potrebné zvážiť ich vek, potreby a schopnosti, ako aj možnosti a potreby konkrétnej rodiny. Vzťah medzi dieťaťom a rodičmi, materiálne zabezpečenie a schopnosť rodičov spolupracovať sú kľúčové faktory pri rozhodovaní o striedavej osobnej starostlivosti.