Otázka priberania detí je častou témou, s ktorou sa stretávajú rodičia, či už v prvých mesiacoch života dieťaťa, alebo neskôr. Niekedy sa rodičia obávajú, či ich dieťa spadá do bežných hmotnostných tabuliek, či nie je príliš chudé alebo naopak, príliš tučné. Dôležité je však zamerať sa nie len na samotné priberanie, ale na celkové prospievanie dieťaťa.
Mnohí pediatri stále posudzujú deti podľa starších noriem, ktoré boli vytvorené v minulosti. Je však dôležité riadiť sa aktuálnymi štandardmi Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktoré popisujú rast detí od narodenia do piatich rokov za optimálnych podmienok.
Nové štandardy WHO pre detský rast
Nové štandardy WHO boli vytvorené s cieľom poskytnúť globálny pohľad na rast detí a zohľadňujú rôzne etnické pôvody, socio-ekonomické statusy a typy kŕmenia. Kľúčovou vlastnosťou týchto noriem je, že dojčenie je považované za biologickú "normu" a dojčené deti slúžia ako normatívny model. Predchádzajúce štandardy sa totiž zameriavali skôr na deti kŕmené umelou výživou.
Do štúdie WHO bolo zapojených 8 440 detí z rôznych krajín sveta, pričom boli splnené prísne podmienky, ako napríklad kvalitná strava, minimalizovanie infekcií, nefajčiarske matky a dojčenie.
Ako sa orientovať v tabuľkách priberania
V prvých mesiacoch života priberá dojčené dieťa zvyčajne rýchlejšie, neskôr sa hmotnostná krivka postupne oplošťuje. Okrem váhy sú však rovnako dôležité aj ďalšie známky prospievania:
- Dostatok pomočených plienok (šesť až osem denne).
- Svetlý, nepáchnuci moč.
- Vzhľad a zafarbenie stolice (zvyčajne žltá až žltohnedá, občas môže byť aj žlto-zelená).
Dojčené dieťa má v prvých týždňoch života stolicu približne 2-4 razy denne, u starších dojčiat sa môže interval predĺžiť aj na niekoľko dní, čo je znakom tzv. bezzbytkového trávenia materského mlieka.
Podľa aktuálnych tabuliek WHO by malo dojča v prvých mesiacoch priberať nasledovne:
- 1. - 2. mesiac: priemerne 200 - 250 g týždenne.
- 4. mesiac: 125 - 175 g týždenne.
- 6. mesiac: 75 - 125 g týždenne.
Dieťa zvyčajne zdvojnásobí svoju pôrodnú hmotnosť okolo štvrtého až šiesteho mesiaca a okolo prvých narodenín má približne 2,5 až 3-násobok pôvodnej váhy.
Z jedného váženia nerobte unáhlené závery
Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je individuálne a má svoju vlastnú rastovú krivku. Dojčené deti môžu priberať menej, ich hmotnosť sa nemusí zvyšovať pravidelne a niekedy môže aj stagnovať. Mnohé deti priberajú tzv. rastovými skokmi.
Kľúčové je sledovať celkovú dynamiku rastu a nie robiť závery na základe jedného váženia. Ak dieťa nepriberie podľa očakávaní, je dôležité najprv dôkladne prebrať situáciu okolo dojčenia a až potom, ak sa stav nezlepší a poznajú sa príčiny neprospievania, zvažovať dokrmovanie.
Hmotnostno-rastové grafy WHO boli zostavené z detí výlučne dojčených prvých 6 mesiacov a následne dlhodobo dojčených popri príkrmoch. Tieto grafy slúžia na porovnanie výšky a váhy dieťaťa a vyjadrujú percentuálne zastúpenie detí v rôznych pásmach.
Ako sa orientovať v percentilových grafoch
Pásmo širšej normy sa nachádza v rozpätí 3. až 97. percentilu, zatiaľ čo pásmo stredných hodnôt je v rozpätí 25. až 75. percentilu.
- Dieťatko na 3. percentile pribralo na hranici normy - 97% detí v jeho veku priberá viac.
- Dieťatko na 50. percentile priberá ako priemerné dieťa.
- Prírastok na úrovni 75. percentilu znamená, že štvrtina detí priberá viac a trištvrtiny menej.
Údaj pod 3. percentilom sa považuje za neprospievanie a je potrebné zistiť príčinu. Veľmi dôležité je sledovanie rastu v čase a zmien v rámci percentilových pásiem. Pokles z vyššieho percentilového pásma na nižšie môže byť signálom na pozornosť.
Je normálne, ak dieťa jeden týždeň priberie viac a druhý na váhe stagnuje. Dieťa by však nemalo chudnúť.
Kedy dieťa považujeme za prospievajúce
Aj keď dieťa priberá menej, považujeme ho za prospievajúce, ak:
- Má dostatok pomočených plienok za 24 hodín (minimálne 6 jednorazových).
- Je pokojné, spokojné a prejavuje primeraný záujem o okolie.
- Nie je apatické.
V prípade obáv z neprospievania je vhodné skontrolovať techniku dojčenia, správne prisatie a dostatočnú frekvenciu dojčenia. Možné riešenia zahŕňajú zmenu polôh pri dojčení, asymetrické prisatie, kŕmenie po prste s cievkou, zvýšenie počtu dojčení, stláčanie prsníka počas satia, či úpravu režimu.
How to Increase Milk Supply. Tips for Breastfeeding mothers.
Vplyvy na váhový prírastok dieťaťa
Na váhový prírastok dieťaťa vplýva viacero faktorov:
- Priebeh gravidity a pôrodu: Zdravie a strava matky počas tehotenstva, ako aj prípadné komplikácie pri pôrode.
- Termín pôrodu: Donosené dieťa bude vážiť inak ako predčasne narodené alebo prenášané.
- Pôrodná hmotnosť a genetika: Hoci genetika hrá rolu, dôležité sú aj stravovacie návyky, športovanie a spánok.
- Spôsob výživy: Výlučne dojčené deti, dojčené s príkrmami a deti na umelej výžive priberajú odlišne. Materské mlieko je považované za ideálnu stravu.
- Prvé príkrmy: Zavádzanie tuhej stravy ovplyvňuje priberanie.
- Pohlavie: Chlapci zvyčajne priberajú viac ako dievčatá.
- Rastový špurt: Obdobia rýchleho rastu, ktoré sa vyskytujú v rôznych fázach vývoja dieťaťa.
Je dôležité si uvedomiť, že váhový prírastok je len jedným z ukazovateľov prospievania. Každé dieťa je iné a má vlastné tempo rastu. Nezabúdajte sledovať aj celkovú pohodu, vitalitu a vývoj dieťaťa.
