Robert Mistrík sa narodil 13. augusta 1966 v Banskej Bystrici. Po gymnáziu vyštudoval Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave. Celý život zasvätil vede. Jeho akademická dráha ho viedla aj na Viedenskú univerzitu v Rakúsku, kde získal titul Dr. Neskôr pôsobil ako hosťujúci vedec v USA v Národnom inštitúte pre štandardy a technológie.
V roku 1998 založil technologickú firmu HighChem, pôsobiacu v oblasti hmotnostnej spektrometrie, metabolomiky a chemických analýz, ktorú dodnes vedie. Firma HighChem sa venuje výskumu v oblastiach hmotnostnej spektrometrie, biochémie, farmácie, potravinárstva či kriminalistiky. Spoločnosť vyvinula napríklad aj unikátnu databázu s názvom mzCloud, ktorá umožňuje identifikáciu ľudských metabolitov, liečiv, dopingových látok a environmentálnych kontaminantov. Software Mass Frontier, ktorého je pôvodným autorom, sa používa vo viac ako 2000 vedecko-výskumných a priemyselných laboratóriách na celom svete, medzi inými firmy Apple, Samsung, Nike či Coca-Cola.
Pôsobil ako člen vedeckej riadiacej komisie v konzorciu METAcancer, zameranom na hľadanie biomarkerov rakoviny prsníka. Je autorom patentu na identifikáciu malých molekúl vrátane nových diagnostických markerov zákerných chorôb. V roku 2009 sa stal laureátom vedeckej ceny „Hlava roka“ za najvýznamnejšiu inováciu. V rokoch 2012 a 2014 ho zvolili členovia medzinárodnej vedeckej organizácie Metabolomics Society za jedného z riaditeľov. Je spoluautorom metódy prehľadávania hmotnostných spektier cez Google, ktorá bola publikovaná v Nature Biotechnology, v jednom z najvýznamnejších vedeckých časopisov.
V roku 2017 bol Robert Mistrík jedným z členov medzinárodného odborného tímu, ktorý vyvrátil podozrenia z doping Mateja Tótha. V súvislosti s týmto úspechom zdôraznil, že sa opierali o vedeckosť. V tom istom roku sa ako jeden z vedcov postavil proti praktikám prideľovania eurofondov na Ministerstve školstva.
V roku 2009 spoluzakladal stranu SaS. Zo strany však o tri roky odišiel, pretože sa chcel venovať svojej práci. V roku 2018 oznámil svoju kandidatúru na prezidenta Slovenskej republiky. Svoju kandidatúru na prezidenta oznámil 15. mája 2018. Do volieb išiel ako občiansky kandidát s podporou strán SaS a Spolu. Súboj o prezidentské kreslo však vzdal 26. februára 2019 a podporil Zuzanu Čaputovú. V júli 2018 Denník N uviedol, že na rozdiel od Čaputovej alebo Čaučíka, Robert Mistrík neodpovedá jasne na otázku, či by podporil silnejšieho kandidáta. Mistrík vyjadril nad článkom Denníka N prekvapenie a uviedol, že jeho vyjadrenia sú jasné. V novembri 2018 vyzval protikandidátov, ktorí sa cítia byť demokratickí, aby sa vzdali kandidatúry v jeho prospech. V januári 2019 sa počas pracovného obeda s Igorom Matovičom Čaputová a Mistrík dohodli, že sa vzdajú v prospech toho silnejšieho.
Európska debata prezidentských kandidátov (Šefčovič, Mistrík, Harabin)
V roku 2018 mu prezident Andrej Kiska udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy. Robert Mistrík aktívne ovláda anglický a nemecký jazyk, hovorí sa rusky. S manželkou Zuzanou majú dvoch synov - dvojičky. S manželkou Zuzanou sa aktívne zapájajú do verejného života na Slovensku i v Čechách, pričom im je blízka najmä oblasť starostlivosti o kultúrne dedičstvo a obnova pamiatok.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1966 | Narodenie v Banskej Bystrici |
| 1991 | Absolvovanie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave |
| 1994 | Získanie titulu Dr. na Viedenskej univerzite |
| 1998 | Založenie firmy HighChem |
| 2009 | Laureát ceny „Hlava roka“ |
| 2017 | Účasť v tíme oslobodzujúcom Mateja Tótha z obvinení z dopingu |
| 2018 | Udelenie Pribinovho kríža I. triedy; Oznámenie kandidatúry na prezidenta |
| 2019 | Vzdanie sa prezidentskej kandidatúry v prospech Zuzany Čaputovej |
Robert Mistrík sa charakterizuje ako „chlapec z hôr“. Sám uviedol, že do politiky ho dostala skúsenosť s mafiou a chcel bojovať o právny štát. V otázkach definície manželstva uviedol, že si myslí, že naša doba sa už niekam posunula a párom rovnakého pohlavia by sme mali priznať väčšie práva ako dnes, pričom citoval pápeža Františka. Robert Mistrík považuje tzv. opozičné primárky alebo rozstrel prieskumom za nezmysly a chcel sa stať kandidátom politickej opozície.