Adam František Kollár: Učenec, Reformátor a "Slovenský Sokrates"

Adam František Kollár, rodák z malebnej slovenskej obce Terchová, bol výnimočnou osobnosťou osvietenskej Európy 18. storočia. Hoci sa jeho rodisko dnes často spája skôr s legendárnym zbojníkom Jurajom Jánošíkom, Kollár bol nemenej významným rodákom, ktorého múdrosť a rozhľadenosť mu priniesli prezývku "slovenský Sokrates". Narodil sa 17. apríla 1718, päť rokov po smrti Jánošíka, a jeho životná cesta viedla od baníckych Starých Hôr až na cisársky dvor do Viedne, kde sa stal uznávaným učencom, historikom, pedagógom a riaditeľom Dvorskej knižnice.

Životná cesta a vzdelanie

Krátke detstvo v rodnej Terchovej vystriedal presun na Staré Hory, kde jeho otec pracoval ako dozorca v baniach. Tu malý Adam začal svoju školskú dochádzku. Neskôr jeho rodina pokračovala do Banskej Bystrice, kde jeho otec pôsobil v medených baniach. V Banskej Bystrici a neskôr v Banskej Štiavnici získal Adam František Kollár základy stredoškolského vzdelania na gymnáziách. Jeho intelektuálny potenciál nezostal bez povšimnutia, a tak v rokoch 1734 - 1736 študoval na gymnáziu v Trnave, kde vstúpil do jezuitského rádu. Avšak, pre názorové nezhody z rádu vystúpil ešte pred vysvätením, čo bolo na tú dobu neobvyklé a náročné rozhodnutie, vyžadujúce si povolenie z Vatikánu.

Napriek tomuto nečakanému kroku jeho vzdelávanie pokračovalo. V rokoch 1740 až 1742 študoval filozofiu vo Viedni. Po štvorročnej pauze sa v roku 1746 vrátil na viedenskú univerzitu, kde sa venoval teológii a najmä východným jazykom, ako bola hebrejčina, turečtina a perzština. Aj napriek predčasnému ukončeniu štúdií mal Adam František Kollár na svoju dobu rozsiahle vedomosti z filozofie, histórie a jazykov.

Mapa Uhorského kráľovstva v 18. storočí

Kariéra vo Viedni a spolupráca s Máriou Teréziou

Mladý a sľubný učenec Kollár neušiel pozornosti vplyvných osobností. Všimol si ho prefekt cisársko-kráľovskej Dvorskej knižnice vo Viedni, Gerhard van Swieten, ktorý bol zároveň osobným lekárom Márie Terézie a panovníckej rodiny. Na základe jeho odporúčaní sa Adam František Kollár zamestnal vo Dvorskej knižnici, kde postupne pôsobil na rôznych pozíciách neuveriteľných 35 rokov. Začínal ako skriptor v roku 1748, o rok neskôr sa stal druhým kustódom a v roku 1758 už zastával pozíciu prvého kustóda. V roku 1772 sa stal vedúcim Dvorskej knižnice a v roku 1774 bol menovaný za jej riaditeľa v hodnosti dvorného radcu.

Jeho mimoriadny talent a odbornosť si získali priazeň panovníčky Márie Terézie. Stala sa jeho osobného poradcom pre uhorské záležitosti, najmä v oblasti historicko-právnych a majetkovo-právnych otázok, ako aj v oblasti školstva. Mária Terézia si jeho služby a vedomosti vysoko cenila, dokonca bola krstnou matkou jeho jedinej dcéry, Márie Terézie. Kollár bol aktívnym členom rôznych vedeckých komisií a dvorským radcom pre reformu školstva.

Portrét Márie Terézie

Reformné snahy a vplyv na spoločnosť

Adam František Kollár sa prejavil ako plnohodnotný stúpenec osvietenského absolutizmu. Bol presvedčený, že stará feudálna spoločnosť potrebuje zásadné reformy. Vo svojich publikovaných projektoch otvorene požadoval zrušenie nevoľníctva, zavedenie náboženskej sloby a zdanenie šľachty. Jeho názory významne ovplyvnili školské reformy Márie Terézie v roku 1777. V súvislosti s reformami na Uhorsko požadoval posilnenie panovníckej moci, aby mohol presadiť svoje reformné plány, najmä v prípade, ak by šľachta odmietala zmeny.

Jeho najväčší odpor zo strany uhorskej šľachty a katolíckej cirkvi si vyslúžil spis "O pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej moci v cirkevných záležitostiach apoštolských kráľov uhorských" (De originibus et usu perpetuo potestatis legislatoriae circa sacra apost. regnum Ungariae). V tomto diele napadol výsady šľachty, žiadal zlepšenie hospodárskeho postavenia poddaného ľudu a zdanenie šľachty. Spochybnil tiež niektorých predstaviteľov katolíckej cirkvi a priklonil sa k myšlienke zrovnoprávnenia protestantov v monarchii.

Tieto odvážne návrhy pobúrili privilegované stavy v Uhorsku, ktoré sa cítili ohrozené. V roku 1765 vyústilo pobúrenie uhorskej šľachty do verejného pálenia Kollárových diel na bratislavskom námestí. Vládnuca vrstva v Uhorsku ho dokonca vyhlásila za vlastizradcu a hrozila mu vyhnanstvom. Napriek týmto útokom a prenasledovaniu zo strany uhorskej šľachty a katolíckej cirkvi, Mária Terézia stála pri ňom a chránila ho.

Ilustrácia dobového námestia s ľuďmi

Dielo a dedičstvo

Najvýznamnejšiu časť vedeckej práce Adama Františka Kollára tvorili diela z oblasti histórie, práva a filológie. Veľký význam však mali aj jeho pedagogické, etnologické, básnické a knihovnícke práce. Ako knihovník sa zaslúžil o rozvoj Dvorskej knižnice vo Viedni. Vypracoval rozsiahly štvorzväzkový systematický katalóg teologických tlačí a skompletizoval a vydal súpis rukopisných kódexov.

Jeho zásluhou vznikla vo Viedni v roku 1778 Cisársko-kráľovská akadémia orientálnych jazykov. V oblasti jazykovedy pripravil a vydal viacero gramatík a učebníc latinčiny, doplnil a vydal gramatiku tureckého jazyka a pripravil antológiu perzskej literatúry. Prekladal z turečtiny a arabčiny. Ako archivár a editor vydal aj ďalšie zbierky dokumentov, z ktorých dominoval 25-zväzkový rukopis uhorského diplomatára.

Jeho filozofické a právnické názory sú neoddeliteľnou súčasťou tereziánskeho osvietenstva. Vždy sa hlásil k svojmu slovenskému pôvodu. Napriek tomu, že dosiahol vysokú kariéru a priazeň panovníčky, sám Kollár sa počas svojho života dlho nevedel dopátrať presného dátumu a miesta svojho narodenia. Korešpondoval s rôznymi inštitúciami, no odpovede sa mu nedarilo získať. Podľa dnešných oficiálnych údajov sa narodil 17. apríla 1718 v Terchovej, jeho otcom bol Matej Kolárik a matkou Regína, rodená Myslovská.

Za svoje zásluhy a prínos k reformám, najmä za návrh na zdanenie šľachty, získal od panovníčky Márie Terézie šľachtický titul a majetky pri Šoproni. Po tomto ocenení si k menu začal písať latinsko-maďarský prídomok "de Keresztény".

Skvelá správa: Danny ide na slobodu

Adam František Kollár zomrel 10. júla 1783 vo Viedni. Jeho odkaz pretrval dodnes. V obci Terchová je po ňom pomenovaná ulica, a jeho meno je pripomínané aj prostredníctvom zberateľských mincí, ktoré vydala Kremnická mincovňa.

Kľúčové diela Adama Františka Kollára
Rok Názov diela
1761/1762 Analecta monumentorum omnis aevi Vindobonensia, I-II.
1762 Casp. Ursini Velii de bello Pannonico libri decem cum adnotationibus et appendice critico
1764 De originibus et usu perpetuo potestatis legislatoriae circa sacra apost. regnum Ungariae
1783 Historiae jurisque publici regni Ungariae amoenitates, I-II.

tags: #adam #frantisek #kollar #narodenie