Ako učiť dieťa s poruchou učenia

Ak má vaše dieťa niektorú z porúch učenia, pravdepodobne vám to prezradí samo - nepriamo svojím správaním alebo výsledkami v škole. Avšak nie pri každej zmene správania či zhoršení známok musí ísť automaticky o špecifickú poruchu. Pokiaľ u vás začalo vznikať podozrenie, že by vaše dieťa mohlo mať poruchu učenia, pravdepodobne vo vašej domácnosti prišlo k jednému z týchto dvoch scenárov. Buď ste si najprv začali všímať zmeny a poruchy správania, a neskôr prišlo zlyhávanie v učení.

Zlyhávanie či zaostávanie za spolužiakmi patria medzi príznaky špecifickej poruchy učenia, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú sebaúctu dieťaťa. Tieto príznaky sú prirodzenou reakciou dieťaťa na to, keď samé vníma vlastné nedostatky a takisto aj negatívne hodnotenie svojej osoby od okolia - učiteľov, rodičov a spolužiakov. Je potrebné si uvedomiť, že takéto deti sú neustále vystavované stresu, sú často sklamané samy sebou, cítia beznádej a čím viac neúspechov majú, tým ťažšie sa z tohto kruhu dostávajú von. Práve preto potrebujú starostlivých, pozorných a chápavých rodičov.

Ak chcete dieťaťu pomôcť, v prvom rade musíte čím skôr spoznať, či a akú poruchu má. Prvou úlohou dospelých osôb v okolí dieťaťa je povzbudiť jeho narušené sebavedomie a sebadôveru. Empatickým správaním mu preto pomôžete najviac. Zlyhávanie v učení a vo vzťahoch s ľuďmi v okolí je pre dieťa veľmi nepríjemné až bolestivé.

V tomto procese by ste nemali vynechávať učiteľa, práve naopak - do riešenia problému by ste ho mali zahrnúť. Pre učiteľa je práca s dieťaťom s poruchou učenia náročný, a je dôležité, aby si spôsobom, akým rieši konflikty v triede, a zachovávaním spravodlivosti medzi deťmi, vybudoval autoritu u všetkých žiakov v kolektíve.

Čo sú špecifické poruchy učenia?

Špecifické poruchy učenia sú problémy s čítaním, písaním, počítaním, nedostatok organizačných či jazykových schopností. V praxi sa to prejavuje tak, že deti s poruchami učenia sú síce rovnako inteligentné ako ostatné, ale akosi im to učivo nejde do hlavy. Alebo nevedia správne písať. Poruchy učenia ich o nič horšími nerobia, lenže je to problém. Problém je v tom, že decká vyvíjajú strašne veľa úsilia a prináša im to väčšinou aj tak len samé neúspechy. A z toho ide akurát frustrácia a depresie - a to už je problém s veľkým P. Tieto ťažkosti, teda poruchy učenia, vznikajú ako dôsledok zmien v mozgu. Mozog má niektoré centrá a tie sa nevyvinú správne - ako by sa mali.

V dnešnej dobe poznáme veľa možností, ako podporiť rozvoj kognitívnych schopností detí s poruchami učenia či správania. Pohybová terapia - táto forma rozvíja kognitívne schopnosti dieťaťa ako pamäť, myslenie, reč, vnímanie, predstavivosť. Správny pohybový vývin zabezpečí fungovanie kognitívnych schopností. Takáto terapia sa využíva hlavne u detí s poruchami učenia, s ADHD, autizmom a poruchami správania. Dramaterapia - tzv. terapia divadlom alebo prvkami, ktorú sú spojené s divadelným umením. Tieto terapie sa využívajú aj na Slovensku a v spolupráci s odborníkmi sú v „boji“ proti poruchám učenia veľmi účinné. Sú postavené tak, aby boli aj pre najmenších zaujímavé a pútavé.

Žijeme v spoločnosti, kde sa kladie primárny dôraz na komunikáciu. Akýkoľvek handicap v tejto oblasti je výrazne znevýhodňujúci. Narušenie schopnosti dobre čítať a písať predstavuje bariéru prístupu k informáciám. Hoci deti so špecifickými poruchami učenia tvoria nehomogénnu a širokú skupinu (môžu mať dyslexiu, dysgrafiu, dysortografiu, dyskalkúliu….) je pre ne spoločné emocionálne prežívanie vlastných neúspechov a reakcii okolia na ne. Často sa v psychologických ambulanciách stretávame s tým, že tieto deti pociťujú hodnotenia okolia ako nespravodlivé, neadekvátne vynaloženej námahe, citlivo vnímajú prípadné prejavy sklamania rodičov, porovnávajú sa alebo bývajú porovnávané s úspešnejšími súrodencami, spolužiakmi alebo kamarátmi a často nevidia východisko z tejto pre nich ťaživej situácie. To má za následok, že škola sa pre nich stáva utrpením a oni nezriedka začínajú hľadať možnosti úniku - zvyšuje sa u nich počet zameškaných hodín pre záškoláctvo a tiež chorobnosť. Pri deťoch, u ktorých neboli poruchy rozpoznané včas, alebo im nebola poskytnutá adekvátna starostlivosť sa často stretávame so školskou fóbiou, neurotickými alebo psychosomatickými poruchami. Preto je veľmi dôležité problém v učení včas rozpoznať a diagnostikovať.

Poruchy pozornosti: ADHD a ADD

Porucha pozornosti ADHD alebo ADD je mučením pre mnoho žiakov, najmä pri domácich úlohách. Deti s ADHD sa v zásade učia inak ako iné deti. Z tohto dôvodu potrebujú dotknutí rodičia so svojím dieťaťom trpezlivosť. Prvým krokom k efektívnym metódam učenia detí s poruchou pozornosti s ADHD je ponúknutie pomoci. Nájdite si čas a prejdite si s dieťaťom všetky domáce úlohy. Pred dôležitou prácou v triede trénujte navyše, pracujte s emóciami a strachom dieťaťa.

U detí s poruchou pozornosti ADHD je ťažké dlho sedieť. Z tohto dôvodu by ste určite mali po 30 minútach urobiť študijnú prestávku v trvaní asi 5 až 10 minút.

Poruchami pozornosti rôzneho stupňa trpí mnoho detí. Poruchy pozornosti sa často spájajú s nadmernou impulzivitou. Ale nemusí to tak byť vždy. Pozornosťou je označovaná schopnosť sústrediť duševnú činnosť po určitú dobu na konkrétny predmet alebo činnosť. S poruchami pozornosti sa často spája porucha sústredenia, hyperaktivita a impulzivita. Porucha pozornosti s hyperaktivitou je označovaná odborníkmi ako ADHD. Porucha pozornosti bez hyperaktivity je vnímaná ako ADD. Často prvými, ktorí na možnú poruchu pozornosti upozornia, sú pedagógovia v materskej škole. To, či dieťa bude úspešné v škole, závisí od viacerých faktorov. Okrem iného to to môže súvisieť s už spomínanou pozornosťou. Spracovanie podnetov, informácií, ich zapamätávanie a následné využitie ovplyvňuje vo veľkej miere práve koncentrácia pozornosti. Kvalita pozornosti je závislá na koordinácii mnohých častí mozgu. Dieťa citlivo reaguje na najrôznejšie záťažové vplyvy. Môže to byť hluk z okolia, únava, stres, choroby a podobne. Poruchy pozornosti sú dané osobitosťami mozgovej činnosti, prenosom chemických látok v mozgu, môžu mať genetický základ alebo ich môžu ovplyvniť aj ťažkosti pri pôrode. Väčšina porúch však nemá jasne preukázanú príčinu. Nie sú spôsobené zlou či nedostatočnou výchovou.

Poruchami pozornosti rôzneho stupňa trpí mnoho školákov. Ako môžu rodičia týmto deťom pomôcť?

  1. Pokyny opakujte viackrát
    U dieťaťa s poruchou pozornosti je potrebné pokyny viackrát zopakovať. Voľte preto jednoduchšie pokyny po jednom a overte si, či pokyn dieťa pochopilo správne.
  2. Nevyžadujte, aby dieťa pri učení sedelo v pokoji
    Rešpektujte jemný psychomotorický nepokoj, pokiaľ nie je taký silný, aby odvádzal pozornosť vášho dieťaťa od učenia.
  3. Využívajte rôzne typy cvičení pri učení a často striedajte činnosti
    Deťom s poruchami pozornosti nevyhovujú stereotypné, nezaujímavé a dlhotrvajúce činnosti. Naopak, zaujímavé a nie dlhé činnosti im vyhovujú oveľa viac. Keď budete používať viacej druhov cvičení, úloh alebo príkladov na počítanie, budete tak aspoň čiastočne predchádzať rozkolísaniu pozornosti a predčasnej únave. Vopred si pripravte rôzne typy úloh, ktoré sa viažu k tej istej téme. V dnešnej dobe, našťastie, už veľa vecí môžete nájsť na internete. Koncentrácii pozornosti pomáha i striedanie činností. Keď často meníte činnosti, pri každej novej činnosti sa dieťa opäť dokáže naštartovať a na chvíľu sa sústrediť. Dobu pre striedanie činností nie je možné konkrétne stanoviť, záleží vždy na momentálnej situácii. Signálom pre vás je zhoršujúca sa pozornosť, stúpajúci nepokoj, únava, zhoršený výkon a podobne. Uplatňujte zásadu „krátko a častejšie“.
  4. Vhodná motivácia
    Motivácia hrá často kľúčovú úlohu u dieťaťa s poruchou pozornosti. Dobre pôsobí napríklad pochvala, ocenenie konkrétnych schopností a zručností, pozitívnych vlastností, vynaloženej snahy, vyjadrenie vašej dôvery. Dôvera je cennejšia, ako keď dieťa pracuje pod nátlakom a so strachom. Využívať môžete verbálne aj neverbálne formy. Napríklad úsmev, povzbudzujúce gestá, dotyk na ramene a podobne. Keď dáte dieťaťu ruku na rameno, je si plne vedomé vášho záujmu a opory, ktorú vo vás má.
  5. Dovoľte dieťaťu meniť polohu pri učení
    Pomáha i striedanie pracovných polôh. Dlhé sedenie dieťaťa na stoličke, kedy ho stále upozorňujete na to, aby dávalo pozor, sedelo v pokoji a podobne, odvádza jeho pozornosť od učenia.
  6. Pracujte s hlasom
    Striedajte tempo, melódiu, dôraz, pauzy a podobne. Niekedy pomáha zmena intenzity a zafarbenia vášho hlasu.
  7. Eliminujte rušivé vplyvy
    Prostredie, v ktorom dieťa pracuje, by malo byť prehľadné, usporiadané a pokojné. Obmedzujte nadbytočné, rušivé podnety a poskytnite primerané množstvo podnetov. Dieťa by napríklad nemalo sedieť čelom k oknu, je potrebné eliminovať aj predmety na pracovnom stole. Odstráňte z dohľadu nepotrebné veci a hračky. V prípade, že dieťa mobil, televízor, počítač nepotrebuje na učenie, vypnite všetky tieto prístroje a odložte ich do inej izby. Pracovný kútik upravte tak, aby sa dieťa pozeralo na stenu a nie do okna, na hračky, knihy alebo iné zaujímavé veci v izbe. Z tohto dôvodu taktiež nie je dobré, aby sa učilo v kuchyni, ktorá dodáva veľa podnetov. Čo sa týka hudby, využívajte ju tiež s mierou. Pokiaľ hudba dieťa skutočne neruší, nezakazujte ju.
  8. Do procesu učenia zaraďujte prestávky
    Pozornosť zlepšuje aj krátky odpočinok zaradený včas, nie až v dobe úplného vyčerpania. Väčšinou je dobré, keď sa dieťa odreaguje pohybom.
  9. Predchádzajte pocitom menejcennosti
    Pocity menejcennosti si dieťa uvedomuje vtedy, keď napriek svojej snahe nemôže dokázať to, čo dokážu iné deti. Je teda potrebné ho taktne chrániť pred príliš trápnymi a opakovanými zážitkami neúspechu, napríklad v súťažiach. Snažte sa skôr nájsť uplatnenie alebo vyniknúť v takých činnostiach, ktoré dieťa zaujímajú a robia mu radosť. Napríklad ak nie je dieťa obratné, je možné cvičiť jeho silu, naučiť ho plávať, jazdiť na bicykli, hrať šach a podobne.
  10. V rodinnom prostredí vytvorte ovzdušie spolupráce a lásky
    Dieťa by malo cítiť, že všetci ho majú radi a že sú ochotní mu pomáhať a nie len kontrolovať a kritizovať. Musí sa vo svojej rodine cítiť spokojne a radostne. Využívajte každú príležitosť, kedy dieťa môže s niečím pomáhať, niečo dobré pre iného urobiť. Tieto deti sú spravidla veľmi snaživé a rozmanité práce v domácnosti im prinášajú uspokojenie, zvlášť ak pochválite ich snahu. Takéto pracovné úspechy môžu byť dobrou protiváhou školským neúspechom a navyše určujú veľmi často smer záujmov dieťaťa a jeho budúceho povolania. Niekedy je potrebné dôkladne prebudovať a preorganizovať chod domácnosti, aby ste skutočne mali na dieťa čas a aby bolo vychovávané v rodinnej pohode.

Porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) je často spojená s poruchami učenia. Pre ADHD je typické hyperaktívne, impulzívne správanie a neschopnosť sústrediť sa. Dyslexia a hyperaktivita je u chlapcov diagnostikovaná trojnásobne častejšie než u dievčat.

Pri diagnóze dyskalkúlia má dieťa ťažkosti v matematike a všade tam, kde sa matematika používa, t.j. najmä v chémii, vo fyzike. V praktickom živote má dieťa problém s odhadom a určovaním času. Dieťa môžete naviesť na správny postup (t. j. Dieťa môže využívať analógie (napr. Využívajte i odhad možného výsledku s oporou zraku, krátkodobá sluchová pamäť u Vášho dieťaťa môže byť oslabená, a preto si nezapamätá počítané (napr. Vytvoriť matematické portfólio - učivo dieťaťu sprehľadňujte, učte pomenovávať, zapisovať postupy. V zadaní je treba vyznačiť dieťaťu dôležité údaje, má postupovať logicky v po sebe nadväzujúcich krokoch (dieťa si môže aj nahlas hovoriť postup alebo mu v postupe dopomáhajte, pokiaľ sa v zadaní neorientuje, nevie čo má robiť). Postupujte s dieťaťom po jednotlivých krokoch, ktoré vždy zapisujte, dieťa zároveň veďte k hlasnému vysvetľovaniu, popisu jeho postupu. Dieťa sa môže učiť zadanie slovných úloh vizualizovať - t. j. Využívajte rysovanie „do krupičky na tácke“ a pod. Rešpektujte tempo písania Vášho dieťaťa, príp. Niekedy je lepšie, ak dieťa (na 2. stupni ZŠ) využíva tzv. Pri diagnóze dysortografia má Vaše dieťa problém so zvládaním pravopisu v najmä v slovenskom, ale aj v cudzom jazyku a v iných predmetoch, kde mu učivo diktujete. Dieťa máva často problém so sluchovým vnímaním, počuje, ale nerozumie. Porozumenie čítanému textu (učivu) je schopnosť dieťaťa zároveň čítaním vnímať obsah a prečítané vedieť spoľahlivým spôsobom reprodukovať. Cieľom je naučiť dieťa aktívnemu vnímaniu prečítaného - t. j. aby dokázalo vyčleniť podstatné a nepodstatné, vyhľadávať zásadné informácie, či rozpory, uvedomovalo si súvislosti, vyjadrilo vlastný úsudok, hodnotenie, posúdilo kvalitu, reálnosť, pravdivosť. používajte čítanie s vyhľadávaním ťažkých slov - dieťa si prečíta najprv text samé potichu pre seba a označí slová, ktoré sa mu zdajú byť ťažké, potom sa ich za podpory rodiča naučí správne čítať a vyslovovať, príp. u detí s ťažkou formou uprednostňujeme audiozáznamy alebo špeciálne počítačové programy (napr. Vždy by ste mali dieťa viesť k ústnemu vyjadreniu prečítaného. U výrazných ťažkostí začínajte s porozumením významu izolovaných slov (dieťa má napr. prečítať slovo na kartičke a vyhľadať príslušný predmet alebo obrázok, nakresliť ho, naznačiť či vykonať danú činnosť a pod.). Prekryte jedno slovo vo vete. Dieťa vetu prečíta a podľa významu odvodí chýbajúce slovo (napr. Na prúžkoch papiera môžete rozpísať jednotlivé vety - dieťa má prúžky s vetami porovnať podľa deja do správneho poradia (priradiť i zodpovedajúce obrázky, príp. Dieťa prečíta krátky text a obsah vyjadrí obrázkom, ilustráciou k textu alebo nalepením adekvátneho obrázku, príp. Dieťa prečíta text, obsah rozpráva niekto iný, napr. Vy.

Pri diagnóze dysgrafia má dieťa problémy s motorickým písaním, s jeho formou a plynulosťou. Pri ADHD sa osvedčilo viacero vecí. Skôr než dieťaťu niečo poviete, pozrite sa mu do očí. Zariaďte mu tichý kútik na robenie domácich úloh a dovoľte mu, aby si často robilo prestávky. Podporujte silné stránky dieťaťa a pomáhajte mu rozvíjať si talent a schopnosti, ktoré má. Chváľte a odmeňujte ho hoci aj za malé úspechy. Veľké úlohy rozložte na viacero menších. Tak ich skôr zvládne a bude mať z toho dobrý pocit. Pre dieťa je dôležité, aby zvládlo základy čítania, písania a počítania. Buďte si istí, že so správnou motiváciou a podporou vaše dieťa môže robiť pokroky.

Pri písaní, precvičovaní gramatických javov je dobré využívať predpísané texty, kde dieťa dopĺňa len tie písmená, slová, v ktorých sa vyskytuje pravopisný jav, ktorý práve precvičujeme. Dieťa sa tak nemusí sústrediť na písanie písmen, slov, ale sa sústredí len na správne použitie konkrétneho pravopisného javu. Ak dieťa pri písaní často spája viac slov dokopy, je dobré začať písať diktáty len s dvoj až trojslovnými vetami. Dieťa najprv spočíta slová vo vete, ktorú počuje. Diktát nemusí byť zbytočne dlhý (stačí 4 - 5 viet). Tempo diktovania prispôsobujeme dieťaťu, aby jeho písmo bolo čitateľné. Pri písaní môžeme využívať farebné perá. Pri každom „y/i“ sa dieťa zastaví a doplní ho farebnými perami. Pomocné čiary môže dieťa používať tak dlho, ako to potrebuje. Na matematiku je dobré používať aj štvorčekový zošit. Je dobrý pri počítaní príkladov pod seba. V matematike si tiež môžeme pomôcť kartičkovým systémom. Vyrobíme si kartičky s príkladmi na násobenie a delenie, príp. sčitovanie a odpočitovanie. Keď už dieťa pochopí, čo jednotlivé operácie znamenajú, môžeme začať s nácvikom s kartičkami. Urobíme si malú súťaž. Ukazujeme dieťaťu príklady na kartičkách. Ak má dieťa problém s orientáciou na číselnej osi, môžeme mu ju vyrobiť v dostatočnej veľkosti, farebne odlíšiť jednotky, desiatky, stovky a umiestniť tak, aby mal na ňu dobrý výhľad počas písania si domácich úloh. Pri geometrii je dôležitá veľká plocha, preto je vhodné pri precvičovaní používať veľký papier. Dôležité je u detí s poruchami učenia precvičovať zrakové a sluchové vnímanie, jemnú motoriku a pravo-ľavú a priestorovú orientáciu, ktoré sú u týchto detí zväčša oslabené.

Pri nácviku čítania môžeme využiť metódu zakrývania, t.j. na papier napíšeme slabiku, jedno písmeno zakryjeme, postupne zakrývame a odkrývame písmená, až vznikne slabika. Pri nácviku čítania tiež môžeme využiť kartičky so slabikami, ktoré spájame do slov. Kartičky si rozložíme po stole a dieťa skladá nové slová. Všetky slová, ktoré prečíta správne odkladáme na kôpku, až kým neostane stôl prázdny. Dôležité je čítať kratšie zaujímavé texty, začínať s knihami pre malé deti. Pri čítaní dlhších textov môžeme niektoré časti prečítať za dieťa. Pri čítaní sa tiež môžeme striedať, jednu vetu prečíta dieťa, druhú rodič. Pri učení sa spamäti je dôležité, aby malo dieťa dostatočný čas. Najlepšie je, ak si básničku môže zopakovať aspoň dva dni po sebe.

Na písanie sú veľmi dôležité správne písacie potreby - perá, ceruzky, farbičky, štetce s trojhranným úchytom, resp.

Hry na podporu pozornosti sú vhodnou metódou, ako pomôcť deťom s ADHD. Pre deti s ADHD je vhodné organizovať hry v prírode, kde majú čo najväčšie možnosti pohybu. Každá hra má mať aj výchovný cieľ. Ešte pred jej realizáciou si premyslite, ako dlho chcete, aby sa deti hrali, a kto bude mať aké roly. Pri hre veľmi dbáme aj na slušný spôsob komunikácie medzi hráčmi.

Pri využití hier postupujte nasledovne:

  1. Hru, ktorú chceme cielene využiť, musíme mať dobre premyslenú a organizačne pripravenú. Hyperaktívne deti musia mať vo všetkom vopred jasno, musia vedieť postup a pravidlá.
  2. Dieťaťu s poruchou pozornosti pravidlá hry vopred vysvetlíme, najlepšie je, ak si ju môže párkrát precvičiť.
  3. Pravidlá v žiadnom prípade nemeníme počas hry.
  4. Ak sa hrá viac detí, upozorníme ich na dôležitosť spolupráce.
  5. Hru spočiatku koordinuje dospelý. Jeho rola nie je vodcovská, ale poradenská.
  6. Niekedy je vhodné, aby sa do hry zapojil aj učiteľ/rodič. Hlavne vtedy, ak cíti, že deti by sa bez jeho zapojenia dostali do problémových situácií. Ako účastník hry môže lepšie ovplyvňovať jej priebeh.
  7. V každej hre je dôležitá motivácia.

Každú hru po jej skončení zhodnotíme. Niekedy stačí slovne, ale dá sa aj odmeniť najlepšieho, najaktívnejšieho, najdisciplinovanejšieho…

Nasledujúcimi hrami môžete precvičovať pozornosť a sústredenie detí:

  • Spájanie čísel
    Na papier napíšte ľubovoľne porozhadzované čísla (napr. 1 - 60). Úlohou žiaka je pospájať ich v číselnom rade bez toho, aby sa spojovacie čiary preťali alebo dotkli. Nájdené číslo zafarbí a cez tento tmavý bod môže prechádzať. Čísla môžu spájať jeden alebo dvaja žiaci na striedačku, ak vedia spolupracovať. Vo dvojici sa dá hra využiť v školskom klube alebo doma.
  • Indické preteky
    Indické ženy nosia džbány na hlave. Vyskúšajte si obmenu - nosiť knihu na hlave. Spolu s dieťaťom si dajte knihu na hlavu a prejdite krížom cez miestnosť, potom si sadnite, postavte sa, prejdite cez nejakú prekážku. Vyhráva ten, komu dlhšie vydrží položená na hlave a nedotkne sa jej rukou.
  • Sluchové hádanky
    Dieťa sa otočí chrbtom a postupne zvoníme, klopkáme a pod. predmetmi, ktoré vydávajú nejaké zvuky (napr. kľúče, noviny, sklenený predmet). Po každom zvuku dieťa háda, k čomu zvuk prináleží. Po zhodnotení hry sa môžete porozprávať o tom, ako zvuky vznikajú, ktoré sú nám príjemné a ktoré vôbec nemáme radi.
  • Čo vidím, to si pamätám
    Na stôl rozložíme veci. Dieťa si ich prezrie, odíde za dvere alebo sa otočí. Následne predmety buď premiestnime alebo vymeníme za iné. Úlohou dieťaťa je rozpoznať a povedať rozdiely.
  • Hľadanie písmen
    V novinách alebo v časopise dieťa preškrtáva vopred zadané písmeno. Pre kontrolu si na konci odseku napíše počet nájdených písmen. Ťažšie je sústrediť sa naraz na dve alebo viac písmen. Takéto úlohy dávame vtedy, ak má dieťa zvládnuté hľadanie jedného písmena.
  • Čo ohmatám, to si pamätám
    Na stôl rozložíme rôzne predmety a zakryjeme ich šatkou/látkou. Úlohou je vložiť pod šatku len ruky a pomocou hmatu identifikovať a zapamätať si čo najviac predmetov. Na „ohmatávanie“ vecí má dieťa stanovený časový limit. Po uplynutí času sa dieťa vráti na svoje miesto a snaží sa zapísať (ak je mladšie tak nakresliť) všetky predmety, ktoré si zapamätalo. Táto hra sa dá využiť aj pri precvičovaní slovíčok na vyučovaní cudzieho jazyka, ak pod šatku ukryjete také veci, ktorých názvy sa dieťa práve učí alebo si ich potrebuje upevniť.

Aktivity na rozvíjanie pozornosti u detí s poruchami učenia a pozornosti nájdete aj v pracovných zošitoch KULIFERDO.

Pri diagnóze dysgrafia má dieťa problémy s motorickým písaním, s jeho formou a plynulosťou. Pri ADHD sa osvedčilo viacero vecí. Skôr než dieťaťu niečo poviete, pozrite sa mu do očí. Zariaďte mu tichý kútik na robenie domácich úloh a dovoľte mu, aby si často robilo prestávky. Podporujte silné stránky dieťaťa a pomáhajte mu rozvíjať si talent a schopnosti, ktoré má. Chváľte a odmeňujte ho hoci aj za malé úspechy. Veľké úlohy rozložte na viacero menších. Tak ich skôr zvládne a bude mať z toho dobrý pocit. Pre dieťa je dôležité, aby zvládlo základy čítania, písania a počítania. Buďte si istí, že so správnou motiváciou a podporou vaše dieťa môže robiť pokroky.

Pri písaní, precvičovaní gramatických javov je dobré využívať predpísané texty, kde dieťa dopĺňa len tie písmená, slová, v ktorých sa vyskytuje pravopisný jav, ktorý práve precvičujeme. Dieťa sa tak nemusí sústrediť na písanie písmen, slov, ale sa sústredí len na správne použitie konkrétneho pravopisného javu. Ak dieťa pri písaní často spája viac slov dokopy, je dobré začať písať diktáty len s dvoj až trojslovnými vetami. Dieťa najprv spočíta slová vo vete, ktorú počuje. Diktát nemusí byť zbytočne dlhý (stačí 4 - 5 viet). Tempo diktovania prispôsobujeme dieťaťu, aby jeho písmo bolo čitateľné. Pri písaní môžeme využívať farebné perá. Pri každom „y/i“ sa dieťa zastaví a doplní ho farebnými perami. Pomocné čiary môže dieťa používať tak dlho, ako to potrebuje. Na matematiku je dobré používať aj štvorčekový zošit. Je dobrý pri počítaní príkladov pod seba. V matematike si tiež môžeme pomôcť kartičkovým systémom. Vyrobíme si kartičky s príkladmi na násobenie a delenie, príp. sčitovanie a odpočitovanie. Keď už dieťa pochopí, čo jednotlivé operácie znamenajú, môžeme začať s nácvikom s kartičkami. Urobíme si malú súťaž. Ukazujeme dieťaťu príklady na kartičkách. Ak má dieťa problém s orientáciou na číselnej osi, môžeme mu ju vyrobiť v dostatočnej veľkosti, farebne odlíšiť jednotky, desiatky, stovky a umiestniť tak, aby mal na ňu dobrý výhľad počas písania si domácich úloh. Pri geometrii je dôležitá veľká plocha, preto je vhodné pri precvičovaní používať veľký papier. Dôležité je u detí s poruchami učenia precvičovať zrakové a sluchové vnímanie, jemnú motoriku a pravo-ľavú a priestorovú orientáciu, ktoré sú u týchto detí zväčša oslabené.

Pri nácviku čítania môžeme využiť metódu zakrývania, t.j. na papier napíšeme slabiku, jedno písmeno zakryjeme, postupne zakrývame a odkrývame písmená, až vznikne slabika. Pri nácviku čítania tiež môžeme využiť kartičky so slabikami, ktoré spájame do slov. Kartičky si rozložíme po stole a dieťa skladá nové slová. Všetky slová, ktoré prečíta správne odkladáme na kôpku, až kým neostane stôl prázdny. Dôležité je čítať kratšie zaujímavé texty, začínať s knihami pre malé deti. Pri čítaní dlhších textov môžeme niektoré časti prečítať za dieťa. Pri čítaní sa tiež môžeme striedať, jednu vetu prečíta dieťa, druhú rodič. Pri učení sa spamäti je dôležité, aby malo dieťa dostatočný čas. Najlepšie je, ak si básničku môže zopakovať aspoň dva dni po sebe.

Na písanie sú veľmi dôležité správne písacie potreby - perá, ceruzky, farbičky, štetce s trojhranným úchytom, resp.

Hry na podporu pozornosti sú vhodnou metódou, ako pomôcť deťom s ADHD. Pre deti s ADHD je vhodné organizovať hry v prírode, kde majú čo najväčšie možnosti pohybu. Každá hra má mať aj výchovný cieľ. Ešte pred jej realizáciou si premyslite, ako dlho chcete, aby sa deti hrali, a kto bude mať aké roly. Pri hre veľmi dbáme aj na slušný spôsob komunikácie medzi hráčmi.

Pri využití hier postupujte nasledovne:

  1. Hru, ktorú chceme cielene využiť, musíme mať dobre premyslenú a organizačne pripravenú. Hyperaktívne deti musia mať vo všetkom vopred jasno, musia vedieť postup a pravidlá.
  2. Dieťaťu s poruchou pozornosti pravidlá hry vopred vysvetlíme, najlepšie je, ak si ju môže párkrát precvičiť.
  3. Pravidlá v žiadnom prípade nemeníme počas hry.
  4. Ak sa hrá viac detí, upozorníme ich na dôležitosť spolupráce.
  5. Hru spočiatku koordinuje dospelý. Jeho rola nie je vodcovská, ale poradenská.
  6. Niekedy je vhodné, aby sa do hry zapojil aj učiteľ/rodič. Hlavne vtedy, ak cíti, že deti by sa bez jeho zapojenia dostali do problémových situácií. Ako účastník hry môže lepšie ovplyvňovať jej priebeh.
  7. V každej hre je dôležitá motivácia.

Každú hru po jej skončení zhodnotíme. Niekedy stačí slovne, ale dá sa aj odmeniť najlepšieho, najaktívnejšieho, najdisciplinovanejšieho…

Nasledujúcimi hrami môžete precvičovať pozornosť a sústredenie detí:

  • Spájanie čísel
    Na papier napíšte ľubovoľne porozhadzované čísla (napr. 1 - 60). Úlohou žiaka je pospájať ich v číselnom rade bez toho, aby sa spojovacie čiary preťali alebo dotkli. Nájdené číslo zafarbí a cez tento tmavý bod môže prechádzať. Čísla môžu spájať jeden alebo dvaja žiaci na striedačku, ak vedia spolupracovať. Vo dvojici sa dá hra využiť v školskom klube alebo doma.
  • Indické preteky
    Indické ženy nosia džbány na hlave. Vyskúšajte si obmenu - nosiť knihu na hlave. Spolu s dieťaťom si dajte knihu na hlavu a prejdite krížom cez miestnosť, potom si sadnite, postavte sa, prejdite cez nejakú prekážku. Vyhráva ten, komu dlhšie vydrží položená na hlave a nedotkne sa jej rukou.
  • Sluchové hádanky
    Dieťa sa otočí chrbtom a postupne zvoníme, klopkáme a pod. predmetmi, ktoré vydávajú nejaké zvuky (napr. kľúče, noviny, sklenený predmet). Po každom zvuku dieťa háda, k čomu zvuk prináleží. Po zhodnotení hry sa môžete porozprávať o tom, ako zvuky vznikajú, ktoré sú nám príjemné a ktoré vôbec nemáme radi.
  • Čo vidím, to si pamätám
    Na stôl rozložíme veci. Dieťa si ich prezrie, odíde za dvere alebo sa otočí. Následne predmety buď premiestnime alebo vymeníme za iné. Úlohou dieťaťa je rozpoznať a povedať rozdiely.
  • Hľadanie písmen
    V novinách alebo v časopise dieťa preškrtáva vopred zadané písmeno. Pre kontrolu si na konci odseku napíše počet nájdených písmen. Ťažšie je sústrediť sa naraz na dve alebo viac písmen. Takéto úlohy dávame vtedy, ak má dieťa zvládnuté hľadanie jedného písmena.
  • Čo ohmatám, to si pamätám
    Na stôl rozložíme rôzne predmety a zakryjeme ich šatkou/látkou. Úlohou je vložiť pod šatku len ruky a pomocou hmatu identifikovať a zapamätať si čo najviac predmetov. Na „ohmatávanie“ vecí má dieťa stanovený časový limit. Po uplynutí času sa dieťa vráti na svoje miesto a snaží sa zapísať (ak je mladšie tak nakresliť) všetky predmety, ktoré si zapamätalo. Táto hra sa dá využiť aj pri precvičovaní slovíčok na vyučovaní cudzieho jazyka, ak pod šatku ukryjete také veci, ktorých názvy sa dieťa práve učí alebo si ich potrebuje upevniť.

V pedagogike pracujem už viac ako 30 rokov. Začínala som ako predškolský pedagóg v materskej škole, no po dvadsiatich rokoch som sa rozhodla venovať školákom a žiakom s poruchami učenia a správania. Momentálne som zamestnaná na základnej škole v Bratislave ako učiteľka a špeciálna pedagogička. Pedagogickú profesiu beriem a cítim ako svoje životné poslanie, napĺňa ma energiou a láskou, môžem pomôcť tam kde to potrebujú.

Prvá pomoc pri podozrení na poruchu učenia:

  1. Vyšetrenie sluchu a zraku
    S ním zájdite na vyšetrenie sluchu a zraku. Keď budú výsledky negatívne, zabezpečte si o tom lekársky posudok.
  2. Citová podpora
    Ak má vaše dieťa poruchu učenia, bude potrebovať, aby ste ho citovo podporovali.
  3. Využite pomoc školy
    Využite všetku pomoc, ktorú ponúka vaša škola, napríklad doučovanie.
  4. Spolupráca s učiteľmi
    Požiadajte učiteľov o spoluprácu. Možno dieťa posadia dopredu a dajú mu viac času na úlohy. Môžu mu pokyny napísať aj vysvetliť a skúšať ho ústne.
  5. Dve sady kníh
    Keďže dieťa s poruchou učenia je zábudlivé a nemá vo veciach systém, možno bude môcť dostať dve sady kníh - jednu na domov a jednu do školy.
  6. Spoločné čítanie
    Každý deň si s dieťaťom chvíľu čítajte. Pre dyslektické dieťa je najlepšie, keď číta nahlas, takže ho rodič môže počuť a opraviť. Najprv čítajte nahlas vy a nech dieťa sleduje text s vami. Potom si ten istý text spolu nahlas prečítajte. Nakoniec nech dieťa prečíta text samo. Dajte mu pravítko, aby sa pri čítaní nestratilo v texte, a zvýrazňovač na vyznačenie ťažkých slov.
  7. Matematika v praxi
    Počítať sa dieťa môže naučiť pri bežných činnostiach, napríklad pri prepočítavaní množstva surovín pri varení, pri nakupovaní alebo pri domácom majstrovaní. Štvorčekový papier a schémy môžu byť tiež pomôckou pri riešení matematických úloh.
  8. Pomôcky pri písaní
    Ak má dieťa problém písať, dajte mu papier so širokými riadkami a hrubú ceruzku.

Pokiaľ máte podozrenie, že vaše dieťa môže mať poruchu učenia, prvým krokom je návšteva špecialistu. Vyhľadajte špeciálneho pedagóga, ktorý vás usmerní a poradí, ako máte ďalej postupovať. Ďalší odborníci, ktorí vám pomôžu pri správnom ovplyvňovaní stavu vášho dieťaťa, sú psychológ, liečebný pedagóg, logopéd, neurológ a pediater. Dôležitá je ich vzájomná spolupráca, takisto aj vaša aktívna komunikácia s nimi.

Ilustrácia detí s poruchami učenia pri učení

Ako naučiť deti s dyslexiou čítať [Rýchly prehľad] | Inštitút detskej mysle

tags: #ako #ucit #dieta #s #poruchou