Keď dieťa odmieta jedného z rodičov: Pochopenie, príčiny a riešenia

Situácia, keď dieťa odmieta jedného z rodičov, je pre mnohých rodičov bolestivá a frustrujúca. Či už ide o matku, ktorú odmieta jej 15-mesačný syn, alebo o otca, ktorého odmieta 9-ročná dcéra, pocit odmietnutia môže byť zničujúci. Tento článok sa zaoberá možnými príčinami a riešeniami pre túto náročnú situáciu.

Odmietanie Matky Malým Dieťaťom

Jedna matka sa zverila, že jej 15-mesačný syn ju odmieta, najmä keď príde otec z práce. Syn je nadšený z otca, ale matku odmieta. Občas sa syn zobudí s plačom a matka ho nedokáže utíšiť. Matka sa cíti zúfalo a nerozumie, ako môže dieťa odmietať matku, s ktorou je celý deň.

Možné príčiny a riešenia:

• Zmena dynamiky po príchode otca: Dieťa môže byť nadšené z príchodu otca po dlhšej dobe odlúčenia.
• Ponorka: Dieťa môže mať "ponorku" z matky, s ktorou trávi väčšinu času.
• Prepiatie emócií: Záchvaty plaču môžu byť prepiatím emócií.
• Potreba blízkosti: Dieťa môže potrebovať blízkosť matky, najmä ak bolo kojené a zvyknuté na kontakt.
• Trpezlivosť a porozumenie: Snažte sa porozumieť potrebám dieťaťa a byť trpezlivá.
• Cvičenia, hladenia, masáže: Dávajte dieťaťu najavo svoju blízkosť dotykom.
• Kľud: Ak ste rozrušená, skúste dieťa nechať v kľude a len ho hladkať.
• Hovorte a spievajte: Hovorte na dieťa a spievajte mu, aby vedelo, že ste tam.
• Zvuky: Púšťajte dieťaťu jemnú hudbu, aby sa necítilo osamelé.

Deti dokážu z človeka vycítiť každú negatívnu energiu, a to, či už z rodičov, aký majú postoj voči človeku, alebo priamo z toho človeka. Vedia, čo je úprimné, čo je hrané. Ony ešte predstierať pocity nedokážu, čiže keď sa s niekým alebo v nejakej situácii necítia dobre, prirodzene reagujú plačom, majú záchvat, triašku. Tieto pocity potom môžu pretrvávať aj niekoľko dní a ostávajú v podvedomí dieťaťa.

Nikdy nenúťte dieťa byť v spoločnosti človeka, pri ktorom sa necíti dobre. Je veľmi dôležité rešpektovať pocity a názor dieťaťa na konkrétneho človeka a nenútiť ho do kontaktu s človekom, ktorého sa bojí. Dieťa tak môže stratiť oporu a dôveru v rodičov.

Človek, ktorého dieťa odmieta, môže mať preň nepríjemnú vôňu. Hlavne dojčatá a batoľatá majú veľmi citlivé senzorické vnemy. Učia sa všetko neuveriteľnou rýchlosťou a ich schopnosti rastú zo dňa na deň. Spoznávajú svet dotykom, chuťou, vôňou, pohľadom, sluchom. Ak je jeden alebo viacero ich zmyslov prestimulovaný, vedie to u dieťaťa k následnej nervozite. Je vhodné, ak ľudia, ktorí prídu dieťa navštíviť sa vyvarujú silných parfémov, korenistých jedál, ak sú pre danú kultúru exotické, požitiu alkoholu, fajčeniu cigariet a iných návykových látok.

Kombinácia pachov v spojitosti s neznámym človekom vyvoláva v dieťati nepríjemné pocity a obavy. Dieťa reaguje najmä plačom, keďže je to jeho hlavný komunikačný prostriedok do doby, kým sa nenaučí rozprávať.

Nezvyčajný zjav osoby môže dieťa zaskočiť. V prípade, že má dieťa mladých rodičov, bez výrazných úprav vlasov, brady, okuliarov, môže u neho nastať nepokoj, ak ho vezme do náručia osoba s exotickým vzhľadom. Pre dieťa je všetko, čo okolo seba vidí nové. V maternici bolo schopné rozoznávať svetlo a tmu, ale po narodení je odrazu vystavené nespočetnému množstvu stimulov. Ak nie je zvyknuté stretávať rôznorodé typy ľudí, môže na iné etniká, exotický zjav, nezvyčajné doplnky reagovať citlivo. Dieťa sa zameriava hlavne na tvár človeka. Tá môže pôsobiť neprívetivo, strašidelne, nesympaticky.

Tón hlasu, prízvuk alebo iná reč dokážu dieťa vyviesť z rovnováhy. Ak sa dieťa nenarodilo práve multikultúrnym a viacjazyčným rodičom a nie je zvyknuté na rôzne jazyky, môže ho vystrašiť aj cudzia reč, vysoký piskľavý tón hlasu, veľmi hlboký pochmúrny hlas alebo prehnané a nadmerné používanie citosloviec, ako jaj, júj, ojojój, prednášané nepríjemným tónom hlasu. Dieťa tiež dokáže vycítiť, ak napríklad daná osoba používa nadávky, ak na ne nie je vo svojej rodine zvyknuté, práve preto, že sa rodičia väčšinou pri nich strhnú a požiadajú osoby o používanie slušného jazyka.

Dieťa bolo vystavené danej osobe viackrát neúspešne a už vopred je očakávané ďalšie zlyhanie. Človek nemusí mať skúsenosti s malým dieťaťom a nevie ho, napríklad, správne držať. Dieťaťu je v jeho náruči nepríjemne, niečo ho bolí, tlačí. Mnohokrát sa s človekom už stretlo a každé stretnutie skončilo plačom. Dieťa môže mať vytvorený blok voči konkrétnej osobe a už vopred reagovať plačom, aby s ňou nemuselo byť.

Poprosiť danú osobu, aby si dieťa nevšímala, respektíve ho prehnane nekontaktovala. Veľakrát sa dieťa osmelí samo, keď prestane cítiť nátlak okolia. Ak si ho človek nevšíma a nesleduje každý jeho pohyb skúmavým pohľadom, dieťa sa samo odváži pozrieť na človeka, dôkladne si ho popozerať a pomaly k nemu nájsť preň bezpečnú cestu.

Snažiť sa navodiť v rodine príjemnú atmosféru. Často o konkrétnom človeku rozprávať, spomínať veselé zážitky, ukazovať ho dieťaťu na fotkách alebo videu, byť s ním v kontakte prostredníctvom videohovoru. Snažiť sa osobu začleniť do bežného života rodiny. Poradiť človeku konkrétnu hračku, ktorá by určite potešila dieťa a často spomínať, že hračka je práve od neho.

Vysporiadať si vlastné pocity voči danému človeku. Vnútorne sa zmieriť s človekom, ktorý bude súčasťou života dieťaťa, pokúsiť sa v sebe objaviť pozitívne pocity voči konkrétnej osobe a pristupovať k nej láskavo, veselo a pokojne.

V prípade, ak nastane situácia, že všetky opatrenia zlyhajú a dieťa ani s pribúdajúcim vekom nie je ochotné určitú osobu akceptovať, je veľmi dôležité jeho rozhodnutie rešpektovať. Rešpekt je vzájomne sa vytvárajúci atribút, ak rešpektujeme pocity a rozhodnutia dieťaťa, dieťa automaticky rešpektuje nás ako rodičov. Nedostatok vzájomného rešpektu vedie k zlyhaniu väzby medzi rodičom a dieťaťom.

Deti vnímajú okolitý svet oveľa intenzívnejšie, citlivejšie a vnímavejšie ako dospelí ľudia. Dôkazom toho je i fakt, že si všimnú každú maličkosť, každú zmenu v komunikácii, nálade, výzore človeka. Je veľmi dôležité nepodceňovať dieťa a neobhajovať správanie dospelých ľudí frázami, že dieťa je aj tak malé, aj tak si to nevšíma, aj tak nás nepočúva, aj tak na to zabudne, pretože to nie je pravda.

Dieťa sa učí niekoľkonásobne rýchlejšie ako dospelý človek a jeho mozog pracuje neuveriteľne rýchlo. V priebehu prvých pár rokov sa naučí jazyku a fyzickým zručnostiam na celý život.

Syndróm Zavrhnutého Rodiča (PAS)

Syndróm zavrhnutého rodiča (PAS) je jav, pri ktorom dieťa sústavne a neodôvodnene zľahčuje a uráža jedného z rodičov. Warshak (2001) definuje PAS ako poruchu, pri ktorej je primárnym prejavom neodôvodnená kampaň dieťaťa za degradáciu rodiča alebo odmietanie tohto rodiča, spôsobená vplyvom druhého rodiča v kombinácii s vlastným prispením dieťaťa.

Symptómy PAS:

• Nenávistná kampaň za degradáciu rodiča.
• Absurdné zdôvodňovanie tejto nenávisti.
• Neprítomnosť ambivalencie (čiernobiele hodnotenie rodičov).
• Reflexívna podpora programujúceho rodiča.
• Neprítomnosť pocitu viny.
• Vypožičané scenáre (papagájovanie).

Pavlát a Janáčková (2007) uvádzajú, že Medzinárodná klasifikácia duševných chorôb DSM IV nepozná takýto syndróm. Americká psychiatrická asociácia nepovažuje parental alienation syndrome za psychickú poruchu z dôvodu obmedzenej validity výskumov na túto tému. Preto je podľa nich tento pojem parental alienation syndrome kontroverzný.

Dr. William Bernet hovorí, že deti potrebujú oboch rodičov, aby sa podieľali na ich výchove. Zavrhnutie rodiča je útokom na túto základnú potrebu.

Odmietanie Rodiča Po Rozvode

Rozvod je pre dieťa traumatická udalosť. Matějček a Dytrych (2002) uvádzajú, že neexistuje vek, v ktorom by dieťa rodinným rozvratom netrpelo. Reakcie dieťaťa sú rôzne podľa veku a pohlavia. Dôležité sú vzťahy s členmi širšej rodiny (starí rodičia, tety, strýkovia, bratranci, sesternice).

Frizell Reiter a kol. (2013) publikovali štúdiu, ktorá odhalila, že strata kontaktu s rodičom po rozvode vedie k výraznému nárastu zdravotných ťažkostí u adolescentov.

Súd sa v prvom rade bude snažiť o zmierlivé vyriešenie tohto problému. Ak snaha súdu zlyhá, môže pristúpiť k ukladaniu pokút matke maloletého dieťaťa. Súd bude skúmať i dôvod, pre ktorý Vám matka maloletého dieťaťa bráni v styku.

Súd bude rešpektovať názor dieťaťa, ak je dieťa rozumovo a mravne vyspelé a vie vyjadriť samostatne svoj názor.

Ak je dieťa ovplyvňované matkou, môžete sa prostredníctvom súdu domáhať úpravy styku s Vašou maloletou dcérou. Bude potrebné vykonať znalecké dokazovanie, ktoré by možno potvrdilo Vaše podozrenie, že dieťa je silno ovplyvňované matkou.

Matka dieťaťa je povinná pripraviť dieťa na styk s druhým rodičom (s Vami). Pripraviť dieťa nielen po materiálnej stránke, ale pripraviť dieťa i po psychickej, aby dieťa neodmietalo styk s druhým rodičom.

Výchova a Hranice

Uznávaná psychologička Eva Reichelová hovorí, že v súčasnosti pribúda počet rodičov, ktorí sa pri výchove svojich detí cítia úplne výchovne bezmocní, nešťastní a nevedia, čo majú robiť. Rodičia majú pocit, že strácajú všetky výchovné kompetencie dobrého rodiča.

Nezvládnuteľné dieťa z odborného pohľadu znamená, že nie je vývinovo zrelé.

Každé dieťa je spôsobilé počúvať a tolerovať to, čo od neho chce dospelý partner, ak je medzi dieťaťom a dospelým vytvorená bezpečná a dôverná citová väzba.

Deti sa cítia bezpečne, ak majú pevne stanovené hranice. Keď sa do rodiny narodí dieťatko, nie je snáď jediného príbuzného, ktorý by ho nechcel hneď prísť navštíviť. Mnohokrát však nastane situácia, že dieťa pri určitom členovi rodiny, blízkom či vzdialenom, neutíšiteľne plače. Ak sa podobné epizódy opakujú, môže to viesť k napätiu v rodine a k nepríjemným pocitom rodičov aj konkrétnej osoby.

Existuje viacero možných dôvodov, ktoré vedú k nespokojnosti bábätka. Po vylúčení všetkých fyziologických príčin, ako napríklad hlad, smäd, potreba spánku, únava, nadmerný hluk, prílišné teplo, pocit chladu, nepríjemná textília na oblečení, bolesť, choroba, mokrá plienka, je potrebné pristúpiť k skúmaniu psychického rozpoloženia dieťatka.

Mnohí rodičia zabúdajú, že dieťa sa svojím narodením nestáva samostatné, ale potrebuje byť len na opačnej strane matkinej kože. Dieťa sa najbezpečnejšie, najpohodlnejšie a najpríjemnejšie cíti práve v matkinej a otcovej náruči. Vzťah medzi matkou a dieťaťom začína tehotenstvom a medzi otcom a dieťaťom narodením. Čím intenzívnejšie a aktívnejšie sa otec podieľa na prvých dňoch dieťaťa, tým silnejšiu väzbu si medzi sebou vytvoria. Všetky ďalšie ruky, objatia a dotyky sú preň ešte dlho cudzie a strašidelné.

Málokedy sú rodinní príslušníci ochotní akceptovať tento fakt a keď je pri nich dieťatko nespokojné, cítia sa dotknuto. Z biologického hľadiska však ide o úplne normálny a prirodzený jav, keďže dieťa v maternici počuje matkin a otcov hlas, je zvyknuté na časté zvuky, ktoré v domácnosti počuje a dokáže rozpoznať rodičovskú vôňu.

Dieťa však nie je potrebné od príbuzných izolovať. Práve naopak. Široká rodina je obrovským benefitom pre dieťa v každom veku. Dieťa má viacero blízkych osôb, ktorým môže dôverovať, od ktorých sa môže učiť, zabávať sa s nimi a tiež, ktoré sa o ň, v prípade potreby, vedia adekvátne postarať.

Človek je spoločenský tvor a pokiaľ je dieťa zdravé, nemalo by s rodičmi žiť utiahnutý život v súkromí, bez častého kontaktu s rozvetvenou rodinou.

Najdôležitejší fakt, ktorý je potrebné brať na vedomie je, že dieťa kopíruje správanie a pocity rodičov. Ako sa cíti matka, rovnako sa cíti dieťa. Ak je matka nervózna, správa sa voči dieťaťu menej vnímavo ako vyrovnaná matka, nereaguje dostatočne na signály, ktoré jej dieťa vysiela a dieťa následne reaguje plačom a nespokojnosťou. Nahnevaný, nervózny hlas matky zvyšuje hladinu stresového hormónu kortizolu u dieťaťa a vyvoláva v ňom pocity ohrozenia. Nešťastná a vyčerpaná matka nie je schopná láskavo a bezpečne držať a upokojiť dieťa.

Dieťa je plne závislé na rodičoch, čo sa týka jeho vlastného prežitia. Ak má pocit, že ho rodič môže odmietnuť alebo odložiť, reaguje hysterickým plačom, krikom, ale aj nadmerným priľnutím k rodičovi.

Najčastejším dôvodom detskej nespokojnosti býva podvedomý postoj rodičov, hlavne matky, voči danému človeku. Ak matka vedome alebo podvedome cíti nesympatie voči danej osobe, prípadne z nej má strach, je úplne pochopiteľné, že rovnaké pocity bude zdieľať dieťa. Dieťa sa prirodzene nemôže cítiť príjemne a bezpečne pri človeku, o ktorom mu rodič vysiela informáciu, že sa nachádza v ohrození. Môže ísť napríklad o nových partnerov našich rodičov, súrodencov, starších detí, s ktorými matka nie je stotožnená a neprijala ich. Navonok môže zo slušnosti preukazovať sympatie, ale dieťa vníma matku ako celok, so všetkými jej pocitmi. Citlivo reaguje na akúkoľvek zmenu v jej hlase, triašku v rukách, nezvyčajnú roztržitosť. A hoci sa dospelý človek dokáže pretvarovať, dieťa vo svojej čistote a nevinnosti toho nie je schopné a reaguje priamo a úprimne.

Právne kroky v prípade odmietania dieťaťa

V prípade, že matka bráni otcovi v styku s dieťaťom, existujú právne kroky, ktoré môže otec podniknúť. Je dôležité v prvom rade kontaktovať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (prípadne kuratelu) a podať návrh na neodkladné opatrenie. Súd rozhoduje o neodkladnom opatrení najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením alebo jeho vyhotovením.

Matka dieťaťa je povinná pripraviť dieťa na styk s druhým rodičom, a to nielen po materiálnej, ale aj po psychickej stránke. Ak matka v tomto zlyháva a bráni dieťaťu v styku s otcom, môže byť zo strany súdu uložená pokuta.

V zložitých prípadoch by sa rodičom mala poskytnúť primeraná podpora. Ak si rodičia neplnia svoju povinnosť starostlivosti a lojality alebo ak odmietnu poskytnutú podporu napriek zneužitiu úradnej moci, mali by sa prijať opatrenia na ochranu dieťaťa v ranom štádiu. Môže to byť zmena zverenia do starostlivosti alebo obmedzenie rodičovskej starostlivosti.

Je dôležité si uvedomiť, že názor dieťaťa je pri súdnom rozhodovaní dôležitý, avšak súd ho zohľadní len vtedy, ak je dieťa rozumovo a mravne vyspelé. V prípade kontroverzných sporov, kde môže byť názor dieťaťa ovplyvnený jedným z rodičov, súd prihliada na názor dieťaťa s maximálnou zdržanlivosťou. V takýchto prípadoch je dôležité vykonať znalecké dokazovanie, ktoré by mohlo potvrdiť podozrenie na ovplyvňovanie dieťaťa.

V prípade, že dieťa odmieta styk s jedným z rodičov, je dôležité informovať o tom súd a kolízneho opatrovníka. Ak súd nevylúčil styk matky s dieťaťom, matka má stále právo žiadať o kontakt, avšak vždy musí byť zohľadnený najlepší záujem dieťaťa a jeho aktuálny psychický stav.

Nemusíte dieťa nútiť k styku, ak by mu to spôsobovalo ujmu, ale vždy je vhodné mať o tom dôkazy (vyjadrenie psychológa, kolízneho opatrovníka).

V prípade, že dieťa prejavuje silnú pripútanosť k jednému rodičovi, je dôležité pochopiť, že ide o prirodzenú súčasť jeho emocionálneho vývoja. Rodičia môžu vytvoriť zdravú a milujúcu pripútanosť so svojimi deťmi podporovaním rovnováhy, trávením individuálneho aj spoločného času so svojimi deťmi a vytváraním láskyplného prostredia.

tags: #dieta #ovplyvnovane #aby #vypovedalo #ze #nechce