Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zakotvená v Zákone o rodine a trvá až do momentu, kým je dieťa schopné sa samo živiť. Táto povinnosť sa týka tak maloletých, ako aj plnoletých detí, ktoré napríklad študujú na vysokej škole a nie sú schopné sa finančne zabezpečiť.
V prípade, že sa rodičia nevedia dohodnúť na výške výživného, je potrebné obrátiť sa na súd. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na to, ako napísať žiadosť o výživné, aké sú možnosti a čo by mala takáto žiadosť obsahovať, vrátane vzoru pre plnoleté dieťa.
Úvod do problematiky výživného
Výživné je pravidelný finančný príspevok, ktorého cieľom je zabezpečiť podiel dieťaťa na životnej úrovni každého z rodičov a uspokojovanie jeho potrieb. Je to zákonná povinnosť rodičov prispievať na výživu svojich detí v zmysle §62 ods. 2 Zákona o rodine. Ak rodičia spolu nežijú, musia sa dohodnúť na úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, rozhodne o tom súd.
Plnoletosťou dieťaťa nezaniká povinnosť platiť výživné podľa súdneho rozhodnutia, ktoré vzniklo v čase, kedy bolo dieťa maloleté. Plnoletosťou zaniká právo rodiča, ktorému bolo dieťa zverené, zastupovať dieťa a analogicky zaniká aj právo preberať splátky výživného. Toto právo má už priamo plnoleté dieťa.
Výživné sa platí do rúk toho konkrétneho rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Inak je tomu však v prípade, ak ide o plnoleté dieťa, ktorému sa výživné vypláca priamo do vlastných rúk. Takýmto spôsobom vie následne povinný rodič vydokladovať riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti voči nezaopatrenému plnoletému dieťaťu.
Možnosti riešenia situácie
Existujú dva základné spôsoby, ako riešiť otázku výživného:
- Dohoda rodičov: Ideálnym riešením je, ak sa rodičia vedia dohodnúť na výške výživného a na spôsobe jeho platenia. Takáto dohoda môže byť ústna alebo písomná. Písomná dohoda má tú výhodu, že je lepšie preukázateľná v prípade sporov. Ak chcete mať istotu, že dohoda bude právne záväzná a vykonateľná, je vhodné ju nechať schváliť súdom.
- Súdne konanie: Ak sa rodičia nevedia dohodnúť, je potrebné podať na súd návrh na určenie výživného. Súd na základe zistených skutočností určí výšku výživného a zároveň stanoví, od ktorého dňa sa má platiť.
Návrh na určenie výživného: Ako postupovať?
Ak sa s druhým rodičom neviete dohodnúť na výške výživného, je potrebné podať na súd "Návrh na určenie výživného na maloleté dieťa", ak ešte výživné nebolo určené, alebo "Návrh na zmenu výživného", ak už je výživné určené, ale chcete ho zvýšiť alebo upraviť.
Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je v zásade okresný súd, v ktorého obvode má maloleté dieťa bydlisko. Konanie o úprave práv a povinností k maloletým deťom nie je spoplatnené.
Náležitosti návrhu:
- Označenie účastníkov konania: Osobné údaje rodiča - navrhovateľa, osobné údaje druhého rodiča a osobné údaje maloletého dieťaťa s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúča sa tiež uviesť telefonický kontakt.
- Predmet návrhu: Z návrhu musí byť zrejmé, že sa domáhate úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
- Skutkový stav: Uveďte, odkedy spolu nežijete ako rodina.
- Návrh na rozhodnutie: Navrhnite súdu:
- ktorému z rodičov má byť dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prípadne do striedavej starostlivosti,
- navrhovanú výšku výživného,
- prípadne, ak sa neviete dohodnúť na styku s dieťaťom, navrhnite rozsah styku.
- Odôvodnenie návrhu: Podrobne odôvodnite návrh, najmä pokiaľ ide o navrhovanú úpravu zverenia, výživy a styku. Nie je potrebné súdu zbytočne rozvádzať odôvodnenie rozchodu rodičov a toho, kto rozpad rodiny zavinil.
- Opis majetkových pomerov, príjmov a výdavkov navrhovateľa: Je nevyhnutné, aby súd vedel, z čoho žijete, t.j. aké sú Vaše priemerné opakujúce sa príjmy a výdavky či už na domácnosť, na Vašu osobu či na dieťa.
- Dátum a podpis navrhovateľa.
- Prílohy k návrhu:
- rodný list maloletého dieťaťa,
- potvrdenie zamestnávateľa o príjme, daňové priznanie, príp. špecifikácia výdavkov navrhovateľa na jeho osobu, domácnosť, maloleté dieťa,
- doklady preukazujúce niektoré výdavky na domácnosť, navrhovateľa, maloleté dieťa.
Priebeh súdneho konania
Súd v prvom rade vypočuje rodičov na pojednávaní a vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie názoru maloletého dieťaťa, príp. sociálnych a bytových pomerov rodičov. Uvedené sa realizuje spravidla prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVAR). Nie je ojedinelým javom, že v konaní je ustanovený súdny znalec spravidla z odboru detskej psychológie, ktorému súd uloží zodpovedať niektoré otázky na základe ktorých odpovedí potom súd rozhodne o zverení. Keď má súd jasno vo veci zverenia, vykoná dokazovanie k určeniu výživného, príp. Súd rozhoduje rozsudkom, proti ktorému je možné odvolanie na krajský súd.
Tri kľúčové rozhodnutia súdu
V konaní o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu musí súd rozhodnúť o troch zásadných veciach:
1. Zverenie maloletého dieťaťa
Podľa §36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Otázka zverenia maloletého dieťaťa je jednou z najťažších otázok, ktoré súd v konaní musí riešiť. Súd môže maloleté dieťa zveriť jednému z rodičov, príp. môže maloleté dieťa zveriť do striedavej starostlivosti oboch rodičov.
Záujem dieťaťa:
Záujem dieťaťa má široký rozmer, nielen právny. Rodinný stereotyp resp. doterajšia starostlivosť každého rodiča o dieťa samostatne predurčuje spravidla aj možnosti dieťaťa a jeho schopnosť sa prispôsobiť zmenám. Ak sa obaja rodičia primerane podieľali na bežnej starostlivosti o dieťa, venovali dieťaťu dostatok času, tak je dobrý predpoklad, že sa o dieťa dokážu postarať aj v striedavke, každý samostatne. Dieťa je vtedy prirodzene ukotvené na oboch rodičov a v starostlivosti jedného rodiča dokáže fungovať bez strádania druhého rodiča. Naopak, ak v rodine sú úlohy rodičov v starostlivosti o dieťa nerovnomerne rozložené, tak dieťa je ukotvené viac na toho rodiča, ktorý sa o neho stará. Takéto deti, najmä v útlom veku, strádajú tohto rodiča aj v prípade ak sú v starostlivosti druhého rodiča. Názor dieťaťa súdy zisťujú už od útleho veku, hranica nie je presne určená, záleží od vyspelosti dieťaťa. Názor dieťaťa nie je spravidla ďaleko od rodinného stereotypu v ktorom doteraz žilo.
2. Výška výživného
Podľa §62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Výživné možno definovať ako pravidelne sa opakujúci finančný príspevok rodiča určený ako podiel dieťaťa na životnej úrovni každého z rodičov a na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa.
Základné princípy určovania výšky výživného:
- Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného. Výška výdavkov na dieťa alebo rodiča je až sekundárna.
- Výživné nie je o tom, že sa zrátajú pravidelné výdavky na dieťa a polovicu z nich zaplatí rodič z výživného.
- Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič. Ak má rodiča ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne tak ten bude platiť niekoľko násobne viac ako rodič, ktorý zarába pár stovák a to bez ohľadu na výšku výdavkov.
Určenie podielu dieťaťa na životnej úrovni rodiča:
Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného, ktorý by sme našli v zákone. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne. Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa.
Prednosť výživného:
Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Preto, ako vyššie uvádzam, výdavky rodiča pri posudzovaní výšky výživného sú až sekundárne. Neznamená to, že súd na výdavky nijako neprihliadne, ale nečakajte, že Vaše výdavky uprednostní pred výživným. V zásade platí, že súd uzná tie, ktoré sú opodstatnené. Na neopodstatnené výdavky ako napr. exekúcie a pod. súd nebude prihliadať. Ak sa rozvádzate alebo rozchádzate tak musíte Vaše výdavky primerane optimalizovať, pretože Vám vzniká nová a nie malá výdavková položka - výživné.
Majetkové pomery rodičov:
Majetkové pomery rodičov tvoria ako aktíva tak pasíva. Na strane aktív pôjde o príjmy tiež ostatné majetky ako nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory a pod. Na strane pasív pôjde o výdavky, dlhy, pôžičky a pod.
Schopnosti a možnosti rodičov:
Výživné sa neurčuje len podľa príjmu a majetkových pomerov ale aj podľa iných pravidiel. Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Ak je rodič dobrovoľne nezamestnaný a bez príjmu, súd prostredníctvom ÚPSVAR zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť a za akú mzdu. Následne nič nebráni súdu vychádzať z takto zisteného potencionálneho príjmu. Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie.
Minimálne a maximálne výživné:
Minimálne výživné je Zákonom o rodine určené vo výške 30% zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu. Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je, čo však neznamená, že tento pojem neexistuje. Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie.
3. Úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom
Podľa §24 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Styk sa spravidla upravuje tomu rodičovi, ktorý nemá dieťa zverené do opatery a slúži na zabezpečenie rozvoja vzťahu dieťaťa k tomuto rodičovi.
Možnosti úpravy styku:
- Fixná úprava styku: Súd vo výroku rozsudku uvedie presný čas začiatku a konca styku, tak aby takáto úprava bola vykonateľná. Upravuje sa bežný styk počas kalendárneho roka a styk počas prázdnin. Výhodou tejto úpravy je, že ak druhý rodič bráni v styku je možné domáhať sa výkonu rozsudku súdnou cestou.
- Flexibilná úprava styku: Súd vo výroku rozsudku styk vôbec neupraví a tento ponechá na budúcej dohode rodičov. Nevýhoda bude, že ak druhý rodič bráni v styku nie je možné domáhať sa výkonu rozsudku ale najprv musí byť styk upravený fixne súdnym rozhodnutím.
Komunikácia rodičov:
Komunikácia rodičov je nevyhnutným predpokladom normálneho fungovania po rozchode či rozvode. Ak nekomunikujete tak si to skôr či neskôr odnesie Vaše dieťa, ktoré sa spravidla stáva nechceným „sprostredkovateľom“ informácii medzi rodičmi. Pokiaľ sú vzťahy rodičov a ich komunikácia zlé tak základným pravidlom pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa bude obmedzenie času preberania a komunikácie na minimum.
Výživné po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine (zák. č. 36/2005 Z. z.) platí vyživovacia povinnosť rodiča voči svojmu dieťaťu dovtedy, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Súdna prax zaujala stanovisko, že ak dieťa študuje dennou formou vysokú školu, vyživovacia povinnosť trvá až do času dosiahnutia druhého stupňa vysokoškolského vzdelania (získanie titulu MUDr./MDDr./Mgr./Ing. a pod.) za predpokladu, že sa pripravuje sústavne (bez prerušenia).
Vzhľadom na to, že Váš syn stále študuje, teda sústavne a nepretržite sa pripravuje na svoje budúce povolanie, vaša vyživovacia povinnosť trvá. Pokiaľ by štúdium prerušil, vyživovacia povinnosť by zanikla. To však neznamená, že by sa nemohla opätovne obnoviť, ak by začal o nejaký čas znovu študovať.
Pokiaľ ide o spôsob ukončenia vyživovacej povinnosti, pokiaľ bola táto určená rozhodnutím súdu, potom je potrebné podať návrh na zrušenie výživného na súd príslušný podľa trvalého pobytu oprávneného na výživné.
V prípade, že by ste potrebovali pomoc s vypracovaním návrhu alebo zastupovaním na súde, odporúčam obrátiť sa na advokáta so zameraním na rodinné právo. Riziká sú najmä v dokazovaní skutočných príjmov otca, preto je dôležité pripraviť si čo najviac dôkazov.
výživné pre Vaše dieťa
Náhradné výživné
Zákon č. 201/2008 Z. z. upravuje poskytovanie náhradného výživného. Náhradným výživným sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba (rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu alebo sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok, resp. suma takéhoto dôchodku je nižšia ako suma stanovená zákonom o náhradnom výživnom.
Podmienky nároku na náhradné výživné:
Oprávnená osoba musí mať na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, ak sa jej poskytuje doplnková ochrana podľa zákona o azyle a zdržiava sa na území Slovenskej republiky; to neplatí ak sa oprávnená osoba zdržiava v cudzine z dôvodu štúdia v cudzine. Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytne vo výške 0,7-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
Povinnosti osoby, ktorej sa poskytuje náhradné výživné:
- informovať úrad o každej zmene skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností. Takýmito skutočnosťami sú napr.
- na výzvu úradu preukázať skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a jeho vyplácanie, a to v lehote určenej úradom.
Výška náhradného výživného:
Náhradné výživné poskytované za neplatené výživné je vo výške výživného určeného právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
Uplatňovanie nároku na náhradné výživné:
Konanie o náhradnom výživnom sa začína na základe písomnej žiadosti alebo žiadosti podanej elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom. Žiadateľ môže požiadať o vyplatenie náhradného výživného aj za tri kalendárne mesiace predchádzajúce kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola podaná žiadosť.
Vymáhanie výživného
Ak povinný rodič neplatí výživné, existuje niekoľko možností, ako ho vymáhať:
- Exekúcia: Môžete podať návrh na vykonanie exekúcie. Návrh by mal obsahovať:
- presné označenie exekútora,
- osobné údaje oprávneného a povinného,
- označenie exekučného titulu,
- špecifikáciu vymáhaného nároku,
- tvrdenie, že povinný si svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil,
- bankový účet oprávneného,
- dátum podania návrhu a podpis oprávnenej osoby.
- Trestné oznámenie: Máte možnosť podať aj trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona.
Nie je teda rozhodujúci ani vek dieťaťa a ani to, či študuje alebo nie. Dôležité je, či je schopné sa samé živiť. Časté sú prípady detí objektívne neschopných samostatne sa živiť (z dôvodu hendikepu, postihnutia), tu trvá vyživovacia povinnosť aj po skončení štúdia. Pokiaľ však máte možnosť sa zamestnať a máte aj schopnosti pracovať, potom vyživovacia povinnosť zaniká. Obyčajne externí študenti majú možnosť zamestnať sa (hoci aj brigádne) a tak si zabezpečovať živobytie.
To, že sa konalo pojednávanie bez Vašej prítomnosti môže byť procesnou chybou súdu. Najmä ak Vám neoznámili termín pojednávania. Je povinnosťou súdu oznámiť Vám termín pojednávania. Odporúčam Vám ísť nahliadnuť, čo najskôr, do súdneho spisu a zistiť, či Vám doručovali predvolanie. Zároveň zistíte, či súd už rozhodol alebo ešte nie. Odporúčam konať rýchlo, pretože, ak by súd rozhodol, plynie 15 dňová lehota na podanie odvolania odo dňa doručenia rozhodnutia. Ak by konanie skončilo zamietnutím návrhu, bude len veľmi obtiažne dosiahnuť pozitívny výsledok novým návrhom, pokiaľ nenastala žiadna zmena okolností od posledného rozhodnutia súdu. Preto odporúčam toto konanie dotiahnuť do konca.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Na základe vykonaného dokazovania môže súd dospieť k záveru, že návrh na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne. Súd s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine môže meniť súdne rozhodnutia o výživnom, ak nastane zmena pomerov na strane maloletých detí alebo na strane povinnej osoby platiť výživné.