Rozhodnutie adoptovať si dieťa je významným krokom, ktorý prináša do života rodiny novú dimenziu lásky, radosti, ale aj výziev. Proces adopcie je často sprevádzaný mnohými otázkami a neistotami, no zároveň otvára dvere k naplneniu túžby po rodičovstve pre tých, ktorí si biologické dieťa nemôžu osvojiť alebo sa rozhodnú inak. Príbehy adoptívnych rodičov svedčia o tom, že láska k dieťaťu nepozná hranice DNA a že rodina sa buduje srdcom.
Cesta k rodičovstvu cez adopciu
Príbeh Katky a jej manžela ilustruje, ako sa život môže nečakane zvrtnúť a ako sa z nenaplnenej túžby po biologickom dieťati môže zrodiť nová cesta k rodičovstvu. Katka, ktorá od detstva bojovala s chorým srdcom a musela sa spoľahnúť na kardiodefibrilátor, si nebola istá, či bude môcť mať vlastné deti. Po svadbe sa s manželom obrátili na lekárov s otázkou možnosti biologického dieťaťa, no odpoveď nebola jednoznačná. Toto ich prirodzene viedlo k rozhodnutiu o adopcii. „Krátko po svadbe sme išli za lekármi, chceli sme vedieť, či nám ,odobria‘ mať biologické dieťa alebo nie. Odpovede sme sa nedočkali, a preto sme sa tak nejako prirodzene rozhodli, že ideme do adopcie,“ rozpráva sympatická mama dnes už dvoch dcér.
Pri zadávaní kritérií pre adopciu boli Katka a jej manžel veľmi struční. Neudávali preferencie ohľadom farby pleti, etnika, pohlavia či zdravotného stavu. Jedinou požiadavkou bolo, aby malo dieťa maximálne pol roka. Hoci sa netrúfali na vážne zdravotné postihnutie, nechali si otvorenú možnosť vidieť dieťa, keď im ho „ponúknu“. „Vždy je predsa možnosť povedať nie,“ dodáva.
Proces prípravy na adopciu, ktorý bol povinný na zaradenie do zoznamu čakateľov, sa Katke spočiatku zdal zbytočný a dlhý. Nakoniec však ocenila jeho prínos. „Človek sa dozvedel veľmi veľa zaujímavých vecí, nadviazal priateľstvá s inými adoptívnymi rodičmi,“ spomína na celý proces.
Ich staršia dcéra Alenka prišla do rodiny natrvalo, keď mala 15 mesiacov, zatiaľ čo mladšiu Adelku spoznali, keď mala necelý rok. Tieto skúsenosti potvrdzujú, že v procese adopcie je dôležitá aj istá „chémia“ a aby dieťa rodičom „voňalo“.
„Je pravda, že človek nejako podvedome vie, že toto je ,to‘ dieťa. U nás to platilo v obidvoch prípadoch. Keď nám ukázali fotky báb, hneď sa nám zapáčili a s manželom sme vedeli, že ich chceme vidieť naživo. K chlapčekovi, ktorého nám ukázali ako prvého, nás akosi nič nepriťahovalo,“ opisuje Katarína prvé kontakty s deťmi. Ľúbiť dievčatá začali veľmi rýchlo a prirodzene, netrvalo to roky ani mesiace. Hoci adopcia nie je jednoduchá pre žiadnu stranu, uvedomuje si, že ťažšie to má dieťa, ktoré prichádza do neznámeho prostredia a môže si niesť rôzne traumy.
Otvorenosť a komunikácia v rodine
Katka a jej manžel sa rozhodli netajiť pred svojimi dcérami, Alenkou a Adelkou, skutočnosť, že sú adoptované. Obe dievčatá pochádzajú z rómskych rodín a zaujímavosťou je, že majú rovnaké biologické priezvisko, hoci nie sú biologické sestry. „Vedia, že sa narodili inej tete z bruška, ale nám sa narodili zo srdiečka.“ Kým mladšia Adelka vníma túto skutočnosť skôr ako rozprávku, staršia Alenka už kladie zvedavé otázky na súrodencov, biologickú mamu a možnosť stretnutia s ňou.
Magdaléna, mama troch adoptovaných detí, zdôrazňuje, že hrať sa na to, že život s adoptívnym dieťaťom je rovnaký ako s biologickým, nie je úplne správna cesta. „Majú iných biologických rodičov a my sme sa stali súčasťou ich rodiny,“ približuje.
Jej cesta k rodičovstvu bola tiež náročná. Po rokoch snaženia sa o biologické dieťa, návštevách lekárov a absolvovaných liečbach, prišlo sklamanie v podobe straty tehotenstva. Napriek tejto bolesti sa s manželom nevzdali a rozhodli sa pre adopciu. „Na novorodenecké oddelenie sme išli aj so sociálnou pracovníčkou. V postielkach boli bábätká a pozerala som, ktoré je to naše. Jedno z nich plakalo, bolo nádherné, celé ešte pokrčené a to nám dali. To bola naša Magdalénka. Pochopila som, že ona prišla na svet pre nás a my sme celé tie roky čakali na ňu,“ opisuje Magdaléna prvé stretnutie so svojou dcérou. Dnes majú s manželom tri deti, ktoré majú rovnakú biologickú matku.
Proces adopcie: Výzvy a odmeny
Adopcia nie je jednoduchý proces, ale prináša so sebou obrovské odmeny. Magdaléna zdôrazňuje, že je dôležité pristupovať k adoptovaným deťom inak, s plným vedomím ich minulosti a potenciálnych traum. „Hrať sa na to, že život s adoptívnym dieťaťom je rovnaký ako s biologickým, to nie je úplne správna cesta. Ten život rovnaký nie je. Od začiatku je tam niečo navyše, oni majú iných biologických rodičov a my sme sa stali súčasťou ich rodiny a oni našou. Za iných okolností by sme sa pravdepodobne nikdy nestretli. Ten batoh, ktorí si nesú od narodenia, je oveľa väčší ako ten, čo si nesú biologické deti.“
Proces adopcie zahŕňa aj kontroly z úradu, ktoré sú súčasťou zabezpečenia stability a bezpečnosti pre dieťa. „Kontroly berieme ako nutnú súčasť procesu. Tety z úradu sú vždy milé a „kontrola“ je väčšinou formou rozhovoru,“ vysvetľuje Magdaléna. Tieto kontroly sú zamerané na zabezpečenie vhodných podmienok pre dieťa, ako je dostatok priestoru a pripravená postieľka.
Psychologická príprava, ktorú absolvujú budúci osvojitelia, je kľúčová. „Venovali sme sa skôr tej psychike. Príprava bola v blokoch a jeden blok sme sa rozprávali napríklad o rómskom etniku či biologickej rodine. Pripravovali sme sa aj na to, ako sa rozprávať o adopcii s okolím a ako komunikovať o tejto téme s dieťaťom.“
Pre Magdalénu bola adopcia nielen prípravou na rodičovstvo, ale aj osobnou terapiou. „Počas celej prípravy na rodičovstvo som si vlastne aj ja liečila také svoje vnútorné boliestky. Zrazu som objavila krivdy, ktoré sa mi stali ako malej. Takže nebola to len príprava na naše dieťa, ale aj moja súkromná terapia.“
Prvé stretnutie s Magdalénkou opisuje ako „absolútne zamilovanie“, ktoré prirovnáva k pocitu po pôrode. Toto silné puto vzniklo vďaka jej vnútornému uprataniu si a prijatiu, že prvé dieťa, ktoré príde, bude ich. „Keď nám zavolali z úradu práce, aby sme si prišli pozrieť fotografiu dievčatka, tak som mala motýliky v bruchu… Pochopila som, že ona prišla na svet pre nás a my sme celé tie roky čakali na ňu.“
Manželov prístup bol spočiatku pragmatickejší, no aj u neho sa láska k dcére rozvinula postupne. „Uňho to zaľúbenie prišlo postupne, po pár týždňoch.“ Všetky tri deti, ktoré Magdaléna s manželom adoptovali, prišli do rodiny priamo z nemocnice, čím sa vyhli pobytu v detskom domove.
Napriek tomu, že adopcia prináša jedinečné skúsenosti, Magdaléna priznáva, že jej chýbajú niektoré aspekty tradičného materstva, ako je tehotenstvo a postupné zvykanie si na myšlienku rodičovstva. „Chýba mi skúsenosť nosiť deväť mesiacov bábätko, postupne si zvykať na myšlienku, že budem mama. Na rodinných oslavách, keď sa pozerajú albumy s fotografiami a hovoríme si, kedy sa na vás deti podobali, aj to mi chýba. To nezažívame.“ No napriek tomu je vďačná za všetko, čo jej deti priniesli do života.
Skutočná pomoc pre adoptívnych rodičov
Mýty a realita adopcie
Téma adopcie je v spoločnosti stále často tabuizovaná a obklopená rôznymi mýtmi. Jedným z najčastejších je, že adopčný proces trvá extrémne dlho. „Najčastejší je, že trvá veľmi dlho a na malé, zdravé, biele dievča môžu budúci rodičia čakať aj 12 rokov. Ja osobne, odkedy sme začali proces adopcie, som nepočula o nikom, kto by tak dlho čakal,“ uvádza jedna z respondentiek.
Odborníci odporúčajú osobnú návštevu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) na začiatku procesu, kde vám poskytnú všetky potrebné informácie a tlačivá. Proces zahŕňa aj návštevy domácnosti sociálnymi pracovníkmi, ktoré sú však dnes už skôr formou rozhovoru a nie detailnými kontrolami.
Psychologická príprava, ktorá trvá minimálne 26 hodín, je kľúčová. Riešia sa na nej dôležité témy ako špecifické potreby dieťaťa, komunikácia o pôvode dieťaťa, posilňovanie jeho identity a zvládanie rizikových období vo vývine. Táto príprava je platná dva roky a v prípade potreby absolvovania aktualizácie.
Vekový odstup medzi rodičmi a dieťaťom by mal byť prirodzený, podobne ako pri biologických deťoch. V prípade, že ide o druhé manželstvo jedného z rodičov, nezohráva to negatívnu rolu.
Adopcia prináša aj výzvy, ako sú napríklad zdĺhavé procesy, časové straty a občasné komplikácie na súdoch. Magdaléna by privítala zjednodušenie legislatívy a podporu pre ženy, ktoré sa rozhodnú dať dieťa na adopciu už počas tehotenstva.
„Adopcia prináša úžasnú možnosť pre deti aj rodičov,“ uzatvára.
Celebrity ako Angelina Jolie, Brad Pitt, Madonna, Sandra Bullock či Katherine Heigl sú príkladom toho, že adopcia je bežnou a obohacujúcou súčasťou života mnohých rodín.
Veríme, že tento prehľad vám poskytol cenné informácie o procese adopcie a o tom, aké dôležité je budovať rodinu s láskou a porozumením.
tags: #adoptovali #sme #si #dieta