Umelé oplodnenie, známe aj ako asistovaná reprodukcia (ART), je medicínsky postup, ktorý pomáha párom s neplodnosťou dosiahnuť tehotenstvo. Na Slovensku, podobne ako v mnohých iných krajinách, je táto téma predmetom rozsiahlych diskusií, ktoré sa dotýkajú právnych, etických a spoločenských aspektov.
Neplodnosť môže postihovať mužov aj ženy - len na Slovensku má problémy s počatím 25 % párov. Kým kedysi trpeli neplodnosťou alebo problémami s otehotnením viac ženy, dnes sa pomer vyrovnal a rovnako postihuje aj mužov. Podľa MUDr. Andrey Ďurechovej, PhD., odborníčky na liečbu neplodnosti, sú najčastejšou príčinou vek, chronické ochorenia, ale aj životný štýl a strava.
Podľa celosvetových štatistík má až 25 % párov v reprodukčnom veku problémy s počatím. Objavuje sa nový fenomén - prvé dieťa plánujú páry vo vyššom veku. Reprodukčné optimum, teda čas, keď príroda dopraje najvyššiu šancu otehotnieť, je okolo 25. roku života. V mojej generácii nebolo nezvyčajné, že ženy končili napríklad vysokú školu s jedným či dvoma deťmi.
Neplodnosť je definovaná ako neúspešná snaha o graviditu pri pravidelnom pohlavnom styku po dobu minimálne 12 mesiacov. To platí pre páry do 35 rokov. Pred 30 rokmi bolo najčastejšou príčinou poškodenie alebo odstránenie vajcovodov. Počet, pohyb a kvalita spermií boli v tomto období podstatne lepšie ako v súčasnosti. Zvyšuje sa počet žien s poruchami plodnosti aj z iných príčin, napríklad endometriózu diagnostikujeme až u 25 % žien s poruchou plodnosti. Pomer pacientov mužov a žien sa ale vyrovnáva.
Pri prvom kontakte s problémom neplodnosti je dôležité, aby lekári venovali dostatočnú pozornosť. Čoraz viac gynekológov venuje pozornosť pacientkám, ktorým sa nedarí otehotnieť, ale stále je to málo. Mojím prianím je, aby všetci obvodní gynekológovia viac počúvali a venovali pozornosť ich otázkam a žiadostiam o vyšetrenie. Myslím si, že najmä preto, že sa venujú v prvom rade bežnej starostlivosti, prevencii a zdravotným problémom, ako sú krvácania, bolesti alebo zápaly. Tak sa môže stať, že problémy s otehotnením sa dostanú do úzadia.
Pre mužov je prvým odborníkom, na ktorého by sa mal obrátiť, urológ. Muži sú krehké bytosti a mužská neplodnosť je ešte stále tabuizovaná. Aj preto sa mnohí muži dlho odhodlávajú absolvovať vyšetrenie. Vyšetruje sa nielen spermiogram (počet, pohyb, kvalita spermií), ale často aj hormonálny profil, ultrazvuk semenníkov, ultrazvuk obličiek, kultivačné vyšetrenia. Reprodukcia je ovplyvnená aj celkovým zdravotným stavom.
Reprodukčná schopnosť u ženy je limitovaná počtom vajíčok. Ich počet je obmedzený, je daný už pri narodení a „míňajú“ sa každým menštruačným cyklom. Ich počet teda s pribúdajúcimi rokmi klesá. Ak má však dievčatko pri narodení málo vajíčok, môžu sa minúť už v tridsiatke. S vekom klesá aj ich kvalita. U mužov s dobrým spermiogramom klesá kvalita až niekedy po štyridsiatke. Žiaľ, kvalita spermiogramov sa posledné roky zhoršuje. Pred 30 rokmi bol normálny počet spermií 120 miliónov. V prvom rade je to životný štýl - stres, nedostatok spánku, nedostatok primeraného pohybu. Úlohu zohráva aj životné prostredie a strava. Pravdou však je, že u mužov sa nám často nepodarí zistiť presnú príčinu zhoršeného spermiogramu. Vždy však je potrebné absolvovať vyšetrenia na vylúčenie vážnych ochorení ako nádory semenníkov alebo genetické poruchy. Je to tak, že na ženskú neplodnosť máme väčšie páky.
V 90 % prípadov posielajú neplodné páry do centra asistovanej reprodukcie gynekológovia. Ale čoraz viac párov prichádza do CAR priamo z vlastnej iniciatívy. Často je to spontánne rozhodnutie, niečo si prečítali alebo počuli od priateľov, ktorí s podobnými problémami zápasia. Veľa vecí môže riešiť aj obvodný gynekológ. Jeho možnosti a kapacita však môžu byť obmedzené aj úhradami zdravotných poisťovní.
V posledných rokoch postupne rastie povedomie o možnosti zmrazenia vajíčok aj medzi slovenskými pacientkami, ale stále je čo zlepšovať. Veľa žien, ktoré sa pre túto možnosť rozhodnú, príde buď na poslednú chvíľu, alebo už neskoro. Štyridsiatka už nie je optimálnym obdobím na zamrazenie vajíčok. Tých je jednak už menej a sú aj menej kvalitné. Najlepšie je myslieť na túto možnosť medzi 26. a 35. rokom života.
Asistovaná reprodukcia nie je lacná záležitosť. Zdravotné poisťovne prispievajú na umelé oplodnenie - IVF v prípade 8 diagnóz. Táto suma pokryje klasické umelé oplodnenie (stimulácia, odber, transfer) a časť nákladov na lieky. Postupy nad rámec bazálneho výkonu - nadštandardné - nehradí žiadna poisťovňa. Výška doplatku sa môže pohybovať od 700 eur do 3 000 eur. Najčastejšie treba počítať s doplatkom okolo 700 eur.
Legislatíva a jej nedostatky
Slovenská legislatíva v oblasti asistovanej reprodukcie je považovaná za jednu z najvoľnejších v Európe. Právna regulácia reprodukčnej medicíny ostáva od osemdesiatych rokov 20. storočia bez akýchkoľvek zmien.
Jediným normatívnym právnym aktom, ktorý sa špeciálne zaoberá výkonom umelého oplodnenia, je dodnes len vykonávací predpis k zákonu č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu v z. n. p., a to záväzné opatrenie Ministerstva zdravotníctva SSR z 10. októbra 1983 č. Z-8600/1983-D/2 o podmienkach na umelé oplodnenie.
Ide o najstarší a doteraz platný právny predpis, ktorý už zďaleka nezodpovedá súčasnému vývoju v reprodukčnej medicíne, napriek tomu sa na Slovensku doteraz neinovoval. Vznikol ešte v časoch, keď asistovaná reprodukcia neexistovala. Toto opatrenie za umelé oplodnenie považuje len insemináciu, navyše sa mohla vykonať len v prípade manželov. S niečím takým, ako je oplodnenie mimo tela matky, prenos embrya, zmrazenie embryí a podobne, vôbec nepočíta. V tom čase sa tieto praktiky ešte nerobili. Prvé dieťa „zo skúmavky“ sa na Slovensku narodilo v roku 1991.
Čiastkové zmienky o asistovanej reprodukcii sa postupne začali objavovať až v ďalších neskorších právnych predpisoch, a to aj vďaka preberaniu legislatívy EÚ. Napríklad transplantačný zákon (zákon č. 317/2016 Z. z.) rieši problematiku darcovstva buniek, tkanív a orgánov, pričom sleduje najmä kvalitu a bezpečnosť darovaných buniek, aby sa minimalizovalo riziko infekcie pri transplantácii.
Tak sa postupne do našej legislatívy dostali niektoré úpravy, ktoré poznáme v súčasnosti, napríklad že za partnerské darcovstvo sa považuje darcovstvo reprodukčných ľudských buniek medzi mužom a ženou, ktorí vyhlásia, že majú intímny fyzický vzťah. Alebo že v prípade nepoužitých reprodukčných buniek ich možno využiť na vedeckovýskumné účely alebo na ich likvidáciu.
Etické dilemy a morálne otázky
Umelé oplodnenie so sebou prináša množstvo etických dilem a morálnych otázok. Jednou z nich je otázka nadbytočných embryí, ktoré vznikajú pri IVF procese.
Anna, katolíčka, ktorá podstúpila IVF, prežíva bolesť a pocity viny z toho, že im vzniklo toľko embryí, ktoré nechcú zlikvidovať ani darovať. „Najhoršie je, že nám vzniklo toľko embryí. Takto sme to nechceli a nechceme zlikvidovať žiadne z nich. Pre nás je to život. Cítim sa previnilo, často večer plačem, nemôžem spávať, som depresívna,“ opisuje svoje rozpoloženie.
Anna má 35 rokov a je si vedomá toho, že nemôže použiť všetky embryá. „Zlikvidovať ich nemôžem a darovať ich z môjho pohľadu takisto nie je cesta. Nemôžem žiť s pocitom, že niekde vyrastá moje dieťa, o ktorom nikdy nič nebudem vedieť,“ vysvetľuje.
Ako tvrdí, na začiatku ju viedla silná túžba po dieťati, ale na konci sú dôsledky, na ktoré vopred nemyslela, a dilemy, na ktoré nemá riešenie.
Anna nie je jediná, ktorá si v tejto situácii zúfa. Ženy, ktoré ťažko spracovávajú fakt, že majú zmrazených embryí viac, ako môžu vynosiť, zakladajú na diskusných fórach skupiny, v ktorých sa potrebujú o svojom trápení vyrozprávať. A je ich skutočne mnoho.
Tieto ženy často čelia nepochopeniu, podceňovaniu svojho rozpoloženia a tvrdeniam o zhluku buniek. Mnohé z nich však už majú doma dieťa počaté touto metódou, čo je dôvod, prečo sa na embryá, ktoré zostali v centre, nedokážu pozerať ako na „prebytočný“ vedľajší produkt.
Niektorí sa zdráhajú zájsť s týmto problémom k doktorovi. Je to rôzne. Sú páry, ktoré prídu už po pár mesiacoch, a potom sú páry, ktoré sa snažia 5 či 10 rokov. A nie je to len o hanblivosti. Pracujem aj ako bežný gynekológ a s potešením musím povedať, že čoraz viac žien sa zaujíma o svoje reprodukčné zdravie.
Sú páry, v ktorých jeden alebo obaja partneri majú etické zábrany pred asistovanou reprodukciou. Prichádzajú k vám aj také. Aké riešenia pre nich máte? Samozrejme, chodia aj takéto páry, minimálne na konzultáciu. Je to citlivá téma, lebo postoj katolíckej cirkvi k asistovanej reprodukcii je známy. Dnes už vieme pomôcť aj párom s nábožensko-etickými hranicami. Najmä čo sa týka počtu embryí. Páru vieme pomôcť aj bez stimulácie, teda nevznikne viac ako jedno embryo v tzv. natívnych cykloch. Nenaskytne sa tak otázka mrazenia a uskladnenia viacerých embryí.
Subkomisia pre bioetiku Teologickej komisie Konferencie biskupov Slovenska sa zaoberala problémom „darcovstva“ ľudských pohlavných buniek (gamét; čiže ľudských vajíčok a spermií), ktoré slúži na umelé plodenie detí, kde je aspoň jeden z rodičov nahradený cudzou osobou (heterológne umelé oplodnenie). Subkomisia konštatovala, že pri etickom hodnotení tohto problému je potrebné vychádzať z rešpektovania ľudskej dôstojnosti a prirodzených práv počatého dieťaťa, ako aj z pravdivého hodnotenia podstaty a poslania manželstva.
Darcovstvo gamét a jeho etické aspekty
Subkomisia pre bioetiku Teologickej komisie Konferencie biskupov Slovenska sa zaoberala problémom „darcovstva“ ľudských pohlavných buniek (gamét; čiže ľudských vajíčok a spermií), ktoré slúži na umelé plodenie detí, kde je aspoň jeden z rodičov nahradený cudzou osobou (heterológne umelé oplodnenie). Subkomisia konštatovala, že pri etickom hodnotení tohto problému je potrebné vychádzať z rešpektovania ľudskej dôstojnosti a prirodzených práv počatého dieťaťa, ako aj z pravdivého hodnotenia podstaty a poslania manželstva.
V prípade darovania spermií nemáme vôbec určené, koľkokrát môže byť jeden muž darcom. Samotné centrá si určujú, koľkokrát využijú toho istého darcu. Keď si jedno centrum povie, že už stačilo, ten sa môže presunúť do druhého. Podľa zistení portálu Startitup situáciu využívajú najmä vysokoškolskí študenti, ktorí v tom vidia ľahký zárobok.
Najnovšie rozvíril stojaté vody dokument vysielaný na Netflixe Jeden otec, tisíc detí o mužovi, ktorý bol darcom spermií opakovane minimálne na jedenástich holandských klinikách a nie je vylúčené, že je už otcom viac ako sto detí, pričom plánuje ďalej pokračovať. Stalo sa to v menšom holandskom regióne, a preto vznikla obava, že sa tieto deti v budúcnosti stretnú, netušiac, že sú súrodenci. Vzhľadom na to, ako máme nastavené pravidlá u nás, podobný príbeh môže byť reálny aj na Slovensku.
V Európe sú krajiny ako Holandsko či Dánsko, kde sa to dá. Ale potom sú extra konzervatívne krajiny ako Rakúsko, Nemecko alebo Švajčiarsko, v ktorých majú problém aj samotné páry. U nás je to zadefinované tak, že za pár považujeme dvoch ľudí opačného pohlavia, ktorí prehlásili, že žijú v jednej spoločnej domácnosti. V Nemecku alebo vo Švajčiarsku musia byť zosobášení.
Darcovstvo v EÚ musí byť anonymné a nie každý záujemca sa môže stať darcom. O darcoch sa zverejnia len údaje ako farba očí, pleti, výška, farba vlasov, krvná skupina, záujmy.
Asistovaná reprodukcia a jej dostupnosť
Na Slovensku prispievajú zdravotné poisťovne na umelé oplodnenie - IVF v prípade 8 diagnóz. Táto suma pokryje klasické umelé oplodnenie (stimulácia, odber, transfer) a časť nákladov na lieky. Postupy nad rámec bazálneho výkonu - nadštandardné - nehradí žiadna poisťovňa.
Na Slovensku nemôže single žena alebo lesbický pár podstúpiť liečbu metódami asistovanej reprodukcie. Zuzana sa rozhodla obísť pravidlá, ktoré viacerí považujú za hlúpe a poprosila o pomoc známeho, ktorý nemá predsudky a zároveň jej verí, že od neho nebude vymáhať výživné.
Na Slovensku nemôže single žena alebo lesbický pár podstúpiť liečbu metódami asistovanej reprodukcie. „Reprodukčné zdravie neznamená len antikoncepcia. Naša populácia starne a demografická krivka ide beznádejne dole. Podľa nej by sa mal v školách klásť väčší dôraz na vzdelávanie v oblasti intimity. „Dievčatá a mladé ženy si nepamätajú, kedy mali poslednú menštruáciu, čo je podstatný údaj, ktorý pomôže dešifrovať problém. Nevedia, aký dlhý majú menštruačný cyklus či základné otázky o ich vlastnom tele.
V prípade nezosobášených párov klienti potvrdzujú svoje spolužitie len čestným vyhlásením, že žijú v spoločnej domácnosti. Vďaka tomu sa cez darcovský program môžu dostať k dieťaťu aj slobodné ženy alebo slobodní muži aj u nás, aj keď to nie je zákonom explicitne povolené.
Vzhľadom na to, ako máme nastavené pravidlá u nás, podobný príbeh môže byť reálny aj na Slovensku.
Umelé oplodnenie pre single ženy a lesbické páry
Na Slovensku nemôže single žena alebo lesbický pár podstúpiť liečbu metódami asistovanej reprodukcie. Zuzana sa rozhodla obísť pravidlá, ktoré viacerí považujú za hlúpe a poprosila o pomoc známeho, ktorý nemá predsudky a zároveň jej verí, že od neho nebude vymáhať výživné.
Na Slovensku nemôže single žena alebo lesbický pár podstúpiť liečbu metódami asistovanej reprodukcie. „Reprodukčné zdravie neznamená len antikoncepcia. Naša populácia starne a demografická krivka ide beznádejne dole. Podľa nej by sa mal v školách klásť väčší dôraz na vzdelávanie v oblasti intimity. „Dievčatá a mladé ženy si nepamätajú, kedy mali poslednú menštruáciu, čo je podstatný údaj, ktorý pomôže dešifrovať problém. Nevedia, aký dlhý majú menštruačný cyklus či základné otázky o ich vlastnom tele.
Vzhľadom na to, ako máme nastavené pravidlá u nás, podobný príbeh môže byť reálny aj na Slovensku.
Na kliniku Repromedica chodia aj lesbické páry. Naša legislatíva im neumožňuje podstúpiť asistovanú reprodukciu.
Prísne pravidlá v Európe a cenová dostupnosť na Slovensku
Aj viaceré európske skôr liberálne krajiny majú k asistovanej reprodukcii konzervatívnejší prístup ako Slováci. Napríklad Švajčiarsko odmieta právo na dieťa a páry si všetky náklady spojené s umelým oplodnením musia hradiť samy. Zakazuje tiež darovanie zmrazených embryí. V Nemecku zase poisťovne uhradia časť nákladov len zosobášeným párom.
Až dvanásť európskych krajín zakazuje darcovstvo embryí, v prípade darovania vajíčok a spermií sú stanovené prísne pravidlá, napríklad koľkokrát môže jeden muž darovať spermie.
Kliniky asistovanej reprodukcie na Slovensku túto nedostatočnú legislatívu využívajú a ponúkajú služby, ktoré sú vo viacerých západných krajinách nedostupné, napríklad už spomínané darcovstvo embryí alebo IVF z darovaných vajíčok. Tieto techniky sú zakázané vo viacerých európskych krajinách, napríklad v Nemecku alebo Taliansku.
Najmä pre náš darcovský program bez väčších obmedzení centrá na Slovensku vyhľadávajú aj zahraniční klienti prichádzajúci z krajín, ktorých legislatíva túto možnosť nepovoľuje. Turistika za umelým oplodnením.
Pre zahraničnú klientelu sme atraktívni nielen vďaka už spomínanej možnosti vykonať IVF s darovanými embryami, ale aj preto, že sme v porovnaní so západnými krajinami cenovo dostupnejší.
Napríklad podľa údajov portálu fertilitymapper.com, ktorý mapuje ceny IVF vo Veľkej Británii, žena, ktorá je samoplatcom, zaplatí za jeden cyklus plus základné doplnkové služby ako ICSI (technika, keď sa pomocou injekcie vpraví najkvalitnejšia spermia do cytoplazmy vajíčka), ďalej za vstupné vyšetrenia a hormonálne lieky v prepočte viac ako 11-tisíc eur. Do toho ešte Briti nezarátavajú cenu v prípade nadbytočných embryí za ich mrazenie, výška je odvodená od počtu vzniknutých embryí, ale cenu to môže podľa portálu v priemere navýšiť o ďalšiu tisícku, teda už sme na sume 12-tisíc eur. Ak sa tehotenstvo s „čerstvým embryom“ nepodarilo a žena absolvuje kryoembryotransfer (KET), doplatí ďalších v priemere 2500 eur, čo navýši cenu na 14 500 eur. Portál upozorňuje, že cena môže byť ešte vyššia alebo nižšia v závislosti od regiónu, v ktorom centrum pôsobí, pracuje preto so spriemerovanými číslami.
Porovnali sme to s cenníkom, ktorý má Reprofit Bratislava zverejnený na svojej webovej stránke. Žena, ktorá tu pôjde na IVF ako samoplatca a rozhodne sa napríklad pre balík IVF Premium, v ktorom je už zahrnutá konzultácia, liečebný plán, monitoring, odber oocytov, spermiogram a príprava spermií, ICSI, predĺžená kultivácia, asistovaný hatching plus genetické vyšetrenia embrya a zmazenie dvoch embryí, zaplatí 3450 eur. Cena sa môže ešte navýšiť, ak z cyklu vzniknú viac ako dve embryá, ktoré sú zahrnuté už v cene balíka, a to najviac o 500 eur. Ďalších priemerne 900 eur stoja samoplatcu lieky. Ak počítame ako v príklade z Británie, že žena bude mať viac ako dve embryá, ktorých mrazenie garantuje balík Premium, navýši sa cena ešte maximálne o 350 eur. Ak by sa tehotenstvo podarilo až zo zamrazeného embrya ako v prvom príklade a žena by podstúpila kryoembryotransfer (KET), jej náklady sa zvýšia o ďalších 450 eur. Celková cena pri opísanom prípade by v tomto slovenskom centre vyšla stále len na 5650 eur. Samozrejme, treba ešte prirátať vyšetrenie muža a doplnkové laboratórne metódy určené na úpravu spermií, ktoré centrá ponúkajú na zvýšenie šance na úspešné oplodnenie vajíčka.
Klienti majú tiež na výber oveľa viac metód, ktoré centrá ponúkajú s tým, že zvýšia šancu na zdravé dieťa. Uvedené porovnanie slúži len na ilustráciu a porovnanie nákladov za podobné služby u nás a v zahraničí, cena závisí aj od diagnóz páru, ktorý centrum vyhľadá. Výrazný cenový rozdiel vysvetľuje turistiku za umelým oplodnením do slovenských reprodukčných kliník.
Len s minimálnymi obmedzeniami
Okrem toho, že z optiky klientov z niektorých západných krajín sú naše centrá cenovo dostupnejšie, poskytujeme jednoduchší prístup k IVF aj z iných hľadísk.
Nemáme totiž zákonom limitovaný vek, dokedy môže žena podstúpiť umelé oplodnenie, vekový limit je len pri uhrádzaní úkonov zdravotnými poisťovňami.
Podmienkou nie je ani to, že pár musí byť zosobášený. V prípade nezosobášených párov klienti potvrdzujú svoje spolužitie len čestným vyhlásením, že žijú v spoločnej domácnosti. Vďaka tomu sa cez darcovský program môžu dostať k dieťaťu aj slobodné ženy alebo slobodní muži aj u nás, aj keď to nie je zákonom explicitne povolené.
V prípade darovania spermií nemáme vôbec určené, koľkokrát môže byť jeden muž darcom. Samotné centrá si určujú, koľkokrát využijú toho istého darcu. Keď si jedno centrum povie, že už stačilo, ten sa môže presunúť do druhého. Podľa zistení portálu Startitup situáciu využívajú najmä vysokoškolskí študenti, ktorí v tom vidia ľahký zárobok.
Najnovšie rozvíril stojaté vody dokument vysielaný na Netflixe Jeden otec, tisíc detí o mužovi, ktorý bol darcom spermií opakovane minimálne na jedenástich holandských klinikách a nie je vylúčené, že je už otcom viac ako sto detí, pričom plánuje ďalej pokračovať. Stalo sa to v menšom holandskom regióne, a preto vznikla obava, že sa tieto deti v budúcnosti stretnú, netušiac, že sú súrodenci. Vzhľadom na to, ako máme nastavené pravidlá u nás, podobný príbeh môže byť reálny aj na Slovensku.
Nemáme žiadne verejne dostupné oficiálne dáta
Navyše na Slovensku nemáme verejne dostupné dáta o činnosti a výsledkoch centier asistovanej reprodukcie, nevieme, koľko žien ročne ich vyhľadá, koľko detí sa vďaka ich technikám narodilo či koľko žien využilo darcovský program.
Na sledovanie priebehu a výsledkov IVF cyklov v centrách mal od mája 2015 slúžiť Národný register asistovanej reprodukcie. Jeho realizáciu malo zabezpečiť Národné centrum zdravotníckych informácií, napriek tomu dlhé roky po svojom legislatívnom schválení neexistoval.
Národný register asistovanej reprodukcie dlhé roky po svojom legislatívnom schválení vôbec neexistoval.
Zistili sme, že ho spustili až po siedmich rokoch po tom, čo zákon vstúpil do platnosti, a začal fungovať od 1. júla 2022. Centrá reprodukčnej medicíny majú povinnosť zaslať do NCZI údaje do 90 dní od transferu embrya, respektíve od neúspechu v prípade predčasného ukončenia cyklu.
„Aktuálne prebieha kontrola údajov za rok 2023 a súčasne je otvorený zber na zasielanie hlásení pre rok 2024,“ povedala pre Postoj vedúca komunikačného oddelenia NCZI Alena Krčová.
„Aktuálne prebieha kontrola dodaných údajov, bolo realizované urgovanie chýbajúcich hlásení a podľa stavu kvality dát máme ambíciu do konca roku 20...
Judikatúra a medzinárodné porovnanie
Zo zahraničia poznáme niektoré známe súdne procesy, napríklad aktuálny prípad Američanky Honeyhline Heidemannovej, ktorá sa s manželom po rozvode v rámci majetkového vyrovnania súdi aj o zamrazené embryá, a súd rozhoduje, či by jej malo byť povolené tieto embryá použiť.
V Alabame zase Najvyšší súd rozhodol, že zmrazené embryá sú ľudia, a uviedol, že tí, ktorí ich zničia, môžu byť trestne zodpovední. Je to prvý prípad, keď sudca stanovil, že zmrazené embryá sú z právneho hľadiska považované za deti. Od tohto rozhodnutia v Alabame viaceré reprodukčné kliniky z obáv z možných následkov zastavili svoju činnosť.
Aj viaceré európske skôr liberálne krajiny majú k asistovanej reprodukcii konzervatívnejší prístup ako Slováci. Napríklad Švajčiarsko odmieta právo na dieťa a páry si všetky náklady spojené s umelým oplodnením musia hradiť samy. Zakazuje tiež darovanie zmrazených embryí. V Nemecku zase poisťovne uhradia časť nákladov len zosobášeným párom.
Až dvanásť európskych krajín zakazuje darcovstvo embryí, v prípade darovania vajíčok a spermií sú stanovené prísne pravidlá, napríklad koľkokrát môže jeden muž darovať spermie.
Napríklad podľa údajov portálu fertilitymapper.com, ktorý mapuje ceny IVF vo Veľkej Británii, žena, ktorá je samoplatcom, zaplatí za jeden cyklus plus základné doplnkové služby ako ICSI (technika, keď sa pomocou injekcie vpraví najkvalitnejšia spermia do cytoplazmy vajíčka), ďalej za vstupné vyšetrenia a hormonálne lieky v prepočte viac ako 11-tisíc eur. Do toho ešte Briti nezarátavajú cenu v prípade nadbytočných embryí za ich mrazenie, výška je odvodená od počtu vzniknutých embryí, ale cenu to môže podľa portálu v priemere navýšiť o ďalšiu tisícku, teda už sme na sume 12-tisíc eur. Ak sa tehotenstvo s „čerstvým embryom“ nepodarilo a žena absolvuje kryoembryotransfer (KET), doplatí ďalších v priemere 2500 eur, čo navýši cenu na 14 500 eur. Portál upozorňuje, že cena môže byť ešte vyššia alebo nižšia v závislosti od regiónu, v ktorom centrum pôsobí, pracuje preto so spriemerovanými číslami.
Porovnali sme to s cenníkom, ktorý má Reprofit Bratislava zverejnený na svojej webovej stránke. Žena, ktorá tu pôjde na IVF ako samoplatca a rozhodne sa napríklad pre balík IVF Premium, v ktorom je už zahrnutá konzultácia, liečebný plán, monitoring, odber oocytov, spermiogram a príprava spermií, ICSI, predĺžená kultivácia, asistovaný hatching plus genetické vyšetrenia embrya a zmazenie dvoch embryí, zaplatí 3450 eur. Cena sa môže ešte navýšiť, ak z cyklu vzniknú viac ako dve embryá, ktoré sú zahrnuté už v cene balíka, a to najviac o 500 eur. Ďalších priemerne 900 eur stoja samoplatcu lieky. Ak počítame ako v príklade z Británie, že žena bude mať viac ako dve embryá, ktorých mrazenie garantuje balík Premium, navýši sa cena ešte maximálne o 350 eur. Ak by sa tehotenstvo podarilo až zo zamrazeného embrya ako v prvom príklade a žena by podstúpila kryoembryotransfer (KET), jej náklady sa zvýšia o ďalších 450 eur. Celková cena pri opísanom prípade by v tomto slovenskom centre vyšla stále len na 5650 eur.
Novela Ústavy SR a jej dopad
V nedávnej minulosti bola schválená novela Ústavy Slovenskej republiky, ktorá priniesla nové formulácie týkajúce sa národnej identity a jej vplyvu na oblasti ako zdravotníctvo a veda. Táto novela vyvolala obavy medzi odborníkmi na ústavné právo a zdravotníctvo, ktorí upozorňujú na vágne pojmy, ktoré môžu viesť k širokým možnostiam výkladu zo strany vládnej moci.
Jedným z diskutovaných ustanovení je formulácia, že Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity, ktorá sa týka aj rozhodovania o veciach v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia. Podľa Petra Kresáka, odborníka na ústavné právo, táto formulácia pripomína stanoviská vládneho splnomocnenca a nevylučuje možnosť, že cieľom je neuplatňovať niektoré vedecké poznatky a zdravotnícke postupy na Slovensku z dôvodu, že by boli v rozpore s národnou identitou.
Existujú obavy, že novelizované ustanovenie by mohlo viesť k tomu, že sa Slovensko v prípade ďalšej pandémie nepripojí k celoeurópskemu postupu pri jej potláčaní. Viliam Karas, advokát, podpredseda KDH a exminister spravodlivosti však nepripúšťa takýto výklad a zdôrazňuje, že sme viazaní medzinárodnými dohovormi a štát garantuje zdravie občanov.
Ako funguje IVF | Príbeh plodnosti | BBC Earth Science
tags: #umele #oplodnenie #judikatura