Placenta je dočasný orgán, ktorý počas tehotenstva spája dieťa s maternicou. Ide o životodárnu súčasť rozmnožovacej sústavy matky. Vyvinie sa krátko po počatí a prichytí sa k stene maternice. Dieťatko je spojené s placentou pomocou pupočnej šnúry. Celá táto sústava - placenta, pupočná šnúra, plodový obal a maternica - je v dokonalej symbióze a jej správne fungovanie je jedným z predpokladov bezproblémového tehotenstva.
Placenta je dočasný orgán uvnitř dělohy, který během těhotenství jednak zásobuje vyvíjející se plod kyslíkem a všemi potřebnými živinami, jednak odvádí pryč odpadní látky.
Ako vzniká placenta a ako vyzerá?
Placenta (plodový koláč) sa začína tvoriť po oplodnení vajíčka v maternici, asi 7 až 10 dní po počatí. Pokračuje v raste počas tehotenstva a funguje ako dôležitý podporný orgán pre dieťa, ale aj matku. Svoj rast začína ako zhluk niekoľkých buniek. V 4. až 5. mesiaci je štandardne plne zrelá a veľká niekoľko centimetrov.
Placenta je plodový koláč, lôžko - špeciálny orgán vznikajúci v tehotnej maternici, ktorý sa tvorí čiastočne z tkaniva matky a čiastočne z tkaniva plodu. Jej hlavná úloha je dodávať plodu kyslík a živiny, odvádzať odpadové látky (splodiny) z tela plodu a produkovať hormóny, ktoré pomáhajú udržať tehotenstvo. Placenta je teda spojovacím „mostom“ medzi matkou a plodom.
Placenta vyzerá ako hrboľatý tkanivový kotúč posiaty krvnými cievami. Z materskej strany je tmavočervená, z plodovej strany je skôr sivá. Spájajú sa s dieťaťom cez pupočnú šnúru a rozvetvujú sa ako konáre stromu.
V plnej zrelosti má placenta priemer približne 15 až 20 centimetrov, vo svojom strede je hrubá asi 2 až 3 centimetre a váži zhruba pol kilogramu. Asi 15 až 30 minút po pôrode dôjde vplyvom hormónov k samovoľnému pôrodu placenty.
Placenta (plodové lůžko) je důležitá součást reprodukčního systému. Vzniká diferenciací z fetálního základu plodových obalů, především z choria. Zralá placenta je cévnatý orgán diskoidního tvaru o průměru 15-20 cm a tloušťce 2-3 cm, který kryje zhruba 15-30 % vnitřního povrchu dělohy. Její hmotnost je cca 500 g (17 % hmotnosti plodu); z toho 50 % je tvořeno mateřskou krví a 15 % fetální krví. Od čtvrtého měsíce těhotenství můžeme na placentě rozlišit dvě části: pars fetalis, tvořená chorion frondosum a pars materna, tvořená decidua basalis. Mezi nimi jsou intervilózní prostory vyplněné mateřskou krví. Během čtvrtého a pátého měsíce gravidity vytváří decidua deciduální septa, která předělují intervilózní prostory neúplně, protože nedosahují až k choriové ploténce. Tato septa rozdělují placentu na tzv. kotyledony. Plod roste, s ním se rozšiřuje děloha i placenta. Na konci gravidity hovoříme o placenta discoidalis, placenta má totiž tvar okrouhlého terče. Na jejím fetálním povrchu prosvítají početné velké artérie a vény, choriové cévy, které se sbíhají k úponu pupečníku.
Akú úlohu má placenta?
Veľmi zjednodušene povedané, hlavnou úlohou tohto dočasného orgánu je udržať dieťa živé a zdravé počas celého tehotenstva.
Krv matky prechádza placentou a cez pupočnú šnúru dieťaťu dodáva kyslík a živiny pre jeho zdravý vývoj. Za minútu prejde placentou asi pol litra krvi.
Zároveň filtruje škodlivý odpad a oxid uhličitý z krvi plodu. Placenta umožňuje výmenu kyslíka a živín medzi krvnými riečišťami matky a dieťaťa bez toho, aby došlo k ich zmiešaniu. Čiastočne supluje funkciu pľúc, obličiek a pečene plodu až kým sa tieto orgány naplno nevyvinú.
Placenta je pre plod doslova „životnou linkou“. Plní viacero dôležitých funkcií.
Výmena kyslíka a oxidu uhličitého
Plod nedýcha pľúcami - pľúca sú v maternici zaliate plodovou vodou a ešte nefungujú ako po narodení. Kyslík dostáva plod z krvi matky cez placentu. Oxid uhličitý, ktorý vzniká pri metabolizme plodu, sa cez placentu odvádza späť do krvi matky, ktorá ho vydýchne pľúcami. Placenta teda funguje podobne ako „dočasné pľúca plodu“.
Výživa plodu
Placenta zabezpečuje pre plod cukry (glukózu) - hlavný zdroj energie, aminokyseliny - stavebné látky pre bielkoviny, tuky, vitamíny a minerály. Tieto látky prechádzajú z krvi matky do krvi plodu cez placentárnu bariéru. Plod ich využíva na rast, vývoj orgánov a tvorbu vlastných zásob.
Odvádzanie splodín
Pri činnosti buniek plodu vznikajú odpadové látky - napr. močovina, kyselina močová, oxid uhličitý. Tieto splodiny prechádzajú cez placentu do krvi matky, matkin organizmus ich následne vylúči obličkami, pečeňou či pľúcami. Placenta teda „pomáha“ plodu tak, že využíva vylučovacie orgány matky.
Krev bohatá na živiny a kyslík je z placenty do plodu přiváděna jednou umbilikální vénou. Játra, do kterých je krev směřována, by ale všechny živiny strávila, což je důvod, proč jsou částečně obcházena pomocí bypassu ductus venosus (venosus, protože spojuje 2 vény - vena umbilicalis a vena cava inferior). Tím se část krve dostane do vena cava inferior. Až do jater jde čistá okysličená krev, dále se smísí s venózní krví plodu. Proto se u plodu nepopisuje okysličená a odkysličená krev, okysličená je jen ve vena umbilicalis a ductus venosus. Dále je krev všude smíšená, včetně krve v arteriae umbilicales.
Hormonálna funkcia
Placenta je tiež žľaza s vnútorným vylučovaním - produkuje hormóny, ktoré pomáhajú udržať tehotenstvo, podporujú rast maternice a vývoj prsníkov, ovplyvňujú metabolizmus matky, aby dokázala zabezpečiť aj potreby plodu. Patrí sem napríklad hCG (ľudský choriový gonadotropín) - hormón, ktorý sa zisťuje aj v tehotenských testoch, estrogény, progesterón a ďalšie hormóny ovplyvňujúce rast a vývoj.
Počas prvého trimestra (12 týždňov tehotenstva) produkuje dôležité steroidné a peptidové hormóny (choriový gonadotropín (hCG), placentový laktogén, kortikoliberín, estrogén, progesterón) dočasná žľaza v kôre vaječníkov, takzvané žlté teliesko - corpus luteum. Potom sa tejto funkcie ujíma placenta. Väčšina žien pociťuje najintenzívnejšiu nevoľnosť práve počas prvého trimestra. Odkedy tvorbu hormónov preberá placenta, nevoľnosť zvykne ustúpiť.
Choriogonadotropín: Tento hormón je po chemickej stránke glykoproteín. Začína sa tvoriť už 10. deň po oplodnení. Pôsobí na žlté teliesko tak, že nezaniká, naopak sa zväčšuje a stupňuje tvorbu progesterónu a estrogénov a mení sa na žlté tehotenské teliesko. Akonáhle sa placenta úplne vyvinie, tvorba choriogonadotropínu ustane a žlté teliesko tehotenskej zanikne a tvorbu estrogénov a progesterónu prevezme placenta. Choriogonadotropín prechádza do moču tehotnej ženy.
Placentálny laktogén: Placentálny laktogén je hormón bielkovinovej povahy. Po chemickej, imunologickej a biologickej stránke je podobný rastový hormón rastovému hormónu. Tvorí sa už od prvého mesiaca tehotenstva a jeho produkcia sa zvyšuje až do termínu pôrodu. Placentálny laktogén má vplyv na rast plodu, na mliečne žľazy, stimuluje tvorbu mlieka a ovplyvňuje bielkovinový metabolizmus plodu. Dá sa dokázať v krvi matky.
Estrogény: medzi estrogény patria estrón, estradiol a estriol. V prvých týždňoch tehotenstva sú tvorené žltým telieskom tehotenským, asi od tretieho mesiaca tehotenstva potom placentou. Vylučujú sa močom. Na základe hladiny estrogénov v moči sa posudzuje správny priebeh tehotenstva (správna funkcia placenty a vývoj plodu). V termíne pôrodu by malo byť denné množstvo estrogénov v moči 30 - 50 mg. Estrogény (najmä estrón a estradiol) ovplyvňujú rast maternice v tehotenstve a rast mliečnej žľazy. Sú v krvnom obehu každej ženy, ale v období tehotenstva je ich tvorba výrazne vyššia. Ich vysoké hladiny utlmia tvorbu hormónov, ktoré ovplyvňujú vaječníky.
Progesterón: rovnako ako estrogény je aj progesterón tvorený spočiatku tehotenstva žltým telieskom tehotenským, neskôr placentou. Pôsobí na sval maternice tak, že znižuje jeho tonus. Produkcia progesteronu probíhá nejprve ve žlutém tělísku, následně se přesouvá do placenty. Tento proces se nazývá luteo-placentární zkrat a je ukončen 8. Tvoří se v závislosti na produkci dehydroepiandrosteronu (DHEA) v nadledvinách plodu. DHEA zde vzniká z progesteronu, který je transportován krví z placenty. V dalším kroku se DHEA vrací zpět do placenty, kde je přeměňován na estrogeny.
Potlačuje produkci dalších folikulů ve vaječnících a zároveň stimuluje růst žlutého tělíska, které produkuje estrogeny a progesteron. V kůře nadledvin u plodu stimuluje produkci DHEA, DHEA-S. Udržuje u ženy těhotenství a stimuluje růst prsou. Je výchozím substrátem kortizolu, který vzniká ve fetálních nadledvinách. U mužského plodu je ve varlatech přeměňován na testosteron.
Účinky jsou zejména na růst prsou, a to jak přímo, tak nepřímo, zvyšováním hladiny prolaktinu. Dále stimulují průtok krve placentou a tvorbu prostaglandinů. Ovlivňují pozitivně počet receptorů pro oxytocin v buňkách děložní svaloviny.
Je označován také jako placentární laktogen (HPL) a působí na metabolismus živin. Stimuluje anabolismus bílkovin a katabolismus lipidů (lipolýzu). U ženy stimuluje růst a vývoj prsní žlázy. Uplatňuje se zejména při regulaci délky těhotenství a následného porodu. U předčasných porodů stoupá hladina CRH rychleji než u porodu v termínu.
Ochranná (bariérová) funkcia
Placenta plní aj čiastočne ochrannú úlohu: tvorí tzv. placentárnu bariéru, ktorá prepúšťa mnohé dôležité látky (kyslík, živiny, protilátky), ale obmedzuje prienik niektorých škodlivín. Nie všetko je však zablokované: niektoré lieky, alkohol, nikotín, drogy, vírusy a toxické látky môžu cez placentu prejsť a škodiť plodu, preto sa v tehotenstve zdôrazňuje zdravý životný štýl a opatrnosť pri užívaní liekov. Placenta tiež môže prenášať materské protilátky (imunitné látky) - tie pomáhajú plodu a novorodencovi v ochrane pred infekciami v prvých mesiacoch života.
Placentární trofoblast a cévní endotel fungují jako semipermeabilní membrána s aktivním transportem látek. Propustnost pro jednotlivé látky se v průběhu těhotenství mění - například k významnému přestupu železa, vápníku a imunoglobulinů třídy IgG dochází zejména ve 3. trimestru.
Placenta a viacplodové tehotenstvo
Ak matka čaká viac ako jedno dieťa, môže v jej tele vzniknúť placenta pre každý plod, alebo sa vyvinie iba jedna spoločná. Počet placent môže, ale nemusí byť indikátorom zygozity dvojčiat (teda toho, či sa vyvinuli z rovnakého vajíčka alebo z rôznych vajíčok). Aj jednovaječné, aj dvojvaječné dvojčatá totiž môžu mať oddelené placenty, ale aj jednu spoločnú. Avšak asi 70 % jednovaječných dvojčiat má spoločnú placentu a plodový obal.
Problémy s placentou
Aj keď je placenta iba dočasným orgánom, pri jej vývine alebo fungovaní môže dôjsť k rôznym komplikáciám. Nie vždy je možné problémy s placentou odhaliť vopred.
Nízko položená placenta (placenta praevia)
S pribúdajúcimi mesiacmi tehotenstva sa lono ženy rozširuje, čo ovplyvňuje aj polohu placenty. Oblasť, kde je placenta pripojená k bunkovej stene, sa zvyčajne tiahne smerom nahor, preč od krčka maternice. Problémy môžu nastať ak je nízko (menej ako 2 cm od krčka maternice), alebo prekrýva krčok maternice. Nízka poloha placenty môže zablokovať cestu dieťaťa pri pôrode. Komplikácia sa vyskytuje približne pri 1 z 200 pôrodov.
Poloha placenty býva dôsledne monitorovaná najmä pri 18. až 21. týždňovom ultrazvukovom vyšetrení. Neskôr počas tehotenstva (zvyčajne okolo 32. týždňa) ženy absolvujú ďalší ultrazvuk, aby sa znova skontrolovala jej poloha. U 9 z 10 žien je placenta v tomto bode už v hornej časti maternice.
Ak je placenta stále nízko v lone, zvyšuje sa šanca, že počas tehotenstva alebo pôrodu dôjde ku krvácaniu. Býva spravidla veľmi silné a ohrozuje matku aj dieťa. Spravidla, ak je placenta blízko alebo pokrýva krčok maternice, dieťa nemôže prísť na svet cez vagínu, preto sa odporúča cisársky rez.
Predčasné odlúčenie (abrupcia) placenty
Abrupcia placenty je pomerne zriedkavý, no vážny stav, keď sa predčasne odlúči od vnútornej steny maternice. Je jednou z príčin bolestí, krvácania a častejších kontrakcií. Spravidla k nej dochádza v druhej polovici tehotenstva, alebo pri pôrode. Abrupcia vplýva aj na dieťa, keďže zvyšuje riziko problémov s rastom plodu či predčasného pôrodu.
Nie je úplne jasné, čo spôsobuje odtrhnutie placenty. Ale medzi faktory, ktoré zvyšujú riziko, patria poranenie brušnej oblasti, fajčenie, užívanie omamných látok a vysoký krvný tlak.
Ak je zistená abrupcia placenty, môže lekár odporučiť pôrod cisárskym rezom. Ak je plod ešte príliš malý, môže byť tehotná matka ponechaná v nemocnici na ďalšie pozorovanie.
Zadržanie placenty (placenta adherens)
Po narodení dieťaťa môže časť placenty zostať v maternici. Zadržaná placenta zvyšuje riziko infekcie a krvácania.
Dojčenie dieťaťa čo najskôr po pôrode môže pomôcť prirodzene zvýšiť vylučovanie oxytocínu a pôrod placenty. Pôrodná asistentka tiež môže odporučiť zmenu polohy pri ležaní či dojčení. Podľa príčiny môže lekár odstrániť placentu manuálnou lýzou, v prípade vážnejších komplikácií operatívnym zákrokom.