Nadmerné používanie mobilných telefónov deťmi sa stáva čoraz častejším a neželaným javom. Ak s nimi deti trávia väčšinu času a ovplyvňuje to ich správanie, je to problém. S výchovnou poradkyňou Martinou Vagačovou sme sa preto rozprávali o tom, ako nastaviť deťom hranice v digitálnej dobe, ako ich ochrániť pred možnými hrozbami a zároveň nestratiť to najdôležitejšie - vzácny a krehký vzťah rodiča s dieťaťom.
Príčiny agresívneho správania u detí
Agresívne správanie u detí nevzniká z ničoho nič samo o sebe. Akosi sme si už zvykli na to, že dieťa, ktoré sa prejavuje agresívne, logicky pochádza z prostredia, kde je násilie a agresivita na dennom poriadku. Áno, je takých detí veľa, ale agresívne prostredie nepredstavuje jediný faktor, ktorý ich priviedol k agresivite. Dôležitým spúšťačom detskej agresivity je napríklad i neprimeraný tlak, ktorý je na dieťa vyvíjaný. Existuje veľa rodičov, ktorí na dieťa pôsobia v tom zmysle, že chcú, aby ich dieťa bolo v triede najlepšie, malo dobré známky, dosahovalo športové či iné úspechy. Tieto deti často doma počujú vetu: „Musíš byť najlepší!“ A keď dieťa nedokáže splniť očakávania rodičov, často počuje aj toto: „Si zlý!“ Agresivitu môže spôsobiť aj to, keď dieťa nútime do maximálneho výkonu.
Psychologička Mgr. Lucia Jurová v Českom rozhlase zdôraznila: „ Každé dieťa chce byť vo svojej rodine prijímané také, aké je. A keď to tak nie je, v dieťati vzniká napätie a neskôr agresia.“ Neprijatie nemusí byť sprevádzané len tým, že rodičia do dieťaťa kričia, nadávajú mu alebo ho bijú. Neprijatie sa prejavuje aj tým, že rodič chce od dieťaťa, aby bolo iným, ako v skutočnosti môže byť. Aj z tohto prístupu vzniká u neho silné napätie. Potom sú rodičia prekvapení, že ich dieťa je agresívne, keď sa v ich rodine typické prejavy agresivity nepraktizujú. Dieťa je v napätí preto, lebo bojuje medzi tým, aké ono v skutočnosti chce byť a aké ho rodičia chcú mať. Sú na neho kladené vysoké nároky, ktoré ono nemôže zvládnuť. A tak cíti v sebe rôzne tlaky, úzkosť a frustráciu. „V súčasnosti je v spoločnosti veľmi preferovaný model, že všetci musíme byť úspešní, musíme sa presadzovať. Treba si však uvedomiť, že všetci nemôžeme byť najlepší, a tak keď niekto chce alebo musí byť najlepší, často musí niekoho iného ponížiť alebo zhodiť, aby sa mohol povýšiť nad neho alebo aby sa mohol dostať na vyššiu úroveň,“ upozorňuje Lucia Jurová. A takto vzniká aj zdroj šikany. Práve deti, ktoré sa cítia menejcenné alebo neprijímané, deti, ktoré majú narušené vzťahy s inými deťmi, svoj pocit sebavedomia získavajú tak, že ponížia niekoho iného.
Psychiater Raul Silva upozorňuje, že príčinou agresie vo väčšine prípadov sú spoločenské stresory, ktoré vyvolávajú prirodzené pocity ako frustráciu či hnev. Ak však agresia aj po opatreniach a zmene návykov rodiča u dieťaťa pretrváva, je namieste vyhľadať odbornú pomoc; odborník musí dieťa vyšetriť a vylúčiť poruchy nálady, traumy, psychotické choroby ako schizofrénia, či zranenia frontálneho mozgového laloku alebo autizmus a ADHD. Psychiatrička Neha Salankar sa zhoduje so Silvom a dodáva, že agresiu pozoruje u detí s narušenou rodinnou dynamikou, ktorých rodičia majú sami problém zvládať frustráciu a hnev. V domácnostiach agresívnych detí sú prítomné hádky, verbálna agresia (nadávky, častovanie partnera nepeknými prirovnaniami a pod.), čo odpozorujú a osvoja si ako spôsob riešenia situácie. Nenaučili sa, ako inak reagovať, preto modelujú správanie rodičov.
Dieťa medzi agresívnymi rodičmi prichádza o bezpečie a istotu, čo je obrovský stresor, ktorý narušuje jeho emocionálny vývoj. Ak je tento vývoj narušený, dieťa ovládajú emócie, nevie ich spracovať, narábať s nimi, ani ich používať pozitívnym spôsobom, ktorý by umožňoval využiť ich v jeho prospech. Pokiaľ teda máte problém s agresívnym dieťaťom, ako prvé sa musíte pozrieť na svoje reakcie. Viete sa ovládať, alebo v akejkoľvek situácii, ktorá nejde podľa vašich predstáv, vybuchnete a emócie vás „prevalcujú”?
Vplyv smartfónov na správanie detí
Smartfóny sú neoddeliteľnou súčasťou našich životov a zásadne menia naše vnímanie sveta. Kým staršie generácie sa ich museli naučiť používať, deti si bez nich nevedia predstaviť deň. S výchovnou poradkyňou Martinou Vagačovou sme sa preto rozprávali o tom, ako nastaviť deťom hranice v digitálnej dobe, ako ich ochrániť pred možnými hrozbami a zároveň nestratiť to najdôležitejšie - vzácny a krehký vzťah rodiča s dieťaťom.
V rozhovore s Martinou Vagačovou, ktorá sa venuje technike efektívneho rodičovstva, sa dozviete aj to, ako smartfóny zmenili nielen naše bežné fungovanie a výchovu detí, prečo by deti do 3 rokov vôbec nemali mať mobil vo svojej blízkosti, kedy je vhodný čas kúpiť dieťaťu vlastný telefón, ako sebahodnota a výchova vplývajú na správanie dieťaťa na sociálnych sieťach, a nájdete aj mnoho modelových situácií, ktoré rodičom napovedia, ako sa zachovať v konkrétnych prípadoch.
Smartfóny sú naša platforma na všetko - máme v nich noviny, cestovné poriadky, kontakt so známymi aj so svetom. Nadobúdame pri nich pocit, že toho dostávame veľa a zadarmo, no platíme naším duševným zdravím, lebo telefóny nám zaťažujú mozog. To prostredie má na nás veľký vplyv, aj keď v tom sme vedome.
S digitálnym svetom prišla doba, keď deti vedomostne predbiehajú svojich rodičov. Intuitívne vedia používať technológie, kým rodičom to nie je tak prirodzene jasné. Vďaka nim však máme prístup k množstvu kultúrnej inšpirácie, diverzity a chápania sveta. No na druhej strane aplikácie či hry sú cielene robené tak, aby ich používaním vznikala potreba. Napríklad, ak dieťaťu vypnem hru, treba rátať so silnou emočnou odpoveďou a rodič sa musí naučiť, ako to zvládať. Rodičia to majú náročné aj v tom, že nechcú, aby ich dieťa bolo vyčlenené z kolektívu len preto, že ešte nemá telefón. A ďalším obrovským negatívom je, samozrejme, strata pozornosti spôsobená rýchlym skrolovaním na obrazovke telefónu. Platí, že čím viac na dieťa pôsobí mobil, tým viac ovplyvní jeho formovanie - lebo smartfón je pre jeho rozvíjajúci sa mozog príliš intenzívny.
Často vidím rodičov, ako pozerajú do mobilu, tlačiac kočíky, prípadne na ihriskách, čo môže byť nebezpečné. Iní používajú mobil ako pomôcku, aby sa dieťa najedlo, oblieklo, aby ho prebalili. V digitálnej dobe máme, paradoxne, oveľa viac času na deti, ako mali rodičia predtým, lebo ich život bol omnoho komplikovanejší. My sme sa však zapratali rýchlo dostupnými informáciami a orientujeme sa na výkon. Štúdie ukazujú, že s technologickým pokrokom, nielen v smartfónoch, ale celkovo v technologických pomôckach môžu byť deti podvyživené už len tým, že nemajú dotyk či také množstvo kontaktu, aké by potrebovali.
Výskumy jednoznačne dokazujú negatívne účinky konzumácie médií na intelektuálny vývoj detí, predovšetkým tých najmenších, deti sú výrazne oneskorené v jazykovom vývoji, poznajú menej slov a dosahujú oveľa slabšie výsledky, ako napr. tie, ktorým rodičia čítali knižky, rozprávali im príbehy alebo len počúvali hudbu. Hranie násilných videohier vedie u detí k výraznému úbytku základnej ľudskej schopnosti súcitu a empatie. V školskom veku tieto médiá prehlbujú odcudzenie medzi rodičmi a deťmi a napriek tomu, že sa dnes deti pohybujú na sieti prevažne v sociálnej oblasti, objavuje sa sociálna izolácia a ich kontakty sú len povrchné. Pri procese učenia dochádza k výraznému rozptyľovaniu pozornosti, deti sú nesústredené, učenie je povrchné a neefektívne.
Denné trávenie času na mobilných telefónoch môže viesť k podráždenosti a dokonca až k agresívnemu správaniu pri pokuse rodiča obmedziť čas strávený s telefónom v ruke. Problémom nie je dieťa a mobil, ale rodič a dieťa s mobilom. Rodičia sú zodpovední za to, koľko a ako trávi dieťa čas na mobilnom telefóne. Deti kopírujú správanie rodičov. Psychológovia dnes hovoria o tzv. smartfónových sirotách, sú to deti, ktoré musia o pozornosť svojich rodičov bojovať práve s tabletmi, či mobilmi.
Kedy je vhodné dať dieťaťu telefón?
Deti do 3 rokov vôbec mobil nepotrebujú. Má to na ne naozaj negatívny vplyv, potrebujú počuť ľudský hlas a vnímať dotyk, lebo sa učia cez spojenie - cez vzťah a pozornosť. Vedomie, ktoré o sebe majú, sa odvíja od toho, ako im rodičia odpovedajú. Keď im rodičia dajú mobil, prestanú ich vnímať. Je to akoby strata kontaktu s prirodzeným rytmom života. Berieme tým dieťaťu možnosť si uvedomovať, že žije. Malé dieťa si medzi kŕmeniami dokáže samo uvedomiť, že je hladné, keď vydá signál plačom a dostane jesť. A zje len toľko, koľko potrebuje. Ak mu však dáme mobil, dieťa sa odpája od seba, nevníma svoje telo cez zmysly, upiera pozornosť inam. A to už je problém.
Rovnaký čas, počas ktorého používame mobil, by sme mali mať aj na vyčistenie a vytriedenie informácií - inak vyvíjame na mozog tlak. Jeho výživou sú vzťahy, kontakt jedna k jednej alebo pobyt vonku. No nie je to len o smartfónoch, mnohým nám doma „beží“ nonstop ako podmaz televízia či rádio, a tak deti neustále vnímajú pasívne stimuly, ktoré by do 3 rokov vôbec nemali prijímať. Ich mozog sa k tomu utieka, sťažujeme im možnosť sústrediť sa.
Deti do 6 rokov sa rapídne vyvíja mozog, nastavujú sa v ňom základné presvedčenia o živote, učia sa, ako svet funguje. V tom čase sú pre ne digitálne stimuly stále nevhodným vplyvom. Samozrejme, je v poriadku dať dieťaťu pozrieť rozprávku, ale nedávala by som mu ju pozerať na mobile. Pri malých deťoch je taktiež dôležité, že počas používania technológií na ne dohliadame.
Rodičia často tvrdia, že dávajú deťom telefón kvôli bezpečnosti. Alternatívnou k mobilom sú však detské smart hodinky, ktoré bezpečnostný účel spĺňajú lepšie ako telefón. My si totiž neuvedomujeme, že s mobilom dávame k dieťaťu prístup aj cudzím osobám. Pretože mozog sa vyvíja, odporúča sa dať dieťaťu vlastný mobil až medzi 12. a 14. rokom. Približne od desiatich rokov sa mozog dostáva do štádia, v ktorom už chápe, že druhí rozmýšľajú inak. Dieťa si zrazu uvedomí potrebu obhájiť svoju pozíciu v kolektíve. V rovnakom období prichádza aj šikana, často veľmi nenápadne, v spoločných četovacích skupinách. Rozumiem, že je veľmi ťažké nedať do desiatich rokov dieťaťu mobil, lebo v tomto období ho väčšina detí už má, ale je to úplne zbytočné. Zachytila som návrh zákona z ministerstva školstva o zákaze mobilov na školách, čo je podľa mňa veľmi dobre. Deti sa naozaj musia učiť sociálnemu kontaktu, ktorý im chýba, keď chytia do rúk telefóny.
Ako nastaviť deťom hranice v digitálnej dobe
Keď už sa rodič rozhodne dať dieťaťu mobil, musí si byť istý, že dieťa rozumie, čo všetko sa tam deje. Treba dieťaťu vysvetliť, ako to funguje, s kým môže komunikovať a že vám má povedať, ak ho kontaktuje ktokoľvek cudzí. Dohodnite sa, že si raz za týždeň spoločne prejdete sociálne siete. Vysvetlite mu prejavy kyberšikany aj nástrahy zdieľania osobných a intímnych informácií či fotografií. Ale naučte ho aj vedieť sa za seba postaviť a vyjadriť slušne svoj názor. Naučte ho, že v online priestore máme „dotyk“ verbálny, že ide cez slová. Obrázky a reč, ktoré používame na sociálnych sieťach, majú byť rešpektujúce a úctivé. Môžeme si hovoriť vtipy aj posielať emotikony, ale nič, čo nechcem, aby prišlo mne, nebudem posielať ani druhej strane. Naučme deti, že to, čo by sme nepovedali druhému priamo do očí, nemá byť ani v písomnej komunikácii. Učme ich pravidlá bezpečného, rešpektujúceho, poctivého a slušného správania.
S dieťaťom by sme mali viesť diskusiu - a ešte predtým, ako sa niečo také vôbec môže začať. Napríklad: „Fúha, počúvaj ma, ja by som sa rozplakala, keby mi toto niekto napísal. Tebe to nič nerobí? Ty to ako zvládaš?“ Deti sa v rovesníckej skupine prispôsobujú ostatným a sú naozaj úplne iné ako my - aj ich komunikácia má inú významnosť. Ako rodičia sa to potrebujeme od nich učiť, mali by sme teda prejavovať úprimný záujem. Ak zažíva dieťa niečo ťažké a máme s ním naozaj dôverný vzťah, tak nám to povie. V nižšom veku sa zdôverí, lebo má strach a je mu to nepríjemné.
Na druhej strane je náročné si pripustiť, že aj moje dieťa môže šikanovať tie ostatné. Stáva sa to často. Ak sa deje niečo, čo rieši nebodaj už aj škola či aspoň učiteľka v triede, môžete povedať: „No počúvaj ma, dostala som takú správu od učiteľky, že toto sa deje a že ty si spravil/spravila toto. Prosím ťa, ja viem, že takto to vníma pani učiteľka, ale ja tomu nerozumiem, pretože viem, že ty cielene neubližuješ. Ja ťa poznám ako jemnú/jemného, láskavú/láskavého. Muselo to byť niečo veľmi silné, že toto robíš. Čo sa deje?“ Ponúknite deťom pomoc či možnosť sa z toho vyrozprávať.
V tomto momente má rodič väčšinou veľmi veľký problém, lebo začne svoju frustráciu, strach, obavy nakladať na dieťa, ono sa však okamžite stiahne a už sa o tom nechce rozprávať. Rodič má s dieťaťom kľúčový vzťah, podľa neho sa orientuje, čo je v živote správne. Prednášky teda zrejme fungovať nebudú. Prednáškam o správnosti a nesprávnosti činov dieťaťa by sme sa mali úplne vyhnúť. Ak má dieťa pocit, že mu nerozumiem ani ja ako jeho najbližšia osoba, tak nemám šancu ho v tomto veku previesť touto komplikáciou. Nie spôsobom, že mu budem hovoriť, ako to má robiť, ale naozaj ho vydržím počúvať. Rodič musí byť pripravený spracovať svoje emócie. Priznať si, že je to môj vlastný problém, keď mi to pripomína detstvo. Moje dieťa má inú tému a ja mu chcem pomôcť ju odkryť a vyriešiť, ale cez jeho súkromnú logiku a vedomie. Ak máme takýto vzťah s dieťaťom, tak sa naozaj príde zdôveriť či poradiť.
Niektorí rodičia môžu smartfóny deťom striktne zakazovať, možno aby ich ochránili pred negatívami internetu. No na druhej strane sami telefón denne používajú a dieťa to vidí. Nie je to pre dieťa mätúce? A predsa bez telefónov dnes už nevieme fungovať. Keď som takýto striktný rodič, musím mať aj na seba rovnaké nároky. Keď dieťa nevidí moje záujmy, len to, že sa starám o rodinu a pracujem s mobilom, nemá dobrý príklad. Rodič si musí uvedomiť, koľko na mobile trávi času, a nastaviť pravidlá, ktoré platia pre všetkých. Neuvedomujeme si, že keď dáme dieťaťu mobil, dávame aj cudzím osobám prístup k dieťaťu.
Samozrejme, že rodič môže tráviť viac času na mobile ako dieťa, jeho mozog už je vyvinutý. To je veľmi dôležitý rozdiel, pretože si v tejto fáze vytvárame návyky inak. Dnešné deti už inklinujú viac k „otvoreným“ sociálnym sieťam. Je preto dôležité, aby sme si ako rodičia uvedomili, ako žijeme, a nastavili všeobecné pravidlá tak, aby ich spĺňali všetci.
Môžete si doma určiť zóny, kde mobily nepoužívame - pri jedle, keď sa s niekým rozprávame, v spálni alebo hodinu pred spaním. Môžete si tiež zaužívať pravidlo, že keď zazvoní mobil, nemusíte v určitých situáciách, napríklad počas spoločnej večere, okamžite odpovedať. To, ako fungujeme, však musíme naučiť aj ostatných známych a blízkych okolo nás. Ľudia to okamžite akceptujú a dovolia si len to, čo im dovolíme. Buďme vzorom aj pre naše deti a sami vedome používajme technológie.
Je celkom milé vidieť, že sú aj rodičia, ktorí delegujú pomoc na dieťa a povedia mu, že keď porušia pravidlá oni, má ich na to upozorniť. Deti sú tomu rady. Naozaj od nás čakajú, že budeme regulovaným vzorom, a chcú vidieť, ako to zvládamame. A keď to nezvládame, nie sme pre ne ani prirodzená autorita.
Ako obmedziť používanie telefónu u detí
Deti môžu byť nahnevané a frustrované, keď musia prerušiť hru uprostred. Dajte im 5 minút čas, aby dokončili začaté. Keď sa ten čas skončí, buďte nekompromisní a trvajte na svojom. Nastavte denný limit času, počas ktorého môže vaše dieťa používať telefón. Stanovenie rutiny sa ukázalo ako skvelá stratégia, ako prinútiť deti, aby dodržiavali pravidlá. Odporúča sa, aby deti mladšie ako 18 mesiacov neboli vystavené žiadnym obrazovkám. Deti vo veku 18-24 mesiacov môžu byť krátkodobo vystavené kvalitným detským programom pod dohľadom rodičov. Deti vo veku od 2 do 5 rokov by mali mať povolený čas pred obrazovkou maximálne hodinu denne.
Uistite sa, že vaše dieťa trávi dostatok času hraním sa, či vykonávaním inej fyzickej aktivity. Pred surfovaním na internete by ste mali listovať v peknej knihe či vybehnúť von a trošku sa prebehnúť pri hre.
Svet smartfónov a aplikácií je navrhovaný tak, aby bol podmanivý. Technologické spoločnosti často využívajú techniky založené na psychológii, aby sa ich produkty stali návykovými. Sociálne dôsledky používania telefónov u detí sú skutočne ďalekosiahle a hlboko znepokojujúce. Keď sú deti neustále pohltené svojimi digitálnymi svetmi, ich schopnosť zapojiť sa do interakcií v reálnom svete klesá. Zhoršené sociálne zručnosti: Deti sa učia efektívne komunikovať a interagovať pozorovaním a účasťou na sociálnych situáciách. Nadmerné používanie telefónu však môže tieto príležitosti obmedziť, čo vedie k narušeniu sociálnych zručností. Obmedzená interakcia tvárou v tvár: Deti, ktoré sú závislé na svojich telefónoch, často uprednostňujú digitálnu komunikáciu pred interakciou tvárou v tvár. Táto preferencia môže brániť ich schopnosti vytvárať a udržiavať zmysluplné vzťahy. Izolácia od rovesníkov: Aj keď sa to môže zdať paradoxné, deti, ktoré trávia príliš veľa času na telefónoch, sa môžu nakoniec cítiť izolované od svojich rovesníkov. Môžu prísť o spoločenské udalosti a spoločné zážitky, čo vedie k pocitom vylúčenia a osamelosti. Vplyv na emocionálne zdravie: Kombinácia narušených sociálnych zručností, obmedzených osobných interakcií a izolácie si môže vybrať daň na emocionálnom zdraví dieťaťa. Môžu mať pocit úzkosti, osamelosti a nízkeho sebavedomia.
Je pochopiteľné, že žiadne dieťa týmto nebude nadšené a určite môžete očakávať veľmi odmietavý postoj zo strany dieťaťa. Ale tak, ako dokážete 2-ročnému dieťaťu zobrať cumeľ a vydržať 3 dni plaču, musíte vydržať aj toto. Ak dieťa uvidí, že nie ste ochotní ustúpiť a svojim bojovným správaním nič nedosiahne, bude sa s tým musieť zmieriť. Na druhej strane ho treba povzbudiť v tom, že ak bude spolupracovať, môžete sa dohodnúť, že napr. cez víkend mu predĺžite čas, ktorý bude môcť stráviť na telefóne.
Denný limit mali 2 hodiny, v čase vyučovania a od 20.00 do rána bol mobil zablokovaný, každý deň som si mohla pozrieť výpis stránok, ktoré navštívili. Takmer týždeň sa s nami nerozprávali, chvíľami som si myslela, že keby mali kde, tak sa aj odsťahujú. Neboli tým nadšení, ale postupne sa s tým zmierili. Všetkým rodičom to môžem len odporučiť...má to len jediný problém...rodič sa nesmie báť byť zásadový, musí vydržať a prekonať hnev a nevôľu dieťaťa...ak to neurobíte, závislosť dieťaťa na mobile sa bude časom len zväčšovať a vy sa budete len sťažovať a nič sa nezmení.