Detstvo a dospievanie sú kľúčové obdobia pre objavovanie a rozvíjanie silných stránok detí. Hoci sa tieto silné stránky môžu v ranom veku javiť ako skryté, svedomitým pozorovaním a pestrou podporou môžeme ako rodičia prispieť k ich prebudeniu a cieľavedomému rozvoju.
Identifikácia silných stránok: Pozorovanie je kľúč
Na to, aby si rodič všimol prejavy silných stránok svojho dieťaťa, nemusí byť odborníkom. Stačí ochota pozorovať a vedieť, na čo sa zamerať. Každé dieťa má silné stránky, aj keď sa zdá priemerné. Silné stránky sú schopnosti, ktoré deti prednostne využívajú, aby zvládli činnosti a životné situácie. Každé dieťa sa narodilo s určitými predpokladmi, ktoré sa počas života dokážu rozvinúť na silné stránky. Samozrejme, sú oblasti, v ktorých naše deti takú štedrú nádielku predpokladov nedostali a tie ostanú ich slabými stránkami.
Dôležité je si uvedomiť, že silné stránky nie sú talenty v zmysle vynikania nad celým zvyškom populácie, ani genialita. Sú to skôr schopnosti, ktoré vynikajú v dieťati samotnom v porovnaní s jeho inými schopnosťami.
Päť signálov prejavu silných stránok
Donald O. Clifton a Paula Nelson vo svojej knihe "Soar with your strengths" (Vzlietni so silnými stránkami, 1992) identifikovali päť možností, ako rozpoznať silné stránky detí. Tieto prejavy môžeme vypozorovať u každého.
1. Priťahovanie k určitým činnostiam
Prvým signálom je, že dieťa je priťahované k niektorým činnostiam viac ako k ostatným. Univerzálnou silnou stránkou detí je napríklad pohyb, zvedavosť - deti snoria, hľadajú, skúšajú, experimentujú a sú priťahované novými vecami. Intenzita priťahovania sa k rôznym činnostiam sa líši od dieťaťa k dieťaťu. Niektoré od malička stále niečo skladajú alebo rozoberajú. Iným sa ústa nezastavia a chcú sa rozprávať aj počúvať. Iné si pospevujú, majú cit pre rytmus aj melódiu a ďalšie, keď vidia ceruzky, tak sa vrhnú do čmárania, vyfarbovania a modelovania. Je dobré si všímať aj opak - aktivity, ktoré dieťa nechce robiť, tvári sa pri nich otrávene, viac sa na ne nepýta alebo ho rýchlo prestanú baviť.
Treba si uvedomiť, že sociálne siete, mnohé stránky na internete, videá, filmy a digitálne hry sú vytvorené tak, aby zneužívali prirodzené potreby človeka a inštinktívne reakcie mozgu na dlhodobé pripútanie pozornosti detí aj dospelých. Preto sa často deti od digitálnych hier, sociálnych sietí, či online komunikácie nevedia odtrhnúť. Nie je to však preto, že by v nich realizovali svoje silné stránky, ale preto, že sú k nim rôznymi trikmi pripútavané. A preto, keď je dieťa priťahované k obrazovkám, tak sa to nepočíta. Sledovanie videí, hranie hier a prezeranie toku nových príspevkov na sociálnych sieťach - nie je prejav silných stránok.
2. Hlboké zahĺbenie do činnosti
Keď sa dieťa pustí do aktivity, ktorá umožňuje využiť jeho silné stránky, tak sa do činnosti zahĺbi a dokáže pri nej ostať oveľa dlhšie ako pri iných činnostiach. Napriek tomu, že činnosť môže byť pre dieťa fyzicky, mentálne alebo inak namáhavá, dieťa v nej fascinovane pokračuje a zabudne na celý svet. V stave plného sústredenia na činnosť - napríklad pri stavaní veľkého hradu z kociek - dieťa prestane vnímať čas, nevníma okolie, zabudne na hlad a na smäd. Nenechá sa len tak rozptýliť, je plne sústredené a doslova sa stáva tou činnosťou. Alebo, inokedy plaché dieťa, keď začne spievať, tak prestane vnímať, že ho sledujú diváci a plachosť akoby sa stratila.
3. Rýchle učenie sa a vracanie sa k činnosti
Keď dieťa preferuje nejakú činnosť, rado sa k nej vracia, vydrží pri nej dlhšie ako pri iných činnostiach - a prekvapivo rýchlo sa učí. Rýchle učenie sa prejavuje napríklad takto - dieťa zvláda stále náročnejšie prvky činnosti, pamätá si naučené, samo objaví postupy, vymyslí si finty ako danú činnosť zvládať.
Pri takýchto prejavoch má rodič tendenciu si myslieť, že dieťa je nadané. Tento príbeh nášho syna poukazuje na jeden z rozdielov medzi nadaním a silnými stránkami - pri silných stránkach okrem rýchleho učenia a excelentnosti sa musí objavovať priťahovanie k činnosti a uspokojenie zo samotnej činnosti. Nestačí, že uspokojenie prichádza iba z toho, že dokáže niečo urobiť (cieľ, výsledok, produkt), ale že to môže robiť (proces, činnosť)!
4. Nečakane dobré zvládnutie úlohy
Dieťa v činnosti predvedie nečakane dobrý výkon. Silné stránky detí sa prejavujú v zábleskoch excelentnosti. Pri ktorých aktivitách ste prekvapení ako dobre ich dieťa zvládlo?
5. Vnútorné uspokojenie z činnosti
Vnútorné uspokojenie z činnosti sa objavuje často práve vďaka tomu, že v danej činnosti dieťa využíva svoje silné stránky. Silné stránky totiž vychádzajú z potrieb dieťaťa. A naplňovanie potrieb motivuje k činnosti.
Keď vidíme ako sa dieťaťu v nejakej aktivite darí, máme tendenciu ho chváliť a máme tendenciu ho odmeňovať. Ako rodičia by sme si kvôli krehkosti vnútornej motivácie mali dávať veľký pozor - keď dieťa chválime (Aký si ty úžasný!) a keď dieťa za činnosti odmeňujeme (Tu máš cukrík za tento krásny obrázok!). Tým totiž spôsobujeme, že im kradneme ich vnútornú motiváciu a nahrádzame ju vonkajšou odmenou. Postupne sa potom môže stávať to, že miesto toho, aby dieťa robilo činnosť, pretože ju baví a uspokojuje sama o sebe, ju bude robiť kvôli tomu, aby dostalo odmenu alebo ocenenie od rodiča.
Podobný je problém aj so známkovaním v škole. Známkovanie bolo pôvodne myslené ako nástroj merania, ktoré sa premenilo do nekonkrétneho číselného hodnotenia. Dieťa v každej činnosti v škole predvádza množstvo zručností a aj svoje silné stránky - a keď na koniec, za všetko, čo urobilo, dostane iba číslo od 1 do 5, tak je to motiváciu narušujúca odmena (nezávisle od známky). Známkovanie v škole takto oberá o vnútornú motiváciu deti, ktoré sa celý predškolský vek a možno aj prvú a druhú triedu učili pre radosť z poznávania a rozvíjania sa. Je to smutné, ale dávanie známok nikto, ani učitelia, neberú ako nástroj merania, aby dieťa videlo koľko zvládlo z úlohy, ale ako nástroj vonkajšieho hodnotenia.
Spätná väzba: Kľúč k sebapoznaniu
Že svoje deti pozorujeme však obvykle nestačí. Deti sami od seba často nezískajú náhľad na svoje silné stránky. Nemajú prečo. Len aby nevznikol omyl - spätná väzba nie je chválenie. Spätná väzba na silné stránky detí znamená, že im opíšeme, čo robili a aký to malo vplyv na ich činnosť a výsledky.
- na to, čo dieťa robilo - Takto si chytil raketu a vtedy sa ti pri údere nepretočila.
- ako k činnosti pristupovalo, aký malo prístup (napríklad vytrvalosť) - Pokračovala si ďalej, aj keď sa ti to niekoľkokrát nepodarilo, a preto si na to nakoniec prišla.
- a čo sa mu darilo - Toto si pochopil tak, že už to vieš zrozumiteľne vysvetliť a toto sa ešte potrebuješ doučiť.
To zvýši sebavedomie, ale nie v zmysle nadutého ega. Deti nezaujímajú ciele, nemajú koncept úspechu, nezaujíma ich výkon a ani techniky, triky, či schopnosti, ktorými sa k výsledku dopracovali. Deti zaujíma ich vlastný zážitok, ktorý mali počas činnosti. Tomu rozumejú, aj keď to nie vždy vedia dať do slov. Ale aj to sa postupne učia, keď o tom môžu okrem prežívania aj premýšľať. Nechajte ich teda porozprávať, čo robili a ako to vnímali. Silné stránky detí sa prejavujú a rozvíjajú aj pri tom, keď rozprávajú o svojom vnútornom prežívaní.
Rozvíjanie zručností: Odporúčania a cvičenia
Detstvo a dospievanie sú obdobia, počas ktorých sa dajú silné stránky detí objaviť. A potom ich vieme ako rodičia viac cieľavedomo rozvíjať. Detstvo má byť pestré - tak vieme najlepšie podporiť prebudenie silných stránok detí.
Pohybový vývoj (9. - 10. mesiac)
V deviatom mesiaci dieťa prejde veľkým pokrokom. Naučí sa sedieť vzpriamene, kľačať a dokonca liezť po štyroch a navyše zvládne aj pritiahnutie do stoja. Za relatívne krátku dobu (troch až štyroch týždňov) sa vaše dieťa zvládne naučiť mnohým zručnostiam. Vaše bábätko by už nemalo zotrvávať v ľahu na chrbte alebo na brušku, ak sa chce hrať. Jeho mentálny vývoj postupuje míľovými krokmi, a preto je pre neho veľkou motiváciou dosiahnuť na hračku, ktorá je položená napríklad na stoličke alebo nižšom stole. Veľkým hnacím motorom vo vývoji pohybu vpred je fakt, že sa mamička či iná blízka osoba vzdialila príliš rýchlo a veľmi ďaleko. Snaha dosiahnuť na hračku, na ktorú síce vidí, ale nedosiahne na ňu, pretože je príliš ďaleko, ho bude motivovať k riešeniu, ako sa najrýchlejšie a s čo najmenšou námahou dostať k vytúženému cieľu. Plazenie je v tomto prípade pre dieťa demotivujúce. Pri plazení dieťa vynakladá príliš veľa práce s pomalým efektom. Z tzv. šikmého sedu, kedy sa dieťa opiera o natiahnutú ruku, respektíve iba dlaň, jednu stranu panvy a o pokrčenú nohu. Druhú nožičku bude mať položenú voľne pred telom. Stačí málo, napr. Druhým spôsobom je, že sa dieťa z ľahu na bruchu vzoprie na oboch ručičkách, prepne lakte a nakročí jednou a potom druhou nožičkou tak, že sa dostane do vzporu kľačmo. Pokiaľ sa dieťa ešte len učí liezť, hovoríme o tzv. nezrelom lezení. Takéto nezrelé lezenie si môže dovoliť každé dieťa, ak sa ešte len liezť učí. Tzv. zrelé lezenie nadväzuje na nezrelé. Ide prakticky o lepšiu koordináciu nezrelého lezenia. Vzpriamený sed je mamičkami či babičkami často zamieňaný za sed, do ktorého je dieťa pasívne posadené. Príbuzní sa potom radujú, že napr. Dieťa sa často hrbí, predsúva hlavičku a preťažuje tak drobné kĺby na chrbtici, väzy a svaly v oblasti celej chrbtice. Celý kostný a väzivový systém dieťaťa je veľmi mäkký a ľahko dôjde k jeho štrukturálnemu poškodeniu vplyvom neadekvátneho tlaku či ťahu vyvíjaného na tento pohybový systém. Ako by teda malo dieťa správny vzpriamený sed zvládnuť? Dostať sa do neho môže opäť spôsobom zo šikmého sedu. Stačí málo, aby dieťa prenieslo váhu z jednej polovice panvy na celý zadoček. Počiatky takéhoto vzpriameného sedu samozrejme sprevádzajú aj nedokonalosti v podobe ohnutého chrbátika (dieťa sa hrbí), ramienka sú vysoko u ušiek, v sede je dieťa nestabilné a má tendenciu padať. Len čo uvidíte, že vaše dieťa dokáže v vzpriamenom sede zdvihnúť obe ručičky nad horizont (napr. Zvládnuť postavenie pri nábytku môže dieťa zo vzporu kľačmo, kedy prilezie k objektu (úchyt zásuvky, stoličky, konferenčný stolík …). V deviatom mesiaci vyhasína reakcia u posledného tzv. primitívneho reflexu. Mizne teda tzv. úchopový reflex nohy a to z toho dôvodu, že sa dieťa učí stavať a čoskoro sa bude učiť chodiť. V deviatom mesiaci by dieťa malo samostatne zvládnuť používať ukazovák na ruke. Môžete tak pozorovať, že dieťa ukazuje vzpriameným prstom na predmet alebo obrázok v knižke. Ak ukazuje na vzdialenejší predmet niekoľko metrov od seba, nemusí smer prsta zodpovedať smeru daného predmetu. Dieťa teda ukazuje nad seba či na stranu, hoci sa pozerá vpred. Nebude zďaleka taký prelomový, ako tomu bolo v predchádzajúcom mesiaci. Dieťa potrebuje čas na to, aby svoje novo nadobudnuté zložité zručnosti precvičovalo a maximálne zlepšilo. Celý 10. mesiac bude teda opakovať lezenie v vzpore kľačmo, vzpriamený sed a postavovanie pri nábytku. Nové schopnosti sú natoľko koordinačne zložité, že môže trvať aj časť 11. Ak aj po prečítaní tohto článku máte stále pochybnosti o pohybovom vývoji svojho dieťaťa, kontaktujte odborníka na hodnotenie psychomotorického vývoja detí. Môžete tiež začať s dieťaťom cvičiť (môže sa jednať napríklad len o jemnú stimuláciu). Neuponáhľajte vývoj svojho dieťaťa a doprajte mu, aby k jednotlivým zručnostiam dospelo samo, bez vašej pomoci. Jeho svalovo-kostrový aparát dozrieva pomaly a postupne. Až keď dieťa zvláda zručnosť samo, je aj aparát natoľko silný, aby váhu dieťaťa uniesol. Ak je predčasne posádzané dieťa, ktoré na túto zručnosť ešte nedospelo, môže u neho dôjsť nielen k poškodeniu väzov, ale aj stavby kostí. Aké ďalšie aktivity môžete očakávať od svojho dieťatka v 11. a 12.
Rozvíjanie jemnej motoriky (do 1 roku)
- Vstávanie s pomocou nízkych predmetov: Prilákame dieťa k nízkej lavičke alebo bedničke -asi 20 cm - a držíme nad ním lákavú hračku tak vysoko, aby na ňu dosiahlo len keď bude stáť.
- Vstávanie bez pomoci: Keď dieťa zvládne predchádzajúci cvik, zopakujeme ho ešte niekoľkokrát so stále nižšími pomôckami, aby sa dieťa vzpriamilo z ešte hlbšieho predklonu. Potom skúsime tento vztyk a vzpriamenie sa bez akejkoľvek pomôcky, teda rovno z podporu kľačmo. Ponúkneme dieťaťu hračku v strede izby, kde sa nemôže ničoho držať. Dieťa prejde zo vzporu kľačmo - poloha, v ktorej lezie - do vzporu drep, potom sa rukami odrazí od podlahy, napriami sa a súčasne sa vztýči z drepu do stoja. Predchádzajúce cviky skúšame tiež zo sedu.
- Dvíhanie predmetov z podlahy: Pred dieťa, ktoré stojí v strede miestnosti, položíme hračku. Dieťa urobí mierny predklon a podrep, chytí hračku a opäť sa vztýči a vzpriami.
- Kladenie rovnako veľkých predmetov na seba: Dieťaťu dáme rovnako veľké kocky, aby ich stavalo na seba. Keď sa mu to podarí nešetríme chválou a obdivom. Zručné dieťa postaví koncom 1. roka vežičku z viac ako dvoch kociek. Najskôr necháme dieťa stavať s veľkými kockami - hrana kocky 5 - 10 cm - potom s menšími - hrana 2 - 3 cm.
- Zasúvanie a vysúvanie zátky: Dieťaťu dáme fľašu a ukážeme mu, ako sa vyťahuje a dáva naspäť gumová zátka. Zátka má mať tvar lomeného kužeľa, aby sa užší koniec dal ľahko zastrčiť do hrdla fľaše a aby súčasne zátka do fľaše nespadla. Pri tomto cviku musíme dieťaťu najskôr fľašu držať, aby sa dieťa mohlo sústrediť na pracujúcu ruku a nemuselo súčasne pridržiavať predmet druhou rukou.
- Vkladanie rôzne veľkých valcovitých mištičiek do seba: Dáme dieťaťu rôzne veľké valcovité mištičky z umelej hmoty, alebo sadu drevených matriošiek. Princíp je v tom, že dieťa musí jednotlivé diely zasúvať podľa veľkosti - vždy menšie do väčších - a tým sa nielen učí odhadovať vzájomnú veľkosť predmetov, ale uvedomuje si, že sú predmety väčšie a menšie.
- Navliekanie krúžkov na stojan: Na tyčku učíme dieťa navliekať rôzne krúžky - či už z umelej hmoty alebo z kovu. Môžeme použiť krúžky zo záclon.
- Zapichovanie: Dieťaťu urobíme zo zbytku cesta niekoľko guličiek a ukážeme mu, ako je tam možné zapichovať špilky, zápalky.
- Trhanie a spájanie cesta: Na kúsku cesta si ukážeme, že je ho možné roztrhať na kúsky a pritisnutím k sebe znovu spojiť. Môžeme použiť aj hru s netoxickou plastelínou. S cestom môžeme robiť rôzne iné činnosti - váľkať ho, formovať, vykrajovať formičkami, krájať nožom, urobiť z neho hada alebo guličku ….
- Utieranie úst servítkou alebo plienkou: Po jedle podáme dieťaťu servítku alebo plienku, aby si utrelo pusu.
- Utieranie prachu: Keď mama utiera nábytok, požičia dieťaťu plieku, aby jej pomohlo.
- Otváranie a zatváranie krabičky od zápaliek: Dáme dieťaťu prázdnu krabičku od zápaliek alebo podobnú krabičku a ukážeme mu, ako sa otvára a zatvára.
- Stolovanie: Nechávame dieťa jedávať spolu s nami pri stole vo vysokej stoličke. Stále častejšie mu dovoľujeme, aby jedlo samé lyžičkou. Treba pamätať na to, že neporiadok bude značný a prispôsobiť tomu prostredie. Túžba po poznaní a poznávaní núti dieťa vyskúšať každý pokrm nielen ústami, ale aj rukami.
Rozvíjanie aktívnej reči
Rodičia majú využívať každú situáciu a s dieťaťom sa o nej rozprávať. Pri prechádzke po vonku sa rozprávať o dianí na ulici - čo ide po ceste? Podnecujeme dieťa k ďalším aktívnym slovám, ktoré spevňujeme opakovaním, pochvalou a úsmevom.
Psychomotorický vývoj od dojčaťa po batoľa
1. mesiac: Ťažko tomu pri pohľade na bezbranné plačúce bábätko uveriť, ale máte pred sebou rok obrovských telesných i mentálnych zmien vášho drobčeka. V prvom mesiaci života bábätko vie kopať nožičkami, na chrbte otáča hlavu zo strany na stranu, snaží sa zamerať vašu tvár, výnimočne nahradí plač roztomilé mrnkanie a pri polohovaní na bruško na krátku chvíľu zdvihne hlavičku. Maličké bábätká polohu na brušku obvykle veľmi rady nemajú, ale je veľmi dôležité začať ju praktikovať hneď prvé dni po narodení. Dôvodom je posilnenie krčných a chrbtových svalov.
2. mesiac: Dieťa reaguje na hlasité zvuky, spravidla zľaknutím alebo plačom, dokáže zamerať predmet vo vzdialenosti 15 cm a pri položení na bruško sa možno pokúsi oprieť sa ručičkami. Strká si prsty do ústočiek a zaujme ho hrkálka. Pri prebaľovaní sa bude snažiť zdvihnúť nožičky nad podložku a pri troche šťastia už bude opätovať aj váš úsmev
3. mesiac: Trojmesačné bábätko by vo vzpriamenej polohe malo udržať hlavičku a v polohe na brušku vydrží dlhší čas a zvedavo sa rozhliada. Asi si bude aj prezerať svoje ručičky a bude sa naťahovať za hračkou. V tomto období bábätko ocení, keď mu budete venovať veľa pozornosti. Nechajte ho cvičiť na deke, rozprávaj sa s ním a ponúkajte mu hrkálky.
4. mesiac: Bábätko spoľahlivo pozná hlas mamičky a otáča sa za ním. Tiež blízka rodina či priatelia, s ktorými je často v kontakte, sa budú tešiť jeho pozornosti a bude pozitívne reagovať napríklad na babičku alebo vašu najlepšiu kamarátku. Vo vzpriamenej polohe bábätko drží hlavičku a v polohe na brušku sa opiera o dlane. Medzi nové zručnosti patrí i prskanie slín.
5. mesiac: S päťmesačným bábätkom už začína byť veľká zábava, pretože sa dokáže samo spontánne rozosmiať alebo si radosťou zavýskať. Bľaboce jednoduché slabiky a možno dokonca napodobňuje zvuky. Keď sa vidí v zrkadle, reaguje nadšene a zaujímajú ho všetky predmety vydávajúce nejaké zvuky. Pri držaní za ručičky sa dokáže z ľahu pritiahnuť do sedu. Bábätko ale nikdy nedávajte sedieť do doby, než si sadne samo.
6. mesiac: Dieťatko zaručene rozosmeje hra na schovávačku a kuk, pretáča sa zo strany na stranu a váľa sudy a možno sa už začne prejavovať ako osobnosť v momentoch, keď mu vezmete jeho hračku (bude protestovať). Vedome bude púšťať z rúk hračky, ktoré už nepotrebuje a o chvíľu ich bude zase hľadať. Pre vás ako pre mamičku začína veselé obdobie, pretože dieťa sa už dokáže samo na chvíľu zabaviť hračkou, a hlavne čo nevidieť sa dá do pohybu. A keď okúsi pohyb smerom vpred, bude od tej chvíle k nezastaveniu.
7. mesiac: Dieťatko vie držať v ručičke chrumku a samo si ju ohryzáva. Keď na bábätko zavoláte menom, pravdepodobne sa za hlasom otočí a na volanie reaguje. Keď vidí hračku, snaží sa k nej samo dostať. Možno sa začína plaziť po brušku, možno to skúša hojdaním cez kolienka či dokonca lezením po štyroch. Spôsob, akým sa dieťatko po prvom polroku života snaží zdvíhať a hýbať, je rôzny. Stále však platí pravidlo nechať ho, nech si nájde vlastnú cestu.
8. mesiac: V ôsmom mesiaci sa vám môže stať, že vojdete za vyspinkaným bábätkom do izby a ono nebude ležať, ale bude naraz stáť. Deti v tomto období sa veľmi často začínajú stavať a zo začiatku nevedia, ako si s novou pozíciou poradiť, ale veľmi rýchlo si ju osvoja a začnú ju usilovne trénovať. Pre vás ako pre mamičku príde niekoľko náročných momentov, keď bábätko síce stojí, ale musí sa ešte naučiť cez kolienka vrátiť späť na zem. Utečie pár dní a drobec bude energicky obchádzať nábytok, zhadzovať všetko, čo má v dosahu a pustí sa pravdepodobne aj do prehľadávania zásuviek. Státie dieťa kombinuje s lezením po štyroch, v ktorom už sa cíti sebavedomo a vie vyvinúť nečakane vysokú rýchlosť. S dieťatkom sa hrajte na pac - pac alebo šijem boty a navzájom spolu môžete začať komunikovať ukazovaním prstom či rôznymi gestami a zvukmi.
9. mesiac: Dieťa si uvedomuje, že nemôže všetko a rozumie slovu nie. Toto nechcené slovíčko ho ale tiež veľakrát nahnevá, pretože už má svoju hlavu. Jedinci, ktorí doteraz sami nesedeli, pravdepodobne s krásne vzpriamenou chrbticou sedia. S možnosťou bábätko usadiť prichádza veľká úľava, obzvlášť pri kŕmení, keď už môžete pohodlne využívať jedálenskú stoličku. Z pozície v sede bude dieťa viac baviť hranie. Už udrží súčasne v každej ruke jeden predmet či si môže prekladať hračku z ruky do ruky. Dieťa sa vie veľmi rýchlo postaviť, a tak je od tejto chvíle asi celý váš byt zbavený všetkých nebezpečných predmetov i dekorácií do výšky 80 cm.
10. mesiac: Je zábavné, ako si dieťa občas len tak pre seba rozpráva. Niekedy to dokonca vyzerá, že vám chce aj niečo povedať a napodobňuje pri tom vašu intonáciu. Možno sa bude snažiť zopakovať „mama“ a „tata“. Slovo tata je však preň jednoduchšie na vyslovenie, preto ho asi bude vedieť skôr. Aktívne sa stavia na nožičky a vie sa aj bezpečne dostať cez kolienka späť na zem. Papučky ešte nasadzovať nemusíte, ale dieťa by malo kvôli bezpečnosti mať aspoň protišmykové ponožky. Komunikácia pomocou gest a zvukov dáva vášmu vzťahu a dorozumievaniu úplne nový rozmer a dieťa dokáže byť skvelým zabávačom. Veľa sa mu venujte, rozprávajte sa s ním a vysvetľujte mu veci, bude vám pozorne načúvať.
11. mesiac: Slovu „nie“ síce rozumie, rozhodne ale nepočúva a niekedy to môže vyzerať, že vás aj skúša, kam až môže zájsť. S hračkami už manipuluje veľmi obratne a pomocou tzv. pinzetového uchytenia skúma končekmi ukazováčika a palca drobné detaily. Čím ďalej viac sa dieťatko hrá, smeje sa a baví ho objavovať a skúšať nové veci. Pri obliekaní pomáha nastavením ruky alebo nohy a možno zvládne chvíľu stáť bez opory.
12. mesiac: Dieťa miluje loptičky a keď si ich gúľate, možno ich už dokáže poslať späť. O vec, ktorú potrebuje, si dokáže povedať aj inak než len plačom. V slovníku má okrem „mama“ a „tata“ pravdepodobne ešte tretie slovo, často to býva „ňami“ alebo „haji“. Reaguje na slovo „pusu“ a samo sa vie aj prísť pomaznať. Obdobie prvého roka je časom veľkej lásky a tiež prvých krôčikov. Ak ale batoľa na svoje prvé narodeniny ešte nechodí, neriešte to, ešte má mnoho času. Obdobie psychomotorického vývoja bábätka prebieha skokovo. Môže sa vám zdať, že sa niekedy už dlho nič nedeje a potom sa náhle dieťa naučí niekoľko nových zručností naraz. Sú aj okamihy, keď sa vám bude zdať, že nejakú zručnosť vedelo a že ju zabudlo, ale je to len fáza, kedy sa učí niečo nové a k tomu, čo už vedelo, sa pravdepodobne opäť vráti.
Čo robiť, keď máte pomalé dieťa?
Psychomotorické tempo znamená rýchlosť, s akou človek robí jednotlivé činnosti. Je vrodené, výchovou sa nedá zmeniť. Rýchle i pomalé tempo majú svoje výhody aj nevýhody. V našej spoločnosti orientovanej na výkon, je preferované skôr rýchlejšie tempo. K tomu pomalšiemu však často patrí trpezlivosť a rozvážnosť. Existujú povolania, ktoré sa nedajú robiť rýchlo.
- Na všetky činnosti dieťaťa si vyhraďte viac času: Ak sa to len trochu dá, nenúťte dieťa konať rýchlo. Poháňanie a stresovanie kvôli času pomalosť dieťaťa ešte zhorší. Nesnažte sa všetko stihnúť. Nech napríklad dieťa chodí len na jeden krúžok, ale nech má z neho skutočnú radosť. Naháňanie mu na nálade nepridá. Doprajte mu pocit, že všetko sa dá urobiť v pokoji a pri jeho vlastnom tempe. Keď idete na výlet, radšej plánujte menej vecí, aby ste dieťa nemuseli sústavne naháňať.
- Pokúste sa doma zaviesť pravidelnú postupnosť činností: Keď dieťa robí napríklad ráno stále tie isté činnosti a v rovnakom poradí, nakoniec si ju zautomatizuje. Nebude musieť neustále premýšľať, či má ísť najskôr do kúpeľne alebo radšej raňajkovať. Zautomatizované činnosti pomôžu dieťaťu odísť z bytu skôr. Takto si dieťa môže zautomatizovať činnosti aj v škole.
- Učte dieťa hospodáriť s časom: Time management je užitočný pre všetkých ľudí, ale pre deti s pomalším psychomotorickým tempom dvakrát viac. Pomalšie deti na vykonávanie činností potrebuje viac času. Preto by si mali vedieť čas dobre organizovať. Učte dieťa odhadovať, koľko času na ktorú činnosť potrebuje. Naučte ho tiež pracovať s časovou rezervou. Dieťa by malo predovšetkým vedieť, o koľkej má odísť z domu do školy, aby stihlo autobus, aby prišlo včas do školy. Odhad času na rôzne činnosti trénujte aj doma.
- Učte dieťa, že nie všetko musí byť urobené na 100 percent: Pomalé deti bývajú často aj veľmi precízne. Všetko chcú mať dokonale urobené, a preto často mnohé činnosti nemajú dokončené. Naučte deti rozoznávať, čo sa má urobiť perfektne a vyčleniť si na to veľa času a čo si až takú veľkú pozornosť nevyžaduje.
- Prijmite dieťa také, aké je: Čím menej pomalosť dieťaťa budete riešiť, tým lepšie sa vám všetkým bude žiť. A to vlastne platí pri všetkých veciach, ktoré nemôžete ovplyvniť. Môžete zmeniť len svoj postoj k tempu dieťaťa. Nemusíte ho pokladať za pomalé. Dieťa len potrebuje viac času než ostatní. Môžete ho považovať za trpezlivé, dôkladné, starostlivé a opatrné. Znie to lepšie a vlastne to popisuje rovnakú vlastnosť. Môže sa stať, že pracovné tempo vášho dieťaťa môže byť v dolnom pásme normy a vaše pracovné tempo môže byť v hornom pásme normy. Vám môže dieťa pripadať ako veľmi pomalé, nesamostatné, nerozhodné a lenivé. Ono vás zase môže vnímať ako uponáhľaných, prepracovaných, netrpezlivých a nervóznych rodičov. Toto všetko môže prinášať do rodiny napätie. Dajte dieťaťu viac času.
Pomalé dieťa v škole
Ak je dieťa výrazne pomalé, môže mať v škole množstvo úľav. Niektorí učitelia mu ich dajú sami od seba, niektorí potrebujú potvrdenia z pedagogicko-psychologickej poradne. Učiteľka takémuto dieťaťu môže dať viac času na vypracovanie úlohy, môže mu dávať menej cvičení, dieťa môže v diktáte písať každú druhú vetu alebo môže byť hodnotené len za to, čo v písomke stihlo napísať. Niekedy môže byť viac hodnotené ústne.
Silné stránky detí sú v detstve ešte len vo vývoji. Nemusí ich byť poriadne ani vidieť. Detstvo a dospievanie je však obdobie, počas ktorého sa dajú silné stránky detí objaviť. A potom ich vieme ako rodičia viac cieľavedomo rozvíjať.