Väčšinou sa s krvnou skupinou človek bežne stretáva pri darcovstve, resp. transfúzii krvi pri vážnom zranení alebo počas operačného zákroku, kde dochádza k strate krvi u pacienta. Nemenej dôležitá je táto krvná alchýmia v tehotenstve ženy. Dieťa môže zdediť krvnú skupinu po otcovi alebo po matke. Po oplodnení vajíčka ženy mužskou spermiou a úspešnom uhniezdení získava plod polovicu genetickej výbavy od otca a polovicu od matky. Vznik krvnej skupiny dieťaťa je teda vždy tvorený dvoma génmi. Krvné skupiny a ich dedičnosť má svoje zásady, no rovnako tak určité výnimky.
Rozdelenie krvných skupín podľa AB0 predstavuje najzákladnejšiu klasifikáciu pre charakteristiku vlastností červených krviniek (erytrocyty). Vedzte však, že v tejto oblasti medicíny existuje ďalších viac ako 50 systémov klasifikácie krvných typov. Dôležité je, že na samotnom povrchu červených krviniek sa v prípade červených krviniek nachádza antigén (imunogén), ktorý zabezpečuje tvorbu protilátok (pozn. výnimkou je krvná skupina 0). Antigén ako taký je zastúpený určitou bielkovinou, prípadne bielkovinou a polysacharidom. Vo svete sa môžeme na základe regiónov a ľudskej rasy stretávať s odlišným pomerom výskytu antigénov AB0.
Na Slovensku prevláda krvná skupina A (42 %), za ňou nasleduje krvný typ 0 (38 %) a až následne B (13 %) a AB (7 %). V takej Nigérii alebo Paraguaji má viac ako 55 % populácie krvnú skupinu 0. Krvná skupina 0 je zároveň celosvetovo zastúpená najviac.
Systémy klasifikácie krvných skupín
Najčastejšie používaný systém na určovanie krvných skupín sa nazýva AB0. Existujú aj iné metódy, ale táto je najznámejšia a vedie k všeobecne akceptovanej typológii krvných skupín. Systém AB0 klasifikuje krvné skupiny podľa zastúpenia antigénov A a B v červených krvinkách, a protilátok anti-A či anti-B v plazme. S jeho pomocou rozlišujeme štyri hlavné kategórie: A, B, 0 a AB.
Určite ste si však všimli, že krvné skupiny majú za písmenom aj znamienko + alebo -. Ide o takzvaný Rh (Rhesus) faktor. Hovorí o tom, či je na povrchu červenej krvinky špecifický druh Rh bielkoviny. Ak sa tam nachádza, v označení krvnej skupiny je +, ak nie, tak -.
Kombináciou systému AB0 a Rh faktora rozlišujeme osem krvných skupín:
- A+
- A-
- B+
- B-
- 0+
- 0-
- AB+
- AB-
Okrem vhodnosti darcu a príjemcu je Rh faktor dôležitý pre kompatibilitu krvnej skupiny matky a ešte nenarodeného dieťaťa. Pomocou testov je možné a odporúčané ešte v tehotenstve zistiť jeho Rh faktor. V situáciách, kedy je matka Rh- a dieťatko Rh+, môže dôjsť k vývinovým komplikáciám. Tým je možné predísť vpichnutím injekcie s anti-D imunoglobulínom.
Dedičnosť krvných skupín
Krvnú skupinu určuje genetika. Rovnako ako pri mnohých iných charakteristikách a vlastnostiach (napríklad farba očí), dieťa dedí jeden gén od každého z rodičov a spolu vytvoria pár. Pri pravidlách dedičnosti krvnej skupiny sa vždy vychádza z dvoch génov - od matky a od otca. Po ich splynutí vzniká jeden gén s tromi alelami. Všeobecne platí, že sú spravidla silnejšie gény krvných skupín A a B, slabší gén má krvná skupina 0. Existujú rôzne variácie génu a vznikajú tak rôzne genotypy. Ak sa napríklad stretnú A a B, dochádza k tzv. kodominantnosti a neprevažuje tak ani jeden gén a vyskytujú sa preto súčasne.
Dieťa môže zdediť gén A od jedného rodiča a gén B od druhého, čo vedie ku krvnej skupine AB. Typ 0 neobsahuje žiadne antigény a neovplyvňuje krvné skupiny A a B. To znamená, že ak dieťa zdedí gén 0 od jedného rodiča a gén A od druhého, jeho krvná skupina bude A. Ak majú obaja rodičia krvnú skupinu AB, ich dieťa môže mať krv typu A, B alebo AB. Je tiež možné, že dvaja ľudia s krvnou typom A alebo B budú mať dieťa so skupinou 0, ak sú nositeľmi takzvaného recesívneho génu 0.
Na základe krvných skupín rodičov je možné predpovedať aj krvnú skupinu dieťaťa. Rôzne kombinácie nájdete v tabuľke nižšie:
| Krvná skupina rodičov | Možná krvná skupina dieťaťa |
|---|---|
| 0 a 0 | 0 |
| 0 a A | A, 0 |
| 0 a B | B, 0 |
| 0 a AB | A, B |
| A a A | A, 0 |
| A a B | A, B, AB, 0 |
| A a AB | A, B, AB |
| B a B | B, 0 |
| B a AB | A, B, AB |
| AB a AB | A, B, AB |
V systéme Rh faktora platí:
| Rh rodičov | Rh dieťaťa |
|---|---|
| + a + | + |
| + a - | + alebo - |
| - a - | - |
Univerzálny darca a príjemca
Krvná skupina typu 0 je jedinou, ktorú je možné univerzálne použiť v prípade potreby núdzovej transfúzie. Dôvodom je jej kompatibilita so všetkými ostatnými krvnými skupinami AB0 systému, bez ohľadu na Rh faktor. Aj preto bývajú ľudia s typom 0- označovaní ako univerzálni darcovia krvi. Negatívna krv typu 0 nemá žiadne antigény a nespustí imunitnú odpoveď, aj keď má príjemca inú krvnú skupinu. To je dôvod, prečo je táto krvná skupina veľmi žiadaná, no zároveň jej je nedostatok.
Zatiaľ čo krvná skupina 0- je univerzálnym darcom, krvná skupina AB+ je univerzálnym príjemcom, pretože môže prijať krv od všetkých ostatných krvných skupín.
Rh inkompatibilita v tehotenstve
Veľmi podstatným prvkom v systéme krvných skupín je Rh faktor. Rhesus faktor bol pomenovaný podľa opíc - makakov (Rhesus Macaque), u ktorých bol tento prvok objavený. Týmto faktorom sa odlišuje, či je krvná skupina, resp. krv jedinca Rh pozitív alebo Rh negatív. Ak je faktor Rh pozitívny, obsahuje Rh antigén, ak je Rh negatívny, neobsahuje Rh faktor. Rh faktor je tvorený širšou skupinou 50 antigénov, pričom z hľadiska dedičnosti krvnej skupiny je najdôležitejší antigén D. Ak majú červené krvinky na svojom povrchu antigén D, krvná skupina sa označuje ako Rh+, naopak, ak D antigén prítomný nie je, krvná skupina sa označuje ako Rh-.
Tento poznatok je dôležitý aj pri transfúzii krvi, človek s Rh- (bez D antigénu) nemôže prijímať krv od Rh+ darcu, pretože by si telo začalo vytvárať prirodzene protilátky, čo predstavuje riziko a dokonca život ohrozujúci stav. Nastať môže šok, zlyhanie orgánov či dokonca smrť.
Práve alchýmia v spojení s Rh faktorom môže zohrávať rolu v tehotenstve. Týka sa predovšetkým žien, ktoré už rodili. Označenie Rh faktorom jasne definuje, či je D-antigén v krvi jedinca prítomný - A+, A-, B+, B-, AB+, AB-, 0+, 0-. Určitým prípadom pri dedičnosti a určovaní krvnej skupiny dieťaťa je potrebné venovať zvýšenú pozornosť. Rizikom je, ak je krvná skupina dieťaťa Rh+, pričom krvná skupiny matky je Rh-, teda bez D-antigénu.
Keďže telo matky tento antigén neobsahuje, začína s imunitnou reakciou a vytvára protilátky proti krvi plodu - bábätka. To môže ohroziť plod vo vývoji, ale takisto predstavuje tento stav riziko pre samotnú matku. V minulosti bol problém krvnej inkompatibility častou príčinou potratu alebo smrti novorodencov. Dnes existuje úspešná terapia, ktorá toto riziko eliminuje.
Pre gynekológa je veľmi dôležité poznať Rh faktor tehotnej ženy. Za určitých okolností môže dôjsť ku komplikáciám, a to v prípade, ak je matka Rh- a dieťa má krvnú skupinu Rh+. Pokiaľ sa u ženy antigén Rh-D nenachádza, no krv dieťaťa ho obsahuje, môže dôjsť k vývoju hemolytickej choroby plodu alebo u novorodenca. K rozvoju tohto ochorenia však môže prísť aj u tehotných žien s Rh+ faktorom, preto by sa za každých okolností mali kontrolovať hladiny protilátok antiglobulínovým testom.
Krvná skupina 0 je pre tieto prípady najcitlivejšia za okolností, ak má dieťa inú krvnú skupinu ako 0. Hladinu protilátok je v rizikových prípadoch dobré laboratórne zisťovať v určitých intervaloch aspoň dvakrát počas tehotenstva, napr. v 12. týždni a 28. týždni. Prípadne trikrát v 34.
Ak dôjde k zisteniu Rh inkompatibility počas tehotenstva, deje sa to, že organizmus matky vytvára protilátky proti krvinkám plodu. To spôsobuje rozklad krviniek (hemolýza). Sledovanie protilátok je preto enormne dôležité z toho dôvodu, aby bolo možné diagnostikovať závažnosť tohto stavu a prípadne podať anti-D protilátky. Ak sa plod nedokáže so stratami krviniek vysporiadať a tento stav sa zanedbá, môže to spôsobiť anémiu či stratu kyslíka plodu, pretože červené krvinky plodu budú chýbať a nebude možný transport kyslíka cez placentu. Pri kritických hodnotách je potrebné pristúpiť k diagnostike plodu, aby sa zabránilo ďalšiemu rozvoju ochorenia. Napichnutím pupočníka - kordocentézou sa odoberie krv plodu a spraví sa krvný obraz. Pripadne je možné vykonať vyšetrenie plodovej vody - amniocentézu. V krajných prípadoch je dokonca možná intrauterinná transfúzia krvi plodu.
Tento problém inkompatibility je paradoxne zriedkavým pri prvom tehotenstve a u prvorodičiek sa takéto komplikácie objavujú len veľmi zriedkavo. Ak je však prvorodička Rh-D negatívna, preto, aby sa predišlo komplikáciám pri prípadnom budúcom tehotenstve, je možné v 28. týždni tehotenstva podať tehotnej žene injekciu obsahujúcu anti-D globulín (Rhega). Obsahuje protilátky, ktoré na seba naviažu Rh+ krvinky a zabránia tak ďalšiemu vplyvu na organizmus matky, ako aj tvorbe protilátok voči Rh+ krvi. Po narodení je vhodné následne vyšetriť Rh faktor dieťaťa, v prípade, že je dieťa Rh+ pozitívne, matke je podaná do 72 hodín druhá dávka Rhega injekcie. Dôvodom, prečo je takáto profylaxia vhodná, je, že pri prvom pôrode sa môžu krv matky a dieťaťa zmiešať, čo môže viesť následne k tvorbe protilátok voči antigénu D.
Liečivo s obsahom anti-D globulínu by malo byť podané žene s Rh- faktorom i v prípade, ak takéto tehotenstvo skončilo odumretím plodu (spontánnym potratom) alebo ak diagnostické výsledky tehotnej ženy ukázali podozrenie na riziko vzniku genetickej chyby u dieťatka. V takom prípade sa vykonala amniocentéza, čo je odber plodovej vody, z ktorej sa následne robí rozbor genetického materiálu.
Krvné skupiny, antigény a protilátky
