Dedenie zo zákona: Kto zdedí majetok, ak neexistuje závet?

Dedenie zo zákona je proces, ktorý nastupuje vtedy, ak poručiteľ (zosnulý) nezanechal platný závet, alebo ak závet nepokrýva celý jeho majetok. V takom prípade rozhoduje zákon a presne určuje, kto sa stáva dedičom, v akom poradí dedí a aký podiel z dedičstva mu patrí. Dedenie zo zákona je najčastejším spôsobom dedenia na Slovensku a riadi sa štyrmi dedičskými skupinami, ktoré nastupujú postupne.

Občiansky zákonník rozlišuje dva právne dôvody dedenia: dedenie na základe závetu a dedenie zo zákona. K dedeniu zo zákona dochádza nielen v prípade, ak poručiteľ nezanechal žiadny závet, ale aj vtedy, ak poručiteľ síce zanechal závet, ale opomenul v ňom neopomenuteľných dedičov. Dedenie zo zákona sa uplatňuje automaticky a bez ohľadu na rodinné dohody, ústne sľuby či osobné očakávania dedičov. Pravidlá dedenia zo zákona sú záväzné a notár je povinný sa nimi riadiť.

Prvé dedičská skupina

V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel. Každý z nich dedí rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa (napríklad zomrelo skôr ako poručiteľ), nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti (vnúčatá poručiteľa). Podmienkou dedenia manželom je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa, nie je rozhodujúce, či manželia žili v spoločnej domácnosti. V tejto dedičskej skupine neprichádzajú do úvahy ako dedičia tie osoby, ktoré s poručiteľom žili ako druh/družka. Ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase svojej smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov.

Pri dedení zo zákona sa do dedičovho podielu započíta všetko, čo za života poručiteľa dedič od poručiteľa bezplatne dostal. Toto sa nazýva započítanie daru (kolácia) a jeho cieľom je zabezpečiť spravodlivosť medzi dedičmi.

V prípade smrti jedného z manželov, ak mali spoločný byt, najprv dôjde k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žijúcemu manželovi pripadne polovica majetku. Druhá polovica sa stáva predmetom dedičského konania. Ak by sme postupovali len podľa zákona, dedili by deti a manžel rovnakým dielom. V prípade štvorčlennej rodiny (manželia a dve deti) by každý dedil jednu tretinu z druhej polovice.

Druhá dedičská skupina

V prípade, ak niet potomkov (detí) alebo ak potomkovia nededia, nastupuje druhá dedičská skupina. V tejto skupine dedia manžel poručiteľa, poručiteľovi rodičia a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a z tohto dôvodu sa starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Títo dedičia dedia rovnakým dielom, avšak manžel/manželka dedí vždy najmenej polovicu dedičstva.

Ak poručiteľ nemal deti, ale mal manžela, manžel dedí celý majetok. Spolužijúca osoba môže dediť v druhej skupine len vtedy, ak splní podmienku spoločnej domácnosti trvajúcej minimálne jeden rok pred smrťou poručiteľa a starala sa o ňu alebo bola odkázaná na výživu poručiteľa. Samotné spolužitie v jednej domácnosti nestačí.

Tretia dedičská skupina

V prípade, ak niet manžela a ani žiadneho z rodičov, nastupuje tretia dedičská skupina. Dedia v nej poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a z tohto dôvodu sa starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Za poručiteľových súrodencov sa považujú aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti (synovci a netere poručiteľa).

Rozdiel oproti druhej skupine je v tom, že v tretej skupine môže spolužijúca osoba dediť aj sama, ak poručiteľ nemal súrodencov. Právo zastúpenia v tejto skupine končí pri deťoch súrodencov, teda synovcoch a neteriach.

Štvrtá dedičská skupina

Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, nastupuje štvrtá, posledná dedičská skupina. V tejto skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa. Ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti (t. j. bratranci a sesternice poručiteľa - deti prarodičov). Bratranci a sesternice podľa slovenského Občianskeho zákonníka nie sú zákonnými dedičmi, ak dedia deti prarodičov. Ak sa nenájde žiaden dedič ani v tejto skupine, majetok sa stáva tzv. odúmrťou a pripadne štátu.

Predmet dedičstva a náklady

Predmetom dedičstva môže byť hnuteľný aj nehnuteľný majetok, ako aj peniaze na účtoch či v hotovosti. Dedičstvo však netvoria všetky hodnoty, ktoré smrťou poručiteľa nezanikajú ani neprechádzajú na iné subjekty iným spôsobom ako dedením. Následný zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností po dedičskom konaní má len deklaratórne účinky.

V dedičskom konaní vznikajú náklady, najmä odmena notára, ktorá je určená vyhláškou o odmenách a náhradách notárov. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa. V zmysle zákona platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo.

Dedenie dlhov

Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu. Dedič môže dedičstvo odmietnuť ústnym alebo písomným vyhlásením na súde do jedného mesiaca od upovedomenia o práve dedičstvo odmietnuť. Odmietnutie dedičstva je nezmeniteľné.

Závet a neopomenuteľní dedičia

Ak poručiteľ zanechal závet, majetok sa dedí podľa jeho poslednej vôle. Závet možno napísať vlastnou rukou, v inej písomnej forme za účasti svedkov, alebo vo forme notárskej zápisnice. Odporúča sa forma notárskej zápisnice, ktorá je najbezpečnejšia a závet je evidovaný v Notárskom centrálnom registri závetov.

Napriek existencii závetu, zákon chráni tzv. neopomenuteľných dedičov, ktorými sú najmä potomkovia poručiteľa. Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko predstavuje ich celý zákonný dedičský podiel, a plnoletým potomkom aspoň polovicu ich zákonného dedičského podielu. Ak by tomu závet odporoval, je v tejto časti neplatný. Poručiteľ môže potomka vydediť len z presne stanovených dôvodov, ako je neposkytnutie pomoci, trvalý nezáujem, odsúdenie za úmyselný trestný čin alebo trvalo neusporiadaný život.

Dôležité je si uvedomiť, že majetok získaný dedičstvom nie je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ale stáva sa výlučným vlastníctvom dediča.

V prípade, ak sa po právoplatnom skončení dedičského konania objaví nový majetok či dlhy, súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve. V tomto konaní sa postupuje podľa rovnakých pravidiel, avšak poplatky sa vypočítavajú len z hodnoty novoobjaveného majetku.

tags: #ak #zomrie #porucitelove #dieta