Poruchy výslovnosti u detí a ich riešenie

Porucha reči môže u detí aj dospelých výrazne ovplyvniť nielen schopnosť komunikácie, ale aj sebavedomie. Najčastejším dôvodom vyšetrenia u detí je oneskorený vývoj alebo porucha reči. Existuje celá škála rôznych porúch reči, ktoré sa týkajú aj dospelej populácie. Počet detí s rôznymi typmi porúch reči stále narastá.

Zhrňujúci názov pre všetky chyby a poruchy reči je pojem “narušená komunikačná schopnosť”. Komunikačná schopnosť človeka je narušená vtedy, keď niektorá rovina jeho jazykových prejavov (príp. niekoľko jazykových rovín súčasne) pôsobí interferenčne vzhľadom na jeho komunikačný zámer. Zjednodušene povedané - ak cítime, že reč nášho komunikačného partnera (hovoriaceho tým istým jazykom ako my) sa v niečom líši od normy, odhliadnuc od jeho nárečia a sociálneho prostredia, z ktorého pochádza.

Čo je to logopédia?

Slovo logopédia vzniklo zložením dvoch gréckych slov: logos znamená slovo, paidea výchova. Cieľom logopédie je rozvíjanie správneho vývinu reči z hľadiska formu aj obsahu, predchádzanie vzniku porúch a chýb reči a odstraňovanie už vzniknutých porúch a chýb reči. Vývojom reči a príčinami oneskorenej alebo narušenej schopnosti rozprávať sa zaoberá vedný odbor logopédia.

Najčastejšie poruchy reči

Najčastejšie problémy súvisiace s rečou sú: neskorý vývoj reči, nesprávna výslovnosť, vynechávanie a zamieňanie niektorých hlások, šušlanie, rozprávanie nosom, vývinové chyby, poruchy plynulosti reči, problémy s rečovým prejavom, mlčanie v cudzom prostredí, mlčanie v stresových situáciách a podobne.

Narušenie článkovanie reči (dyslália, dyzartria)

• Dyslália - chybné tvorenie hlások:
  • mogilália (vynechávanie hlások)
  • paralália (zamieňanie hlások za iné)
  • tvorenie hlásky na inom artikulačnom mieste (napr. ”francúzske” R - rotacizmus)
  • dyslália multiplex (viac chybne tvorených hlások)
  • tetizmus (takmer nezrozumiteľná reč, nahrádzanie všetkých spoluhlások hláskou ”T”)
• Dyzartria - porucha reči pri detskej mozgovej obrne. Všeobecné symptómy sú v rôznej miere narušená respirácia, fonácia, rezonancia, artikulácia a prozódia.

Narušenie plynulosti reči (zajakavosť, brblavosť)

• Zajakavosť - syndróm komplexného narušenia koordinácie orgánov zúčastňujúcich sa na hovorení:
  • klonická (opakovanie hlások, slov alebo slabík)
  • tonická (kŕčovité sťahy na začiatku slov)
  • zmiešaná forma: klonicko-tonická, tonicko-tonická
• Tumultus sermoris (brblavosť) - porušenie tempa a rytmu reči.

Narušený vývin reči (vývinová dysfázia, vývinová bezrečnosť)

• Vývinová dysfázia - štruktúrne a systémové narušenie niektorých oblastí vývinu reči, osvojovania si materinského jazyka:
  • impresívny typ (neschopnosť rozoznávať počuté výrazy a chápať obsah počutých slov)
  • expresívny typ (nedostatok rečového prejavu pri dobrom chápaní a porozumení počutej reči)
  • zmiešaný typ
• NVR na báze psychomotorickej retardácie
• Získaná neurotická bezrečnosť (mutizmus, elektívny mutizmus, surdomutizmus):
  • mutizmus - náhla strata už vyvinutej reči
  • elektívny mutizmus - výberová strata reči s negativistickým postojom - útlm reči k určitým osobám, v určitom prostredí, za určitých okolností.
  • surdomutizmus - onemenie pri strate sluchu.
• Získaná orgánová bezrečnosť (afázia): Afázia - porucha už vyvinutej reči, ktorá nastáva po niektorých ochoreniach alebo úrazoch mozgu.

Narušenie zvuku reči (fufnavosť, palatolália)

• Fufnavosť (rhinolália) - zmenená nosná rezonancia:
  • zatvorená (znížená nosovosť)
  • otvorená (zvýšená nosovosť)
  • zmiešaná
• Palatolália - vývinová chyba reči, ktorá vzniká na základe rázštepu podnebia.

Narušenie grafickej podoby reči (dyslexia, dysgrafia, dysortografia, dyskalkúlia)

• Dyslexia - vývinovo podmienená neschopnosť naučiť sa čítať bežným vyučovacím spôsobom aj napriek normálnemu intelektu
• Dysgrafia - neschopnosť naučiť sa písať
• Dysortografia - neschopnosť zvládnuť gramatiku
• Dyskalkúlia - neschopnosť naučiť sa počítať, písať číslice, zvládnuť niektoré matematické operácie.

Symptomatické poruchy reči

Sprevádzajú iné dominantné postihnutie, narušenie alebo ochorenie, ako napríklad: zrakové postihnutie, sluchové postihnutie, mentálnu retardáciu.

Poruchy hlasu

• Detská hyperkinetická dysfónia: korene v útlom detstve - dôvodom vzniku môže byť dlhý plač bábätka; kričanie ako reakcia na slabý hlas; snaha prekričať ostatné deti v kolektíve; snaha vyniknúť, upútať na seba pozornosť.
• Hyperkinetická dysfónia u dospelých: z premáhania hlasu, najčastejšie u hlasových profesionálov.
• Psychogénne poruchy hlasu: psychogénna dysfónia a afónia.
• Mutačné poruchy - predĺžená, predčasná, perverzná mutácia a fistulový hlas.

Autizmus

Bezrečnosť spôsobená vrodenou poruchou osobnosti ako celku, z neschopnosti nadväzovať kontakty s okolitým svetom.

Dyslália - porucha artikulácie

Dyslália je porucha artikulácie, ktorá sa vyznačuje neschopnosťou používať správne jednotlivé hlásky, resp. skupiny hlások. V praxi to znamená, že dieťa problematické hlásky vynecháva, zamieňa za iné, alebo chybne vyslovuje. Je dôležité rozlíšiť pravú dysláliu od fyziologickej. Fyziologická dyslália je bežný, vývinový jav objavujúci sa približne do 5 roku života. Medzi 5 a 7 rokom sa môže vyskytovať predĺžená fyziologická dyslália. Ak dieťa po 7 roku života má pretrvávajúci problém s artikuláciou, hovoríme o pravej dyslálii.

Dyslália patrí medzi najčastejšie poruchy reči. Príčiny vzniku sú rôzne, všeobecne sa delia na orgánové a funkčné. Pod orgánové odchýlky patria anomálie rečových orgánov (rázštepy, zhryz, výrazne zväčšená nosohltanová mandľa..), medzi funkčné zaraďujeme myofunkčnú poruchu - porucha funkcie pohybu jazyka. Na vzniku dyslálie sa môže podieľať aj dedičnosť. Nededí sa však samotné „račkovanie“, no dedí sa tzv. rečová neobratnosť. Podiel na vzniku dyslálie môže mať aj hypopodnetné prostredie, teda nedostatočná komunikácia rodičov s dieťaťom. Vplyv na problém s výslovnosťou môže mať aj bilingvizmus (viacjazyčnosť), či príliš skoré učenie sa náročných hlások (napr. učenie písmenka „r“ v 3 rokoch).

Nesprávny zhryz môže výrazne ovplyvniť schopnosť vysloviť niektoré spoluhlásky. Pri hlbokom zhryze alebo tzv. korekciou zhryzu sa zlepšuje prúdenie vzduchu a výslovnosť sa postupne stáva jasnejšou a prirodzenejšou. Táto prirodzená metóda sama o sebe nie je logopedický nástroj, ale vytvára správne podmienky v ústnej dutine. Dentozofia pôsobí aj preventívne a ak sa začne včas, môže zabrániť vzniku poruchy reči a poruchy výslovnosti ešte predtým, než sa naplno prejavia.

Kedy vyhľadať logopéda?

Vývin rečových orgánov, samotný vývin reči, a teda aj osvojovanie si správnej výslovnosti jednotlivých hlások má svoju postupnosť.

Orientačné normy fyziologického zvládnutia jednotlivých hlások

Optimálnym vekom na nápravu dyslálie je predškolský vek. Čím viac sa návšteva logopéda odkladá, tým bude proces terapie náročnejší, zdĺhavejší a nie vždy úspešný. Ak je reč a artikulácia nezrozumiteľná, návšteva logopéda by sa nemala odkladať už od 3 rokov dieťaťa.

Logopéda odporúčame navštíviť vtedy, ak u dieťaťa pretrváva nesprávna výslovnosť po 4. roku života. Úlohou logopéda je zistiť, či sa u dieťaťa ešte môže jednať o fyziologický jav alebo je naopak nevyhnutné zahájiť u dieťaťa terapiu zvukovej roviny reči. Ak sa jedná o jav fyziologický, nie je nevyhnutné dochádzať na terapiu pravidelne. Logopéd vám odporučí ako stimulovať zvukovú rovinu reči v domácom prostredí, pričom sa dohodnete na kontrolách v určitých časových intervaloch (závisí od aktuálnej potreby dieťaťa).

Ak sa u dieťaťa jedná o narušenie v oblasti zvukovej roviny reči je nevyhnutné zahájiť terapiu u dieťaťa čo najskôr. Počas celého trvania terapie je nevyhnutná aktívna spolupráca s rodičmi dieťaťa, inak bude terapia u dieťaťa málo efektívna, príp. bez efektu.

Návštevu logopéda pred 4. rokom života odporúčame vtedy, ak u dieťaťa, ktoré má viac ako 3.roky ste spozorovali uvedené fonologické procesy alebo nesprávne tvorené formy hlások. U takéhoto dieťaťa je vysoká pravdepodobnosť, že narušenie v oblasti zvukovej roviny jazyka sa spontánne neupraví, ale bude pretrvávať aj ďalej. Je potrebné zistiť príčinu takéhoto narušenia a pokúsiť sa čo najskôr eliminovať jej následky, ako sú napr. nesprávna artikulácia, objavenie sa špecifických porúch učenia pri nástupe do školy, psychosociálne následky (deti s touto diagnózou sa za svoju reč často hanbia, príp. ZDROJEBUNTOVÁ D., GÚTHOVÁ M., 2018. Narušenie zvukovej roviny reči - artikulačná porucha, fonologická porucha. In KEREKRÉTIOVÁ A. a kol., 2018. Logopédia. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. ISBN 978-80-223-4165-3BÓNOVÁ, I. 2008. Fonologický vývin v reči dieťaťa. In Štúdie o detskej reči.Prešov: FF Prešovskej univerzity. ISBN 978-80-8068-701-4, s. 212 - 250.GÚTHOVÁ, M.: 2009. Dyslália 136-153. In: KEREKRÉTIOVÁ, A. a kol.: Základy logopédie. Bratislava: UK 2009. ISBN 976-80-223-2574-4-5Gúthová, M., Šebianová, D.: 2002. Terapia dyslálie. S. 119-144. In: LECHTA, V. a kol.: Terapia narušenej komunikačnej schopnostMartin : Osveta 2002. ISBN 80-8063-092-5LECHTA,V. a kol. 1990. Logopedické repetitórium. 1. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické, 1990. s. 278. ISBN 80-08-00447-9.LECHTA, V. 2010. Základy inkluzivní pedagogiky: Dítě s postižením, narušením a ohrožením ve škole. 1. vyd. Praha: Portál, 2010. 440 s. ISBN 978-80-7367-679-7Nádvorníková, V.: 2002. Diagnostika dyslálie. S. 122-144. In: LECHTA, V. a kol.: Diagnostika narušenej komunikačnej schopnosti. Martin: Osveta 2002. ISBN 80-8063-100-XZUBÁKOVÁ PEREGRÍNOVÁ, M., GÚTHOVÁ, M. 2009. Fonologické procesy u slovensky hovoriaceho dieťaťa vo veku od 3 do 4 rokov. In Logopaedica XII. Bratislava: Mabag, spol. s r. o. ISBN 978-80-89113-59-0. s. 37 - 44.MARKOVÁ, J., GÚTHOVÁ, M. 2005. Fonologické procesy v detskom veku. In Logopaedica VIII.Bratislava: Liečreh Gúth. ISBN 80-88932-18-1, s. 60 - 69.GÚTHOVÁ, M., MARKOVÁ, J. 2010. Vývinové fonologické procesy u slovensky hovoriacich detí vo veku od 3 do 4 rokov. In Logopaedica XIII. Bratislava: Mabag, spol. s r. o. ISBN 978-80-89113-83-5, s. 14 - 30.Nepublikované prednášky v štúdijnom odbore logopédia z predmetu „Dyslália“, 2015.

Diagnostika a terapia

Logopedické vyšetrenie má podobu rozhovoru alebo hry, pri ktorej lekár hodnotí schopnosť pacienta správne utvárať a vyslovovať slová pomocou slovných hračiek, riekaniek alebo špeciálnych slov. Vyšetrením sa určí typ a závažnosť poruchy reči a pomôže sa vybrať najvhodnejší spôsob jej nápravy. Základom je anamnéza. Vyšetrujúci lekár sa najčastejšie pacienta alebo rodiča pacienta pýta na jeho doterajší vývoj a okolnosti vzniku poruchy reči. Vyšetrenie nevyžaduje žiadnu zvláštnu prípravu.

Pri pravidelných návštevách učí logopéd pacienta a jeho rodinu sériu hier a postupov, ktoré pomáhajú v náprave správnych mechanizmov reči. Náprava chybnej výslovnosti má viacero etáp. Prvou sú oromotorické cvičenia, a teda príprava rečových orgánov na vyvodenie danej hlásky. Po posilnení rečových svalov nasleduje samotné vyvodenie danej hlásky a následná fixácia v slabikách, slovách, vetách. Posledným krokom je automatizácia a teda správne používanie hlásky v bežnej reči. V prípade väčších ťažkostí pri vyvodzovaní hlások, používame v rámci terapie pomôcky ako sú rotavibrátor, či logopedické sondy. Treba brať do úvahy, že logopedická terapia je dlhý proces, ktorý môže trvať mesiace, či dokonca roky. Dôležitá je aj spolupráca rodičov a logopédom stanovená práca v domácom prostredí.

Vyšetrenie je hradené zo zdravotného poistenia, samoplatca za neho zaplatí od 5 - 30 eur, záleží od zariadenia.

Ako môžete pomôcť doma?

V domácom prostredí by malo mať dieťa kvalitné vzory aj čo sa týka výslovnosti. Preto je dôležité aj doma s dieťaťom hovoriť nielen výslovnostne, ale aj gramaticky správne. Dieťa rodičov aj v tomto smere veľmi napodobňuje. Veľa sa s dieťaťom rozprávajte. Čítajte si nahlas knižky, rozprávajte si navzájom rozličné príbehy. Chyby vo výslovnosti korigujte veľmi citlivo. Nezastavujte dieťa v rozprávaní stále, keď sa pomýli. Keď dieťa príbeh dorozpráva, pristavte sa pri slovách, ktoré povedalo nesprávne a vyslovte ho správne. A určite sa dieťaťu neposmievajte.

K správnemu vývoju reči prispieva aj šport a tvorivé činnosti. Keď dieťa niečo tvorí, podporuje to aj jeho rozprávanie. A prečo šport? Koordinácia pohybov má súvislosť s vývojom reči.

Užitočné rady pre rodičov:

• Už od malička rozprávajte s deťmi čisto. Nemaznajte sa s nimi, nepoužívajte detské pazvuky a obmedzte používanie zdrobnenín.
• Nečakajte, že sa chyby z ich reči odstránia samé. Po treťom roku ich začnite intenzívnejšie opravovať, robte to priateľsky a milou materinskou formou, aby to v nich nezanechalo zlý pocit.
• Vymýšľajte rôzne hry so slovami, ktoré zlepšia ich slovnú zásobu a naučia ich dobre vyslovovať jednotlivé hlásky.
• Dbajte na precízne cvičenie úloh, ktoré dostanú od logopéda. Venujte im denne aspoň desať minút a vždy dozerajte na to, ako ich deti prevádzajú, aby ste ich mohli opravovať a usmerňovať.
• Zlepšujte aj ich slovnú zásobu a cielene ich učte nové slová. Neskôr ich inšpirujte aj k samostatnej tvorivosti, aby pomocou písania krátkych príbehov alebo detských básní zlepšovali prácu s jazykom.

Vplyv nesprávnej výslovnosti na školský úspech

Žiak, ktorý ešte v prvej triede nevyslovuje správne, môže byť v nevýhode, pretože zlá výslovnosť nezriedka ovplyvňuje čítanie i písanie. Ak si dieťa napríklad niektoré hlásky zafixuje zle alebo ich sluchovo nerozlišuje, môže mať problémy s ich písaním aj čítaním. „Také dieťa potom môže miesto hravý písať hlavý, miesto miska môže zase písať Micka či miška. Podobný problém pri písaní môže vzniknúť aj vtedy, ak dieťa niektoré hlásky pri reči vynecháva.“

Naša reč je totiž popri vzhľade, v styku s druhými tým, čo si na nás okolie všíma a podľa čoho nás hodnotí. Ak bude dieťa vystavené posmechu okolia kvôli zlej výslovnosti, môže sa to významne odraziť na jeho psychike a následne aj na školských výsledkoch.

Kedy je najvhodnejší čas navštíviť logopéda?

• Ak 3 ročnému dieťaťu nerozumejú cudzi ľudia, komolí aj ľahšie slová a nesprávne vyslovuje hlásky, prípadne si zamieňa písmená (napr. K za T a pod.).
• Ak 4 ročné dieťa by už nemalo komoliť žiadne slová, malo by tvoriť a používať správne takmer všetky hlásky (výnimkou môže byť R a L), nemalo by ani ráčkovať, ani šušlať.
• Pri veku 5 rokov, čo je už predškolské obdobie, by dieťa malo vyslovovať a rozprávať už úplne správne.

Podľa logopédov treba rozlišovať nesprávnu a chybnú výslovnosť. Nesprávna výslovnosť (ryba - lyba) môže byť v určitom veku prirodzená. Chybná výslovnosť vzniká tak, že dieťa bez ohľadu na vek začne určitú hlásku tvoriť nesprávne, na zlom „mieste“ v artikulačných orgánoch alebo zvukovo odlišnú od normy. U niektorých detí môže nastať medzi piatym a siedmym rokom spontánna náprava - reč sa skrátka dovyvíja neskôr než u jeho rovesníkov. Akékoľvek pochybnosti rodiča o tom, či je reč jeho dieťaťa správna, by však mali byť dostatočným dôvodom na to, aby požiadal o logopedické vyšetrenie. Len logopéd môže posúdiť, či sa dá predpokladať takáto spontánna úprava alebo nie.

tags: #aka #je #to #porucha #ked #dieta