Ako rodič ste prvým a najdôležitejším učiteľom vášho dieťaťa. Ak sú rodičia zapojení do vzdelávania svojich detí, deťom sa darí omnoho lepšie. Mnohé štúdie ukazujú, že to, čo robí rodina, je pre školský úspech dieťaťa dôležitejšie ako to, koľko rodina zarobí alebo aké vzdelanie majú rodičia. Potenciál vášho dieťaťa sa dá ľahko rozvinúť a úspech môže prameniť z jednoduchých každodenných postojov a príkladov.
Kľúčové stratégie pre zapojenie rodičov do vzdelávania
Existuje niekoľko osvedčených metód, ako aktívne prispieť k vzdelávaniu a celkovému rozvoju dieťaťa. Tieto stratégie sa zameriavajú na vytvorenie podporného prostredia doma aj v škole.
1. Buďte súčasťou vzdelávania svojho dieťaťa
V prvom rade spoznajte učiteľov a ostatných rodičov a následne sa zapájajte vždy, keď to je možné.
2. Dozirajte, aby boli domáce úlohy hotové
Skontrolujte, aké úlohy majú vaše deti a ako sa im pri nich darí. Namiesto pomáhania s domácimi úlohami sa ich opýtajte, či vedia ako problém vyriešiť, alebo ich požiadajte, aby si znovu prečítali zadanie a pokúsili sa vlastnými slovami vysvetliť, čo majú spraviť.
3. Dbajte o pohodu a duševné zdravie vašich detí
Ako rodič sa musíte ubezpečiť, že vaše deti majú dostatok spánku, sú dobre vyživované, a nie sú v strese z nedokončených úloh či nepripravených vecí. Dbajte na pravidelný spánok detí. Všetky obrazovky vypnite minimálne hodinu pred spaním. Pomôžte deťom večer predtým skontrolovať domáce úlohy a pripraviť knihy a pomôcky do batohov. Pomôžte deťom pripraviť si oblečenie na ďalší deň. Každé ráno im doprajte výživné raňajky.
4. Naučte svoje dieťa, ako ukladať veci na svoje miesto
Jednou z najcennejších schopností, ktoré sa deti môžu naučiť je organizácia. Môže to znieť triviálne, ale organizácia je základná životná zručnosť, ktorú deti použijú v škole, v práci a budú ju potrebovať po zvyšok svojho života. Naučte svoje deti odkladať svoje veci, keď s nimi skončia. V izbe by mali deti vedieť, kde má čo svoje miesto.
5. Zaistite, aby sa vaše dieťa aktívne podieľalo na vyučovaní
Nedovoľte svojmu dieťaťu vynechať vyučovanie bezdôvodne. A v tomto období by ste mali podporovať jeho vzdelávanie ešte viac. Pýtajte sa, čo bolo na vyučovaní, veďte diskusiu o tom, či urobilo dostatok pre to, aby porozumelo učivu. Povzbudzujte ho, aby sa pýtalo vždy, keď niečomu nerozumie.
6. Umožnite dieťaťu, aby samo uspelo alebo zlyhalo
Dieťa musí občas zlyhať aj uspieť a občas sa uspokojiť s tým, že urobilo niečo menej dokonale ako pôvodne plánovalo. To mu ukazuje, že nabudúce sa možno bude musieť snažiť viac alebo malo venovať úlohe viac času.
7. Podporujte svoje dieťa v čítaní
Pomôcť dieťaťu stať sa čitateľom je najdôležitejšia vec, ktorú môžete urobiť, aby ste dieťaťu pomohli uspieť v škole i v živote. Dôležitosť čítania sa jednoducho nedá preceňovať. Čítanie pomáha deťom pri všetkých školských predmetoch.
8. Zaujímajte sa o to, čo vaše dieťa študuje v škole
Ak neviete, čo vaše dieťa študuje, nemôžete sa s ním o tom pozhovárať. Niektoré deti robia všetku svoju prácu v škole, takže sa možno budete musieť opýtať, na čom pracujú.
9. Povzbudzujte svoje deti
Deti musia vedieť, čo robia dobre a čo zle. Niekedy sa zdá, že rodičia hovoria deťom, čo robia nesprávne, od obliekania cez domáce práce až po domáce úlohy, ale málokedy sa vyjadria k tomu, čo všetko robia deti správne.
10. Prejavte pozitívny vzťah k vzdelávaniu
To, čo hovoríme a robíme v každodennom živote, môže deťom pomôcť rozvíjať pozitívne postoje k škole a učeniu a budovať dôveru v seba ako študentov. Ukázať deťom, že si ceníme vzdelanie významne prispieva k ich úspechu v škole.
Rozvoj sociálnej a emocionálnej inteligencie
Každý rodič si v kútiku duše želá, aby sa jeho dieťaťu darilo - či už v škole, v práci, alebo jednoducho v živote. Schopnosť rozumieť vlastným emóciám, vcítiť sa do druhých a budovať zdravé vzťahy je dnes jednou z kľúčových výhod, ktoré dieťa môže mať. Psychologička Reem Raouda analyzovala viac než 200 rozhovorov a rodinných dynamík a prišla na to, že rodičia úspešne podporujúci sociálnu inteligenciu u detí vykonávajú pravidelne deväť konkrétnych krokov. Cieľom týchto zásahov nie je premeniť maloletých na „géniov“ v tradičnom zmysle, ale rozvíjať ich emocionálnu odolnosť, schopnosť komunikovať, empatiu a silné vzťahy. Tieto zásady zodpovedajú moderným poznatkom o vývoji mozgu a psychike. Keď sa u maloletých posilňuje schopnosť rozpoznať a pomenovať emócie, znižuje sa riziko úzkosti a konfrontácií. Keď rodič aktívne počúva a ukazuje úctu, dieťa vníma, že jeho vnútorný svet má hodnotu. Socializácia je tiež dôležitá - interakcia s rovesníkmi prináša skúsenosť kompromisu, dialógu a riešenia konfliktov. Vedomé znižovanie domáceho stresu a prostredie, kde sa deti necítia neustále pod tlakom, pomáha mozgu rozvíjať sa bez chronického napätia. Psychologička Reem Raouda zdôrazňuje, že k budovaniu sociálnej inteligencie netreba komplikované metódy ani hodiny času denne. Stačí im venovať päť plnohodnotných minút denne, keď im rodič dá svoju nefalšovanú pozornosť. Aj takto krátky čas má podľa výskumov obrovský vplyv - dieťa cíti, že je dôležité, jeho pocity sú vypočuté a prijaté.
Právne a akademické aspekty vzdelávania
Nadväzne na zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov sa novým znením § 4 ods. 1 spresňuje a jednoznačne vymedzuje štúdium realizované výlučne dennou formou štúdia. Podľa § 150 ods. 1 školského zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov školský rok sa začína 1. septembra a končí sa 31. augusta.
V § 4 ods. 3 sa na konci pripájajú vety: „Ak sa spojí prvý a druhý stupeň vysokoškolského štúdia, sústavná príprava dieťaťa na povolanie sa začína dňom zápisu na takéto vysokoškolské štúdium. Ak sa zápis na vysokoškolské štúdium uskutoční pred začiatkom akademického roka, v ktorom sa má začať štúdium, sústavná príprava dieťaťa na povolanie sa začína najskôr prvým dňom akademického roka.“ Týmto prvým dňom je 1. september, keďže v zmysle § 61 ods. 1 vysokoškolského zákona akademický rok trvá od 1. septembra do 31. augusta. Za sústavnú prípravu sa považujú školské roky a akademické roky, teda aj prázdninové mesiace.
Za sústavnú prípravu na budúce povolanie sa podľa § 4 ods. 4 zákona o prídavku na dieťa považuje (s nárokom na prídavok na dieťa a daňový bonus) okrem iného:
- Po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa § 72 školského zákona (napr. maturitnej), najdlhšie do konca školského roku, v ktorom malo byť štúdium na strednej škole skončené - § 4 ods. 4 písm. c) Zákona o prídavku na dieťa.
- Obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole (teda obdobie od maturitnej skúšky), a to najdlhšie do konca školského roku (t. j. do konca augusta), v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole - § 4 ods. 4 písm. d).
- Od konca školského roku (t. j. od 1. 9.), v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, do zápisu na vysokú školu, ak sa uskutoční do konca októbra toho istého roka - § 4 ods. 4 písm. e).
Za sústavnú prípravu na budúce povolanie sa pokladá aj iné štúdium (napr. záujmové štúdium). V takomto prípade je potrebné nárok preukázať potvrdením zo Strediska pre ekvivalenciu dokladov o vzdelaní spadajúceho pod sekciu vysokých škôl Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.
Inšpirácia zo škandinávskeho prístupu k výchove a vzdelávaniu
Fíni vedú svoje deti k samostatnosti a zodpovednosti, ale uvedomujú si aj dôležitosť slobodnej hry a detstva. V roku 2000 spustila OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) projekt PISA (Programme for international student assessment), medzinárodný výskum s cieľom zistiť úroveň čitateľskej a matematickej gramotnosti a prírodovedných znalostí. Od prvého testovania v roku 2000 sa na prvých priečkach pravidelne umiestňujú fínske deti. Bývalý generálny riaditeľ fínskeho ministerstva školstva, Pasi Sahlberg, napísal knihu Finish Lessons 2.0: What can the world learn from educational change, ktorá si získala pozornosť vo vzdelávacích kruhoch. V knihe vyzdvihuje dôležitosť prístupu k deťom práve v predškolskom období. Nemáme čakať s výchovou k akademickému úspechu na školskú dochádzku, ale naopak pripravovať deťom podnetné prostredie už od útleho veku.
Veľmi dôležitou súčasťou prípravy detí na svet je však vedomie, že majú právo na to byť deťmi a hrať sa. „Čo robí fínsky prístup takým unikátnym je dôraz na slobodnú, neštruktúrovanú hru dieťaťa. Chápeme, že hra je dôležitá súčasť vývoja, budovania identity a sebaúcty. Taktiež rozumieme, že deti na ňu potrebujú čas. Deti budú zdravšie a šťastnejšie ak ju budeme my dospelí pokladať za neoddeliteľnú súčasť celkového vzdelávania,” vysvetľuje Sahlberg.
V knihe načrtol tri oblasti, na ktorú sa Fíni vo výchove detí upriamujú:
- Hra: Rodičia i predškolské zariadenia nechávajú deti hrať sa, slobodne a bez zásahu. Súčasťou celkového úspechu v škole a živote je starostlivé a láskavé prostredie škôlky, v ktorej je deťom umožnené byť deťmi. Učia sa typickému fínskemu prístupu k životu, zvanom sisu. Sisu je postoj, ktorý nás učí nevzdávať sa, akonáhle čelíme prekážke a vždy dokončiť čo sme začali. Deťom je tento prístup k životu vštepovaný od škôlok, čím sa od útleho veku učia zodpovednosti a autonómii. Sisu sa tiež podporuje kreatívnymi aktivitami, v ktorých sa deti učia využívať veci, ktoré majú k dispozícii.
- Dôvera: Fíni veria, že deti majú prirodzenú intuíciu, ktorá ich smeruje na správnu cestu. Dbajú na to, aby sa rozšírilo povedomie o dôležitosti detstva a slobodnej hry. Kľúčovým aspektom fínskych škôl je učiť prebrať zodpovednosť za svoje činy, ale bez trestu - vo Fínsku sú akékoľvek telesné tresty zakázané. Deti nie sú brané ako menejcenné bytosti, ktorým treba všetko doslovne hovoriť, naopak podporuje sa nezávislé myslenie.
- Zdravotná starostlivosť: Sahlberg upozorňuje, že starostlivosť o deti začína už tehotenstvom matky. A zdravotná starostlivosť zahŕňa ako fyzické, tak i duševné zdravie. Veľmi podobne ako u nás, aj rodič môže s dieťaťom zostať doma tri roky. Fíni vedia, že puto a spokojnosť vo vzťahoch sú pre fyzické a psychické zdravie najdôležitejšie.
Význam pohybu pre rozvoj dieťaťa
Pravidelný pohyb je pre dieťa neoceniteľný, pretože predstavuje základný pilier pre jeho komplexný rozvoj a dlhodobé zdravie. Fyzická aktivita je nevyhnutná pre správny fyzický rast a posilnenie celého tela. Pomáha budovať silné kosti a svaly, ktoré sú podstatné pre správne držanie tela a prevenciu budúcich ortopedických problémov. Deti, ktoré sa pravidelne hýbu, rozvíjajú svoju hrubú aj jemnú motoriku, čo znamená lepšiu koordináciu pohybov, obratnosť a zručnosť pri manipulácii s predmetmi. Okrem toho sa výrazne zlepšuje ich kardiovaskulárne zdravie, posilňujú sa srdce a pľúca a udržiava sa zdravá telesná hmotnosť, čo efektívne predchádza obezite a súvisiacim zdravotným komplikáciám v neskoršom veku. Zvyšuje sa aj ich celková fyzická kondícia, vytrvalosť a odolnosť voči únave.
Nemenej dôležitý je vplyv pohybu na psychický stav dieťaťa. Pravidelná fyzická aktivita slúži ako vynikajúci prostriedok na uvoľnenie nahromadenej energie a zníženie stresu či úzkosti. Počas pohybu sa uvoľňujú endorfíny, ktoré prirodzene zlepšujú náladu a navodzujú pocit spokojnosti a šťastia. Aktívna účasť na hrách a športoch učí deti sociálnym zručnostiam, ako sú spolupráca, komunikácia, rešpektovanie pravidiel a fair play, čo sú neoceniteľné schopnosti pre život v spoločnosti. Okrem toho každé zvládnuté pohybové cvičenie alebo prekonanie výzvy posilňuje sebaúctu a sebadôveru dieťaťa, učí ho prekonávať prekážky a vytrvať aj pri počiatočných neúspechoch.
Napokon, pravidelný pohyb má prekvapivo silný vplyv aj na kognitívny rozvoj dieťaťa. Zvyšuje prísun kyslíka a živín do mozgu, čo vedie k zlepšeniu koncentrácie, pozornosti a pamäte. Deti, ktoré sú fyzicky aktívnejšie, často vykazujú lepšie akademické výsledky a sú schopné efektívnejšie spracovávať informácie. Pohyb stimuluje rozvoj výkonných funkcií mozgu, ako sú plánovanie, organizovanie, riešenie problémov a kreatívne myslenie. Napríklad hry v prírode, ktoré vyžadujú orientáciu v priestore a rýchle rozhodovanie, priamo podporujú tieto kognitívne schopnosti. Týmto spôsobom pohyb nielenže formuje silné a zdravé telo, ale zároveň vytvára optimálne prostredie pre rozvoj bystrej a odolnej mysle, ktorá je pripravená čeliť výzvam života.
Praktické odporúčania pre rodičov a pedagógov
- Buďte vzorom: Deti sa učia napodobňovaním. Ak vás vidia pravidelne cvičiť, prechádzať sa alebo sa venovať nejakému športu, je oveľa pravdepodobnejšie, že si k pohybu vybudujú pozitívny vzťah aj ony. Vezmite ich so sebou na bicykel, na prechádzku do lesa alebo ich zapojte do cvičenia doma. Rozprávajte o pohybe pozitívne.
- Premeňte pohyb na hru a dobrodružstvo: Využite hru ako prirodzený spôsob učenia sa a objavovania sveta. Premeňte pohyb na zábavné dobrodružstvo, napríklad pomocou pirátskej výpravy za pokladom, tanca divokých zvierat alebo športových olympijských hier na záhrade.
- Vytvorte prostredie priaznivé pre pohyb: Obmedzte čas strávený pred obrazovkou, zabezpečte športové pomôcky, vytvorte si „pohybový kútik“ a využívajte verejné priestory ako ihriská a parky.
- Nechajte deti vybrať si: Dajte deťom na výber z viacerých krúžkov alebo aktivít, aby si mohli vybrať to, čo ich baví. Nenúťte ich do niečoho, čo ich nebaví, a buďte ich najväčším fanúšikom.
- Vzdelávajte a motivujte hravou formou: Vysvetlite deťom, prečo je pohyb dôležitý, pomocou príbehov, kníh alebo spoločného kalendára aktivity s malými odmenami.
- Buďte trpezliví a pozitívni: Niekedy to nebude jednoduché, ale dôležité je zostať pozitívni, trpezliví a nekritickí.
Vplyv sociálnych väzieb na celoživotné šťastie
Vedecký výskum naznačuje, že korene celoživotného šťastia sa zapúšťajú už v detstve. Život detí v tejto chvíli má zásadný význam pre ich budúcnosť. Rodičia a učitelia sa často sústreďujú na kvalitný akademický základ pre svoje deti, no občas zabúdajú na to, že to nie je úspech v škole, čo urobí zo šťastných detí spokojných dospelých. Austrálski vedci zistili, že šťastný život spočíva vo vytváraní vzťahov, väzieb a nadväzovaní priateľstiev. Vo svojej štúdii sledovali život 804 detí až do dospelosti, do veku 38 rokov. Zistili, že tie deti, ktorým sa v škole darilo a zároveň mali okolo seba široký okruh priateľov, boli teraz ako dospelí oveľa šťastnejší v porovnaní s deťmi, ktoré mali zlé známky a málo kamarátov. Navyše, ak sa deti od tínedžerského veku aktívne zúčastňovali na podujatiach, venovali sa nejakému športu a vynikali v ňom, boli otvorené, nezávislé a spoločenské, ich predpoklad k tomu, že v dospelosti budú šťastné sa výrazne zvýšil na úkor akademického úspechu. Autori štúdie definujú šťastie nie ako dobrý pocit alebo pozitívne emócie. Tým, že sociálne väzby majú výraznejší vplyv na budúce šťastie dospelých, je dôležité, aby rodičia podporovali svoje deti pri nadväzovaní nových vzťahov a upevňovaní tých existujúcich.
Sociálne väzby si vytvárame už v detstve a dokážeme ich vtedy už aj oceniť. Vedcom sa napríklad podarilo zistiť, že deti majú altruizmus v sebe prirodzene daný. Výsledky preukázali, že deti boli šťastnejšie, keď dali opici krekru, než keď ju dostali ony samy. Najšťastnejšie však boli, keď sa mohli podeliť o svoje vlastné dobroty. Zdá sa, že deti sú šťastné vtedy, keď sú otvorené a prívetivé k ľuďom navôkol a nepotrebujú byť k takémuto správaniu podnecované.
Výzvy a prístupy v modernej výchove
Pohľad spoločnosti na rodičovstvo a výchovu detí sa v priebehu histórie neustále mení. V súčasnosti reagujú na túto spoločenskú situáciu rôzne projekty a kampane, ako napríklad projekt Únie materských centier „Ako chceme vychovávať naše deti" alebo „Materské centrá ako akadémie praktického rodičovstva".
Podľa účastníkov diskusií býva rozdielny pohľad partnerov na rôzne výchovné situácie častým zdrojom neistoty v rodičovskej úlohe a sporov medzi partnermi. Rodičom sa človek stáva bez špecifickej prípravy či vzdelania. Väčšina ľudí má určitú predstavu o „rodičovskej filozofii", napriek tomu sú mnohé situácie nové, nečakané a prekvapivé. Rodičia hľadajú tú „správnu" cestu už od prvých mesiacov a rokov života dieťaťa a usilujú sa nájsť odpovede na zložité otázky o výchove.
Narodením dieťaťa sa aktivujú dosiaľ neprejavené schopnosti, ktorými nás vybavila príroda. Mechthild Papoušek ich nazýva „ohromujúcimi intuitívnymi kompetenciami". Tieto kompetencie určitým spôsobom smerujú rodičovské správanie už od prvých dní s dieťaťom. Rodičovský vzor často utvrdzuje v presvedčení, že postavenie matky a otca vo výchove sa stereotypne spája s určitými úlohami a povinnosťami, ktoré opačnej strane neprislúchajú. Pod vplyvom spoločenských, ekonomických a politických zmien však dochádza k postupnej transformácii ustálených rodových rolí.
Tehotenstvo a pôrod sú tou najbazálnejšou odlišnosťou medzi matkou a otcom. Byť matkou znamená preberať zodpovednosť za starostlivosť o dieťa a práca s tým spojená sa stáva pravidelnou a podstatnou súčasťou života. Spoločenské nároky na matky sa v jednotlivých epochách menia. Mediálny diskurz všeobecný trend idealizácie matky ešte umocňuje. Všadeprítomný imperatív „dobrej matky" odobrený expertným názorom sa v tlačových médiách a rozhlase začal rozmáhať v povojnovom období.
Mediálna prezentácia otca nebýva natoľko masívna. Donald W. Winnicot pripisoval „dobrému otcovi" skôr vedľajšiu rolu vo výchove. Spoločenskovedná literatúra v ostatných dekádach venuje stále viac pozornosti sociologickým a psychologickým aspektom naplnenia, resp. nenaplnenia roly otcov vo výchove. Viaceré štúdie poukazujú na zmenu v zaangažovaní otcov vo výchove detí. Otcovia sa stále častejšie intenzívne zaujímajú o tehotenstvo partnerky a prežívajú ho, sú prítomní pri pôrode, podieľajú sa na ranej starostlivosti a výchove dieťaťa. Vyššia zaangažovanosť otcov na druhej strane vedie aj k nárastu konfliktov partnerov vo výchove.
Otázky fenoménu otcovstva sa venuje pozornosť i v dokumente o Národnej stratégii rodovej rovnosti na roky 2009 - 2013. Uvádza sa, že proces premeny otcovskej roly musí prekonať isté bariéry a rodinná politika by mala podporovať zdieľanú starostlivosť o deti. Viac by sa malo robiť v príprave na rodičovstvo pre otcov, napríklad aj v materskom centre. Malo by sa viac učiť na školách o výchove a partnerských vzťahoch. Napríklad aj to ako deti zmenia partnerský vzťah, že deti majú veľký vplyv na partnerstvo a že ho to často posunie do tých problémov.
Materská prax neraz najmä v prvých mesiacoch či rokoch života dieťaťa vedie k obmedzeniu vlastných záujmov matky a prispôsobeniu sa režimu a potrebám detí a domácnosti. Pre ženu je veľmi dôležité zachovať si to svoje 'ja'. Druhou stranou mince je istá neochota matiek deliť sa o materstvo. Príklady rodičovskej praxe ukazujú, že skĺbiť odlišné prístupy vo výchove je náročné, no nie nemožné. Vyžaduje si to nepochybne poznávanie seba i partnera, otvorenú komunikáciu, ako aj podporu blízkeho okolia či širšej spoločnosti.
Tradičný pohľad na postavenie matiek a otcov vo výchove detí stále významne ovplyvňuje výchovné štýly a techniky mladých rodičov. Napriek tomu mnohé matky pokladajú tento model za prekonaný a spoločne s partnermi usilujú vo vlastných rodinách o jeho zmenu.
Dodatky a inšpirácie pre kvalitné vzdelávanie
Čím sú deti mladšie, tým pevnejšie hranice potrebujú, myslí si Michaela Babejová, učiteľka prvého stupňa. Prírodné vidiecke prostredie, ktorým je škola obklopená, tvorí neoddeliteľnú súčasť jej práce. Príroda poskytuje kvantum inšpirácií nie len do charakterového vzdelávania, ale aj do akademického rozvíjania, ekologického a environmentálneho povedomia.
Anna Jančová, učiteľka angličtiny a ruštiny a mentorka, zdôrazňuje, že každé dieťa má šancu zažiť úspech. Ak dieťaťu dáme príležitosť byť pokojným, trpezlivým, láskavým, múdrym a rozhľadeným, tak sa takým dieťaťom stane. Deti kopírujú dospelých, preto ak chceme pokojné dieťa, musíme byť aj my pokojní. Ďalším kľúčovým pilierom je čítanie, pretože z dieťaťa, ktoré dnes číta, bude zajtra dospelý, ktorý myslí. Dôležité sú aj láskou pevne dané hranice, ktoré deti naozaj potrebujú. Dobrý vzťah so žiakmi má byť postavený na zdravých hraniciach a vnímaní jedinečnosti každého dieťaťa.
Psychologička Reem Raouda analyzovala viac než 200 rozhovorov a rodinných dynamík a prišla na to, že rodičia úspešne podporujúci sociálnu inteligenciu u detí vykonávajú pravidelne deväť konkrétnych krokov. Cieľom týchto zásahov nie je premeniť maloletých na „géniov“, ale rozvíjať ich emocionálnu odolnosť, schopnosť komunikovať, empatiu a silné vzťahy.
Podľa mnohých medzinárodných výskumov majú deti, ktoré rozumejú svojim pocitom, lepšie akademické výsledky a dokážu sa jednoduchšie socializovať. Emocionálna inteligencia znamená schopnosť rozpoznať a chápať vlastné pocity, ako aj pocity druhých. Je to určitá forma emočnej výbavy, ktorá deťom pomáha zvládať konflikty, budovať vzťahy a prispôsobovať sa zmenám. Rodičia by mali začať rozvíjať emocionálnu inteligenciu detí už v ranom veku, pretože to dokáže výrazne ovplyvniť ich sociálnu interakciu.
Anna Thomková založila súkromnú školu, kde sa snaží o to, aby všetci jej žiaci chodili do školy s radosťou a aby sami objavili, v čom sú najlepší. Dôležitá je sociálna klíma, pretože vedomosti sú dôležité, ale v dnešnej dobe si ich vie každý veľmi rýchlo nájsť, zistiť, naštudovať. Zdrojov informácií je veľmi veľa a lásky a porozumenia je málo.
Satish Kumar založil Malú školu, kde sa snaží o vzdelanie s ľudským rozmerom. Škola by mala byť komunita a nie len továreň na vedomosti - komunita detí, rodičov a učiteľov, ktorí sa navzájom poznajú a ktorí pracujú, oslavujú a rozvíjajú myšlienky spolu. Dôležité je učiť deti nielen o prírode, ale aj z prírody. Vzdelanie by malo mať tri časti: akademickú, imaginatívnu a praktickú.
Monika Tomovčíková sa venuje inkluzívnemu vzdelávaniu a zdôrazňuje dôležitosť spolupráce medzi školami, rodinami a odborníkmi. Všetci chápu potrebu inkluzívneho vzdelávania, ale bez dostatku finančných prostriedkov a pripravených učiteľov to nebude možné.
Profesor Josef Švejcar, jedna z najväčších osobností československej pediatrie, hovoril o „základnej ingrediencii spokojnosti dojčaťa”, a tým je blízkosť. Blízkosť spojená s láskyplným dotykom je základným kameňom všetkého vo výchove. Profesor Švejcar vyslovene odporúča spoločné spanie s deťmi, pretože vďaka pocitu blízkosti je dieťa omnoho viac spokojné a rýchlejšie sa upokojí. Taktiež vyvracia názor, že spoločné spanie je rozmaznávanie detí.
Podľa Petra Fleminga, profesora vývojovej psychológie, myšlienka, že by deti mali spať celú noc, je výmyslom 20. storočia. Prirodzenejšie je pre bábätká časté nočné budenie. Deti nemajú predpoklady na to, aby spali dlhší čas bez prerušenia. Aj keď by rodičia chceli počuť niečo iné, prirodzenejšie je pre bábätká časté nočné budenie. Podľa Petra Fleminga existujú dôkazy, že u detí, ktoré spia v oddelených miestnostiach, je vyššie riziko syndrómu náhleho úmrtia. Dieťa by malo mať svoju postieľku, ktorá je priamo pripojená k posteli matky. Tak je v kontakte s ňou aj počas spánku. Najčastejšou príčinou zobúdzania detí, okrem jedenia, je potreba dieťaťa ubezpečiť sa o vašej prítomnosti.
Profesor Švejcar vo svojej celoživotnej práci mnohokrát vyzdvihol prednosti dojčenia. Materské mlieko je najvyhovejúcejšou výživou v novorodeneckom veku, druhovo špecifickou stravou a až do ukončenia 6. mesiaca života je jedinou vhodnou výživou pre dojča. Materské mlieko je pre trávenie a vstrebávanie najvhodnejšie, živiny sa z neho získavajú najefektívnejšie a nezaťažujú obličky, pečeň a tráviaci systém. Výskum z Krétskej univerzity jasne ukázal, že čím dlhšie bolo dieťa výhradne dojčené, tým nižšie riziko infekcií sa u nich vyskytlo. Akákoľvek infekcia, ktorú plne dojčené dieťa dostalo, mala lepší a ľahší priebeh.
Profesor Švejcar bol veľkým fanúšikom dojčenia. Jeho výskum jasne potvrdil, že dojčené deti sú zdravšie, odolnejšie a citovo stabilnejšie. Dokázal, že materské mlieko je vďaka špecifickým protilátkam absolútnym unikátom NEVYROBITEĽNÝM CHEMICKY. Tento výskum dodnes nikto nenapadol a ani nespochybnil.
tags: #akademicke #clanky #dieta