Už vo veku od pár mesiacov až do troch rokov nie je nezvyčajné, že nám naše dieťatko telesne ublíži. Bábätká a deti do troch rokov nám ublížia z rôznych dôvodov. Možno nás hryzie, možno štípe, škriabe, trhá nám vlasy, či nás udrie. Vtedy môžeme mať rôzne pocity: zľakneme sa, nahneváme sa, čo si dovoľuje, ostaneme prekvapení, bezradní alebo šokovaní.
Deti, ktoré sa práve osamostatňujú, chcú si presadiť svoj názor a potreby, stávajú sa nezávislými od rodičov, môžu byť aktuálne v období vzdoru. Obdobie vzdoru je kľúčovým vývinovým obdobím a našou úlohou je dopriať deťom dostatok slobody, a zároveň im zadávať hranice, keď prekračujú spoločenské normy. Naučme ich správne nasmerovať svoju energiu, alebo ventilovať svoje silné nepríjemné pocity.
Príčiny škriabania a trhania vlasov u detí
Medzi najčastejšie dôvody, prečo si deti škriabu alebo trhajú vlasy, patria:
- Únava a nepokoj: Keď sa dieťa cíti neisto, hľadá spôsob, ako sa upokojiť. Jemné poťahovanie za vlasy mu môže nahradiť upokojovanie. Robievajú to najmä večer, keď sú unavené.
- Stres a úzkosť: Deti môžu reagovať na stresové situácie, napätie alebo nepríjemné pocity práve škriabaním či trhaním vlasov. Snažia sa tak dostať do rovnováhy.
- Nuda: Nedostatok stimulácie alebo nudenie sa môže viesť k tomu, že si deti začnú všímať svoje vlasy a hrať sa s nimi.
- Zvedavosť a poznávanie tela: Deti objavujú svoje telo a jeho časti. Vlasy sú pre ne zaujímavé na dotyk a môžu ich skúmať práve ich ťahaním.
- Potreba pozornosti: Niekedy si deti škriabu alebo trhajú vlasy, aby upútali pozornosť rodičov.
- Obdobie vzdoru: V tomto období deti skúmajú hranice a testujú, ako reagujú dospelí na ich správanie.
- Podráždená pokožka: V niektorých prípadoch môže byť škriabanie spôsobené svrbením pokožky hlavy, napríklad kvôli novému šampónu alebo drobnému poraneniu.
Je dôležité rozlišovať medzi bežným správaním a prejavmi vážnejších problémov. Ak dieťa škriabe celé telo, je potrebné to konzultovať s pediatrom.
Trichotillománia: Keď je trhanie vlasov problém
V ojedinelých prípadoch môže opakované nutkanie vytrhnúť si vlasy signalizovať vážnejšiu poruchu nazývanú trichotillománia (TTM). Ide o poruchu kontroly impulzov, pri ktorej si postihnutý jedinec nutkavo vytrháva vlasy z pokožky hlavy, obočia, mihalníc alebo iných častí tela. TTM sa môže objaviť už v detstve, často okolo 10.-13. roku života, ale aj skôr či neskôr. Môže byť spojená s úzkosťou, depresiou alebo obsedantno-kompulzívnou poruchou.
Príznaky trichotillománie zahŕňajú:
- Opakované vytrhávanie vlasov, obočia alebo mihalníc.
- Pocit napätia pred vytrhnutím vlasu a úľavy po ňom.
- Viditeľné lysé miesta na hlave alebo iných častiach tela.
- V niektorých prípadoch aj žuvanie alebo prehltanie vlasov (trichofágia), čo môže viesť k zdravotným problémom.
TTM nie je zlozvyk ani znak slabosti. Má viacero príčin a vyžaduje si odbornú pomoc psychológa alebo psychiatra. Liečba často zahŕňa psychoterapiu a v niektorých prípadoch aj medikamentóznu liečbu.
Iné poruchy spojené s manipuláciou s telom
Okrem trichotillománie existujú aj ďalšie poruchy, pri ktorých ľudia nadmerne manipulujú so svojím telom. Patria sem:
- Onychofágia: Obhrýzanie nechtov a pokožky okolo nechtov.
- Dermatilománia: Manipulácia s pokožkou, napríklad vytláčanie vyrážok.
- Hryzenie vnútornej strany líca alebo pier.
Tieto poruchy majú podobné spúšťacie mechanizmy a často aj podobnú liečbu.
Správna reakcia rodiča
Keď si dieťa škriabe alebo trhá vlasy, je dôležité zachovať pokoj a reagovať primerane:
- Identifikujte príčinu: Snažte sa zistiť, čo spúšťa toto správanie. Je dieťa unavené, vystresované, nudí sa, alebo je to len hra?
- Poskytnite alternatívy: Naučte dieťa iné spôsoby, ako zvládnuť stres, nudu alebo frustráciu. Môže to byť kreslenie, hra s hračkami, rozhovor s rodičom alebo objatie.
- Venujte pozornosť: Ak dieťa vyhľadáva vašu pozornosť, doprajte mu ju, keď sa nespráva nevhodne.
- Vytvorte pokojné prostredie: Zabezpečte pre dieťa bezpečné a pokojné prostredie.
- Učte dieťa vyjadrovať emócie: Pomôžte dieťaťu naučiť sa pomenovať a vyjadriť svoje pocity slovami.
- Buďte trpezliví: Zmena správania si vyžaduje čas a trpezlivosť.
- Nekarhajte ani netrestajte: Dieťa by nemalo byť za toto správanie trestané, pretože si často nevie pomôcť.
- Odborná pomoc: Ak správanie pretrváva, je intenzívne alebo má vážne následky (napr. lysé miesta na hlave), neváhajte vyhľadať pomoc detského psychológa alebo psychiatra.
Keď nám akokoľvek naše deti ubližujú, zabránime im v tom. Chytíme teda ruky alebo nohy dieťaťa, či dáme svoju ruku pred ústa dieťaťa, ktoré nás hryzie. Môžeme zakryť svojou rukou aj miesta na svojom tele, do ktorého dieťa hryzie. Keď je nutné, ideme od dieťaťa ďalej, alebo ho pevne držíme, aby nám čo najmenej ublížilo. Významným krokom je aj povedať niečo o motivácii dieťaťa k danému správaniu. Táto dôležitá rodičovská zručnosť sa rozvíja aj na kurzoch filiálnej terapie.
Mladšie deti, ktoré ešte nedokážu slovami vyjadriť, čo potrebujú, usmerňujeme neverbálne. Keď nám ublížili, zabránime im, aby v tom pokračovali. Hovoríme s nimi jasne a veľmi stručne. Používame výrazy a citoslovce, ktoré poznajú. Svoju mimiku a gestikuláciu prispôsobíme danej situácii. Máme mať na mysli aj to, že bábätká ešte nevedia dostatočne ovládať svoje pohyby a intenzitu pohybov, takže niekedy ublížia práve z tohto dôvodu. Nemáme ich preto trestať.
Keď máme ročné a staršie deti, tak ich učíme, ako inak vyjadriť svoje pocity a potreby. Môžeme im navrhnúť, aby nabudúce búchali radšej do koberca alebo vankúšov, aby kopali skôr do plyšových hračiek, aby kričali, že im niečo vadí, aby roztrhali papier alebo krabice, keď chcú niečo ničiť.
Ako pomôcť dieťaťu zvládať stres | Úzkosť dieťaťa
Nezabúdajme, že svojím deťom ideme vzorom a sme príkladom aj v tom, ako uvoľňujeme vlastné pocity. Deti, ktoré sa práve osamostatňujú, chcú si presadiť svoj názor a potreby, stávajú sa nezávislými od rodičov, môžu byť aktuálne v období vzdoru.
Obdobie vzdoru je kľúčovým vývinovým obdobím a našou úlohou je dopriať deťom dostatok slobody, a zároveň im zadávať hranice, keď prekračujú spoločenské normy. Naučme ich správne nasmerovať svoju energiu, alebo ventilovať svoje silné nepríjemné pocity.
