Vývoj psychológie a psychiatrie v posledných desaťročiach prebiehal obrovským tempom, čo viedlo k objavu nových ochorení a získaniu nových poznatkov o starších diagnózach. Vďaka modernej medicíne bolo možné identifikovať vývoj a pozadie poruchy pozornosti s hyperaktivitou (ADHD), vytvoriť najvhodnejšiu liečebnú stratégiu a presnejšie popísať jej symptómy. ADHD je skratka pre Attention Deficit and Hyperactivity Disorder. Väčšina rodičov sa s týmto pojmom stretáva až v školskom veku svojho dieťaťa, no niekedy sa stáva, že rodičia aj pedagógovia používajú tento názov ako označenie problémového dieťaťa bez preskúmania skutočnej príčiny jeho správania. ADHD je len jedným z mnohých dôvodov neobvyklého správania dieťaťa, no napriek tomu dostane veľa detí túto nálepku nesprávne.
Medicína dnes ADHD definuje ako vrodenú malformáciu centrálnej nervovej sústavy, ktorá má dopad na viaceré funkcie rôznych oblastí mozgu. Symptóm sa vyvinie zosilnením alebo blokovaním týchto funkcií mozgu. Príznaky sa nemusia prejaviť hneď, niekedy sa objavia až v dospelosti. Na pozadí tohto javu stojí aj faktor prostredia, napríklad fajčenie matky počas tehotenstva, konzumácia alkoholu, liekov či drog. Riziko poruchy zásobenia nervového systému krvou a kyslíkom stúpa aj pri ťažkom alebo predčasnom pôrode. Spúšťačmi môžu byť tiež niektoré choroby v ranom detstve, ako potravinová alergia, infekčné choroby (zápal stredného ucha) alebo nesprávne fungovanie imunitného systému. Štúdie ukázali, že dedičné znaky pri vzniku ADHD faktorov presahujú 80 %. Existuje aj vzťah medzi inými psychickými chorobami rodičov a prejavmi ADHD u dieťaťa.
Čo je ADHD a ako sa prejavuje?
ADHD je syndróm, pre ktorý je špecifická prítomnosť viacerých symptómov. Podľa troch hlavných symptómov - hyperaktivity, impulzivity a deficitu pozornosti - môžeme ADHD zaradiť do troch kategórií. Ak sa u pacienta objavia všetky tri príznaky, hovoríme o kombinovanom type ADHD.
Prvá veľká zmena v živote dieťaťa nastáva pri nástupe do materskej školy, kde sa stretáva s mnohými novými výzvami. Dieťa s ADHD môže mať problémy zostať pokojné, rozprávať, neudrží pozornosť. Často zle znáša poobedňajší oddych a nevydrží zostať v posteli. Ťažkosti s prispôsobovaním môžu zhoršiť jeho správanie. Deti s ADHD často nie sú schopné hrať sa so svojimi rovesníkmi, stavajú sa k nim agresívne, môžu im ubližovať a fyzicky ich napádať.
ADHD je vo väčšine prípadov diagnostikované až v školskom veku. Každodenná príprava a učenie si vyžadujú veľa času a energie. Dieťa s ADHD nie je schopné sedieť 45 minút na vyučovacej hodine potichu vo svojej lavici. Nevenuje pozornosť výkladu učiteľov, hrá sa so svojimi vecami, rozpráva a vyrušuje spolužiakov. Napriek závažným formám správania sú pre deti s ADHD typické kreativita a túžba učiť sa. Všeobecne majú dobré sociálne zručnosti, sú empatické a majú zmysel pre humor. V dôsledku toho však môžu byť duševne zranené, cítiť sa neschopné a bez nadania, čo trpí aj ich motivácia a ochota k učeniu a začleneniu sa do kolektívu. Aj preto je dôležitá včasná diagnostika a liečba.
Niekedy zostáva ADHD skryté až do obdobia puberty. Vtedy sa prejavia hlavné znaky hyperaktivity, ako negatívne sebahodnotenie, labilita, úzkostné správanie kvôli požiadavkám, deviantné správanie, užívanie alkoholu a drog. Viacerí považujú ADHD za typickú detskú poruchu, no vyskytuje sa aj u dospelých. U dospelých sa znaky hyperaktivity zmierňujú, ale poruchy pozornosti pretrvávajú, ba časom sa môžu zhoršiť. Zábudlivosť je tiež typický znak pre dospelého s poruchou pozornosti; stále mešká, je v zhone, zaoberá sa príliš mnohými vecami.
Vplyv stravy a materského mlieka na ADHD
Neustále sa zväčšuje počet vedeckých štúdií, ktoré upozorňujú na dôsledky stravovania. Podľa najnovších dôkazov môže zloženie stravy výrazne vplývať na aktivitu detí.
Cukor a hyperaktivita: Mýtus alebo realita?
Niektorí rodičia sa cukru boja, iní ho neriešia. Sladkosti. Stačí chvíľka nepozornosti a po vyjedení balíčku gumených cukríkov máme pocit, že naše deti skáču ako opice na gumičke. Mnohí rodičia sú presvedčení, že po skonzumovaní väčšieho množstva cukru sú ich deti hyperaktívne a neposlušné. Je to pravda alebo mýtus?
Výsledky väčšiny štúdií sú zaujímavé - cukor sám o sebe nespôsobuje u detí hyperaktivitu. Telo síce rýchlo premieňa cukor v potrave na glukózu, ktorá je prenášaná krvou a dodávaná do buniek, čím poskytuje energiu. Konzumácia väčšieho množstva cukru znamená, že je rýchlejšie spracovaný a poskytne väčší nárast energie. Avšak tento skok po relatívne krátkom čase klesne opäť na normálnu úroveň a štúdie jasne ukazujú, že k hyperaktivite u detí nevedie.
Dokonca štúdia z roku 1994 ukázala, že hyperaktivita je len domnienka matiek. Niektorým matkám skúmaných detí povedali, že niektoré z detí dostali cukor a iné umelé sladidlo. Ich mamy mali ohodnotiť ich správanie. Výsledok bol zaujímavý. Tie, ktoré si mysleli, že ich dieťa malo cukor, hodnotili svojich potomkov ako hyperaktívnych. Až potom im výskumníci povedali, že všetky deti mali umelé sladidlo. Podľa záverov vedcov hyperaktivitu detí nespôsobil cukor, ale očakávania matiek. Tie podvedome tušili, že sa tak deti budú správať a aj boli viac energické.
Pediatrička Michaela Al Sabti je tiež rovnakého názoru. „Niektorí rodičia túto spojitosť u svojich detí odpozorovali,“ hovorí. Podľa štúdií, s ktorými sa stretla, sa predpokladá, že na zmene správania detí sa podieľa niekoľko faktorov. „Napríklad špecifická situácia, kedy sú deti rozšantené či viac stimulované. Teda, zvýšený príjem sladkostí býva najčastejšie na oslavách či iných príležitostiach,“ vymenúva. A ešte je tu už spomenutý dôvod - očakávanie rodičov. „Tí takéto správanie podvedome hodnotia sugestívnejšie,“ dopĺňa detská lekárka. A ďalší faktor - potreba emočného nasýtenia, napríklad po odlúčení od rodiča. Aj vtedy vedia deti viac vystrájať.
Podľa výživovej špecialistky a biochemičky Diany Kemp treba mať na mysli, že glukóza je veľmi dôležitou látkou pre optimálne fungovanie ľudského tela. „Je energetickým zdrojom, jej optimálna hladina v krvi je dôležitá pre zabezpečenie rovnováhy v tele (homeostázy), rovnako aj náš mozog potrebuje na svoju funkciu dostatok glukózy, je dôležitá pri vytváraní mnohých kľúčových molekúl (nukleové kyseliny, proteíny atď), je od nej závislé fungovanie mnohých orgánov v tele,“ hovorí. Podľa nej je toto všetko pravým dôvodom toho, prečo nám, aj našim deťom, cukor tak veľmi chutí. „Naše telo ho potrebuje a je nastavené na to, aby ho vyhľadávalo v potrave,“ ozrejmuje Kemp. Avšak, kto by si pod tým predstavoval nejaké cukríky alebo iné sladkosti, je na omyle. „Na mysli máme prirodzenú potravu obsahujúcu cukor, nie spracované polotovary s extra dávkou cukru. Tie pre naše telo prirodzené nie sú,“ pokračuje expertka.
Problémom podľa nej je hlavne to, na aké množstvo cukru svoje telo naučíme, tak si ho bude pýtať a sacharidy, ktoré sú prirodzene obsiahnuté v potrave, nám už nebudú stačiť. A tu je pes zakopaný.
Podľa obezitologičky Adely Penesovej, ktorá pôsobí v Biomedicínskom centre SAV, treba byť na pozore, čo sa týka spracovaných potravín. „Podľa WHO by sme nemali prekračovať denný limit pre pridaný cukor, napr. pre dospelých platí max. 10% celkového denného energetického príjmu. To je orientačne maximálne 30 g, v rátane ovocia, zeleniny, mlieka a mliečnych výrobkov,“ hovorí odborníčka. U detí je to ešte menej a tabuľky sa riadia podľa veku. Je to menej než 25 gramov na deň. Deti mladšie ako dva roky by umelo pridaný cukor nemali mať v strave vôbec.
Prečo by však mamy dali krk na to, že ich deti po sladkostiach vystrájajú? „Treba si uvedomiť, že po konzumácii veľkej dávky cukru narastá aj jeho hladina v krvi a to spôsobuje vychýlenie z rovnováhy. Naše telo sa necíti dobre, môžeme pociťovať únavu a to má značný vplyv aj na schopnosť sústrediť sa,“ vysvetľuje Diana Kemp.
Dopamín a jeho úloha
„Príliš veľa cukru môže spôsobiť náhle zvýšenie energie a jej následný pokles môže viesť k podráždenosti a úzkosti. Konzumáciou cukru vo vysokých dávkach na dennej báze vytvárame závislosť, čo môže mať negatívny vplyv na centrá mozgu, ktoré riadia túžbu a odmenu,“ pokračuje. A tu na scénu prichádza dopamín. Podľa nutričnej expertky ho dokáže uvoľniť aj konzumovanie sladkostí a v mozgu nám vyvolá pozitívne pocity. „Teda, čím viac cukru je v jedle, tým viac dopamínu sa uvoľní a tým viac budeme práve po takých jedlách túžiť. Dlhodobá nadmerná konzumácia cukru a tým chronicky zvýšené hladiny dopamínu v krvi, môžu znížiť citlivosť na tento neurotransmiter,“ tvrdí. To vlastne znamená, že na vyvolanie pocitu šťastia budeme potrebovať stále väčšie a väčšie množstvo. „Môže tu potom dochádzať k vzniku závislosti, depresie a iných duševných porúch spojených so zníženými hladinami dopamínu,“ hovorí. Kemp však podčiarkuje, že dopamín je pre nás veľmi dôležitý - napríklad pri učení sa a zapamätávaní si nových údajov, rovnako aj pri sústredení.
Deti s ADHD a vplyv stravy
Nadmerná hladina cukru v krvi môže zvyšovať oxidatívny stres, vytvárať prozápalové prostredie a je spájaná s rozvojom niektorých neurologických ochorení - napr. Alzheimerovej choroby. Osobitnou kategóriou sú deti, ktoré majú diagnostikované ADHD, hyperaktivitu a zníženú pozornosť. „Nadmerný príjem cukru môže mať vplyv na zhoršenie symptómov spojených s nimi. Napriek tomu, že existuje mnoho štúdií a diskusií, nemožno vysloviť jednoznačný záver, že u všetkých detí s ADHD pomôže vysadenie cukru zo stravy,“ hovorí Diana Kemp na margo veľa diskutovanej témy.
Ani Adela Penesová nevidí spojitosť s ADHD a zvýšeným príjmom cukru. „Ja osobne diagnózu ADHD neuznávam, podľa mňa sú deti aktívne a tak to má byť, len ich aktivitu musíme usmerniť želaným smerom. Je veľmi málo detí, ktorých hyperaktivita je už problematická a ide o diagnózu,“ tvrdí obezitologička. „Je normálne, že deti sú hravé a šantivé a my ich vo veku šiestich rokov donútime päť hodín denne sedieť v škole, čo je veľa,“ hovorí. Podľa odborníčky je obrovským problémom u detí málo pohybovej aktivity a málo hodín telesnej výchovy. „Som za to, aby na základnej škole bola denne aspoň jedna vyučovacia hodina pohybovej aktivity,“ hovorí.
Nutričná špecialistka Diana Kemp zdôrazňuje, že prirodzený cukor je pre nás potrebný. „Procesované a nadmerne sladené potraviny do jedálnička detí nepatria a veľký pozor si treba dávať aj na sladené nápoje a aj džúsy. V neposlednom rade je potrebné vyhnúť sa nadmernej konzumácii rôznych aditív a farbív,“ upozorňuje.
Farbivá a obrazovky
Existujú tvrdenia, že nadmernú pohyblivosť a šantivosť môžu spôsobovať práve pridané farbivá. Podľa obezitologičky z Biomedicínskeho centra SAV na to nie sú jednoznačné závery štúdií. „Najviac sa to dáva do súvisu s modrou farbou,“ hovorí Adela Penesová.
Na štúdie o aditívach sa odvoláva aj detská lekárka Michaela Al Sabti, podľa ktorej sa najčastejšie tiež hovorí o farbivách. „Existujú štúdie, ktoré túto súvislosť u časti sledovaných detí potvrdili. Ak si rodičia podobnú zmenu všimli, je dobré zredukovať sladkosti a iné spracované potraviny,“ odporúča.
Omnoho väčšou hrozbou sú obrazovky a modré svetlo ako také, čo potvrdilo už niekoľko štúdií. „Deti veľa času trávia pred obrazovkami a keď prestanú pozerať, tak ich aktivita náhle stúpne,“ hovorí Adela Penesová. S tým súhlasí aj Diana Kemp. „Hladinu dopamínu neovplyvňuje len cukor, ale rovnako negatívne môže pôsobiť aj nadmerná expozícia obrazovkám, TV, smartfónom a tabletom, ktoré môžu navyše ovplyvňovať aj kvalitu spánku, ktorý veľmi úzko súvisí s rozvojom psychických ochorení,“ vysvetľuje.
Detská lekárka spomína aj ďalšie veci, ktoré môžu mať vplyv na „hyperaktivitu“. Okrem nadmerného času stráveného pred obrazovkou je to aj nedostatok spánku či hypoglykémia. „Môžu to byť aj pútanie pozornosti a často to bývajú aj problémy v rodinnom či sociálnom prostredí,“ hovorí Michaela Al Sabti. Podľa nej nadužívanie cukru má u detí omnoho viac rizík ako len nejaká - ľudovo nazvaná - neposlušnosť. „Nadmerný príjem cukru má negatívne dopady na zdravie - prispieva ku vzniku obezity a s ňou súvisiacich komplikácií či zubného kazu. Dôležitý faktor je tiež vyváženosť stravy - ak dieťa konzumuje priveľa sladkého, môže mať nedostatok iných živín,“ dodáva pediatrička.
Výživová špecialistka pripomína, že ak má dieťa rozmanitú stravu, môžeme mu pokojne povoliť aj sladkosť. Treba však uvážiť - akú. Podľa Diany Kemp je ideálna tá, ktorú sami urobíme. „Rozprávajte sa s deťmi a vysvetľujte im, čo pre nich zdravé papanie znamená a doprajte im aj drobné prehrešky. Zdravie našich detí je do veľkej miery v našich rukách a keď ich naučíme užívať si a cítiť chuť skutočných potravín, zabezpečíme im tak dostatok živín pre ich rast, fyzický a psychický vývoj a správne fungujúci imunitný systém,“ tvrdí Diana Kemp.
„Na každé dieťa má cukor iný vplyv, je možné, že dieťa, ktoré prijíma nadmerné množstvo cukru a zároveň nemá dostatok pohybu, nahromadenú energiu potrebuje niekam investovať a ak chýbajú vhodné podnety, robí neposlušnosti,“ uzatvára Kemp.
Materské mlieko a vývoj mozgu
Materské mlieko je optimálnou výživou pre každé dieťa, pretože obsahuje všetky potrebné látky, ktoré novorodenci krátko po narodení potrebujú. Vedci porovnávali množstvo prijatého materského mlieka predčasne narodených detí a zistili, že deti, ktoré konzumovali materské mlieko hneď po narodení, mali ako sedemročné vyššie IQ, dosahovali lepšie akademické výsledky a mali lepšie vyvinuté motorické funkcie. Štúdia poskytla pozitívne informácie ohľadom dojčenia detí, ktoré sa narodili predčasne. Z toho vyplýva, že ak je deťom materské mlieko podávané v dostatočnom množstve hneď po pôrode, má to na vývin ich mozgu pozitívne účinky.
Belfortová a jej tím analyzovali údaje od 180 detí narodených pred 30. týždňom tehotenstva. Zistili, že dojčatá s lepším prísunom materského mlieka majú oblasti dôležité pre spracovanie a prenos nervových signálov cez mozog vyvinuté detailnejšie a dokonalejšie.
Je dôležité, aby okolie matky dbalo aj na jej psychickú a fyzickú pohodu, pretože stres môže spôsobiť stratu mlieka.
Čo môžu jesť deti s ADHD?
Úprava stravy je nesmierne dôležitá. Niektoré zdroje uvádzajú ako top látku pre deti s ADHD omega-3 mastné kyseliny, ktoré sú nevyhnutné pre správny vývoj a činnosť mozgu, sústredenie a pamäť. Nájdete ich v rybom tuku, vlašských orechoch a ľanových semienkach.
Za veľmi nevhodné sa považujú potraviny a nápoje s vysokým obsahom cukru a kofeínu, ktoré časom spôsobujú zhoršenie stavu.
Odporúčané potraviny a doplnky
- Viac bielkovín na raňajky a počas dňa: Deti konzumujúce bielkovinové raňajky sú menej náchylné k nadváhe a dosahujú lepšie výsledky v škole. Dostatočná konzumácia bielkovín môže zlepšiť pozornosť, koncentráciu, správanie a sociálne prejavy detí.
- Vitamíny: Tieto vitamíny sú nevyhnutné pre správne fungovanie nervových buniek.
- Omega-3 mastné kyseliny: Nevyhnutné pre správnu funkciu mozgu, môžu zlepšiť aj príznaky dyslexie.
- Horčík: Má upokojujúci účinok na centrálny nervový systém, je nevyhnutný pre správne fungovanie mozgu a nervových buniek. Obsahujú ho najmä tofu, strukoviny, celozrnné výrobky, zelená listová zelenina, orechy, avokádo, olejnaté semienka, mliečne výrobky a zemiaky.
- Zinok: Potravinovými zdrojmi zinku sú strukoviny, celozrnné výrobky, orechy, semienka, zelená fazuľka, zelené vňate.
Potraviny, ktorým sa vyhnúť
- Fosfáty: Nachádzajú sa v mnohých priemyselne spracovaných potravinách (kypriace látky, difosfáty, trifosfáty, polyfosfáty).
- Potravinárske farbivá a prídavné látky (É-čka): Hlavne v sladených nápojoch. Môžu vyvolať hyperaktívne správanie.
- Soľ a nadmerný cukor: Nesprávne nastavené raňajky s nedostatkom bielkovín a nadbytkom rafinovaného cukru môžu spôsobiť vyššiu hyperaktivitu a impulzivitu. Aj džúsy sú veľmi sladké.
- Mlieko: Niektorí odborníci tvrdia, že konzumácia mlieka sa podieľa na agresivite a nedostatku pozornosti.
- Lepok: Lepkové bielkoviny môžu prechádzať stenou čreva a viazať sa na opioidové receptory v mozgu, čo spôsobuje zmeny nálad.
Liečba a prístupy k ADHD
Diagnostika ADHD je výlučne v rukách lekárov. Zdravotná starostlivosť o tieto deti je vedená v ambulanciách klinických a poradenských psychológov, psychiatrov a odborníkov pracujúcich s duševnými chorobami. Odporúčanie k špecialistovi prichádza najčastejšie od pedagógov a všeobecných lekárov, čím sa vytvára úzka spolupráca lekár-rodič-učiteľ.
Farmakologická liečba ADHD spočíva v pravidelnom podávaní psychostimulancií. Na Slovensku sú registrované metylfenidát (Concerta) a atomoxetín (Atomoxetin). Každý ošetrujúci lekár musí potrebu týchto liekov starostlivo zvážiť a ich užívanie si vyžaduje pravidelný monitoring.
Veľmi obľúbené a často využívané sú liečebné metódy bez užívania liekov. Ide o metódy modernej psychoterapie, ktoré sú založené na každodennej svedomitej práci v úzkej spolupráci lekár-rodič-učiteľ. Tento spôsob nazývame ako takzvaný intervenčný program. Je to predovšetkým kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) zameraná na špecifické správanie pacienta.
Ďalšie podporné metódy zahŕňajú:
- Výchovné metódy - trénovanie každodenných činností doma a v škole.
- Arteterapia - práca s rôznymi materiálmi.
- Muzikoterapia - počúvanie hudby, hra na hudobný nástroj, spev.
- Rečová terapia - logopédia.
- Hra divadla.
- Kontrolovaný pohyb - cielený pravidelný pohyb, ktorý dieťa upokojuje.
Prístup pani učiteľky je kľúčový pre vývoj dieťaťa na základnej škole. Kľudná a chápavá pani učiteľka v škôlke je kľúčom k tomu, aby bolo dieťa sociálne zrelšie na školu. Mali by sme hľadať školu s menším počtom detí a pani učiteľku s ľudským prístupom a skúsenosťami.
V niektorých prípadoch môže pomôcť aj stimulácia mozgu frekvenciami, napríklad pomocou prístroja Bioquant, ktorý normalizuje procesy v tele a bunkách.
Odporúča sa tiež študovať literatúru o výžive a jej vplyve na psychiku, ako napríklad knihu „Syndróm trávenia a psychológie“ od Dr. Natashy Campbell-McBride MD, ktorá ponúka nutričný program (GASP protokol) určený pre diagnózy ako autizmus, dyspraxia, ADHD, ADD, schizofrénia a depresia.
ADHD nekončí v detstve - Film
Je dôležité si uvedomiť, že ADHD je komplexná porucha, ktorá si vyžaduje individuálny prístup a často kombináciu rôznych liečebných a podporných metód. Včasná diagnostika, správna liečba a podpora zo strany rodiny, školy a odborníkov môžu výrazne zlepšiť kvalitu života detí s ADHD.