Prvé chvíľky po pôrode sú pre dieťa veľkým šokom, pretože sa prvý raz stretáva s ostrým svetlom. Krátko po narodení nasáva všetko, čo sa okolo neho deje všetkými zmyslami - nielen zrakom, ale aj sluchom, čuchom, chuťou a hmatom. Svet okolo neho je rozmazaný a čierno - biely. Novorodenec začína farby rozlišovať až okolo tretieho mesiaca, a zrak sa rozvíja postupne. Dokonalé rozlíšenie farieb prichádza až s prvými narodeninami. S každým dňom naberajú farby okolo neho na sýtosti a dokáže ich lepšie rozlíšiť.
Prvé dni je pre nich všetko naokolo rozmazané a nejasné a v tomto svete spoľahlivo rozlišujú predovšetkým mamin hlas, dotyk a vôňu. Po pár dňoch sa zrak začína upravovať a bábätko dokáže rozoznať tvár, ktorá sa od neho nachádza maximálne tridsať centimetrov. Ak sa mu len prihovárate a nakláňate sa nad postieľkou, bábätko vidí len rozmazané tváre. Prvýkrát dokáže rozoznať tvár mamy nad sebou, aj to nie ostro, až po prvom mesiaci. Ak je od neho osoba ďalej ako štyridsať centimetrov, dobre ju rozpozná až okolo piateho mesiaca. Pokiaľ sa osoby nachádzajú vo väčšej vzdialenosti, napríklad stoja na druhej strane izby, dokáže ich rozlíšiť asi v desiatom mesiaci. To isté platí pri sledovaní okolia. Až do desiateho mesiaca je preňho pri pohľade na obľúbenú osobu všetko ostatné rozmazané. Dobre zaostrené postavy, rozlíšené farby a prostredie aj s detailmi vníma bábätko až v prvom roku.
Bábätko už počas intrauterinného života rozoznáva hlas matky, pozná jej tlkot srdca a dokonca aj vôňu. Preto je veľmi dobré, ak je práve mama prvý podnet, s ktorým sa po narodení stretne.
Vývoj zmyslov novorodenca
Kým bábätko v brušku strávilo deväť mesiacov v šere či tme, po pôrode ho odrazu čaká ostré svetlo a veľké množstvo obrazov. Prvé chvíľky po pôrode sú pre dieťa veľkým šokom, pretože sa prvý raz stretáva s ostrým svetlom. Krátko po narodení nasáva všetko, čo sa okolo neho deje všetkými zmyslami - nielen zrakom, ale aj sluchom, čuchom, chuťou a hmatom. Svet okolo neho je rozmazaný a čierno - biely.
Najlepšie rozlišuje čierno - biele kontrasty. Aj preto veľa rodičov volí hračky, prvé knižky či detaily vo výzdobe detskej izby v čiernych a bielych kontrastných farbách a vzoroch. Bábätko krátko po pôrode dokáže tieto predmety a vzory lepšie rozpoznať, vidí ich ostrejšie a mnoho rodičov verí, že takáto malá pomôcka mu pomáha v rýchlejšom vývoji.
Prvé dni je pre nich všetko naokolo rozmazané a nejasné a v tomto svete spoľahlivo rozlišujú predovšetkým mamin hlas, dotyk a vôňu. Po pár dňoch sa zrak začína upravovať a bábätko dokáže rozoznať tvár, ktorá sa od neho nachádza maximálne tridsať centimetrov. Ak sa mu len prihovárate a nakláňate sa nad postieľkou, bábätko vidí len rozmazané tváre. Prvýkrát dokáže rozoznať tvár mamy nad sebou, aj to nie ostro, až po prvom mesiaci. Ak je od neho osoba ďalej ako štyridsať centimetrov, dobre ju rozpozná až okolo piateho mesiaca. Pokiaľ sa osoby nachádzajú vo väčšej vzdialenosti, napríklad stoja na druhej strane izby, dokáže ich rozlíšiť asi v desiatom mesiaci. To isté platí pri sledovaní okolia. Až do desiateho mesiaca je preňho pri pohľade na obľúbenú osobu všetko ostatné rozmazané. Dobre zaostrené postavy, rozlíšené farby a prostredie aj s detailmi vníma bábätko až v prvom roku.
Vývoj oka v priebehu prvého roka
Druhý mesiac:
Zvládne bábätko koordináciu oka. Ak mu mama ukazuje hrkálku či iný predmet, dokáže za ním cielene obracať hlavu.
Tretí mesiac:
Už začína rozvíjať jednu z najdôležitejších schopností u človeka - koordináciu ruky a oka. Vtedy sa bábätko sa naťahuje za predmetom a chytá ho do ruky. Obľúbená hračka či zaujímavý úlovok potom zvyčajne končia v jeho ústach.
Piaty mesiac:
Spoznáva dieťa tretí rozmer - hĺbku, čo sa prejaví najčastejšie hrou na vyhadzovanie predmetov z kočíka.
Ôsmy mesiac:
Bábätko zvykne objaviť svoje dvojča v zrkadle, a táto nová hra bude určite patriť medzi jeho obľúbené aktivity.
Desiaty mesiac:
Začína zrak pomáhať pri rozvoji chôdze. Dieťa sa učí chodiť okolo nábytku a zrak sa musí naučiť spolupracovať s koordináciou.
Sledovať, či sa detský zrak vyvíja dobre, môžeme aj vďaka tomu, ako malý objaviteľ pracuje s hračkami. Ak sa začne naťahovať a dotýkať maminých vlasov či častí tváre, dáva si pred tvár ruky, aby si ich obzrelo či sa cielene naťahuje za hračkou, vieme, že sa rozvíja zrak a napreduje celý psychomotorický vývin. Veľakrát sa vo včasnom ranom veku podarí odhaliť vrodenú zrakovú vadu, napríklad zhoršené videnie. Vtedy okrem liečby a lekárskeho zákroku môže pomôcť aj správna stimulácia oka, napríklad používanie len čierno - bielych kontrastných hračiek a správne nastavená práca s dieťaťom.
Zaujímavosti o oku bábätka
To, že sa takmer všetky deti na svete rodia s modrými očami, už viete. Táto farba sa však často zmení a farba očí sa ustáli až v prvom oku. Za to, či vaše dieťa zostane modrooké, ale bude mať tmavé oči po otcovi, rozhoduje množstvo melanínu, ktorý je uložený v dúhovke. Novorodenci spočiatku môžu trochu škúliť, to je však úplne v poriadku. Tento malý nedostatok sa postupne, ako sa dieťa zlepší v koordinácii oka, stratí. Veľkosť oka sa nemení, každé dieťa ju má určenú od narodenia. A na záver - novorodenci nevedia plakať. Prvé týždne majú zablokované slzné kanáliky a plač sa u nich rozvinie až neskôr. Namiesto plakania na mamu v skutočnosti kričia.
Hlas mamy - prvý a najdôležitejší zmyslový vnem
Hoci sa zrak zvykne označovať za najdôležitejší zmysel, keďže ním prijímame najviac podnetov, pre bábätko, ktoré práve opustilo pohodlné prostredie maternice, sú v prvých chvíľach najdôležitejšie iné zmysly - hmat a čuch. Práve prostredníctvom dotyku sa bábätko snaží ostať v čo najväčšom spojení s matkou - dotýkať sa jej čo najväčšou časťou svojho tela. Hmat má dieťa veľmi dobre vyvinutý a využívalo ho už v maternici. S tým súvisí aj aktivácia čuchu. Vôňu plodovej vody cíti dieťa aj na svojich ručičkách, preto je dôležité, aby ich malo voľné (bez rukavičiek) a neumyté. Prostredníctvom čuchu a hmatu sa dieťa „zorientuje“, nájde cestu k prsníku a skôr či neskôr sa začína dojčiť. Kontakt koža na kožu je teda niečo, čo by mal zažiť po narodení každý novorodenec. Je to jediné správne miesto, kam bábätko patrí.
Novonarodený človiečik je sluchom prepojený s vonkajším svetom oveľa viac, ako ostatnými zmyslami. Využime tento fenomén a poskytnime mu prostredie, v ktorom sa bude cítiť v bezpečí. Na prvom mieste je to matka, ktorej telo bolo dovtedy jeho zvukovým útočiskom. Pozná jej hlas, je mu blízke jej dýchanie, tlkot srdca a, samozrejme, jej vôňa. S hlávkou uloženou na matkinej hrudi, ideálne v kontakte koža na kožu, sa dieťatko ocitne vo zvukovo blízkom prostredí, ku ktorému nepotrebuje žiadne umelé náhrady ako biely šum, elektronickú pestúnku, zapnutý vysávač, či práčku. Monotónny a rytmický zvuk vychádza priamo z matkinho tela, hoci sama môže byť v danom momente zvukovo úplne pasívna.
Spomínaný monotónny zvuk, ktorý novorodenca upokojuje, ľahko vytvoríme sami a rovnako jednoducho ho môžeme produkovať počas iných činností, ktorým sa potrebujeme venovať (varenie, upratovanie a pod.). Vaše „bručanie“ sa vám môže zo začiatku javiť absurdné, ale naozaj je lepšie kvôli spánku bábätka zapínať vysávač? Nájdite si zvuk, ktorý sa vám ľahko vyludzuje. Môžete ho kombinovať s rytmickým húpaním, či iným pohybom.
10 Hours WOMB SOUNDS | Help Your Baby Get to Sleep | Calming White Noise for Newborns
Hlas mamy má zázračnú moc
Aj keď je mama mimo nemocničnej izby, jej hlas dokáže s dieťaťom zázraky. Nový výskum potvrdzuje, že slová, rozprávky a uspávanky pomáhajú predčasne narodeným bábätkám rozvíjať ich mozog a podporujú ich rast aj v tých najkrehkejších začiatkoch života. Vedkyňa Dr. Katherine Travis so svojím tímom skúmala, čo sa deje, keď predčasne narodené deti v inkubátore pravidelne počúvajú nahrávky hlasu svojej mamy, napríklad, ako im číta rozprávku alebo spieva. Aj keď deti počúvali tieto nahrávky len obmedzený čas, výsledky boli prekvapivé. Bábätká počúvali maminkin hlas približne 160 minút denne počas niekoľkých týždňov.
Mnohé rodiny poznajú ten ťaživý pocit, keď novorodeniatko musí ostať v nemocnici. Niektoré nemocnice už začali s programami, kde rodičia môžu nahrať svoje hlasy. Dieťatko ich potom počúva počas zaspávania či pri ošetreniach.
Sluch sa u bábätka začína vyvíjať už okolo 24. týždňa tehotenstva. Každé slovo, uspávanka či melódia tak pomáhajú prepájať jazyk s emóciou. A to je základ, z ktorého neskôr vyrastá schopnosť hovoriť, porozumieť a cítiť. Keď nemôžete byť pri dieťatku, môžete sa mu takýmto spôsobom priblížiť.
Experimenty potvrdzujú schopnosť rozlišovať jazyky
Ak len niekoľko hodín starému bábätku pustia z reproduktoru reč matky a nejakú inú, cudziu reč, dokáže ich rozoznať? Pred pár rokmi sa uskutočnil zaujímavý experiment. Vedci púšťali novorodencom, ktorých matky boli Španielky či Angličanky, nahrávky, z ktorých znela španielčina alebo angličtina, ale tiež nahrávky, ktoré obsahovali záznam iných cudzích rečí. Výskumníci pri svojej práci použili „cumlíkovú metódu” a zistili, že pri počúvaní rodnej reči matky sajú deti cumlík oveľa intenzívnejšie, ako keď bola práve na rade cudzia reč. Výskumníci z toho odvodili, že už niekoľko hodín starí novorodenci sú schopní poznať svoj materský jazyk.
Psychológ Serge Cicciotti, autor knihy Rozumiete svojmu dieťatku uvádza i ďalší výskum, ktorý dokazuje, že novorodenci veľmi dobre vedia, do akého jazykového prostredia sa rodia. V štúdii z roku 1998 umiestnili výskumníci v blízkosti dvojmesačných detí reproduktory, z ktorých sa vysielalo v materskom a cudzom jazyku. „Vedci zaznamenávali dobu, počas ktorej dieťa reagovalo na vysielanie textu z reproduktoru pootočením hlavy. „Dojčatá môžu byť Katalánci, Španieli, Angličania, Francúzi alebo Srbi, môžu byť starí jeden deň, dva alebo štyri mesiace, ale všetci poznajú svoju materčinu. Dá sa predpokladať, že zoznamovanie s rodnou rečou začína veľmi skoro, už počas tehotenstva.
Hoci dieťa už v maternici rozoznáva matkin a otcov hlas, bezprostredne po príchode na svet nevyužíva ako prvé uši. Ani oči, hoci sa zrak zvykne označovať za najdôležitejší zmysel, keďže ním prijímame najviac podnetov. Pre bábätko, ktoré práve opustilo pohodlné prostredie maternice, sú v prvých chvíľach najdôležitejšie iné zmysly - hmat a čuch.
Práve prostredníctvom dotyku sa bábätko snaží ostať v čo najväčšom spojení s matkou - dotýkať sa jej čo najväčšou časťou svojho tela. Hmat má dieťa veľmi dobre vyvinutý a využívalo ho už v maternici. S tým súvisí aj aktivácia čuchu. Vôňu plodovej vody cíti dieťa aj na svojich ručičkách, preto je dôležité, aby ich malo voľné (bez rukavičiek) a neumyté. Prostredníctvom čuchu a hmatu sa dieťa „zorientuje“, nájde cestu k prsníku a skôr či neskôr sa začína dojčiť. Kontakt koža na kožu je teda niečo, čo by mal zažiť po narodení každý novorodenec. Je to jedine správne miesto, kam bábätko patrí.
Bonding: Vytváranie emočného spojenia
Slovo „bond“ v anglickom jazyku znamená „väzba, spojenie“. V súvislosti s pôrodom sa slovo bonding používa v zmysle „vytvárať si väzbu“, pričom ide o emočné spojenie matky s dieťatkom priamo po jeho narodení. V prípade, že pôrod prebehol v poriadku, správne by mal bonding prebehnúť bezprostredne po narodení dieťatka. Je dôležité využiť práve prvý moment priamo po narodení, kedy sa ešte neumyté bábätko kladie mamičke „koža na kožu“ na jej hruď (medzi prsia). Tento kontakt je prvým „jazykom“ ktorému dieťatko rozumie. Vníma matkin dych, tlkot srdca aj vône. Dotyk pôsobí upokojujúco ako na dieťatko, tak aj na mamičku. Väčšina detí sa počas tohto spojenia do 30 - 60 minút sama prisaje. Netreba sa báť, že by bábätku bola zima.
Ďalšie spojenie, ktoré je súčasťou bondingu, je pohľad z očí do očí. Bábätko v prvých dňoch dokáže rozoznávať objekty, ktoré sú okolo neho v pohybe a to približne do vzdialenosti, v akej je tvár rodiča, ktorý ho drží na rukách (asi 20cm). Telo matky je pre bábätko jediným známym prostredím, v ktorom doposiaľ trávilo svoj život.
Pôrod je náročný a stresujúci dej pre oboch, ako pre matku, tak aj pre dieťatko. Vďaka brandingu však stres ide bokom, bábätko sa cíti na teplom tele matky bezpečne a uvoľnene, u matky sa vyplavujú hormóny šťastia (endorfíny), ale aj oxytocín, ktorý je nevyhnutný pre spustenie laktácie. Počas brandingu sa začína budovať silné puto medzi rodičom a dieťatkom. Toto puto je impulzom, ktorý pomáha mamičke vstať uprostred noci aj desaťkrát, starať sa o bábätko aj cez únavu a vyčerpanosť, ktorú materstvo prináša. Odporúčaná dĺžka brandingu je minimálne hodina, ideálne však dve. Následne by mal pokračovať aj na izbe a samozrejme aj v domácom prostredí. Na bonding je potrebné pozerať sa ako na proces, ktorý síce začne na pôrodnej sále, no pokračuje aj po návrate z nemocnice.
Situácie, kedy bonding nie je možný
Existujú viaceré situácie, kedy bezprostredný bonding nie je možný. Dôvodom môžu byť napríklad komplikácie, ktoré nastanú počas pôrodu či predčasné narodenie dieťatka ktoré potrebuje intenzívnu starostlivosť. Ďalším dôvodom môže byť fakt, že niektoré mamičky môžu mať po pôrode zmiešané pocity a nechcú bonding bezprostredne po ňom. Vtedy je dôležité mať na pamäti, že robíte to najlepšie, čo môžete. Budete mať ešte veľa príležitostí na budovanie puta zahŕňanie dieťatka láskou. Pôrod cisárskym rezom môže byť komplikáciou pri bondingu. To, či je prikladanie bábätka „koža na kožu“ umožnené priamo po cisárskom reze, závisí od priebehu zákroku a dôvodu, pre ktorý bol vykonaný. Každý pôrod je jedinečný, preto neexistuje univerzálne pravidlo.
Úloha otca v procese bondingu
Rovnako, ako mamičky, aj ockovia by si mali od malička vytvárať so svojím bábätkom puto. Možností ako na to je mnoho. Ockovia môžu byť prítomní pri pôrode a v prípade, že mamičke z akýchkoľvek dôvodov nemôže byť bábätko po pôrode priložené (napríklad po cisárskom reze), môže kontakt „koža na kožu“ po pôrode prebehnúť aj s oteckom. Kontakt „koža na kožu“ môže prirodzene chýbať, nakoľko muži detičky nekoja. Avšak, nakoľko je veľmi dôležitý aj u nich, je vhodné, ak sa napríklad spolu s dieťatkom kúpu alebo ak si ho držia na rukách bez trička. K bondingu patrí aj prihováranie sa, čítanie, kúpanie, uspávanie, nosenie v nosiči, kočíkovanie či hladkanie.
Nedostatočná podpora bondingu na Slovensku
Výsledkom štúdie z roku 2016 bolo, že až 55,7% respondentkám nebol umožnený kontakt koža na kožu. U 31,6% matiek trval tento kontakt príliš krátko (1-5minút). Skutočne podporený bonding bol len u 20,3% respondentiek. Takéto výsledky jasne ukazujú, že podpora bondingu po pôrode na Slovensku nie je dostatočná.
