Alergia na bielkovinu kravského mlieka u detí: komplexný sprievodca

Alergia na bielkovinu kravského mlieka (ABKM) je stav, keď imunitný systém dieťaťa prehnane reaguje na bielkoviny nachádzajúce sa v kravskom mlieku a mliečnych výrobkoch, prípadne na bielkoviny kravského mlieka v mlieku materskom (tam sa dostanú zo stravy matky).

Najčastejšie sa objavuje u dojčiat - v 95 % prípadov sa objaví v prvom roku života dieťaťa, absolútna väčšina dokonca počas prvých štyroch mesiacov. To, či bude mať vaše dieťatko alergiu, je z istej časti dané už genetickou predispozíciou. Pokiaľ je aspoň jeden rodič alergický, je tu riziko, že aj jeho potomok bude mať sklon k alergii. Ak sú alergickí obaja rodičia, toto riziko sa zvyšuje. No nielen genetická výbava vášho dieťatka môže ovplyvniť skutočnosť, či alergiu bude mať, alebo nie.

Včasné rozpoznanie symptómov alergie na bielkovinu kravského mlieka (ABKM) je kľúčové, s pomocou lekára však všetko zvládnete vy aj vaše dieťa.

Pri laktózovej intolerancii ide o bežnú poruchu trávenia, alergia na bielkovinu kravského mlieka je prudká reakcia imunitného systému. Napriek tomu, že ide o dva rôzne problémy, mamičky si ich často zamieňajú. Niekedy sa príznaky alergie dajú len ťažko odlíšiť od prejavov intolerancie, pretože môžu byť podobné a čiastočne sa prekrývať. Občas robia chybu aj samotní lekári, keď rodičom nedostatočne vysvetlia rozdiel medzi intoleranciou a alergiou.

Laktózová intolerancia, inými slovami neznášanlivosť mliečneho cukru, znamená, že organizmus bábätka nedokáže dostatočne spracovať všetku laktózu, teda mliečny cukor. Za zmienku stojí, že často ide o prechodnú záležitosť, ktorá súvisí s nezrelosťou tráviaceho traktu, a časom sa zvykne upraviť. Intoleranciu spôsobuje neprítomnosť alebo nedostatok enzýmu laktázy, ktorý štiepi mliečny cukor na jednoduchšie cukry. Nestrávený mliečny cukor sa potom presúva do hrubého čreva, kde sa metabolizuje tamojšími baktériami. V prípade laktózovej intolerancie sú vhodné bezlaktózové mlieka, mlieka s redukovaným obsahom laktózy, prípadne kvapky obsahujúce enzým laktázu.

Alergia na bielkovinu kravského mlieka je imunitná reakcia organizmu na určitý alergén či niekoľko alergénov v potravinách. Už aj malé stopy alergénu v strave môžu spôsobiť prudkú precitlivenosť. Alergik sa im musí vyhýbať, čo však nie je jednoduché. Veľmi dôležité je to samozrejme už pri náhradných mliečnych formulách. Prečo? V prípade alergie na bielkovinu kravského mlieka je alergénom práve kravské mlieko. Prejavuje sa rôzne. V 50 až 80 percentách ide o tráviace ťažkosti, teda hnačky, bolesti bruška, nafukovanie, koliky a prímes krvi v stolici. Kožné príznaky ako ekzém, žihľavka, opuchnutá koža či začervenanie sa prejavujú v 20 až 40 percentách. Časté sú aj dýchacie problémy, najmä opakované infekcie dýchacích ciest, niekedy dokonca anafylaktická reakcia.

Aj moje tri najmladšie majú ABKM. Hneď po treťom mesiaci života bolo zrejmé, že ich ekzém sa zhoršuje vtedy, keď ja ako kojaca matka pijem krabicové mlieko, jem jogurty, syry a ládujem sa tvarohovými buchtami. Horko-ťažko som sa zmierila s bezmliečnou diétou a s mliekom som sa na dlhú dobu rozlúčila. Ale nestačilo mliečne výrobky len obmedziť, ale bolo nutné ich z môjho jedálnička striktne vylúčiť. Normálne sa bez mliečnych výrobkov zaobídem dosť dobre, ale poznáte to. Keď je niečo zakázané, máte na to ešte väčšiu chuť. A tak som veľkým členom našej rodiny ako obvykle varila krupicovú kašu, puding, smažila som palacinky, piekla som tvarohové rezy a cheesecake. Ach, tie vône vychádzajúce z kuchyne! Nemôcť oblíznuť ani lyžičku od krupice bolo fakt kruté. Smutne som sa pozerala na nedojedené zbytky určené pre mačky. Vo vianočke, v sladkom pečive, v niektorých druhoch chleba a rožkoch, v knedlách, v čokoláde, v paprikových čipsoch, v slaných tyčinkách, v omáčkach, v kupovanej mäsovej konzerve, v ochutenom mletom mäse, v paštétach a všelijakých kupovaných pomazánkach a aj vo väčšine margarínov.

Príznaky alergie na bielkovinu kravského mlieka sa týkajú najčastejšie tráviaceho systému a pokožky, menej často dýchacích ciest. Zriedka sa môže vyskytnúť aj závažná reakcia, ako je anafylaxia, teda alergická reakcia, ktorá vedie až k stavu ohrozenia života. Často sa objaví aj viac príznakov naraz. Alergická reakcia môže nastať okamžite, ale môže byť aj oneskorená a prejaviť sa po niekoľkých hodinách.

Ak sa u vás doma ozýva detský plač po každom dojčení a dieťatko začne nebodaj trápiť vracanie, hnačka či kožné alergické prejavy, je potrebné obrátiť sa na odborníka. Hoci to nie je príliš časté, no existujú prípady, kedy tráviaci trakt dieťaťa nedokáže spracovať materské mlieko, prípadne alergény v ňom prítomné sú silnejšie, než jeho obranné látky. Vtedy nastáva problém. Jedným z riešení býva špeciálna diéta pre dieťa i matku, ktorej cieľom je zastaviť nežiadúce reakcie na prijímanú potravu a eliminovať ich opätovný vznik. No ani táto stratégia nemusí byť vždy úspešná.

Diagnózu vždy určuje lekár na základe tzv. eliminačno-expozičného testu. Počas eliminačno-expozičného testu, ktorý sa robí pod dohľadom lekára, sa vylúči kravské mlieko zo stravy dieťaťa (v prípade dojčeného dieťaťa zo stravy matky). Pokiaľ ide o alergiu, do 3 dní (žihľavka, vracanie, kolika, krv v stolici) až 4 týždňov (atopický ekzém, hlienovité hnačky) dôjde obvykle k ústupu ťažkostí. Počas eliminačno-expozičného testu sa dieťaťu, ktoré už nie je celkom dojčené, nasadí špeciálna výživa pre deti s alergiou na bielkovinu kravského mlieka s extenzívne hydrolyzovanými bielkovinami, t. j. bielkovinami rozštiepenými na peptidy a aminokyseliny, ktoré imunitný systém alergického dieťaťa nepovažuje za alergén, alebo v prípade vážnych prejavov alergie na bielkovinu kravského mlieka aminokyselinová formula s bielkovinami rozštiepenými na samotné aminokyseliny, ktoré sú tak 100 % nealergénne. Po ukončení eliminačno-expozičného testu sa dieťa vystaví opätovne kravskému mlieku, aby sa diagnóza spätne potvrdila. Eliminačno-expozičný test môže urobiť váš detský lekár/pediater.

Základným opatrením je vylúčenie kravského mlieka a mliečnych výrobkov zo stravy dieťaťa, prípadne aj zo stravy matky, pokiaľ je dieťa plne/čiastočne dojčené. Na základe toho vám pediater tiež odporučí vhodnú výživu tak, aby spĺňala nutričné nároky vášho dieťatka. Mamička vylúči bielkovinu kravského mlieka zo svojho jedálneho lístka. To je nevyhnutné preto, že niektoré mliečne bielkoviny sa môžu zo stravy matky dostať do materského mlieka. Príznaky alergie na bielkovinu kravského mlieka by mali cca do 2 týždňov vymiznúť. Pri bezmliečnej diéte je však nutné zaistiť dostatočný prísun vápnika a pozorne študovať etikety - mlieko sa môže skrývať aj tam, kde by ste ho nečakali (pečivo, niektoré údeniny a pod.). Pri vynechaní mlieka zo stravy matky je potrebné počítať s prechodným obdobím, keď aj navzdory bezmliečnej diéte sa môžu bielkoviny kravského mlieka ešte nejaký čas v materskom mlieku vyskytovať.

Ak dieťa nemôže byť výhradne dojčené, musíme vysadenie dojčenského mlieka nahradiť adekvátnou výživou - podľa odporučenia lekára. Výživou, ktorá musí jednak minimalizovať pokračovanie vzniknutej imunitnej reakcie a jednak spĺňať výživové požiadavky dieťaťa. U detí s ťažšou formou alergie (neprospievanie, ťažká hnačka, ťažký ekzém, rozsiahle opuchy, ťažká či dlhotrvajúca dušnosť, anafylaxia) sa obvykle používa výživa na báze aminokyselín, čo sú stavebné prvky bielkovín, ktoré nie sú alergénne.

Deti s ABKM by nemali dostávať ani prípravky s čiastočne štiepenou bielkovinou označované ako HA (hypoantigénne) mlieka. Do diéty detí s ABKM nepatrí ani sója a sójové výrobky. Lekári neodporúčajú podávať sóju dojčatám do šiestich mesiacov veku. Navyše u detí alergických na bielkovinu kravského mlieka je veľká pravdepodobnosť, že budú trpieť aj alergiou na sóju.

Po kolotoči rôznych vyšetrení máte jasno. Vaše bábätko má alergiu na bielkovinu kravského mlieka (ABKM). Dojčíte? Lekár vám odporučí dodržiavať hypoalergénnu bezmliečnu diétu. Zo stravy je potrebné vylúčiť mlieko, mliečne výrobky a všetky potraviny, v ktorých sa mlieko nachádza. Ak dieťa dostáva dojčenské mlieko a potvrdí sa uňho ABKM, lekár odporučí podávanie špeciálneho hypoalergénneho mlieka s vysoko hydrolyzovanou bielkovinou. Bielkovina je v ňom vysoko naštiepená na malé časti, ktoré strácajú schopnosť vyvolať alergickú reakciu. Ak sa ani pri podávaní mlieka stav dieťaťa nezlepší, prechádza sa na špeciálne mlieko s úplnou hydrolýzou bielkovín (s obsahom voľných aminokyselín). Špeciálne mlieka môžete kúpiť aj bez lekárskeho predpisu. Dieťa by ich však malo konzumovať na odporúčanie lekára a pod jeho dohľadom.

Jedným z prvých obľúbených príkrmov u matiek sú detské obilninové mliečné kaše. Doprajte ich aj bábätkám s ABKM. Vhodné sú aj nemliečne kaše, ktoré sa pripravujú s vodou alebo so špeciálnym hypoalergénnym mliekom, ktoré dieťa konzumuje. Len čo začnete s prvými príkrmami, dôsledne si vždy preštudujte zloženie potravín. Okrem klasických mliečnych výrobkov (maslo, smotana, syry, jogurty alebo mliečne dezerty) sa mliečna bielkovina môže nachádzať aj v potravinách, pri ktorých by vám to nenapadlo. Ako alergén je mlieko v zložení vyznačené tučným písmom.

Po niekoľkých mesiacoch dodržiavania diéty sa pod dohľadom lekára vykoná expozičný test. Počas neho sa dieťaťu postupne podáva zvyšujúca sa dávka štandardného dojčenského mlieka (bez upravenej bielkoviny). Pri prejave alergickej reakcie sa test okamžite preruší a dieťa aj naďalej dostáva špeciálne dojčenské mlieko počas ďalších 6 mesiacov (pre deti s ABKM) alebo dojčiaca matka dodržiava bezmliečnu diétu. Alergia u 80 % batoliat medzi druhým a tretím rokom života zmizne.

Výber náhradnej mliečnej formuly by ste však mali vždy skonzultovať s pediatrom a zároveň dobre poznať vašu rodinnú anamnézu - najmä, ak je niektorý z rodičov alebo súrodencov alergik. Čo ďalšie by ste o náhradnom mlieku mali vedieť?

Hypoalergénne mlieko bolo vyvinuté tak, aby v prípade potreby dokázalo nahradiť materské mlieko. Zároveň nevyvoláva nežiadúce reakcie na prvý najčastejší alergén, s ktorým sa vaše bábätko stretne, ak nemôžete dojčiť - kravskú bielkovinu. Či je takáto špeciálna výživa pre vaše dieťa potrebná, vám najlepšie poradí pediater. V tomto prípade však platí, že vhodnejšie je radšej zaťať s hypoalergénnym mliekom, aj keď ho zdravotný stav vášho drobca priamo nevyžaduje, než citlivému detskému organizmu podať dávku mliečnej bielkoviny, na ktorú nie je pripravený. Aj malé množstvo môže zapríčiniť senzibilizáciu a ohroziť tak účinok stravy s nízkym obsahom alergénnych zložiek.

Materské mlieko má od prírody málo alergénov a obsahuje cenné ochranné látky, ktoré posilňujú odolnosť bábätka zvnútra. Pokiaľ však vaše bábätko nedojčíte, dojčíte ho len čiastočne alebo ho už nedojčíte, odborníci odporúčajú používať hypoalergénnu HA mliečnu dojčenskú výživu.

Kravské či kozie mlieko? V snahe dopriať to najlepšie svojmu dieťatku, mnoho mamičiek volí kozie mlieko ako náhradu za kravské, ktorého sa obávajú z dôvodu vzniku alergie. Treba si však uvedomiť, že kozie mlieko môže byť rovnakým alergénom. Ak navyše nepoznáte zdroj, z ktorého mlieko pochádza - teda či je koza riadne vyšetrená, zdravá a či bolo s mliekom vhodne manipulované - väčšina lekárov takúto výmenu“ neoznačí za správnu.

Faktom tiež ostáva, že obe mlieka, teda náhradná mliečna formula z lekárne, ale aj klasické mlieko od kravy, sú vo svojom princípe kravské. No špeciálne upravené „umelé“ mlieko bolo prispôsobené požiadavkám detskej výživy. Hypoalergénne mlieka znižujú riziko vzniku akýchkoľvek alergických reakcií.

Dojčenskú výživu s extenzívne hydrolyzovanou bielkovinou odporúčí pediater alebo gastroenterológ v prípade, ak sú prvostupňoví príbuzní dieťaťa, teda matka, otec či súrodenci, alergici. Mlieko obsahuje hydrolyzovanú bielkovinu, teda bielkovinu rozloženú na jednoduchšie stavebné látky, ktoré detský organizmus vníma ako menej cudzie, a preto ich lepšie znáša. Ak sa už u bábätka prejavila alergia na mliečnu bielkovinu, lekár mu predpíše špeciálne hydrolyzované mlieko. Toto mlieko obsahuje bielkovinu, ktorá je rozštiepená až na aminokyseliny a peptidy.

Pri bezmliečnej diéte je však nutné zaistiť dostatočný prísun vápnika a pozorne študovať etikety - mlieko sa môže skrývať aj tam, kde by ste ho nečakali (pečivo, niektoré údeniny a pod.). Môžete však namietať, že v jedálničku bez skutočného mlieka musí chýbať vápnik. Môže, ale nemusí. Záleží to na tom, čo jete a pijete. Kojené dieťa má vápnik od maminky, nekojené dieťa s ABKM dostane od pediatra, alergológa alebo gastroenterológa špeciálne mlieko na báze aminokyselín obohatené vápnikom. K tomu pripočítame vápnik, ktorý získame z nemliečnych potravín. Najviac vápniku je v maku, sezame, v sardinkách, vo vajíčkových žĺtkach, v orechoch, slnečnicových a ľanových semienkach. Solídne množstvo vápnika obsahuje aj kukurica, ovos, pšeno a pohánka. Vápnik sa prirodzene vyskytuje aj v zelenine, najviac v kapuste, v špenáte a v brokolici. A nezabudnime ani na minerálne vody, ktoré dokážu denný príjem vápnika tiež zvýšiť.

Po kolotoči rôznych vyšetrení máte jasno. Vaše bábätko má alergiu na bielkovinu kravského mlieka (ABKM). Dojčíte? Lekár vám odporučí dodržiavať hypoalergénnu bezmliečnu diétu. Zo stravy je potrebné vylúčiť mlieko, mliečne výrobky a všetky potraviny, v ktorých sa mlieko nachádza. Ak dieťa dostáva dojčenské mlieko a potvrdí sa uňho ABKM, lekár odporučí podávanie špeciálneho hypoalergénneho mlieka s vysoko hydrolyzovanou bielkovinou.

Pri bezmliečnej diéte je však nutné zaistiť dostatočný prísun vápnika a pozorne študovať etikety - mlieko sa môže skrývať aj tam, kde by ste ho nečakali (pečivo, niektoré údeniny a pod.).

V prípade potvrdenej alergie na mlieko je potrebné aspoň spočiatku dodržiavať prísnu bezmliečnu diétu, tzn. bez jogurtov a syrov. Zlepšenie by malo byť viditeľné za jeden až dva týždne. Pokiaľ ani poctivá diéta s vylúčením mlieka a sóje nepomôže, bude potrebné pátrať po ďalších spúšťačoch ekzému. Môže ísť o ďalšie potraviny, alergény v domácnosti alebo stres.

V rámci prevencie alergií sa považovalo za správne, aby sa dojča pred alergénmi v potravinách chránilo. Dnes odborníci, naopak, tvrdia, že pre imunitný systém je dôležité, aby sa dieťa dostalo do kontaktu s potravinovými alergénmi čo najskôr - či už mamička dojčí, alebo nie. Obdobie medzi ukončeným štvrtým až šiestym mesiacom považujú za imunologické okno, ktoré znižuje pravdepodobnosť vzniku alergií. V tomto období by sa dieťatko malo postupne stretnúť s novými potravinami aj s alergénmi. Neznamená to, že mu hneď navaríte krupicovú kašu, ale postupne mu dáte ochutnať lyžičku vločiek, ovocia, zeleniny...

Čo sa týka kravského mlieka, neodporúčam ho ako samostatný nápoj podávať dieťaťu až do konca prvého roka života. Môže sa podať ale ako zložka pokrmu (napr. zemiaková kaša). Od ukončeného šiesteho mesiaca už materské mlieko - podobne ako od ukončeného štvrtého mesiaca pri nedojčenom dieťatku náhradná mliečna výživa - nebude vašej ratolesti stačiť. Postupne obohacujte jedálny lístok o mliečne, zeleninové a mäsové príkrmy.

V prípade, že vaše dieťatko trpí alergiou na bielkovinu kravského mlieka, je dôležité konzultovať s lekárom vhodnú náhradnú výživu. Často sa odporúčajú špeciálne mlieka s extenzívne hydrolyzovanou bielkovinou alebo v ťažších prípadoch aminokyselinové formule.

Je vysoko pravdepodobné, že vaše dieťa bude potrebovať špeciálnu HA - hypoalergénnu dojčenskú výživu. HA funguje na základe špeciálne upravených bielkovín, štiepiace sa v mlieku na častice, ktoré telo dojčaťa vníma ako menej cudzie, a teda sú ľahšie stráviteľné. Zároveň tak eliminujete riziko vzniku.

Následná mliečna dojčenská výživa HiPP HA 2 Combiotik spĺňa všetky prísne zdravotné kritériá. Má špeciálne vyvinuté zloženie s jemne naštiepenou (hydrolyzovanou) bielkovinou, vďaka čomu je obzvlášť šetrné k citlivému imunitnému systému. Obsahuje, podľa požiadaviek legislatívy, vitamíny A, C, D, ktoré podporujú správnu funkciu imunitného systému. Daľej obsahuje kyselinu alfa-linolénovú, ktorá prispieva k rozvoju mozgu a nervových buniek, a železo, ktoré podporuje rozvoj poznávacích funkcií a tvorbu krvi.

V prípade, že dieťa nemôže byť výhradne dojčené, je potrebné vysadenie dojčenského mlieka nahradiť adekvátnou výživou - podľa odporučenia lekára. Výživou, ktorá musí jednak minimalizovať pokračovanie vzniknutej imunitnej reakcie a jednak spĺňať výživové požiadavky dieťaťa.

Pri varení a pečení sa dá mlieko nahradiť rastlinnými “mliekami”. Vo väčších supermarketoch bežne zoženiete instantné alebo krabicové mlieko ryžové, ovsené, kokosové, pohánkové, mandľové. Sójové mlieko lekári deťom skôr nedoporučujú, sója je veľký alergén.

Postupom času sme zaradili polievky alebo teplé jedlá s mäsom aj na večeru a nemliečne kaše jeme na raňajky. Ukázalo sa, že bez bielkovín kravského mlieka dokážeme normálne fungovať. Je to len o zvyku.

Na desiatu si miesto jogurtu dávame kus ovocia alebo zeleniny s pečivom (v našom prípade je bezlepkový, kvôli dokázanej alergii na pšenicu) a čisto rastlinným margarínom. Obedy sa vymýšľajú najľahšie, pretože tam sa bez mlieka jednoducho zaobídeme.

Jana Ligurská je autorkou prvej českej publikácie, ktorá sa komplexne venuje atopickému ekzému, ale i často zanedbávaným potravinovým alergiám. Kniha sa problematike venuje odborne, ale je podaná zrozumiteľne, aby jej porozumeli aj rodičia malých pacientov. Pôvodne učiteľka češtiny, angličtiny a latinčiny. Je matkou piatich detí, z ktorých majú tri najmladšie ťažký atopický ekzém, potravinové alergie, peľovú alergiu a astmu. Ako rodič malých atopikov musí pravidelne natierať ekzematickú pokožku, variť bez alergénov, udržiavať čistotu domácnosti bez roztočov a chémie, a hlavne vychovávať svoje deti v pohode a bezpečí. Všetkým zúfalým mamám odkazuje: “Ženy pre svoje deti vydržia všetko na svete. Bojujte, nevzdávajte sa. Hľadajte informácie, aby ste ochoreniu svojho dieťaťa porozumeli a dokázali mu tak lepšie čeliť.

tags: #ake #mlieko #ked #ma #dieta #alergiu