V dnešnej dobe, keď ľudia často odchádzajú za prácou alebo lepšími životnými podmienkami do iných krajín, je bežné, že k narodeniu dieťaťa dôjde mimo územia Slovenskej republiky. Samotný fakt, že sa dieťa narodí v cudzine, však nič nemení na tom, že ak má aspoň jeden z rodičov slovenské občianstvo, dieťa ho automaticky získa tiež.
Ako dieťa získa slovenské občianstvo
Slovenské občianstvo dieťa automaticky nadobúda narodením, ak je aspoň jeden z rodičov v čase jeho narodenia občanom SR. Znamená to, že má právo nielen na slovenský rodný list, ale aj na slovenský pas. Rodič slovenský občan: Ak som Slovák/Slovenka, aj moje dieťa bude Slovák/Slovenka. Nezáleží na tom, či je druhý rodič Slovák alebo štátny občan inej krajiny a nezmení na tom ani to, či sa dieťa narodí na Slovensku alebo ho porodíme v cudzine. Dieťa slovenského občana sa stáva slovenským občanom automaticky narodením.
Ak sa nám dieťa narodí v zahraničí, nie je treba mu slovenské občianstvo „vybavovať,“ nakoľko ho získalo samotným narodením. Iná vec je požiadať úrady o slovenský rodný list (ak sa dieťa narodí v zahraničí, príslušná je osobitná matrika), ale o tom neskôr.
Podľa právneho poriadku Slovinskej republiky, ak sa dieťa narodí v zahraničí a aspoň jeden z rodičov je občanom Slovenskej republiky, dieťa síce získa občianstvo Slovenskej republiky, avšak treba oň požiadať.
Podľa chorvátskeho zákona o občianstve deti narodené v cudzine, ktoré mali v čase narodenia aspoň jedného rodiča chorvátskeho občana, do veku 18. rokov môžu na žiadosť rodiča - chorvátskeho občana a s písomným súhlasom druhého rodiča - cudzinca, nadobudnúť chorvátske občianstvo.
Podľa slovenského práva Vaša dcéra pravdepodobne nadobudla slovenské občianstvo narodením, ak ste boli slovenskou občianskou v čase jej narodenia.
Ak sa dieťa narodí v zahraničí, štátne občianstvo automaticky nadobúda po svojich rodičoch. Stačí, ak je občanom Slovenskej republiky len jeden z rodičov.
Ak sa dieťa narodí v zahraničí, slovenské štátne občianstvo môže nadobudnúť po svojich rodičoch. V takom prípade postačuje, ak aspoň jeden z rodičov je občanom Slovenskej republiky.
Väčšina ľudí predpokladá, že ich syn narodený v Zadare je stopercentný Chorvát. Prípadne váha, či má dve občianstvá. Keď podotknem, že obidvaja rodičia sme Slováci, majú ako argument: “No veď sa tam narodil.” Je to však trochu zložitejšie. Narodenie v zahraničí ešte nič nemusí znamenať.
Dedenie občianstva: Princíp krvi
Vo väčšine európskych štátov dominuje princíp krvi. Inak povedané, občianstvo dedíme po svojich rodičoch. Platí to aj pre Slovenskú republiku. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov štátne občianstvo SR narodením nadobúda dieťa, ktorého aspoň jeden z rodičov je štátnym občanom SR.
Dvojité občianstvo: Možnosti a obmedzenia
Ak má dieťa jedného rodiča slovenského občana a druhý rodič je občan iného štátu, to, či bude mať dve občianstvá, záleží od toho, či štát druhého rodiča povoľuje viacero občianstiev alebo naopak ich zakazuje. V niektorých krajinách dokonca pod hrozbou rôznych trestov (Saudská Arábia, India).
Je mnoho krajín, ktoré nevylučujú možnosť dvojitého občianstva, ak s tým nemá problém štát, ktorého ste občanom (napríklad Veľká Británia). Niekde však môže štát uložiť takému občanovi povinnosť ohlásiť svoje ďalšie občianstvo. Napríklad v Bulharsku je treba do istého času príslušným úradom oznámiť nadobudnutie preukazu totožnosti vydaného iným štátom.
Právny systém USA uznáva iba jedno občianstvo, ale nenamieta dvojité občianstvo. To znamená, že ak sa občan iného štátu kvalifikuje na udelenie amerického štátneho občianstva, je mu udelené bez ohľadu na to, či má ešte iné občianstvo. Na území USA sa mu však uzná len americké štátne občianstvo a do USA musí tiež vstupovať ako americký občan, teda len s platným pasom USA. Taktiež sa na takého občana vzťahujú práva a povinnosti občana USA.
Sú štáty, kde nechcú dvojitých občanov, ale prižmúria oči v prípade, že sa dieťa narodí v zmiešanom manželstve, keďže občianstvo nadobúda po rodičoch (Slovinsko). No niekde to legislatívu neobmäkčí. Príkladom je Čierna Hora: “Právo je striktné. Novonarodené deti môžu získať občianstvo Čiernej Hory iba v prípade, že sa preukáže, že nezískali občianstvo druhého rodiča,” hovorí Dragan Krivokapic z Čiernohorskej ambasády vo Viedni.
V prípade zmiešaného slovensko-bieloruského páru majú rodičia právo vybrať si z dvoch možností: ponechať dieťaťu bieloruské občianstvo a vybaviť mu bieloruský pas (nepovažuje sa to za dvojité občianstvo, pretože v tomto prípade je dieťa pre bieloruské úrady iba občanom Bieloruska) alebo úradne vybaviť pre dieťa vystúpenie z bieloruského občianstva (po registrácii vystúpenia z bieloruského občianstva bude dieťa potrebovať vízum pre vstup do Bieloruska). Túto informáciu nám poskytla Alexandra Griďuško, konzulka Bieloruskej republiky.
Sú štáty, ktoré tolerujú druhé občianstvo, ale iba do určitého veku. Miroslav Macák z Japonskej ambasády v Bratislave vysvetľuje, že ak je jeden z rodičov japonský štátny občan, dieťa nadobudne japonské štátne občianstvo narodením, ale do 22. roku života sa musí rozhodnúť pre jedno zo štátnych občianstiev.
Zaujímavým príkladom je Jordánske kráľovstvo. Ghadeer Majali z Embassy of the Hashemite Kingdom of Jordan približuje: “Dieťa získa jordánske občianstvo iba v prípade, že je otec dieťaťa jordánskym občanom. Nie ak je iba matka jordánskou občiankou. Nevylučuje sa dvojité občianstvo, ak ho dieťa zdedí po matke.” Znamená to, že z kombinácie Slovák-Jordánka by dieťa získalo iba slovenské občianstvo, z kombinácie Slovenka-Jordánec slovenské aj jordánske občianstvo.
Na rozdiel od Jordánska, vo väčšine európskych krajín nezáleží na tom, či dieťa zdedí občianstvo po matke alebo po otcovi. Niekde však býva zvykom, že po matke dedí občianstvo automaticky, kým po otcovi bez nejakých “vybavovačiek” len vtedy, ak sú rodičia zosobášení. Spomeňme Francúzsko. Podľa Eriky Mokrej z konzulárneho oddelenia Francúzskeho veľvyslanectva v Bratislave v prípade, že sú rodičia manželia a otec je Francúz, dieťa získa francúzske občianstvo automaticky. Ak rodičia nie sú manželia a otec je Francúz, mal by sa prihlásiť k dieťaťu pred alebo po narodení.
Proces získania slovenského rodného listu a pasu
V procese získania slovenského rodného listu pre dieťa narodené v zahraničí majú zásadnú úlohu slovenské úrady. Slovenské úrady totiž pracujú výlučne s dokumentmi v slovenskom jazyku. Ak teda rodičia predkladajú rodný list dieťaťa alebo iné matričné doklady vydané v cudzom štáte, musia byť spracované formou úradného prekladu. Úradný preklad pritom nie je možné zabezpečiť u hocikoho. Musí ho vyhotoviť výlučne súdny prekladateľ zapísaný v oficiálnom zozname Ministerstva spravodlivosti SR. Takýto preklad má špeciálnu formu, obsahuje pečiatku a doložku prekladateľa, čím sa potvrdzuje jeho pravosť a použiteľnosť v úradnom konaní.
Medzi najčastejšie dokumenty, ktoré je potrebné dať preložiť, patrí predovšetkým rodný list dieťaťa, ktorý je povinný vo všetkých prípadoch. Po úspešnom zápise do osobitnej matriky vydá slovenský úrad rodný list dieťaťa.
Na to, aby Slovenská republika právoplatne dieťa uznala za svojho občana, je nutné, aby preň rodičia získali na Slovensku rodný list. V zmysle § 23 ods. 2 zákona č. 154/1994 Z.z. rodný list dieťaťa narodeného v cudzine, ktorý je nutné preložiť súdnym prekladateľom do slovenčiny. Osobitná matrika má podľa zákona trojmesačnú lehotu na vydanie rodného listu. Ak by sa táto lehota predĺžila, matrika je povinná Vás o tom informovať.
Podľa slovenského práva Vaša dcéra pravdepodobne nadobudla slovenské občianstvo narodením, ak ste boli slovenskou občianskou v čase jej narodenia. Žiadosť sa podáva na slovenských veľvyslanectvách alebo priamo na príslušných okresných úradoch v Slovenskej republike. Budú potrebné dokumenty, ako napríklad rodný list Vašej dcéry, doklad o Vašom slovenskom občianstve (v čase jej narodenia), sobášny list a iné relevantné dokumenty. Po potvrdení slovenského občianstva Vašej dcéry je potrebné vybaviť zápis jej narodenia do osobitnej matriky v Slovenskej republike. S osvedčením o štátnom občianstve a slovenským rodným listom je možné požiadať o slovenský cestovný pas.
Pre dieťa narodené v zahraničí je nutné vybaviť zápis o narodení dieťaťa do slovenskej matriky. S osvedčením o štátnom občianstve a slovenským rodným listom je možné požiadať o slovenský cestovný pas.
Lehota na vybavenie je spravidla tri mesiace od doručenia kompletnej žiadosti, vo výnimočných prípadoch až šesť mesiacov. Osvedčenie o štátnom občianstve dieťaťa (povinné od 1. júna 2023).
Právne aspekty a rady pre rodičov
Ak ste zmiešaný pár a zaujímajú vás otázky okolo občianstva vášho spoločného potomka, zopakujeme si, že ak je jeden z rodičov slovenským štátnym občanom, bez ohľadu na to, kde sa dieťa narodí, získa slovenské občianstvo automaticky narodením, nie je treba oň špeciálne požiadať.
Pokiaľ ide o podmienky udelenia štátneho občianstva domovskej krajiny vášho partnera, zistite si:
- Či druhá krajina zakazuje dvojité, resp. viacnásobné štátne občianstvo - ak áno, čo z toho vyplýva (dieťaťu bez ďalšieho nebude udelené občianstvo druhého rodiča alebo je nutné podať žiadosť o vystúpenie zo štátoobčianskeho zväzku, komu túto žiadosť podať, do akej lehoty) alebo povoľuje dvojité, resp. viacnásobné štátne občianstvo - ak áno, overte si, či je treba v určitej lehote na príslušnom úrade hlásiť, že dieťa má aj slovenské občianstvo.
- Aké sú podmienky získania občianstva v tejto krajine: získa dieťa druhé občianstvo na základe princípu krvi alebo podľa miesta narodenia dieťaťa alebo kombináciou oboch? získa dieťa druhé občianstvo automaticky alebo je treba oň požiadať - v ktorých prípadoch, na koho sa obrátiť, v akej lehote?
- Aké možné komplikácie na vás čakajú pri “vybavovaní” druhého občianstva (dĺžka procesu, overovanie listín).
Ak si nie ste istý, na koho sa obrátiť, skúste kontaktovať zastupiteľstvo domovského štátu vášho partnera (konzulárne oddelenie) na Slovensku. Pomôžu vám zorientovať sa vo vašich otázkach. A vy si možno odpoviete, kde bude najjednoduchšie - z hľadiska získania občianstva dieťaťa, porodiť.
Ak ste zmiešaný pár a dieťa sa narodí na Slovensku: zistite si, akým spôsobom druhý štát eviduje narodenie svojho občana. Napríklad, ak sa občanovi USA narodí dieťa v zahraničí a rodič spĺňa podmienky pre prenos občianstva, môže dieťa zaregistrovať na veľvyslanectve ako amerického štátneho občana. Kanadskí občania na Slovensku môžu požiadať o občianstvo prostredníctvom svojho zastupiteľského úradu. Na stránke www.cic.gc.ca si môžu žiadatelia zodpovedaním niekoľkých otázok overiť, či majú predpoklad občianstvo získať a následne im systém vygeneruje príslušné tlačivo žiadosti o občianstvo pre ich dieťa. Rozhodnutie o udelení kanadského občianstva je už v kompetencii kanadského Imigračného úradu.
Pri pôrode dieťaťa v zahraničí: Údaje o narodení štátnych občanov SR, ktoré nastali mimo územia SR, sa zapisujú na základe oznámenia do tzv. osobitnej matriky, ktorú vedie Ministerstvo vnútra. Ak narodenie neoznámite, neznamená to, že vaše dieťa nie je slovenským občanom. Iba nebude mať vydaný slovenský rodný list, na základe ktorého vám dieťa môžu zapísať do vášho slovenského cestovného pasu. Informácie, ako ho vybaviť nájdete v článku o osobitnej matrike.
Slovenské občianstvo možno nadobudnúť niekoľkými spôsobmi - napríklad narodením alebo osvojením, či tzv. naturalizáciou. Osoba, ktorá bola k 31. Voľbou sa nadobúda občianstvo SR, ak to vyslovene ustanovuje zákon o štátnom občianstve. Štátne občianstvo Slovenskej republiky možno udeliť žiadateľovi, ktorý nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a má nepretržitý trvalý pobyt na území Slovenskej republiky aspoň osem rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva SR.
Môžeme tvrdiť, že slovenské občianstvo automaticky „dedí“ po svojom rodičovi. O rodný list požiada rodič na osobitnej matrike Ministerstva vnútra SR, ktorá sídli v Bratislave.
