Ako chrániť dieťa pred rizikami hier a gamblovaním

Vplyv rôznych hier na správanie detí bol predmetom množstva výskumov. Vplyv hier na psychiku a správanie detí bol predmetom množstva výskumov, ktoré sa v priebehu 80-tych a 90-tych rokov jednostranne zameriavali na ich negatívne účinky. Až začiatkom 21. storočia sa objavil nezávislý a nezaujatý pohľad na prínos videohier.

Pozitívne a negatívne vplyvy hier na deti

Výskumníci zistili, že hranie videohier má nezanedbateľný vplyv na detské správanie. Prosociálne hry, v ktorých sa hráč venuje budovaniu vzťahov, záchrane ľudí či iným pozitívnym činnostiam, propagujú pozitívne správanie a motivujú k spoločensky prospešnému konaniu. Deti, ktoré sa hrajú takéto hry, využijú častejšie a rýchlejšie príležitosť niekomu pomôcť alebo spraviť prospešný čin. Efekt je dlhodobého charakteru. Deti z celého sveta boli testované nielen v priebehu hrania, ale aj s trojmesačným odstupom.

Násilné hry majú na druhej strane aj negatívne vplyvy na detské správanie. Štúdie dokázali podráždenie, vnútorné napätie alebo vplyv na neprimerané správanie (napr. častejšie hádky s učiteľmi) u detí aj dospelých, poruchy spánku po hre, môžu ovplyvniť aj dýchanie a srdcový rytmus. Hráči násilných hier môžu byť menej ochotní pomáhať druhým či spolupracovať, menej prispievajú na charitu.

Faktory ovplyvňujúce negatívny vplyv hier

Na mieru negatívneho vplyvu tohto typu hier má aj kvalita rodinného prostredia a akú úlohu majú hry v procese výchovy. Štúdie zistili, že násilie vo videohrách nemá takmer žiadny vplyv na násilné správanie v skutočnom svete. To, čo sa ukázalo byť pri vzniku agresívneho správania omnoho kľúčovejšie, boli depresie, povahové vlastnosti, tlak zo strany kamarátov a najmä domáce násilie.

Iná štúdia odhalila veľkú úlohu rodičov. Ak sa majú s kým deti o zážitky podeliť, v omnoho väčšej miere sa zapájajú do spoločenského života na úrovni komunity, mesta či štátu. V najvyššej miere, ak hrajú akčné hry spolu s rodičmi a rozprávajú sa o svojich zážitkoch a témach nastolených hrou.

Prínosy hier pre rozvoj dieťaťa

Je dokázané, že šikovnosť pri hraní hier súvisí s intelektuálnym potenciálom dieťaťa - precvičujú totiž koncentráciu, priestorovú orientáciu, logické myslenie a chápanie zložitých systémov. Deti, ktoré sa nehrajú hry vôbec, podávajú často priemerné akademické výkony a majú v priemere menej kamarátov.

Rizikové hry a ich prínos pre vývoj

Nové štúdie ukazujú, ako môže riskantná hra prospievať vývoju dieťaťa. Príležitosti na riskantnú hru sú kľúčové pre zdravý fyzický, duševný a emocionálny vývoj. Napriek tomu je v mnohých krajinách riskantná hra v súčasnosti obmedzenejšia ako kedykoľvek predtým, a to vďaka mylným predstavám o riziku a všeobecnému podceňovaniu jeho výhod.

Riskantná hra je spôsob učenia sa. Deti pri takýchto hrách cítia výzvu, vzrušenie, trochu strachu. Dostanú šancu niečo preskúmať vlastnými silami, zistiť ako veci fungujú na sebe, čo je pre nich oveľa zaujímavejšie ako keď im poviete, že ak vylezú vysoko na strom, môžu spadnúť a zraniť sa. Deti sú samé schopné po rozhovore s dospelými posúdiť, či na danú aktivitu majú alebo nie. Ak napríklad lezú na strom, dokážu odhadnúť, že už sa dostali príliš vysoko.

Nedôvera rodičov ohrozuje deti. Tie deti, ktoré sú pod drobnohľadom a neustálou kontrolou, počujú od rodičov jednoznačné - vo svete je príliš veľa nástrah a ja ti nedôverujem, že sa dokážeš sám o seba postarať, potrebuješ mňa na to, aby si bol v bezpečí. Ak táto skupina detí vylezie na strom, neverí si a nedokáže správne odhadnúť svoje sily. Spoliehajú sa na rodičov alebo vonkajšie prostredie, že im pomôže cítiť sa v bezpečí.

Riskantné hry, samozrejme, nie sú úplne odtrhnuté od reality. Odborníci nehovoria o tom, že máte dať zápalky do rúk batoľaťu alebo vysadiť prváka v lese z auta a povedať mu, nech nájde cestu domov. Ako dospelí musíte stanoviť zmysluplné hranice a správne odhadnúť, aké riziko môže vaše dieťa podstúpiť. Pritom zohľadnite jeho vek, vývojové štádium a kontext hry, do ktorej sa dieťa púšťa.

Podľa amerického vedca Petra LaFreniere, je jednou z hlavných úloh hry naučiť mláďatá regulovať strach a hnev. Počas riskantných hier si mládež užíva dostatočné množstvo strachu a učí sa reagovať na situáciu pod jeho vplyvom. Učí sa, že strach sa dá ovládať, premôcť a dostať sa z rizikovej situácie oveľa silnejší. Rovnako tak pri tvrdých hrách, ktoré môžu skončiť s modrinami, sa deti učia podobne narábať s hnevom.

Prínosy riskantných hier:

• Umožňujú deťom užiť si slobodu a kontrolu nad svojimi činmi
• Deti majú k dispozícii množstvo pohybových výziev, sociálnych a intelektuálnych zážitkov
• Deti si môžu v praxi otestovať svoje limity a zistiť ako chutí podstúpenie rizika
• Takéto hry podporujú nezávislosť a sebavedomie
• Umožňujú rozvinúť rešpekt voči druhým a sociálnu interakciu
• Podporujú zdravý rast a vývoj
• Zvyšujú vedomosti, skúsenosti a porozumenie
• Podporujú kreativitu a schopnosť učiť sa

Prevencia agresivity a podpora zdravého vývoja

Jednou z úloh každého rodiča či pedagóga je rozvoj pozitívnych vzťahov dieťaťa s okolitým svetom. Častokrát sa rodičia môžu stretnúť s agresívnym správaním dieťaťa už v útlom veku. Agresivita u detí môže byť pre rodičov náročná výzva, no existuje niekoľko spôsobov, ako ju riešiť, prípadne jej úspešne predísť.

1. Aby sme mohli predchádzať agresivite u detí, je dôležité pochopiť, prečo sa takéto správanie vyskytuje. Deti môžu byť agresívne z rôznych dôvodov, vrátane frustrácie, nedostatočnej komunikácie alebo jednoducho len napodobňujú správanie, ktoré už niekde videli.
2. Deti potrebujú prostredie, v ktorom cítia bezpečie a podporu od najbližšieho okolia. Venujte pozornosť ich základným potrebám, ako je strava, zdravý spánok, bezpečie a emocionálna istota. Nezabúdajte ani na dostatok času a priestoru pre hru a relaxáciu.
3. Deti častokrát nevedia ešte vyjadriť svoje emócie správnym spôsobom, preto môže byť agresivita len nesprávne vyjadrenie určitej emócie, či už strachu, úzkosti či vyčerpania. Pomáhajte deťom rozoznať a pomenovať jednotivé emócie a ukážte im, ako sa s jednotlivými emóciami vyrovnať. Podporujte ich v tom, aby hľadali iný spôsob vyjadrenia svojich pocitov, či už to bude rozhovor s vami o pocitoch dieťaťa, alebo vyjadrenie pomocou obrázku či hry.
4. Deti častokrát napodobňujú správanie, ktoré vidia u svojich rodičov a iných dospelých. Buďte pre deti príkladom, keď ide o riešenie konfliktov a vyjadrenie emócií. Ukážte im, ako sa správať láskavo, trpezlivo a úctivo voči ostatným ľuďom.
5. Rozprávajte sa s dieťaťom často a venujte mu dostatok pozornosti. Vypočujte si jeho názory a obavy, ktoré by potenciálne mohli vyústiť do agresie. Pomáhajte dieťaťu rozvíjať jeho jazykové a komunikačné schopnosti, aby vedelo vyjadriť svoje emócie a potreby slovami namiesto agresivity.
6. Ak sa agresívne správanie vášho dieťaťa nezlepšuje a máte pocit, že nedokážete situáciu zvládnuť sami, neváhajte vyhľadať pomoc od odborníka, ako je detský psychológ.

Predchádzanie agresii u detí je dlhodobý proces, ktorý vyžaduje trpezlivosť, porozumenie a neustálu prácu na vzťahu s vaším dieťaťom.

Digitálna bezpečnosť a hranice v online svete

Pre dnešnú generáciu je online pripojenie také bežné ako chôdza alebo čítanie. Ako rodičia chceme, aby mali naše deti vyvážený život. Aby boli nielen online, ale rovnako si vážili potrebu offline zážitkov, ako sú jazda na bicykli alebo trávenie voľného času s priateľmi tvárou v tvár. Veľkým „zabijakom“ trávenia voľného času sa v posledných rokoch stali online hry.

Deti ich priam milujú. Často sa dokážu tak ponoriť do hry, že vyzerajú ako hypnotizované, akoby boli v tranze. Odpútať ich od hrania tak môže byť skutočne ťažké. U mladých gamerov je dôležité, aby pochopili, že tráviť čas na zariadení je privilégium a nie právo. Ak vaše dieťa trávi s online hrami viac, ako je zdravé, nemusí to hneď znamenať, že je od nich závislé. Na začiatok sa s dieťaťom porozprávajte a stanovte si pravidlá hrania hier. Zabezpečte, aby vaše dieťa používalo hry zodpovedajúce jeho veku.

Ako rodič by ste mali dohliadať na výber hier, aby ste mali istotu bezpečného herného prostredia pre svoje dieťa. Spoznajte hry, ktoré vaše dieťa hráva. Nastavte si konkrétne pravidlá týkajúce sa časového limitu hrania hier. Dajte dieťaťu jasne najavo, koľko času mu dovoľujete hrať. Dbajte na to, aby ste tieto pravidlá aj dôsledne dodržiavali. Ak má vaše dieťa už vlastné zariadenie, nie je vždy vo vašich rukách ustrážiť, koľko času trávi s hraním hier. V tomto prípade vám pomôžu rodičovská kontrola.

Rodičovská kontrola v softvérových riešeniach môže pomôcť chrániť deti online na rôznych zarianiach. Umožňuje nastaviť vekové obmedzenia, blokovať nevhodné weby a monitorovať aktivitu. Zabezpečenie je chránené heslom, čím sa predchádza neoprávneným zmenám. Súčasťou je aj zámok aplikácií na mobiloch a bezpečný prehliadač na ochranu transakcií.

Čas pred obrazovkami chytrých zariadení však nie je jediným faktorom, ktorý rozhoduje o tom, či je hranie pre vaše dieťa návykové. Pokiaľ ide o návykové hranie, najdôležitejším faktorom je úroveň priority, ktorú hry v živote dieťaťa predstavujú. Ak sa v jeho živote hra stala prioritou číslo jeden, prehodnoťte stanovené pravidlá. Nastavte ich tak, aby malo dieťa dostatok času a energie na iné voľnočasové aktivity. Pokiaľ vaše dieťa nemá žiadne takéto aktivity, zaraďte ich do rozvrhu. No nerobte to nasilu a nechajte dieťa zvážiť, čo by ho bavilo alebo zaujímalo. Navrhnite mu, aby si vybralo nejaký šport alebo hudobný nástroj. Prípadne trávte voľný čas spolu v prírode alebo na bicykloch.

Rodičia sú pre svoje deti najväčšími vzormi. To platí aj pri používaní chytrých zariadení.

tags: #ako #chranit #svoje #dieta #pred #rizikami