Ako ďaleko prejde dvojročné dieťa? Výchova, vývoj a aktivity

Výchova dvojročného dieťaťa je krásna, ale zároveň náročná úloha. Toto obdobie je charakteristické prudkým rozvojom osobnosti, motoriky a reči, ale aj prvými prejavmi vzdoru a testovania hraníc. Ako teda pristupovať k výchove dvojročného dieťaťa, aby sme podporili jeho zdravý vývoj a zároveň si zachovali zdravý rozum? Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku, od riešenia tvrdohlavosti až po podporu samostatnosti a rozvoj zručností.

Úvod do výchovy dvojročného dieťaťa

Dvojročné deti sú ako malé hurikány zvedavosti a energie. V jednom momente stavajú vežu z kociek, o dve minúty maľujú stôl vodovkami a o ďalších päť minút už skúšajú, čo sa stane, keď nalejú vodu do ponožky. Toto obdobie je plné objavovania, napodobňovania a hrania. Je dôležité si pamätať pár základných vecí a zvládnete to ľavou zadnou.

Prirodzenosť alebo problém?

Klinická psychologička Christine Raches upozorňuje, že je prirodzené, ak sa deti správajú trochu tvrdohlavým a rebelským spôsobom. Patrí to k zdravému vývoju ich identity. „Čo sa zdá ako vzdor, je v skutočnosti len snaha dieťaťa uplatniť svoju autonómiu a zistiť, čo smie a čo nie,“ vysvetľuje. „To rozhodne nie je zlá vlastnosť, pretože sa učí prostredníctvom príčiny a následku, pokusu a omylu.“ Dieťa zisťuje, že je osoba, nezávislá od matky, a je teda veľmi natešené skúmať hranice a experimentovať so svojou nezávislosťou. Trestať ho za to, že sa snaží osamostatniť, je preto veľmi nebezpečné pre zdravý vývoj jeho osobnosti.

Hoci je pre deti normálne, že občas vyvádzajú, tvrdohlavé deti majú záchvaty hnevu a nadurdenosť veľmi často - vlastne skoro stále, ak nedostanú čo chcú. Dosť často bývajú panovačné.

Ako sa vysporiadať s tvrdohlavosťou dieťaťa

Tvrdohlavé deti si pevne stoja za svojím, nepohnete s nimi, hoci sa snažíte o kompromis. V extrémnych prípadoch ich nezaujíma, čo im chcete povedať. Majú silnú potrebu byť vypočuté a zaistiť si vašu neustálu pozornosť. Majú záujem robiť výlučne to, čo samé chcú.

1. Nenechajte sa vtiahnuť do mocenských bojov

Pri deťoch je to náročné, ale musíte za každých okolností zachovať chladnú hlavu. Ak dieťa kričí, a vy sa rozkričíte naň, neupokojí sa, práve naopak - a vy ste sa nechali zatiahnuť do boja o moc nad situáciou. A verte, že ten bude pokračovať tak dlho, dokým neprerušíte tento bludný kruh vašim pokojom.

2. Buďte trpezliví, nenechajte sa odbiť

Tami Petersonová, manželka jedného z najslávnejších psychológov a profesorov súčasnosti Jordana B. Petersona, raz strážila chlapčeka susedov. Už vo dverách jej rodičia vraveli, že chlapca nedonúti jesť, pretože je tvrdohlavý. Tami sa nenechala odradiť a pripravila chlapčekovi na desiatu kašu. Chlapček, ako povedali rodičia, nechcel zjesť ani sústo a sedel s pevne zovretými perami. Tami sedela pokojne a trpezlivo pri ňom a držala lyžičku dovtedy, kým chlapec neotvoril ústa. Po každom súste ho pochválila a usmiala sa na neho. Trvalo to veľmi dlho, ale chlapec nakoniec zjedol celú misku - Tami mu s láskavými slovami ukazovala, čo zvládol, koľko toho pojedol a aký silný bude. Chlapček mal hneď lepšiu náladu, necítil sa porazený ale odmenený a šťastný - a Tami vlastne vyhrala nad situáciou bez toho, aby ho trestala alebo zničila jeho sebavedomie.

3. Dbajte na disciplínu, nie trest

Skúste sa vcítiť do dieťaťa, pozrieť sa na situáciu jeho očkami. Páčilo by sa vám, ak by vám niekto hovoril nonstop Nie, Nerob, Pretože som povedala?! Musíte sa naučiť dieťa vypočuť, pochopiť jeho pohnútky - napríklad veľa malých detí je nevrlých ak sú hladné, netreba preto trest ani siahodlhé rozpravy, ale jedlo. Myslite tiež na to, že emócie sú dôležitou súčasťou vývoja, a je nebezpečné ich tlmiť. Stačí ich dieťaťu vysvetliť, naučiť ho usmerňovať a zvládať ich. Rozhodne ich neberte na ľahkú váhu a nezosmiešňujte. Všetko, o čo dieťa požiadate, logicky odôvodnite - nepoužívajte časté Lebo som povedala. Nefunguje to, a v deťoch to vzbudí iba hnev a zášť. Ak dieťa nechce kompromis, predstavte mu prirodzené následky (napríklad ak nezje večeru, nedostane dezert). V tomto prípade je dôležitá konzistencia - za chovanie prídu tie isté následky.

4. Inšpirujte sa u Mary Poppins

Každé dieťa musí plniť povinnosti a tým prispieť do domácnosti. Navyše sa tým učí aj zodpovednosti a získava pocit kompetencie. Ak bojujete s tvrdohlavým dieťaťom, vezmite si za príklad Mary Poppins - „V každej povinnosti, ktorá musí byť splnená, existuje prvok zábavy. Nájdeš zábavu a práca sa stáva hrou.“ Najlepšie je samozrejme učiť už malé deti pristupovať k povinnostiam tak, aby ich to bavilo. Pustiť si k upratovaniu izbičky hudbu a bláznivo pritom tancovať a podobne. Spravte z povinností zábavu, popustite uzdu kreativite a sami zistíte, že možno aj vám sa tie povinnosti robia ľahšie. Rovnaký prístup majte aj k rutine. Ak sa vám nedarí dieťa dostať do postele, spravte z umývania zúbkov a kúpania príjemnejšiu aktivitu - napríklad kúpte kúpeľové bomby a peny, ktoré budú dieťa baviť, a pri umývaní zúbkov vymyslite pesničku alebo tanec, na ktorý sa bude dieťa tešiť. Inšpiráciu nájdete aj v Šeherezáde - skúste dieťaťu rozprávať rozprávku na pokračovanie a bude sa hnať do postieľky ako divé. Slovami Mary Poppins „lyžička, plná cukru, pomáha lieku skĺznuť sa dolu hrdlom jednoduchšie.“

5. Nejednajte s dieťaťom ako s nesvojprávnym

Veďte dieťa k samostatnosti, premýšľaniu, neriešte a nerobte všetko za neho. Smerujte ho k tomu, aby riešilo vzniknuté problémy samostatne. Pýtajte sa ho na názor, akoby tú situáciu riešilo, alebo čo by bolo najlepšie urobiť. Diskutujte, ale nehovorte mu priamo, čo má robiť. Podobný prístup majte aj v situáciách, kedy zvykne byť tvrdohlavé. Ak nechce jesť zeleninu, dajte mu možnosť voľby (hrášok alebo cuketa ako príloha?). Ak je vonku chladno, dajte mu vybrať z dvoch svetríkov. Týmto máte situáciu stále pod kontrolou, ale stále dávate dieťaťu slobodu a možnosť voľby, čím znižujete tvrdohlavosť a mocenské boje prakticky na nulu. Budú cítiť, že majú kontrolu a to zamedzuje rebelantskému správaniu. Podľa profesorky Angie T. Cranor je ponuka možností ten najlepší spôsob, ako mať kontrolu bez toho, aby sa deti cítili komandované.

Rozvoj motoriky a zručností u dvojročného dieťaťa

Obdobie medzi 25. až 30. mesiacom života dieťaťa prináša významné pokroky v oblasti hrubej a jemnej motoriky, ako aj v rozvoji osobnosti a zručností.

Hrubá motorika

Do dovŕšenia 2,5 roka by malo vaše dieťa dokázať poskakovať znožmo, pričom sa dokáže odraziť od zeme a vyskočiť do vzduchu. Do dvoch rokov poskakovanie skôr naznačovalo a pokrčilo len kolená, bez toho, aby sa odrazilo od podložky. Dieťa vo veku 2,5 roka je dostatočne stabilné. Nerobí mu problémy prekonávať najrôznejšie prekážky na vonkajších ihriskách, dokáže niesť rozbitný predmet bez toho, aby spadlo. Vie chodiť po špičkách aj po pätách. Deti od dvoch rokov milujú jazdu na trojkolkách či bicykloch s postrannými kolieskami. Vyberajte teda vhodný terén na jazdu. Vaše dieťa pravdepodobne nebude mať dostatočne silné svaly, aby vyšliapalo kopec alebo išlo po kamenistej či štrkovej ceste. Najvhodnejšie sú teda asfaltové cesty bez veľkých prevýšení. Ak predsa len bývate na kopci, vezmite si so sebou povraz, ktorý priviažete o riadidlá trojkolky a cestu do kopca mu uľahčíte ťahaním za povraz.

Jemná motorika

Do veku 2,5 roka by malo dieťa zvládnuť také jemné pohyby, ako je napr. navliekanie korálikov na povrázok, prestrkovanie povrázku cez dierky, prevliekanie gombíka cez gombíkovú dierku (ľahšie je rozopnutie gombíka). Vaše dieťa teda dokáže rozopnúť kabátik alebo obliecť a vyzliecť si nohavice. Samozrejme veľmi záleží na veľkosti a tvare gombíka a pomere veľkosti gombíka voči dierke. Kresba dieťaťa je ďaleko upravenejšia. Vaše dieťa by malo zvládnuť namaľovať tzv. "hlavonožce" čo je postava, ktorá má hlavu, oči, nos, ústa, rozježené vlasy a priamo z hlavy jej vystupujú dlhé ruky a nohy. Taký "hlavonožcový mäkkýš" vyzerá čiastočne ako slniečko. Dieťa by malo zvládnuť namaľovať zatvorený kruh (zatiaľ maľovalo kruh, ktorého začiatok a koniec nemusel byť spojený). Často deti maľujú kresbu otočenú o 90 či 180 stupňov. Kresba teda vyzerá tak, že "hlavonožcový mäkkýš" leží alebo stojí na hlave. Pri hre s kockami by malo byť dieťa schopné postaviť vežu z 8 kociek, alebo postaviť vlak z 3 kociek bez komína, tj. postaviť niekoľko kociek za seba ako vagóniky.

Osobnosť a pomocník

Osobnosť vášho dieťaťa je už zreteľná. Všetko, čo robí, je pre neho testom k poznaniu úspechu, schopností a možností, poznaniu samého seba prostredníctvom toho, čo je už schopné samostatne a úspešne urobiť. Bude sa snažiť vám všemožne pomáhať a mnohokrát aj v činnostiach, ktoré sú pre neho nebezpečné (napr. čistenie a krájanie zemiakov). V každej takejto situácii by sme mali prispôsobiť činnosť dieťaťu, bez toho, aby sme ho od činnosti odrádzali (napr. môžete dať dieťaťu jedálenský nôž, ktorý nie je tak ostrý, predkrájať mu väčšie zemiaky na menšie kúsky a položiť ich na kuchynskú doštičku). Dieťa bude šťastné, že je plnohodnotným pomocníkom a zároveň nebude strácať záujem a vždy ponúkne svoju pomoc. Úspech je pre dieťa v tomto období podstatný, najmä pre zlepšovanie zručností, posilňuje pocit hrdosti a uspokojenia. Bude tiež schopné konať samo za seba.

Zodpovednosť a emócie

Mali by ste dieťa učiť aj zodpovednosti: malo by na seba brať vinu (ak niekomu ublíži či niečo rozbije). Malo by po sebe samo, alebo s menšou pomocou, upratať neporiadok (rozbité a rozhádzané hračky, jedlo …). Malo by sa naučiť hovoriť "prepáč", ak niekomu ublížilo. Malo by sa naučiť rešpektovať práva iných. Ak musíte od dieťaťa odísť, opakovane ho uistite, že sa čoskoro vrátite. Rozptýlite tým jeho obavy, keď vás vidí odchádzať.

Slovná zásoba a gramatika

Deti s nižšou zásobou slov majú aktívnu slovnú zásobu 200 - 300 slov, používajú jednoduchú gramatiku, skladajú jednoduché súvetia, stále používajú detský žargón. Deti s vyššou aktívnou zásobou slov majú aktívnu slovnú zásobu až trojnásobnú, vie riadne skloňovať a časovať, seba označujú ako "ja". Chyby väčšiny detí: stále šušlajú, prehadzujú hlásky v slovách, môžu prehadzovať slovosled. Deti v tomto veku milujú tzv. "jazykové rituály" ako je počúvanie rovnakého príbehu stále dokola. Buďte teda trpezliví, ak dieťa bude vyžadovať čítať stále rovnakú rozprávku na dobrú noc.

Chápanie času

Dieťa dokáže používať slovíčka, ktoré majú niečo spoločné s časom (minulosť, prítomnosť, budúcnosť). Môže sa teda zdať, že rozumie časovej postupnosti. Fakticky ale všetko, čo sa stalo, bude označovať napr. slovíčkom "včera" hoci sa dej stal pred niekoľkými mesiacmi, zatiaľ čo "zajtra" bude označenie pre niečo, na čo sa teší, aj keď sa dej odohrá za týždeň. Zvolené pojmy pre označenie budúcnosti a minulosti občas zamení a pritom použije správny čas slovesa (napr. "Včera pôjdeme do zoo" alebo "Zajtra som bol u deda"). Chápanie časového sledu sa bude vyvíjať ešte do 4 - 5 rokov. Dieťa vo veku 2,5 roka by malo zvládnuť udať svoje plné meno (eventuálne na opakované opýtanie). Môže zvládnuť povedať, kde približne býva (mesto, časť mesta).

Námety na hry pre dvojročné dieťa

Hry pre dvojročné deti by mali byť zamerané na rozvoj zmyslov, motoriky a kreativity.

Zeleninová tlačiareň

Zo zeleniny vyrobíte výtlačky tak, že malým, veľmi ostrým nožom vykrojíte jednoduchý tvar, napr. trojuholník, koliesko, hviezdu, obdĺžnik. Vhodné je použiť tvrdú zeleninu ako sú zemiaky, mrkva ale možno použiť aj jablká, a pod. Potom zo strán opatrne odkrojte nepotrebné časti tak, aby ste tvar nepoškodili, takže tvar zostane. K vytláčaniu použite farby (napr. vodové, temperové alebo prstové). Využite rôzne tvary na vytvorenie obrazu, napr. vláčika, slniečka, stromu, domčeka, stvárniť môžete aj padajúce lístie zo stromu. A ak k výkresu prilepíte aj niekoľko naozajstných lístkov, gaštany či škrupiny, iste tým výkres spestríte.

Aktivity pre dvojročné deti doma aj vonku

Dvojročné deti objavujú svet najmä cez zmysly a pohyb. Hry, ktoré zapájajú hmat, sluch, zrak či rovnováhu, im pomáhajú porozumieť svetu a samým sebe.

Aktivity doma

• Triedenie farieb: Vyzbierajte niekoľko mäkkých predmetov rôznych farieb - ponožky, tričká, šatky, látkové kocky, mäkké knižky či plyšové hračky. Ak chcete, môžete si na zem rozložiť aj papierové farebné štvorce a úlohou dieťaťa bude ku každej farbe priradiť správne veci.
• Cesta z pásky: Na zem (ideálne parkety alebo dlažbu) nalepte pásku tak, aby vytvárala cestu - rovinky, zákruty, križovatky či parkovacie miesta.
• Poštová schránka: Z kartónovej škatule vytvorte poštovú schránku - vystrihnite otvor, ozdobte ju samolepkami alebo fixkami. Dieťa môže poštu doručovať plyšákom, otvárať, triediť podľa veľkosti, tvaru, obrázkov.
• Výtvarný kútik: Zriadťe dieťaťu malý stolík alebo vlastný kútik, kde má svoje výtvarné potreby. Rozvíja sa tak nielen kreativita, ale aj trpezlivosť, samostatnosť a zmysel pre poriadok.
• Tunel z vankúšov: Z obyčajných vankúšov, prikrývok a nábytku vytvorte tunel - plazivú chodbu, do ktorej sa dá vliezť ako do jaskyne. Dieťa môže tunelom prechádzať, prepravovať plyšáky alebo bábiky, prípadne si z neho spraviť bunker.

Aktivity vonku

• Piknik: Rozložte deku na trávu, zoberte tam obľúbené plyšáky alebo bábiky a pripravte im hostinu.
• Hádzanie loptičiek: Položte na zem vedro, košík alebo plastovú nádobu a z mäkkých predmetov (loptičiek, zrolovaných ponožiek, molitanových kociek) vytvorte „náboje“. Dieťa má za úlohu trafiť sa z rôznych vzdialeností.
• Hľadanie pokladov: Zoberte vedierko alebo plátené vrecúško a vydajte sa na výpravu. Dieťa má za úlohu nájsť predmety podľa výzvy - niečo mäkké, niečo zelené, niečo guľaté, niečo pichľavé. Alebo len tak pozorujte svet a ukazujte mu, čo sa v nej deje: „Aha, padajúci list!“
• Vedecká stanica: Na záhrade alebo balkóne pripravte „vedeckú stanicu“ - misky s vodou, malé plastové poháriky, kvapkadlá, lyžičky, lieviky, sitká. Dieťa môže prelievať, miešať, experimentovať a pritom spoznáva základné fyzikálne vlastnosti - ako sa miešajú farby, čo pláva a čo klesne, čo je studené.
• Prekážková dráha: Vytvorte na tráve jednoduchú trasu z rôznych predmetov - vedro, vankúš, stolička, kvetináč. Môžete mu do toho hovoriť pokyny: „Teraz doprava…“

Ako pripraviť dieťa na príchod súrodenca

Príchod druhého dieťaťa, ale aj každého ďalšieho dieťaťa, je veľkou zmenou v domácnosti. Kľúčové je chovanie rodičov, ktorí musia dieťa vopred pripraviť a hlavne mu ukázať, že je stále dôležité a milované. Dieťa vo veku, kedy už rozoznáva súvislosti pochopí, že súrodenec je jeho nový parťák na hranie.

Tipy na prípravu

• Informujte dieťa o nadchádzajúcich zmenách: Staršie dieťa informujte o bábätku čo najskôr, a to do konca prvého trimestra. Veďte rozhovory na tému zmien, ktoré nebudú zlé, ale naopak pozitívne. Priblížte dieťaťu, kedy sa dočká bábätka, s ktorým sa bude môcť hrať. Ak však ešte nerozumie časovým údajom, priblížte mu čas pôrodu prostredníctvom toho, čomu už rozumie, napr. bábätko príde po Vianociach.
• Zapojte dieťa do príprav na privítanie bábätka: Šťastné deti robia všetko spoločne s rodičmi. Nie je na škodu nakupovať pre bábätko spolu s jeho súrodencom. Samozrejme, že do košíka prihoďte niečo navyše, aby dostal darček aj starší súrodenec. Pomáha tiež spoločný výber mena.

Koľko záťaže unesú ich nôžky a na čo nesmiete zabudnúť?

Dieťa začína chodiť samostatne približne od jedného roka. Spočiatku si pomáha tým, že sa chytá okolitých predmetov. V tomto veku treba nechať detskej nôžke voľnosť. Mäkká podrážka či chôdza v ponožkách má veľký význam pre zachytávanie dotykových podnetov plôškou nohy z podložky. Ich spracovanie v mozgu napomáha správnu koordináciu a činnosť drobných svalov nohy. Intenzitu zaťaženia chôdzou môžete pokojne ponechať na dieťa. Jeho organizmus vie správne odhadnúť správnu mieru záťaže.

Odkedy sú vhodné túry?

Dospelý človek kráča dlhším krokom, asi dvakrát rýchlejšie než dieťa. Detská chôdza sa chôdzi dospelého začína podobať približne v troch rokoch, ale skutočne zrelú chôdzu nadobudne až v šiestom roku života. Z tohto dôvodu nie je vhodné nútiť škôlkarov na dlhé vychádzky či túry, pretože stereotypná chôdza vedie k únave. Veľmi známy detský ortopéd profesor Adolf Jaroš bol zástancom nasledujúcej teórie: Dieťa v predškolskom veku môže denne prejsť toľko kilometrov, koľko má rokov.

Obuv na 1. mieste

Od šiestich rokov je vaša ratolesť schopná absolvovať aj dlhší výlet, ak ju dokážete vhodne motivovať. Samozrejme, v kvalitnej a priestrannej obuvi z prírodných materiálov. Ohybná obuv so zafixovanou pätou proti vybočeniu do strán a s regulovateľným zapínaním v oblasti členka sú podmienky, aby sa svaly neunavili predčasne. Aj pre väčších školákov a tínedžerov, ktorých to ťahá viac k počítačom než k športovaniu, je pravidelná rezká chôdza na dlhšie trate veľkým prínosom.

Odborník radí

„Netreba podceňovať ani chôdzu v interiéri. Najmä v škole, kde deti strávia počas školského roku väčšiu časť dňa. Je všeobecne známe, že zdravá životospráva a psychická pohoda matky sú tie faktory, ktoré v podstatným spôsobom ovplyvňujú vnútromaternicový vývoj dieťaťa. Tieto aspekty života ženy počas tehotenstva majú značný dosah aj na ďalší rast a vývin potomka v dojčenskom či pubertálnom štádiu. Existuje však niekoľko ďalších vnútorných i vonkajších faktorov, ktoré podmieňujú správny rast dieťaťa. Či je výška a váha dieťaťa optimálna, je potrebné pravidelne kontrolovať a sledovať, aby bolo možné zachytiť akékoľvek náznaky nezdravého vývinu.“

Tabuľky a grafy rastu detí

Váženie a meranie výšky, resp. dĺžky zaraďujeme k základným súčastiam prvotného vyšetrenia novorodenca po narodení, pričom tieto merania ostávajú neoddeliteľným a pravidelným aspektom každej návštevy poradne. Práve takýmto spôsobom totiž dokáže lekár najlepšie odsledovať a určiť, či ide v prípade konkrétneho dieťaťa o zdravý a správny vývin. Zdravotný stav súvisiaci s váhou a výškou, a teda správnym rastom a vývojom dieťaťa, hodnotí lekár na základe smerodajných výškových a hmotnostných tabuliek detí, ktoré sú k dispozícii prostredníctvom oficiálnych webových stránok Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC). Priemernú výšku a váhu dieťaťa sme zhrnuli a sprehľadnili prostredníctvom niekoľkých tabuliek, pričom je však dôležité, aby si rodičia uvedomili, že ide len o priemerné hodnoty, ktoré nemusia odzrkadľovať normu pre každé dieťa.

Priemerná váha a výška detí

Hmotnosť detí sa po druhom roku života každoročne zvyšuje v priemere o dva kilogramy, pričom rozdiely medzi dievčatami a chlapcami sa pohybujú na úrovni pár stoviek gramov. S pribúdajúcim vekom môže dochádzať k podstatnejším odchýlkam od smerodajných údajov uvedených v hmotnostných tabuľkách.

Kedy je potrebné spozornieť?

Na prelome ôsmeho až deviateho roku dochádza k zvýšeniu hmotnosti o tri kilogramy, pričom podstatnejší nárast začína vplyvom nástupu pubertálneho rastu. Práve puberta spôsobuje, že hmotnosť a výška dievčat v 10. až 13. roku narastá rapídnejším tempom, čo spôsobuje, že sú v tomto vekovom rozmedzí v porovnaní s chlapcami priemerne o jeden kilogram ťažšie a o jeden centimeter vyššie. Dieťa je, samozrejme, podstatné pozorne sledovať, aby bolo možné o akýchkoľvek rapídnych zmenách v proporciách tela dieťaťa informovať lekára. Ten následne prostredníctvom vyšetrenia sám posúdi, či ide o problém, ktorý je potrebné riešiť, alebo prirodzenú odchýlku vo váhe a výške dieťaťa vplyvom pomalšieho vývinu. Na posúdenie správnosti vývoju slúži index telesnej hmotnosti - BMI, ktorý zohľadňuje pomer výšky a váhy ľudského tela. Minimálna a maximálna hodnota BMI ohradzuje normu, pričom akákoľvek hodnota pod minimálnou predstavuje problém s podvýživou, zatiaľ čo hodnoty nad udaným maximom signalizujú, že ide o nadváhu. Index telesnej hmotnosti však taktiež nie je smerodajným údajom, pretože nezohľadňuje prevahu svalovej hmoty, ktorá taktiež zvyšuje hmotnosť človeka.

Faktory ovplyvňujúce výšku a váhu detí

Výška a váha detí je primárne ovplyvňovaná ich pohlavím. Je všeobecne známe, že vo väčšine prípadov sa dievčatá rodia s nižšími hmotnostnými a výškovými hodnotami ako chlapci. Samozrejme, existujú aj výnimky, a to hlavne z dôvodu genetiky, ktorá podmieňuje tieto atribúty potomstva. Genetické vlohy od oboch rodičov a ich rodín totiž predurčujú tvar postavy, proporcie, váhu i výšku dieťaťa. Je dôležité poznamenať, že váha a výška bábätka je v prvom rade v rukách matky. Práve zdravá životospráva a eliminovanie akýchkoľvek škodlivých látok, ktoré pred tehotenstvom užívala, môže pôsobiť na správny vnútromaternicový vývoj plodu. Mnohopočetné tehotenstvo tiež ovplyvňuje hmotnosť a výšku takýchto plodov. Na rast dieťaťa môžu mať vplyv aj tehotenské problémy s placentou, tehotenskou cukrovkou či komplikácie súvisiace s pôrodom. Ďalším faktorom s účinkom na výšku a váhu u detí je dojčenie. Je totiž istý rozdiel medzi tým, ako sa vyvíja dieťa kojené materským mliekom a bábätko kŕmené umelým mliekom. Tieto odchýlky nedojčené deti veľmi rýchlo dorovnajú, a to ešte v priebehu prvého roka života. Podstatnejší účinok majú rozličné zdravotné problémy, ktoré ovplyvňujú príjem stravy, aktivitu a životný štýl dieťaťa. Môžu to byť napríklad ochorenia obličiek, tráviace problémy, poškodenie niektorých orgánov či rakovina. V prípade dlhodobých i krátkodobých ochorení je dôležité hľadieť na správny kostrový vývin dieťaťa v súvislosti s príjmom liekov s obsahom kortikosteroidov. Tie sa používajú na liečenie astmy, pričom sú obsiahnuté aj v obstrekoch používaných pri bolestiach chrbta. Zdravá životospráva detí výrazne pôsobí na ich prirodzený a správny rast. Preto je zo strany rodičov veľmi dôležité, aby dohliadali na spánkový režim a stravovacie návyky svojich detí. Spánok je najmä v období rastových špurtov kľúčovým aspektom, no podstatnú rolu hrá aj v udržiavaní psychickej a fyzickej pohody jedinca. Z hľadiska stravy je nutné, aby dieťa prijímalo dostatok vitamínov, minerálov a živín, ktoré vplývajú na zdravie človeka. Netreba zabúdať ani na pitný režim.

Rastové obdobia dieťaťa

Každý človek vo svojom živote prechádza štyrmi základnými rastovými obdobiami, ktoré sú príznačné istými zmenami v hmotnosti i výške jedinca. Prvým je fetálny rast prebiehajúci v tele matky. Počas neho dochádza k najrýchlejšiemu vývoju plodu, pričom v priebehu tohto štádia plod dosahuje 30 % z celkovej výšky. Tento vývoj prebieha najmä počas druhého a tretieho trimestra. Počas celého tehotenstva je však rast plodu ovplyvňovaný matkou a jej životným štýlom. V prípade, že sa žena v tehotenstve nezdravo stravuje, holduje alkoholu či iným návykovým látkam, bude to mať isté dôsledky v súvislosti s vývojom dieťatka. Po narodení bábätka prichádza na rad infantilný rast, ktorý je taktiež pomerne rýchly, no postupne sa spomaľuje. Z hľadiska výšky i váhy rastie dieťa najrýchlejšie v prvom roku, pričom podobne rýchle tempo rastu pretrváva aj v nasledujúcom roku. Na správny vývoj dieťaťa v tomto období stále vplývajú niektoré faktory z predchádzajúceho vnútromaternicového štádia vývinu, no do rastovej rovnice vstupujú ďalšie premenné, ako výživa v podobe materského či umelého mlieka, priame okysličenie či rastové hormóny. Keď dieťa prehupne do predškolského až mladšieho školského veku, nastáva obdobie nazývané detská krivka rastu. Toto obdobie začína po druhom roku života dieťaťa a pokračuje až do počiatkov puberty. Na rast v tomto štádiu vo veľkej miere pôsobia najmä rastové hormóny, pričom zaváži aj zdravá životospráva zahrňujúca nielen vyváženú stravu, ale i dostatok fyzickej aktivity. Dôležité je i bezproblémové sociálne zázemie, ktoré má pozitívne vplyvy na psychiku dieťaťa. Pubertálny rast je príznačný výraznými hormonálnymi zmenami, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú rast dieťaťa. Ide najmä o kombináciu rastových hormónov a pohlavných hormónov, ako testosterón a estradiol, ktoré podmieňujú pubertálny rastový špurt. Kým u dievčat puberta začína okolo 10. roku života, u chlapcov započína toto vývojové štádium približne o rok neskôr. Chlapci síce zažívajú rastový špurt neskôr ako dievčatá, avšak práve tento faktor v kombinácii s časom navyše pred počiatkom pubertálneho veku, zaručujú väčší výškový rozdiel v dospelosti oproti dievčatám.

Ako ďaleko prejde dvojročné dieťa?

Koľko prejde dvojročné dieťa, je veľmi individuálne a závisí od mnohých faktorov. V tomto veku nie je dôležitá ani tak vzdialenosť, ako skôr objavovanie a zážitky. Dvadsať metrov im môže trvať aj pol hodinu, ak je na ceste nejaký zaujímavý kamienok, palička, lienka alebo motýlik. Dvojročné dieťa nie je vojak, kedy sa mu zaveli štart a odstopne, kedy je unavené. Hoci dieťa by preslo aj hodinu z fyzickej stránky, ak nie je po ceste niečím zaujímavým motivované, začne byť otrávené a umrnčené. Ono nekráča pre samotnú chôdzu, ale pre objavovanie. Ak mám odpovedať konkrétne, moja dcéra, keď mala 2 roky, "šla" aj hodinu, ale v tom bolo x-krát zastavenie a okukovanie niečoho, čo ju zaujalo. Až keď som ju hnala a vynerváčila, tak išla do kočíka. Ale tak cca 15-20 minút by detičky v tomto veku mali zvládnuť.

tags: #ako #daleko #prejde #vase #dvojrocne #dieta