V poslednom čase som sa stretla s pomerne veľkým počtom čerstvých mamičiek, ktoré na mňa prekvapene pozerali, keď som sa pýtala, či svoje novorodeniatko dávajú na bruško. A dávali mi spätnú otázku, či sa to vôbec môže, keď hrozí SIDS (syndróm náhleho úmrtia novorodencov).
Ako to teda je s polohovaním detičiek? U nás ešte stále prevláda zvyk baliť deti do periniek alebo zavinovačiek, niektorým rodičom sa tak lepšie s bábätkom manipuluje, a dieťa tak strávi v tejto polohe väčšinu času spánku i bdenia. Použitie zavinovačky môže výrazne pomôcť pri deťoch, ktoré sa zvyknú strhávať na pohyby vlastných končatín a vyžadujú pevné zavinutie. Novorodeniatko by však malo mať od narodenia šancu voľne sa hýbať a postupne trénovať svoje telíčko, svalovú sústavu, aby sa tak zabezpečil vývin správnych pohybových vzorcov.
S tým súvisí aj pravidelné polohovanie na bruško, už od narodenia! To znamená, že je vhodné dieťa niekoľkokrát denne položiť na bruško, spočiatku na 40 - 60 sekúnd, pričom vždy musí byť niekto pri ňom. Už novorodenec si vie v tejto polohe mierne zdvihnúť hlavičku a otočiť ju z jednej strany na druhú. Postupným „cvičením“, tým že rodičia dbajú na toto pravidelné polohovanie, dieťa spevňuje šijové svalstvo a v 2. mesiaci udrží hlavu nad podložkou dlhšie, pritom dolné končatiny sú zohnuté a zadoček nadvihnutý. Na konci tretieho mesiaca dieťa „pasie koníčky“.
Aj keď na začiatku sa deti „hnevajú“, nie sú na brušku spokojné, treba vytrvať a polohovanie zaradiť do denných rituálov. Postupne sa to u väčšiny detí stáva obľúbenou polohou na hranie a narábanie s hračkami, takže dieťa okrem hrubej motoriky cvičí aj motoriku jemnú (prsty ruky). Deti teda polohujme na bruško v čase bdenia, na spánok sa ako prevencia SIDS ukladajú na tzv. chrbtovú polohu.
Ležanie na brušku je u dieťaťa dôležitým stupňom psychomotorického vývoja, ktorý ho pripravuje na ďalšie náročnejšie zručnosti - pretáčanie sa z brucha na chrbát, lozenie, štvornožkovanie a sedenie a v konečnej fáze aj chôdzu. Ležanie na brušku pomáha dieťaťu posilniť dôležité svaly krku, chrbta a ramien. Rozvoj svalov je nevyhnutný pre dosiahnutie prvých míľnikov motorického vývoja u dieťaťa. Táto poloha takisto pomáha predchádzať oneskoreniu v motorickom vývoji a stavom ako plagiocefália či brachycefália. Plagiocefália je chorobný stav, kedy dochádza k splošteniu hlavy len jednej strany a zväčša k tomu dochádza v dôsledku pôsobenia tlaku na danú oblasť a vyklenutiu na opačnej strane. Brachycefália sa prejaví sploštením hlavičky na temene, ak dieťa dlhodobo leží na chrbte. Sploštenie temena môže byť tak výrazne, že je lebka zarovnaná s chrbtom. Preto je veľmi dôležité dieťa polohovať na bruško. Preto väčšina odborníkov odporúča dieťatko ukladať na chrbát počas spánku a na bruško v bdelom stave a počas hry. Tieto stavy sa vyskytujú u novorodencov a dojčiat, pretože detská lebka je ešte veľmi mäkká a zraniteľná, keďže kosti ešte nie sú úplne zrastené. Švy a fontanely, ktoré sa na lebke nachádzajú umožňujú postupný rast a vývoj mozgu i lebky samotnej. Poloha na brušku dieťatku takisto umožňuje vizuálne skúmať svoje okolie z novej perspektívy.
Záujem a podnety z okolia, ktoré zachytáva sluchom a zrakom ho/ju motivuje k zdvíhaniu hlavičky, čo takisto pomáha posilňovať svaly. Postupne ako sa dieťa naučí udržať hlavičku vzpriamenú a získa kontrolu na brušku, bude schopné sa odtlačiť lakťami a neskôr i rukami. Tento krok je dôležitý k nadobudnutiu sily a stability ramena a tiež paží a rúk, ktoré sú v ďalšom pohybovom vývoji nevyhnutné.
Prečo je polohovanie na bruško dôležité?
Novorodenci majú veľmi slabé, ochabnuté šijové a ramenné svalstvo, takže nie sú schopní zdvihnúť a udržať hore hlavičku, práve preto by ste mali systematicky posilňovať tieto svaly. Fázy, ktoré nasledujú po „obyčajnom ležaní“ si vyžadujú pevné svalstvo, práve ono je dôležité pre lezenie i sedenie a docielite ho v polohe na brušku. Tá navyše pomáha predchádzať tvarovým deformáciám hlavy dieťatka.
Polohovanie má zmysel u malých bábätiek cca do 5. mesiaca. Potom už sa bábätko viac hýbe a otáča aj samo, takže rodičia už nemajú taký vplyv na voľbu polohy. Niekedy sa dá u takýchto väčších bábätiek aspoň ovplyvniť polohu v spánku.
Lebka sa môže tvarovať zle napríklad pri nesprávnom polohovaní bábätka počas dňa a nočného spánku, keď leží väčšinou iba na chrbte. Nakoľko je lebka novorodenca veľmi poddajná a rýchlo rastie, akékoľvek obmedzenie v raste môže spôsobiť jej deformitu. Niektoré bábätká majú takzvanú zležanú alebo inak deformovanú hlavičku.
Niekedy sa takáto vec stane ešte počas tehotenstva, keď je dieťatko v brušku alebo počas pôrodu (najmä pri kliešťovom pôrode alebo iných komplikáciách), no tieto deformity zvyčajne pri správnej starostlivosti po krátkom čase vymiznú. Rodičia však neraz robia chybu, keď bábätko dostatočne nepolohujú a tak sami prispievajú k rozvoju zležanej hlavičky svojho dieťatka.
Bábätko je potrebné už od narodenia polohovať. Novorodenci nie sú ešte schopní veľmi otáčať hlavičku a veľa času prespia. Ak ich budeme ukladať na spánok vždy v rovnakej polohe, napríklad na chrbátik, hrozí im zležanie zadnej časti hlavičky (takzvané symetrické zležanie). Pokiaľ bábätko spí vždy na tom istom boku, hrozí zasa asymetrické zležanie, teda sploštenie hlávky na tej strane, na ktorej dieťatko najviac spáva. K splošteniu hlavičky dochádza u bábätko preto, lebo kosti lebky sú ešte pružné a poddajnejšie.
Je teda dôležité bábätku často meniť strany, na ktorých spí. Lekári odporúčajú ukladať bábätko raz na jeden bok, inokedy zas na druhý. Bábätko by sme z dôvodu prevencie SIDS nemali však ukladať celkom na bok, aby sa nemohlo prevrátiť na bruško, ale skôr len mierne na bok a oprieť mu chrbátik o kraj postieľky, prípadne o vankúš a podobne.
Počas bdenia ukladajte bábätko aj na bruško. Hlavička sa odľahčí a bábätko si tak môže spevňovať a trénovať svalstvo. Keď je bábätko na brušku, vždy by ste ho mali mať pod dozorom. Spánok na brušku u malých bábätiek sa veľmi neodporúča kvôli riziku SIDS.
Niektorí rodičia sa však zdráhajú dávať bábätko na bruško aj počas bdenia, čo nie je správne. Opatrne hlavne pri spánku. Niekedy bábätká preferujú, či už počas bdenia alebo spánku, jednu stranu hlavičky. Vtedy je obzvlášť dôležité dbať na to, aby sa dieťatko otáčalo aj na menej obľúbenú stranu. Skúste ho motivovať tým, že na menej obľúbenú stranu mu dáte hrkálku, s ktorou budete hrkať, budete mu z tej strany spievať alebo ho inak motivovať, aby sa otočilo.
Pri dojčení alebo kŕmení držte bábätko raz na jednom boku, inokedy zas na druhom. Keď zaspí na svojej obľúbenej strane, môžete mu jemne hlavičku otočiť aj v spánku.
Dieťa by sme nemali v prvých mesiacoch nechávať dlho ani v autosedačke, pretože tu je tiež riziko zležania hlávky. Pri nosení bábätka je z pohľadu prevencie zležanej hlavičky najlepšie nosiť ho bruškom na predlaktí, v polohe známej ako „tigrík“. Okrem toho táto poloha pomáha aj k odgrgnutiu a pri bolestiach bruška.
Pomoc pri refluxe
Okrem toho, že dieťa v polohe na brušku trénuje svoje svaly a pripravuje sa na rozvoj ďalších pohybov (napr. plazenie a lozenie, deti, ktoré rodičia nepolohujú, mávajú problémy s lozením, pretože majú slabé ruky a nedokážu sa na nich udržať), pomáha táto poloha pri zvládaní refluxu. Refluxovým deťom sa paušálne odporúča tzv. zvýšená poloha, zhruba v 40st. uhle, no trocha sa zabúda na to, že včasné polohovanie na bruško napomáha tráviacej sústave, aby dokázala lepšie pracovať s jedlom, ktoré sa v nej ocitne. V podstate pri polohe na brušku sa posilňuje aj črevo a dieťa dokáže reflux zvládať lepšie.
Tu sa veľmi dobre dá využiť tzv. poloha tigrík, kedy dieťa leží na predlaktí dospelej osoby, bruškom na dol. Na predlaktí si masíruje črievko a zozadu mu dospelá osoby môže masírovať chrbátik.
Ako začať s polohovaním na bruško?
S touto polohou možno začať hneď po príchode z nemocnice. Najskôr stačí začať s pár minútami niekoľkokrát denne, napr. po prebalení alebo kúpaní. Postupne, ako nadobúda v polohe na bruchu väčšiu istotu a komfort, pridávajte čas na brušku.
Vždy skúšajte polohovanie počas chvíľ kedy je dieťatko hore, nie je ospalé ani plačlivé, najlepšie počas prebaľovania a pred jedlom. Nikdy nie bezprostredne potom, čo sa naje. Stavte na pevnú podložku - hraciu deku, koberček alebo penové puzzle, skúste vynechať posteľ i gauč, ktoré mu neposkytujú dobrú stabilitu.
Dieťa nedvíhajte, len ľahko prevráťte. Musí sa opierať o celé predlaktia paží a tie by mali byť v lakťoch ohnuté do pravého uhla. Predlaktie musí byť rovnobežné na šírku ramien, aby bola šija správne zapojená do vzpriamenia.
Skúste dieťa motivovať zaujímavými hračkami, ktoré si získajú jeho pozornosť a bude hlavičku pekne dvíhať. Hrkálky, knihy a rôzne zvieratká sú tým pravým orechovým. Dbajte na to, aby ste hračky držali v úrovni alebo tesne nad úrovňou jeho očí, zhruba 25 až 30 cm od tváre. Zabezpečte, aby bolo dieťa pri dvíhaní hlavičky opreté o predlaktia, ťažisko sa musí nachádzať v oblasti panvy.
Čo robiť, ak sa dieťatku na brušku nepáči?
Poloha na bruchu môže byť pre dieťa najskôr veľkou výzvou. Musí odolávať gravitácii, aby udržalo hlavičku vo vertikálnej polohe. Pre svaly hlavy, krku a ramien je to úplne nové a ešte nie sú dostatočne rozvinuté. Navyše dieťa sa môže v polohe na brušku cítiť “uväznené”, keďže sa ešte nevie z bruška otočiť späť na chrbát. Preto je pre rodiča dôležité vedieť, ako dieťa v tejto polohe zabaviť.
Ešte predtým, ako dieťa necháte na brušku a postavíte pred neho pár hračiek, začnite tým, že pretočíte dieťatko z chrbta na bruško a znova na chrbát niekoľkokrát. Tak mu ukážete, že je možné polohu zmeniť. Pri zmene polohy k dieťatku prehovárajte, váš hlas ho upokojí. Polohu na brušku zaraďujte do programu každý deň, aby si na ňu postupne zvyklo a stalo sa normálnou súčasťou jeho denného režimu. Nebude trvať dlho a zbadáte značný rozdiel v tom, ako sa dieťatko v polohe na brušku cíti.
Zábavné tipy a triky v ľahu na brušku
Ľah na brušku sa nemusí nutne odohrávať iba na zemi. Na chrbát si ľahne jeden z rodičov a položí si bábätko na brucho, alebo na predkolenia, ktoré zdvihne do vzduchu, pričom ho pevne drží. Tak bude bábätko vidieť priamo do tváre rodiča, ktorý s ním môže komunikovať. Takto strávený čas je dôležitý pre vytváranie puta a vzťahu medzi rodičom a dieťaťom.
Ľahnúť si môžete na brucho aj vy, tvárou v tvár svojmu bábätku, takže bude mať s vami oporadirectný očný kontakt. Môžete sa posúvať zo strany na stranu, alebo používať hračky či iné pomôcky, ktoré dieťa zaujmú, takže bude nútené sa za stimulmi otáčať.
Dieťa si môžete položiť na kolená, tvárou dole, aby si odgrglo, zatiaľ ho môžete hladkať po chrbátiku. Môžete svoje dieťa držať na predlaktí, táto poloha sa tiež volá “tigrík”. Takéto držanie vám umožní voľne sa doma hýbať a dieťa je nútené držať hlavičku vo vertikále. Zároveň má opäť novú príležitosť na preskúmanie okolia.
Používajte fitloptu, rôzne materiály a povrchy na hranie, zapojte staršieho súrodenca či kamaráta, využite zrkadlo či hudbu. Ponúkajte mu nové veci - hračky na pozorovanie. Využite domáceho miláčika - napr. psíka. „Čítajte“ spolu knižky. Pre väčšie deti použite plech na muffiny a malé loptičky, ktoré položíte pred dieťa a dieťa má loptičky vkladaať do plechu. Využite senzorické vrecká. Použite hračky, ktoré sa hýbu, napr. okolo ležiaceho bábätka postavte vlakovú trať a pustite vláčik, aby jazdil okolo dieťatka. Položte dieťa na bruško vonku na tráve. Užívajte si spoločný čas s dieťatkom!
Čo robiť, keď už je hlavička zležaná?
Veľa mamičiek sa trápi, že ich dieťatko má zležanú hlavičku. Či už vzadu alebo z niektorej strany. Hoci ide len o estetický problém, môže neskôr v živote dieťaťu spôsobovať problémy, teda dieťa môže mať komplexy kvôli tomuto nedostatku. Už len preto je dobré myslieť na to, aby sme zležaniu hlávky predchádzali.
Niekedy sa stane, že bábätko preferuje jednu stranu zo zdravotných dôvodov. Najčastejšie je za tým stav zvaný torticollis, čo je jednostranné svalové strnutie šije (zvyčajne ide o vrodenú chybu) a lekár tento stav dokáže spravidla odhaliť pri bežnej kontrole v poradni. V tomto prípade je polohovanie veľmi dôležité a pri správnom a dôslednom „tréningu“ sa situácia dokáže upraviť do 2.-4. mesiaca. V neskoršom veku alebo vo vážnejších prípadoch sa pristupuje k fyzioterapeutickej či ortopedickej liečbe.
Psychomotorický vývoj dieťaťa sa deje prirodzene a nie je nutné dieťa do niečoho tlačiť, alebo vývoj urýchľovať. Úlohou rodiča je zabezpečiť vhodné podmienky a stimuly pre jeho rozvoj a v prípade odchýlok dieťa nasmerovať, alebo mierne korigovať vývoj pohybu tak, aby bol symetrický a koordinovaný. Ak stimulácia a pozornosť, ktorú dieťaťu venujete nepomáha a nenapreduje vo vývoji, alebo pozorujete odchýlky, poraďte sa s lekárom a ten vás nasmeruje, čo ďalej.