Detská kresba je fascinujúcim zrkadlom vývoja dieťaťa. Prechádza špecifickými fázami, ktoré sú ovplyvnené skúsenosťami dieťaťa, jeho intelektuálnym a motorickým rozvojom. Hoci sa tempo a konkrétne prejavy líšia u každého dieťaťa, existujú typické prvky, ktoré sa v jednotlivých vývojových štádiách kresby objavujú. Kreslenie je pre dieťa nielen hrou, ale aj dôležitým prostriedkom komunikácie a objavovania sveta.
Dieťa začína objavovať svet a to, čo vidí, chce nejakým spôsobom popísať, ale nevie sa ešte slovne vyjadriť. Kresba je často prvým spôsobom, ako dieťa komunikuje svoje pocity, myšlienky a zážitky s okolím. Deti väčšinou prestávajú kresliť medzi 10. a 11. rokom, kedy je ich slovná zásoba natoľko veľká, že si pri popisovaní určitej situácie vystačia s písaným alebo hovoreným prejavom. V tejto dobe si deti začínajú písať aj denníky, alebo píšu prvé básničky.
Kresbou sa rozvíja jemná motorika, pretože dieťa sa učí používať svoju ruku. Najskôr dieťa kreslí ramenom, potom sa zapája tiež lakeť a zápästie. Tento proces je kľúčový pre neskorší rozvoj písania a iných jemných manuálnych zručností.
Vývin kresby podľa veku dieťaťa
Vývin detskej kresby je postupný proces, ktorý môžeme sledovať od prvých mesiacov života dieťaťa až po školský vek.
1 rok: Obdobie škvŕn a čmáraníc
Ročné dieťa začína spoznávať svet. Ak dostane ročné dieťa do ruky pastelku, vie s ňou manipulovať a možno aj niečo "nakresliť." Kresbu dieťa vykonáva rozmachom ruky, kedy je centrom pohybu ramenný kĺb. Postupne sa zapája do kreslenia tiež lakeť a zápästie. Uhol a tvary kresby sú náhodné a smerujú na papier do všetkých strán. Dieťa obrázok pomenúva až dodatočne.
Dieťa okolo jedného roka zisťuje, že ceruzka alebo štetec s farbou zanecháva určitú stopu. Spočiatku dokáže vytvárať iba bodky alebo škvrny, neskôr sa dostáva k čmáraniu. Aj keď sa to môže zdať zbytočné a často špinavé tvorenie, je dôležité poskytnúť dieťaťu priestor na kreslenie. Aj toto „kreslenie“ má vplyv a posúva deti k ďalšiemu stupňu.
2 roky: Rozvíjajúce sa čmáranice
V dvoch rokoch sa v detskej kresbe objavujú prvé čmáranice. Dieťa pozoruje svet okolo seba a vzťahy v ňom. Uvažuje nad tým, čo vidí a snaží sa to zobraziť aj pri maľovaní. "Čmáraním" sa trénuje spojenie oka, mozgu a ruky. Kreslenie je pre dieťa najmä hrou.
Dieťa v tomto období už dokáže zvládať čmáranice rôzneho druhu. Dokáže už rozpoznávať rozdiely vo svojich čmáraniciach a je preň obyčajný krúživý pohyb v rýchlom tempe uspokojivý. Neskôr sa toto tempo spomalí. Dieťa sa naučí časom vytvoriť uzavretý objekt, ovál. Hoci pre dospelého človeka tieto čmáranice nemajú žiadny význam, resp. nedokáže ich k ničomu prirovnať, deti v tom majú úplne jasno. Dokážu povedať, čo nakreslili a zmeniť tento obsah aj niekoľko krát. Vo veku 1,5 - 2 roky už po prvý krát dokáže dieťa vymyslieť konštrukciu skutočnosti. Svojím pozorovaním a vnímaním vzťahov okolo seba sa snaží o ich zachytenie.
3 roky: Prvé tvary a hlavonožce
Trojročné dieťa už vie nakresliť nepravidelný kruh a ovál. Časom dieťa skúša kresliť ďalšie tvary, ako je rovná čiara, prípadne náznak trojuholníka a štvorca, ktoré majú spočiatku zaoblené tvary.
Už 2,5 ročné dieťa je schopné hrať sa s kľukatou čiarou, z ktorej neskôr vytvorí abstraktný ornament. Pred tretím rokom života spoznáva tvary ako je kruh, špirála a pod. Dieťa potrebuje zminimalizovať automatizmus. Aj keď celkom sa to nikdy nepodarí, čím viac sa zapája rozum, tým skôr automatizmus ustupuje. Dieťa začne hľadať rovnováhu a objaví ďalšie dva tvary, štvorec a trojuholník. Tieto pratvary je možné už zmysluplne kombinovať, obmieňať a vyberať z nich jednotlivosti - uhly a krivky.
Okolo tretieho roku dieťa kreslí univerzálne postavy ľudí - hlavonožcov. Postava je vyjadrená kruhom predstavujúcim hlavu aj trup súčasne. K nemu prirobí dieťa dve čiarky - nohy. Niekedy prikreslí ešte ruky. Ako dieťa rastie, na postave mu pribúdajú detaily. V tvári pribudnú oči, ústa, nos. V 3. roku prechádza čmáranie do uzavretej formy. Tvar je už ohraničený a podobá sa na človeka.
Deti kreslia všetko, čo ich zaujme, ale sociálna zameranosť ich vedie k tomu, že kreslia ľudí. Je to prvé zobrazenie človeka, ktoré deti začínajú kresliť približne v 3 rokoch. Neobsahuje všetky dôležité detaily, a tie čo zobrazené sú, často nebývajú správne umiestnené. Dieťa kreslí hlavonožce napriek tomu, že vidí u iných inú kresbu postavy. To znamená, že ich kresba nie výsledkom napodobňovania. Hlavonožce tvoria kruhový útvar predstavujúci hlavu, v ktorej bývajú nejako znázornené základne rysy tváre a k nej pripojené čiary, ktoré znázorňujú nohy. Pre dieťa má najväčší význam tvár, pretože je dôležitá pri nadväzovaní sociálneho kontaktu. Preto sa od začiatku sústredia na zobrazenie hlavy a detailov tváre.
4 roky: Konkrétnejšie tvary a prvé detaily
V štyroch rokoch začína byť kresba veľmi konkrétna, a to aj vrátane farieb. Dieťa kresbou komunikuje s okolím, odovzdáva okoliu tak svoje zážitky, spomienky alebo predstavy.
Dieťa zvládne nakresliť menší kruh do väčšieho a nakresliť krížik.
Dieťa skúša kresliť na papier svoje predstavy. Rozvíja si vnímanie pre proporcie. Dokáže zakresliť menší tvar do väčšieho, oči na tvár a gombíky na košeľu. Malý umelec už nie je sám, kto vie, čo namaľoval. Jemná motorika tu zohráva veľkú rolu, pretože práve jej stupeň vývoja dokáže rozhodovať o presnosti čiar. Dieťa sa snaží prostredníctvom svojich kresieb komunikovať s okolím a zachytáva svoje zážitky, spomienky, priania. Zobrazuje ešte predmety a ľudí, ktorí nie sú zasadení do priestoru, ani deja, aj keď ich tak dieťa popisuje. Akonáhle je schopnosť kritizovať u dieťaťa vyvinutejšia ako jeho schopnosť kresliť, dieťa sa môže začať kresleniu vyhýbať. V kresbe možno pozorovať aj rozdiely medzi dievčatami a chlapcami, aké predmety si vyberajú na zobrazovanie. Do 4. roku dieťa zobrazuje asi 5-6 detailov. Po dovŕšení 4. roku je to už 7 detailov a to: hlava, oči, nohy, trup, ruky, ústa a nos.
5 rokov: Oddelenie hlavy od trupu
Pri kreslení človeka oddeľuje hlava od trupu, kde je každá časť tela zobrazená vlastným kruhom alebo oválom. Hlava býva väčšia, pretože ju dieťa považuje za podstatnejšiu. Šikovnejšie deti panáčika obohacujú o vlasy alebo prsty na rukách. Dieťa dokáže nakresliť štvorec a trojuholník.
V zobrazení ľudskej postavy nastane veľký pokrok medzi 4. a 5. rokom. Dieťa začína rozlišovať hlavu a trup, ktoré sú priamo spojené. Začínajú používať už aj krk. Trup môže mať rôzne tvary: kruhový, oválny, štvorcový, alebo obdĺžnikový. Dieťa často končatiny kreslí ešte jednodimenzionálne- teda jednou čiarou.
Podľa výskumu Coxovej (1993) polovica detí nakreslí aj ruky. Pripojí ich buď k hlave alebo k nohám, záleží, ktorú časť nakreslilo dieťa väčšiu. Tvorí ju figúra s dlhými nohami ku ktorým sú pripojené ruky. Nohy vytvárajú priestor, ktorý má znázorňovať trup. Neskôr dieťa buď nohy spojí čiarou a tým trup uzavrie alebo ho začne kresliť samostatne. V tomto období býva často postava zobrazovaná v poradí hlava, trup, ruky, nohy. Deti ešte zvyknú striedať hlavonožce s inými typmi postavy a tie jednoduchšie postupne miznú.
6 rokov: Kompletná postava človeka
Dieťa až v šiestich rokoch veku zvládne nakresliť kompletnú postavu človeka, ktorá má všetky viditeľné orgány umiestnené na správnom mieste. Ruky vychádzajú z trupu a smerujú do strán, hlava býva pokrytá vlasmi, končatiny majú prsty. Postupne dieťa u kresleného panáčika určuje tiež pohlavie. Až keď si dieťa uvedomuje svoje telo vrátane svojho pohybu v priestore, zvládne nakresliť aj seba samého.
V tomto veku už zvláda dieťa zobraziť postavu človeka kompletne. Dvojdimenzionálna kresba je v tomto veku už častejšia a postavy sú proporcionálnejšie. Podľa štúdie, ktorú uverejnila Roseline Davido, 71,5% päťročných detí kreslí končatiny ako čiarky. Ľudská postava je zreteľne členená na hlavu a trup. Ruky sú nasadené k trupu a smerujú von do strán a lebo hore.
7 rokov: Vizuálny realizmus a detailnejšie zobrazenie
7-ročné dieťa kreslí to, čo vidí a časom jeho záujem o kreslenie klesá. Kreslená postavička má nohy umiestnené bližšie k sebe, ruky sú vo výške ramien. Na obrázku je viditeľný aj krk panáčika. Dieťa sa učí kresliť postavu človeka z profilu.
Dieťa začína kresliť, čo vidí. Kresba sa nachádza v období tzv. vizuálneho realizmu. Dochádza k zlepšovaniu proporcií ľudského tela. Nohy majú postavy bližšie k sebe, paže sú vo výške ramien, znázorňujú už aj krk. Oblečenie, vlasy a pod. je viac prepracované. Odborníci tvrdia, že porovnávanie kresby dieťaťa s danými štandardmi by nemalo byť pri jeho posudzovaní psychológmi jediné. Upozorňujú, že aj medzi deťmi, ktoré majú podpriemernú kresbu sa môžu nachádzať nadpriemerne inteligentné deti. Posudzovať tak ich vyspelosť iba podľa kresby je problematické, resp. nedostatočné.
9-10 rokov: Zameranie na pohyb a detaily
Deväťročné dieťa sa snaží kresliť postavu v pohybe alebo pri nejakej činnosti. Pri kreslení sa viac zameriava na detaily odlišujúce postavu chlapca od postavy dievčaťa. Po 10. roku veku sa záujem o kresbu u dieťaťa znižuje. Ak nie je dieťa výtvarne nadané, kresba sa ďalej nevyvíja.
Faktory ovplyvňujúce vývin detskej kresby
Na vývin detskej kresby vplýva viacero faktorov:
- Mentálna vyspelosť dieťaťa: Detská kresba nemusí byť vždy na rovnakej úrovni vývinu ako mentálna vyspelosť dieťaťa.
- Motorika: Aby dieťa mohlo kresliť, musí zvládnuť koordináciu oko - ruka. Ak dieťa túto koordináciu nezvláda, alebo je handicapované, odráža sa to na vývine jeho kresby.
- Lateralita: U detí, u ktorých prebieha vývin laterality pozvoľnejšie, býva nechuť na kreslenie. Keď dieťa s poruchou laterality začína kresliť, je uprednostňovanie jednej strany tela rozhodnuté.
- Zrakové vnímanie: Zrakom dieťa rozlišuje celok kresby na jednotlivé časti, viditeľné detaily, odlišnosti a zhody.
- Pamäť, schopnosť predstavivosti a reprodukcie a pozornosť: Dieťa si je schopné zapamätať objekt, ktorý kreslí a pri samotnom kreslení "loviť" z pamäti.
Na vývin detskej kresby pôsobia aj ostatné faktory:
- Podpora rodičov a okolia
- Nadanie pre kreslenie
- Individuálny záujem dieťaťa
Fázy detského kreslenia
Detská kresba prechádza troma základnými vývinovými fázami:
- Nezobrazujúca sa fáza: Dieťa v tomto období spoznáva spôsob a podstatu kreslenia. Počas hrania dieťa vytvára prvé čmáranice. Túto fázu možno prirovnať k prvému detskému bľabotaniu.
- Izolované predstavy: Detská kresba začína mať tvar, kreslí postavy a predmety. Veci zatiaľ nie sú umiestnené v priestore, alebo nezasahujú do deja na obrázku. V myšlienkach dieťa vidí, že na obrázku je psík, ktorý šteká na pána, v skutočnosti je na obrázku namaľovaný len psík. Táto fáza sa stotožňuje s jednoslovnými detskými vetami.
- Situačná kresba: Ide o najrozvinutejšiu fázu detskej kresby, kedy postavy a predmety zasahujú do deja na obrázku a vytvára tak kompozíciu. Situačná kresba je porovnateľná so súvisiacimi viacslovnými vetami.
Odborníci sa zhodujú na tom, že detskú kresbu možno porovnať s vývinom detskej reči.
Prečo dieťa kreslí?
- Rozširuje si svoje vlastné ja.
- Dieťa sa zameriava na seba, na vlastné ego.
- Kresba je vyjadrením detských myšlienok.
- Kresbou si dieťa privlastňuje kreslený predmet.
- Kresbou si dieťa usporadúva svet do tvarovej podoby.
- V kresbe hľadá dieťa podobné, spoločné znaky.
Čo môže odhaliť detská kresba?
Mnohí odborníci využívajú vo svojej práci okrem iných možností aj kresbový prejav dieťaťa. Na jeho interpretáciu je však potrebná veľká odborná skúsenosť, profesionálna opatrnosť a poznanie kontextu problematiky daného dieťaťa. Aby sa nestalo to, že z kresby sa usúdi niečo, čo nezodpovedá pravde. Napríklad, keď dieťa nakreslí mamu celú čiernu, nemusí to znamenať, že ju nemá rado, ale môže to byť len správa o tom, že mama nosí často čierny pulóver.
Formálna (technická) stránka detskej kresby
- Intenzita, prevedenie a súvislosť čiar: Hrubo a silno kreslia väčšinou maličké deti, ktorých motorika ešte nie je natoľko vycibrená. Problémy s motorikou u starších detí naznačuje ako príliš silná intenzita čiar a liniek, tak aj slabšia, ktorá svedčí o neistote v ruke kvôli absencii sily. Aj v tomto prípade teda platí, že kresbu je nutné vnímať v kontexte osobnosti dieťaťa, t. j. u niektorého je silná linka prejavom jeho istoty, u iného prejavom jeho problému v oblasti koordinácie jemnej motoriky.
- Preferencie farieb: Dobré emočné naladenie signalizujú pestrofarebné obrázky s využitím celej škály farieb, predovšetkým teplejších tónov. Studené farby a tmavé farby ako čierna a hnedá môžu značiť strach a smútok.
- Spôsob vyfarbovania: S dozrievaním nervového systému súvisí aj pokrok vo vyfarbovaní. Dieťa musí byť schopné skoordinovať svoju rúčku so svojím videním (hovorí sa tomu vizuomotorická koordinácia) tak, aby neprechádzalo za čiaru. U malých detí je prirodzené, že vychádzajú za čiaru. U starších detí tento jav poukazuje práve na problémy v tejto koordinácii.
Zobrazenie postáv
- Malé postavy môžu znamenať malé sebavedomie, strach, obavy, utiahnutosť, introverziu.
- Veľké postavy sú pre dieťa významné, ale môžu byť aj znakom oslabenej jemnej motoriky.
- Zväčšenie časti alebo celej postavy (objektu) je pre dieťa nejakým spôsobom významné (napr. deti často kreslia zväčšenú mamu oproti iným postavám).
Ďalším formálnym kritériom je využitie priestoru na papieri, ktorý podľa niektorých odborníkov odráža životný priestor dieťaťa, či má dieťa dostatočný priestor pre svoju realizáciu a vie ho aj využiť. Opakom by mohli byť nevýrazné postavičky niekde na okraji prázdneho papiera.
Kritériom, ktoré si tiež môžeme všimnúť, je kompozícia a integrácia kresby, t. j. usporiadanosť, resp. neusporiadanosť jednotlivých prvkov do celku. Vložená energia nám hovorí o prepracovanosti, dotiahnutosti obrázka, záujme o kresbu a podobne.
Obsahová stránka detskej kresby
- Kto alebo čo sa na obrázku nachádza.
- Či sú jednotlivé objekty/postavy zobrazené v deji.
- Či je medzi nimi zachytený vzťah.
- Aké prostredie dieťa zobrazuje.
- Aké námety preferuje.
- Aká je logika obrázka.
Ako kresliť deti | Kreslené umenie | Základy konštrukcie tela
