Rozmýšľate, či dávať bábätko na bruško? Odkedy dávať dieťa na bruško? Koľko času denne má byť bábätko na brušku? Ležanie na brušku posilňuje svalstvo ramien a šije - ale len v bdelom stave! Tým sa rozširuje pohybová schopnosť dieťaťa.
Novorodeniatko by však malo mať od narodenia šancu voľne sa hýbať a postupne trénovať svoje telíčko, svalovú sústavu, aby sa tak zabezpečil vývin správnych pohybových vzorcov. S tým súvisí aj pravidelné polohovanie na bruško, už od narodenia! To znamená, že je vhodné dieťa niekoľkokrát denne položiť na bruško, spočiatku na 40 - 60 sekúnd, pričom vždy musí byť niekto pri ňom.
Prečo je polohovanie na brušku dôležité?
Ležanie na brušku je u dieťaťa dôležitým stupňom psychomotorického vývoja, ktorý ho pripravuje na ďalšie náročnejšie zručnosti - pretáčanie sa z brucha na chrbát, lozenie, štvornožkovanie a sedenie a v konečnej fáze aj chôdzu. Ležanie na brušku pomáha dieťaťu posilniť dôležité svaly krku, chrbta a ramien. Rozvoj svalov je nevyhnutný pre dosiahnutie prvých míľnikov motorického vývoja u dieťaťa. Táto poloha takisto pomáha predchádzať oneskoreniu v motorickom vývoji a stavom ako plagiocefália či brachycefália.
Plagiocefália je chorobný stav, kedy dochádza k splošteniu hlavy len jednej strany a zväčša k tomu dochádza v dôsledku pôsobenia tlaku na danú oblasť a vyklenutiu na opačnej strane. Brachycefália sa prejaví sploštením hlavičky na temene, ak dieťa dlhodobo leží na chrbte. Sploštenie temena môže byť tak výrazne, že je lebka zarovnaná s chrbtom. Preto je veľmi dôležité dieťa polohovať na bruško. Tieto stavy sa vyskytujú u novorodencov a dojčiat, pretože detská lebka je ešte veľmi mäkká a zraniteľná, keďže kosti ešte nie sú úplne zrastené. Švy a fontanely, ktoré sa na lebke nachádzajú umožňujú postupný rast a vývoj mozgu i lebky samotnej.
Poloha na brušku dieťatku takisto umožňuje vizuálne skúmať svoje okolie z novej perspektívy. Záujem a podnety z okolia, ktoré zachytáva sluchom a zrakom ho/ju motivuje k zdvíhaniu hlavičky, čo takisto pomáha posilňovať svaly. Postupne ako sa dieťa naučí udržať hlavičku vzpriamenú a získa kontrolu na brušku, bude schopné sa odtlačiť lakťami a neskôr i rukami. Tento krok je dôležitý k nadobudnutiu sily a stability ramena a tiež paží a rúk, ktoré sú v ďalšom pohybovom vývoji nevyhnutné.
Okrem toho, že dieťa v polohe na brušku trénuje svoje svaly a pripravuje sa na rozvoj ďalších pohybov (napr. plazenie a lozenie, deti, ktoré rodičia nepolohujú, mávajú problémy s lozením, pretože majú slabé ruky a nedokážu sa na nich udržať), pomáha táto poloha pri zvládaní refluxu. Refluxovým deťom sa paušálne odporúča tzv. zvýšená poloha, zhruba v 40st. uhle, no trocha sa zabúda na to, že včasné polohovanie na bruško napomáha tráviacej sústave, aby dokázala lepšie pracovať s jedlom, ktoré sa v nej ocitne. V podstate pri polohe na brušku sa posilňuje aj črevo a dieťa dokáže reflux zvládať lepšie.
Poloha na brušku je pre dieťa veľmi zdravá, trénuje zdvíhanie a držanie hlavičky, posilňuje si tým šijové svalstvo a aktivuje si vzpriamovacie mechanizmy. V činnosti je zapojených množstvo svalov. Keď si všimnete, ako sa dieťatko pri ľahu na brušku správa, sami zistíte, že je aktívnejšie ako keď leží na chrbte. Pracujú jeho krčné svaly, ktoré musia uniesť neľahkú hlavičku, očné svaly - pretože dieťa v tejto polohe má úplne iný pohľad na svet, chrbtové svaly, ktoré udržiavajú chrbátik vzpriamený. Navyše v tejto polohe deti veľmi často pracujú aj na svojej jemnej motoriky - všimnite si hru ich prstíkov.
Čas strávený na brušku podporuje motorické schopnosti detí a tiež ich lepší spánok. Nová štúdia z New Michigan State University priniesla zistenie, že detičky, ktoré trávia viac času poležiačky na brušku, majú dlhší a kvalitnejší spánok. Odborníci predpokladajú, že je to spôsobené vyššou fyzickou námahou, ktorú musia bábätká v tejto polohe vynaložiť. Je pravdepodobné, že táto poloha ich viac unaví, a preto lepšie spia.
Ako a kedy začať s polohovaním na bruško?
S touto polohou možno začať hneď po príchode z pôrodnice. Najskôr stačí začať s pár minútami niekoľkokrát denne, napr. po prebalení alebo kúpaní. Postupne, ako nadobúda v polohe na bruchu väčšiu istotu a komfort, pridávajte čas na brušku.
Mamičky môžu dávať svoje bábätko do polohy na brušku spočiatku len na pár minút. Postupne môže byť stimulované k tomu, aby dočahovalo hračky položené pred ním. Aj keď na začiatku sa deti „hnevajú“, nie sú na brušku spokojné, treba vytrvať a polohovanie zaradiť do denných rituálov. Postupne sa to u väčšiny detí stáva obľúbenou polohou na hranie a narábanie s hračkami, takže dieťa okrem hrubej motoriky cvičí aj motoriku jemnú (prsty ruky).
Deti teda polohujme na bruško v čase bdenia, na spánok sa ako prevencia SIDS ukladajú na tzv. chrbátik. Je veľmi dôležité, aby aj detičky s refluxom boli počas dňa niekoľkokrát denne polohované na brušku. Polohou na brušku si dieťa spevňuje brušné svalstvo a taktiež je potom jeho tráviaci trakt schopný lepšie pacovať s potravou, ktorá sa vráti zo žalúdka. Polohovaním na brušku zlepšujeme trávenie dieťatka, čo je zároveň an prevenciou kolík.
Dôležitou zásadou je aj to, že bábätko by nemalo zostať v tejto polohe samé a treba naň dohliadať, najmä v prípade, že bábätko ešte samé nevie udržať hlavičku. Preto väčšina odborníkov odporúča dieťatko ukladať na chrbát počas spánku a na bruško v bdelom stave a počas hry.
Pre lepšiu podporu hlavy dieťatka je výborné tzv. nosenie na tigríka, klokana či v klbku. V týchto polohách si dieťatko trénuje posturálne svaly, trénuje si aj držanie hlavičky a uvedomuje si svoje telo. Samozrejme je dôležité toto všetko vykonávať symetricky.
Novorodeniatko by malo mať od narodenia šancu voľne sa hýbať a postupne trénovať svoje telíčko, svalovú sústavu, aby sa tak zabezpečil vývin správnych pohybových vzorcov. S tým súvisí aj pravidelné polohovanie na bruško, už od narodenia! To znamená, že je vhodné dieťa niekoľkokrát denne položiť na bruško, spočiatku na 40 - 60 sekúnd, pričom vždy musí byť niekto pri ňom. Postupným „cvičením“, tým že rodičia dbajú na toto pravidelné polohovanie, dieťa spevňuje šijové svalstvo a v 2. mesiaci udrží hlavu nad podložkou dlhšie, pritom dolné končatiny sú zohnuté a zadoček nadvihnutý. Na konci tretieho mesiaca dieťa „pasie koníčky“, t.j. opiera sa o celé predlaktie, dlaň roztvorená, otáča hlavičku na obe strany a pozoruje svet 😉
Na rehabilitáciách nám hovorili, že by tak malo tráviť asi polovicu bdelého stavu! Čo je samozrejme dosť, keď si človek odpočíta dobu kŕmenia a nejaký čas po, tiež pred jedlom, kedy je už nevrlé, prechádzky vonku... ale ak ste doma, tak čo najčastejšie, na hracej deke, mať ho trebárs aj na stole, zaujať hračkami, prípadne si sadnúť proti nemu, nech sú tváre v rovnakej úrovni, komunikovať spolu, celkom sa to prckom páči aj na gymnastickom lopte...
Postupným „cvičením“, tým že rodičia dbajú na toto pravidelné polohovanie, dieťa spevňuje šijové svalstvo a v 2. mesiaci udrží hlavu nad podložkou dlhšie, pritom dolné končatiny sú zohnuté a zadoček nadvihnutý. Na konci tretieho mesiaca dieťa „pasie koníčky“, t.j. opiera sa o celé predlaktie, dlaň roztvorená, otáča hlavičku na obe strany a pozoruje svet 😉
Na rehabilitáciách nám hovorili, že by tak malo tráviť asi polovicu bdelého stavu! Čo je samozrejme dosť, keď si človek odpočíta dobu kŕmenia a nejaký čas po, tiež pred jedlom, kedy je už nevrlé, prechádzky vonku... ale ak ste doma, tak čo najčastejšie, na hracej deke, mať ho trebárs aj na stole, zaujať hračkami, prípadne si sadnúť proti nemu, nech sú tváre v rovnakej úrovni, komunikovať spolu, celkom sa to prckom páči aj na gymnastickom lopte...
Polohovanie na brušku je zároveň prevencia zležania hlavičky a s tým spojená aj asymetria držania tela. Dieťatko pokladáme na bruško v bdelom aktívnom stave, kde nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Zo začiatku ho pokladáme krátko, minútu až dve, viackrát denne, neskôr môžeme interval predlžovať. Je veľmi dôležité aby sme poznali a rešpektovali únavu dieťatka. Plač, celková nepohoda, nekľud či pasivita môžu byť známky únavy a vtedy samozrejme dieťatko nepokladáme na bruško. Nerešpektovanie únavy vedie u dieťaťka k zvýšeniu svalového napätia, dráždivosti či k zlej nálade.
Treba si všímať prejavy dieťatka, nie každé je totiž pripravené ihneď tráviť čas na brušku a mnohým detičkám sa to nepáči, takže začať treba naozaj pozvoľna. Dôležitou zásadou je aj to, že bábätko by nemalo zostať v tejto polohe samé a treba naň dohliadať, najmä v prípade, že bábätko ešte samé nevie udržať hlavičku. Okolo 2-4 mesiacov to začne byť pre detičky väčšia zábava. Ako dieťatko rastie, silnie a oveľa viac si uvedomuje, čo sa okolo neho deje a postupne si začne tieto chvíle užívať. V období okolo 4-6 mesiacov sa začne dieťatko samé pohybovať, dokonca sa začne pretáčať z bruška na chrbátik a práve vtedy sa začína tá pravá zábava.
Keď deti trávia čas na brušku, používajú a rozvíjajú svaly, ktoré im umožňujú zdvihnúť hlavičku, kotúľať sa a nakoniec sa aj plaziť.
Keď si všimnete, ako sa dieťatko pri ľahu na brušku správa, sami zistíte, že je aktívnejšie ako keď leží na chrbte. Pracujú jeho krčné svaly, ktoré musia uniesť neľahkú hlavičku, očné svaly - pretože dieťa v tejto polohe má úplne iný pohľad na svet, chrbtové svaly, ktoré udržiavajú chrbátik vzpriamený. Navyše v tejto polohe deti veľmi často pracujú aj na svojej jemnej motoriky - všimnite si hru ich prstíkov.
Pri zmene polohy k dieťatku prehovárajte, váš hlas ho upokojí. Polohu na brušku zaraďujte do programu každý deň, aby si na ňu postupne zvyklo a stalo sa normálnou súčasťou jeho denného režimu. Nebude trvať dlho a zbadáte značný rozdiel v tom, ako sa dieťatko v polohe na brušku cíti.
Sú detičky, ktoré si tieto chvíle užijú naplno, no sú aj bábätká, ktoré pri chvíľach na brušku plačú. Ako teda polohovať dieťatko tak, aby to preň a ani pre vás nebolo utrpenie a stres? V prvom rade si vyberte čas, kedy je bábätko v dobrej nálade, prebalené, primerane napapané a nie je unavené. Každá mama si najlepšie pozná svoje bábätko a už určite viete vystihnúť ten správny čas, skúste mu ukazovať hračky, prihovárajte sa mu.
Sú detičky, ktoré si tieto chvíle užívajú, ale sú aj tie, ktorým sa to naozaj nepáči, v tomto prípade vám nezostáva nič iné, iba vydržať. Polohovanie bábätka je naozaj dôležité aj pre jeho psychomotorický vývoj, preto mu ho doprajte.
Na chrbte dokáže otáčať hlavičku a kope nôžkami. Paže a dolné končatiny sú ohnuté a dlane drží zovreté. V ľahu na brušku má zadoček vystrčený hore. Ručičky a nožičky má skrčené pod telíčkom. Bábätko je často v skrčenej polohe, akú malo v brušku mamičky. Novorodenec by mal dokázať otočiť hlavičku z jednej strany a položiť ju na druhú. Nemusí ju ale dvíhať vysoko, len natoľko, aby ju dokázalo pretočiť. Rúčky má väčšinou zovreté v päsť a palček schovaný.
Dojča si už v obmedzenej miere kontroluje pohyby rúk a nôh, vie už chvíľu udržať malý predmet a na niekoľko sekúnd udrží aj hlavu nad matracom, čo znamená, že čoraz lepšie ovláda krk. Keď rodič alebo niekto iný drží dojča, čiastočne už udrží hlavičku, ale to neznamená že ju netreba pridržiavať! Postupne miznú jednotlivé reflexy- úchopový a Morov, tzv. úľakový, kedy dieťatko na náhly podnet v rýchlosti rozhodí a vystrie ruky a nohy, môže začať plakať. V druhom mesiaci života sú dlane bábätka väčšinou otvorené a prsty sú ohybnejšie a dieťa si ich viac sleduje a hrá sa s rukami. V pohode na brušku sa dieťatko opiera o lakte (ktoré má pred telom), symfýzu, čiže spoj panvy a hornú plochu stehien. Hlavičku udrží nad podložkou, voľne ju otáča do oboch strán bez súhybu trupu, ruky sú voľné (môžu byť ešte päste, ale nie tuhé) a nohy ležia voľne na podložke. V polohe na chrbte si chytá ručičky a začína prvý cielený úchop v stredovej línií (do 3. 4. Dieťa dobre ovláda pohyby hlavy. V ľahu na chrbte ju vie dvihnúť a aj zakloniť pozrieť sa hore. Hlavičku krásne drží a otáča ju na všetky strany, čo sa týka hlavy, tak zvládne aj ten najťažší pohyb- v ľahu na chrbte ju dvihne a pritiahnutím brady k hrudi sa pozrie smerom k nôžkam. Úchop ruky opäť silnie, to znamená, že keď dieťaťu podáme prsty, tak ich chytí a udrží sa, ak ho ťaháme do sedu. Ale dieťa v tomto veku nenechávame dlho sedieť. V ľahu na brušku sa učí siahať po rôznych predmetoch, ktoré vidí. Dokáže udržať váhu hlavy a hrudníka aj jednou rukou a druhú používa, aby dočiahlo na určitú hračku. Zosilňuje tak chrbtové a šijové svaly. Dieťa by sa už malo dokázať pretočiť z chrbta na bok a postupne na bruško.
V ľahu na brušku dieťa dočahuje oboma rukami na hračku, ktorú vidí a hrá sa s ňou a zároveň drží zdvihnutú hlavu a hruď. Dojča dokáže v ľahu na bruško urobiť lietadielko- súčasne upaží obe ruky, nohy zanoží a hlavičku dvihne vysoko, čím sa mu prehne chrbátik. Dieťa sa aktívne otočí z ľahu na chrbte do ľahu na brušku a už sa mu podarí niekedy aj pretočiť sa naspäť na chrbátik. Už dočiahne na nôžky rúčkami a strká si ich do úst.
Dokáže sa otočiť na brucho a je opreté o vystreté horné končatiny, dlane sú rozvinuté. Väčšina detí sa dokáže sama pritiahnuť nielen do sedu, ale aj do stoja. Ak podáme dieťaťu prsty, dokáže sa pritiahnuť do stoja tým, že sa prehne a prechádza rovno z ľahu do stoja na nohách. Niektoré detičky sú tak silné, že sa naučia aj plaziť najmä za pomoci rúk.
V tomto mesiaci sa dieťa plazí po bruchu za pomoci rúk, nohy sa do pohybu nezapájajú. Dieťa sa snaží vyhúpať na štyri, ale u každého je to individuálne a väčšinou sa rozhojdáva. Je tam prítomný šikmý sed, zatiaľ ale nezrelý. Väčšina detí na konci tohto mesiaca stojí. Keď sa vie dieťa plaziť alebo liezť na kolenách, tak sa priplazí k ohrádke a s prichytením sa o priečky sa vytiahne do vzpriameného kľaku.
Samo sa posadí bez držania s rovnou chrbticou. Plazí sa správne, čo znamená, že používa ručičky aj nožičky. Je tu prítomný pinzetový úchop. Na konci tohto mesiaca sa môže, ale nemusí vedieť postaviť. Ak áno, tak len stojí a pevne sa drží napr.
Dieťatko by už malo vedieť samostatne liezť po štyroch a keď nie, tak sa len plazí po brušku. Naučí sa už dvíhať predmet jednou rukou a pritom sa druhou drží ohrádky alebo nábytku. Dokáže urobiť v stoji podrep a predklon a opäť sa vztýčiť a vzpriamiť. Ku koncu mesiaca sa už občas hrá v stoji s oboma rukami a rovnováhu udržiava tým, že sa hrudníkom alebo bokom opiera o gauč. V tomto období je potrebné dopriať dieťaťu čo najviac spontánneho pohybu vo voľnom priestore.
Dieťa sa šplhá po nábytku, snaží sa ho obkračovať- je to prvá chôdza vo vertikále a je veľmi dôležité, aby túto fázu nepreskočilo - to je tzv. vertikalizácia. V takýto čas rodičia a hlavne starí rodičia veľmi s obľubou chytajú detičky za ruky a snažia sa s nimi chodiť dopredu. Je to úplne zbytočné a navyše nesprávne.
V polohe v stoji vydrží už oveľa dlhšie a zvládne sa držať aj jednou rukou a druhou sa hrať alebo sa kŕmiť. Dieťa sa pokúša o prvé krôčiky, pridržiava sa pritom zábradlia postieľky alebo ohrádky a robí úkroky do boku. Niektoré detičky môžu ale robiť prvé kroky aj bez opory. Radi napodobňujú svoje okolie. V tomto období sa dieťa púšťa postupne do priestoru- samostatná bipedálna chôdza. Ešte tu nie sú prítomné súhyby horných končatín, používa ich skôr na vyvažovanie. Osvojenie si chôdze sa môže z časového intervalu mimoriadne líšiť.
Pohyb bábätka je veľmi obmedzený a vo všetkom závisí od rodičov. Svaly jeho telíčka musia ešte spevnieť a zosilnieť. Lenže, kým to nastane, musíme s ním správne zaobchádzať. Pri polohovaní bábätka musíme brať do úvahy niekoľko faktov. Súvisia so stavbou tela a silou svalov. Hneď po narodení sa ešte bábätko nedokáže samé otáčať, preto na to musíme myslieť my. Ležanie v jednej polohe mu môže spôsobiť deformácie hlavičky, nesprávna manipulácia zas môže zasiahnuť do vývoja jeho pohybového systému. Pre zdravý vývoj bábätka je najlepšie polohovanie na vodorovnom lôžku s kvalitným matracom.
Na to, aby novorodenec dokázal prejsť pôrodnými cestami, nemôže mať vzájomne pevne zrastené kosti lebky. Z tohto dôvodu lekári dávajú dôraz na vhodné polohovanie hlavičky novorodenca. Odporúčajú dieťatko pravidelne otáčať, ideálne by sme ho po každom kŕmení mali uložiť na spinkanie do inej polohy. Striedať treba nie len polohy, ale aj strany, na ktoré ho ukladáme. Z hľadiska bezpečného spánku sa odporúča striedať polohovanie bábätka mierne na jednom boku, na druhom boku a na chrbátiku. To, že bábätko nemá spávať na brušku, však v žiadnom prípade neznamená, že ho na bruško nemáte dávať. Práve naopak, táto poloha je veľmi dôležitá pre správny vývoj jeho svalov krku, hrudníka, bruška aj chrbta.
Počas cvičenia sa ho snažíme motivovať, aby sa čo najviac dvíhalo do polohy „pasenie koníčkov“. Pomôžeme mu v tom tak, že ho položíme na tvrdšiu podložku, ručičky mu zložíme v lakťoch a pritlačíme k telíčku. Takto sa mu ľahšie podarí vytlačiť sa hore a zodvihnúť hlavičku nad podložku. Nenechajte sa odradiť, ak to bude zo začiatku len jemné zodvihnutie a bábätko bude počas toho protestovať. Postupne môžete pridať motivovanie farebnými alebo zvukovými hračkami.
Bábätko má v prvých mesiacoch života pomerne nevyvážený pomer hmotnosti hlavičky ku zvyšku tela. Svaly tela ju na začiatku nedokážu udržať vo vzpriamenej polohe. O svaloch trupu a krku môžeme povedať, že sú dostatočne silné vtedy, keď sa dieťa dokáže samo posadiť a v sede zotrvať. Dovtedy je lepšie, ak dieťa držíme vo zvislej polohe čo najmenej. Dieťatko by sme mali dvíhať tak, aby sme zbytočne nepreťažovali jeho svaly a súčasne, nedostávali dieťa do neprirodzených polôh. Nebezpečný je najmä silný záklon hlavy alebo chrbtice. Dieťa by pri dvíhaní malo mať vždy poriadne zafixovaný hrudník, krk a hlavičku v jednej rovine tak, ako keď prirodzene leží na chrbte.
Nie za každou deformáciou hlavičky sa skrýva nesprávne polohovanie. K niektorým dochádza už počas vnútromaternicového vývoja, alebo počas pôrodu. No aj pri tej najväčšej snahe sa však môže stať, že neodhadnete správnu mieru polohovania dieťaťa a všimnete si, že sa tvar hlavičky zmenil nie správnym smerom. Žiadny rodič nie je dokonalý a preto sa môže stať, že pri manipulácii s dieťaťom môže robiť aj chyby. Od začiatku rodičovstva sa zaujímajte ako dieťa správne polohovať a nedávajte ho spávať na bruško. Ďalšou chybou je, že niektorí rodičia upustia od cvičenia novorodencov v polohe na brušku, pretože sa to dieťatku nepáči a plače. Pravdou je, že nie pre každé dieťa je táto poloha zo začiatku príjemná, ale je to nutné pre jeho správny vývoj. Vyhnúť by ste sa mali nesprávnemu dvíhaniu a dlhšiemu držaniu vo zvislej polohe, pokiaľ ešte dieťa nemá dostatočne spevnené svaly. Pre dieťa je najprirodzenejšia poloha v horizontálnej polohe, v ktorej si bude postupne samé precvičovať pohyby, ktoré už zvládlo. Postupne sa začne pretáčať, plaziť, stavať sa na štyri, sedieť, či chodiť. Všetky tieto vývojové míľniky majú svoj čas.
Polohovacie lehátka a hojdačky pre bábätka sú užitočným pomocníkom, ak vaše dieťatko chce s vami tráviť úplne každú minútu. Pomôžu vám navariť či upratať v čase bdenia dieťaťa. Aj tu však platí, že všetko treba robiť s mierou. Inou otázkou však je jej používanie, rovnako aj používanie polohovateľných lehátok v domácnosti. Deti by v nich nemali tráviť príliš dlhú dobu, pretože obmedzuje dieťa v pohybe. V tomto čase si dostatočne neprecvičuje pohyby, ktoré už ovláda. Môže to viesť k istému oneskoreniu psychomotorického vývoja. Používajte ho preto len v čo najkratšom čase, napríklad ak potrebujete navariť alebo upratať, kým je dieťa bdelé a dbajte na to, aby polohovateľné lehátko malo spevnenú chrbtovú časť. Ak ho používate u najmenších detí, majte ho vždy v najnižšej možnej polohe a dieťa v ňom poriadne pripútajte.
Čo robiť, ak sa dieťatku na brušku nepáči?
Poloha na bruchu môže byť pre dieťa najskôr veľkou výzvou. Musí odolávať gravitácii, aby udržalo hlavičku vo vertikálnej polohe. Pre svaly hlavy, krku a ramien je to úplne nové a ešte nie sú dostatočne rozvinuté. Navyše dieťa sa môže v polohe na brušku cítiť “uväznené”, keďže sa ešte nevie z bruška otočiť späť na chrbát. Preto je pre rodiča dôležité vedieť, ako dieťa v tejto polohe zabaviť.
Ešte predtým, ako dieťa necháte na brušku a postavíte pred neho pár hračiek, začnite tým, že pretočíte dieťatko z chrbta na bruško a znova na chrbát niekoľkokrát. Tak mu ukážete, že je možné polohu zmeniť.
Ľah na brušku sa nemusí nutne odohrávať iba na zemi. Na chrbát si ľahne jeden z rodičov a položí si bábätko na brucho, alebo na predkolenia, ktoré zdvihne do vzduchu, pričom ho pevne drží. Tak bude bábätko vidieť priamo do tváre rodiča, ktorý s ním môže komunikovať. Takto strávený čas je dôležitý pre vytváranie puta a vzťahu medzi rodičom a dieťaťom.
Ľahnúť si môžete na brucho aj vy, tvárou v tvár svojmu bábätku, takže bude mať s vami opäť priamy očný kontakt. Môžete sa posúvať zo strany na stranu, alebo používať hračky či iné pomôcky, ktoré dieťa zaujmú, takže bude nútené sa za stimulmi otáčať.
Dieťa si môžete položiť na kolená, tvárou dole, aby si odgrglo, zatiaľ ho môžete hladkať po chrbátiku. Môžete svoje dieťa držať na predlaktí, táto poloha sa tiež volá “tigrík”. Takéto držanie vám umožní voľne sa doma hýbať a dieťa je nútené držať hlavičku vo vertikále. Zároveň má opäť novú príležitosť na preskúmanie okolia.
Psychomotorický vývoj dieťaťa sa deje prirodzene a nie je nutné dieťa do niečoho tlačiť, alebo vývoj urýchľovať. Úlohou rodiča je zabezpečiť vhodné podmienky a stimuly pre jeho rozvoj a v prípade odchýlok dieťa nasmerovať, alebo mierne korigovať vývoj pohybu tak, aby bol symetrický a koordinovaný. Ak stimulácia a pozornosť, ktorú dieťaťu venujete nepomáha a nenapreduje vo vývoji, alebo pozorujete odchýlky, poraďte sa s lekárom a ten vás nasmeruje, čo ďalej.
Poloha bábätka na brušku
Dôležité upozornenie: Tento článok je iba informačného charakteru a nenahrádza odbornú lekársku radu. Vždy sa poraďte so svojím pediatrom alebo fyzioterapeutom ohľadom najlepšieho postupu pre vaše dieťa.
