Význam materinského jazyka a jeho úloha vo vzdelávaní

Materinský jazyk je reč, ktorou obyvateľ najčastejšie hovoril vo svojom detstve. Je to prvý jazyk, ktorý si jednotlivec osvojí v rodine od narodenia. Tento jazyk zohráva kľúčovú úlohu v ranom detstve a v kontexte jazykovej kultúry, ako aj vo vzdelávaní. Medzinárodný deň materinského jazyka, ktorý si každoročne pripomíname 21. februára, má nielen historický, ale aj výrazný symbolický význam. Jeho posolstvo sa týka všetkých podôb jazyka, nielen tej spisovnej - pre mnohých používateľov jazyka je materinským jazykom nárečie, menšinový jazyk či viacjazyčná identita. Cieľom tohto dňa je pripomenúť si význam materinského jazyka, podporovať jeho poznávanie a zvyšovať úroveň jeho ovládania.

„Hodnotu rodnej reči a materinského jazyka si v každodennom živote často neuvedomujeme. Práve jazyk je však jedným z najsilnejších nástrojov na uchovávanie a rozvíjanie nášho hmotného i nehmotného kultúrneho dedičstva, ale aj na podporu jazykovej rozmanitosti,“ približuje význam tohto dňa Kristína Bobeková z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, v. v.

Materinský jazyk a jeho postavenie v spoločnosti

Slovenský jazyk ako štátny jazyk, resp. vyučovací jazyk školy má pri rozvíjaní gramotnosti ústredné postavenie. Je to oficiálny (štátny) jazyk krajiny, v ktorej jedinec žije ako rezident. Je to jazyk verejnej komunikácie, úradnej sféry, vzdelávacieho systému, obchodu a pod. Deti si osvojujú tento jazyk nielen v škole, ale aj počúvaním a pozorovaním každodenných situácií. Cieľový jazyk je oficiálny jazyk štátu, ktorý sa učí príslušník národnostnej menšiny daného štátu. Napríklad pre príslušníkov maďarskej menšiny žijúcich na Slovensku je materinským jazykom maďarčina, ale cieľovým jazykom slovenčina.

Na Slovensku je slovenčina materinským jazykom pre takmer 82 percent obyvateľov SR, konkrétne 4.456.102 ľudí. Druhým najpočetnejším jazykom je maďarčina, ktorú ako materinský jazyk uvádza 8,5 percenta občanov (462.175 osôb). Rómčina je materinským jazykom pre 1,8 percenta ľudí (100.526) žijúcich na Slovensku. Ostatné materinské jazyky tvoria podiely menšie ako jedno percento. Rusínsky jazyk je štvrtý najpočetnejší materinský jazyk (0,7 percenta obyvateľstva), piatym najpočetnejším materinským jazykom je čeština (0,6 percenta). Medzi ďalšie materinské jazyky na Slovensku patria ukrajinský, ruský, anglický, nemecký, poľský, vietnamský. Slovenský posunkový jazyk si ako materinský jazyk uviedlo 1835 obyvateľov. V prípade slovenčiny ako materinského jazyka došlo v porovnaní s predchádzajúcim cenzom k nárastu o štyri percentuálne body. Slovenský materinský jazyk má najvyšší podiel v Žilinskom a Trenčianskom kraji (viac ako 90 percent).

Rozdiel medzi komunikačným a odborným jazykom

Vo vzdelávaní žiakov s odlišným prvým (materinským) jazykom je slovenský jazyk chápaný ako druhý jazyk, pretože žiaci sú od neho závislí z hľadiska výchovno-vzdelávacieho procesu a integrácie do spoločnosti. Jazyková príprava je preto vstupnou a nevyhnutnou požiadavkou ich ďalšieho vzdelávania v slovenskom školskom systéme aj z toho dôvodu, že žiaci sú vystavení potrebe zvládnuť už na veľmi nízkej úrovni ovládania slovenského jazyka špecifickú slovnú zásobu, ktorá je určujúca pre školské prostredie (akademický jazyk).

Aj v škole používame dva typy jazyka: komunikačný jazyk (pri bežnej komunikácii žiakov cez prestávky, v šatni, na obede, pri práci v skupine a pod.) a odborný (akademický) jazyk (porozumenie lexikálnej zásobe daného vyučovacieho predmetu, triedenie informácií, čítanie učebníc, vyplňovanie testov, písanie poznámok a pod.). Každý z týchto jazykov má svoje pravidlá a špecifiká. Komunikačný jazyk často vychádza z kontextu danej situácie a nie je tak jazykovo náročný. Žiaci - deti cudzincov sú takto schopní komunikovať v priebehu od šiestich do dvoch až troch rokov v závislosti od rozdielu medzi materinským (prvým) jazykom a slovenským jazykom. Omnoho dlhšie trvá osvojiť si odborný jazyk. Schopnosť čítať komplexnejšie texty, ktoré obsahujú (pre žiakov - deti cudzincov) neznáme kultúrne súvislosti a používajú odborný jazyk, a ktoré sú zároveň dôležité pre úspešnosť pri skúškach, trvá žiakom - deťom cudzincov veľmi dlho. Je to však práve používanie jazyka na akademickej úrovni, ktorú žiaci vyšších ročníkov základnej školy a strednej školy potrebujú zvládnuť. Z tejto teórie teda vyplýva, že je podstatný rozdiel medzi jazykom komunikačným a jazykom odborným. Ten obsahuje odborné termíny a slovné spojenia, ktoré vyžadujú oveľa viac spôsobilostí a ich osvojenie trvá oveľa dlhšie. Zároveň nás táto teória upozorňuje na to, že ani žiaci, ktorí už vedia dobre komunikovať, nemusia mať osvojené akademické spôsobilosti.

Jazyková kultúra a jej aspekty

Termín "jazyková kultúra" má niekoľko významov. Po prvé, označuje celkový stav spisovného jazyka, ktorý by mal byť kultivovaný, vyspelý a flexibilný, aby dokázal plniť požiadavky spoločnosti a používateľov. To zahŕňa schopnosť jazyka poskytovať synonymá, odborné termíny a citovo zafarbené slová, ako aj schopnosť reagovať na meniace sa skutočnosti prostredníctvom preberania a tvorenia nových slov.

Po druhé, jazyková kultúra sa týka úrovne jazykového prejavu jednotlivých členov spoločnosti. Kultivovanosť v tomto zmysle znamená jazykovú primeranosť vzhľadom na komunikačnú situáciu. Jazyková osveta a popularizácia poznatkov o jazyku, napríklad prostredníctvom slovníkov a publikácií o jazyku, môžu prispieť k zvyšovaniu jazykovej kultúry.

Po tretie, jazyková kultúra zahŕňa cieľavedomú činnosť používateľov jazyka, ktorí sa snažia zveľaďovať spisovný jazyk a spisovné jazykové prejavy. Tento stav vyžaduje aktívny záujem používateľov o kultivovanie jazyka, zvyšovanie úrovne verejných jazykových prejavov v médiách, politike a administratíve. Dôležité je dodržiavanie spisovnej normy a vhodné používanie jazykových prostriedkov.

Multilingválna výchova a jej vplyv

Multilingválna výchova detí otvára dvere do sveta rôznych kultúr, tradícií a spôsobov myslenia. Deti, ktoré sa od útleho veku učia viac ako len svoj materinský jazyk, získavajú nielen komunikačné schopnosti, ale aj hlbšie porozumenie kultúr a ľudí okolo seba. Rané učenie sa druhého jazyka má výrazný pozitívny vplyv na štruktúru mozgu. Deti aktivujú pri učení druhého jazyka obe hemisféry mozgu. Multilingválna výchova nespočíva iba v ovládaní viacerých jazykov. Učenie sa cudzieho jazyka vedie aj k poznávaniu kultúr, tradícií a zvykov iných národov.

Otázka, či má zmysel učiť dieťa cudzí jazyk v ranom veku, je predmetom diskusií. Niektorí odborníci tvrdia, že rané učenie sa cudzích jazykov môže byť škodlivé, pretože môže viesť k poruchám sústredenia, učenia, čítania a chápania čítaného textu. Iní odborníci naopak tvrdia, že rané učenie sa cudzích jazykov má pozitívny vplyv na štruktúru mozgu a môže zlepšiť kognitívne funkcie. Podľa niektorých názorov môže príliš skoré preferovanie cudzieho jazyka viesť k tomu, že dieťa sa mentálne "zasekne" a nedokáže myslieť ani v materinskom, ani v cudzom jazyku. Na druhej strane, ak dieťa vyrastá vo viacjazyčnej rodine, kde rodičia rozprávajú rôznymi jazykmi, môže si osvojiť oba jazyky bez problémov. Lingvisti v takýchto prípadoch odporúčajú, aby každý z rodičov rozprával s dieťaťom svojou rodnou rečou. Dôležité je, aby dieťa malo pozitívny citový vzťah k svojmu materinskému jazyku. Ak sa dieťa cíti dobre vo svojom materinskom jazyku, bude pre neho ľahšie učiť sa aj cudzie jazyky.

Cudzí jazyk je jazyk odlišný od materinského jazyka príslušníkov jazykového spoločenstva a zároveň odlišný od vyučovacieho jazyka školy. Cudzí jazyk je jazyk iného štátu, v ktorom nežijeme, ale chceme ho ovládať.

Hodnotenie jazykových znalostí

V Európe sa na hodnotenie jazykových znalostí používa Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky (SERR), známy aj pod skratkou CEFR (Common European Framework of Reference for Languages). Tento rámec je uznávaný nielen v Európskej únii, ale aj v mnohých ďalších krajinách sveta. SERR delí jazykové znalosti do 3 tried, pričom každá z nich má 2 podtriedy: A (základné znalosti): A1 (začiatočník), A2 (pokročilý začiatočník) B (samostatný používateľ): B1 (mierne pokročilý), B2 (stredne pokročilý) C (skúsený používateľ): C1 (pokročilý), C2 (expert). Existujú aj iné stupnice na hodnotenie úrovne jazykových znalostí, napríklad stupnica ILR (Interagency Language Roundtable), ktorá sa používa v Spojených štátoch.

tags: #matersky #jazyk #alebo #materinsky #jazyk