Každý rodič by si prial, aby jeho dieťa malo skvelú pamäť. Aby mu to ľahko išlo v škole a doma mu nemusel opakovane pripomínať jeho povinnosti. Väčšina rodičov a učiteľov si myslí, že pamäť detí sa zlepšuje a formuje pribúdajúcim vekom či skúsenosťami. Odborníci v tejto oblasti však tvrdia, že aj rodič či učiteľ môže byť trénerom pamäte svojho dieťaťa.
Pamäť je jedným z kľúčových nástrojov, ktoré umožňujú deťom spoznávať svet, učiť sa nové zručnosti a budovať vzťahy. Už od narodenia si deti ukladajú spomienky a opakovaním ich posilňujú. Prvé tri roky života sú pre rozvoj pamäti kľúčové, pretože mozog dieťaťa v tomto období prechádza intenzívnymi zmenami a vývojom.
Vývoj pamäti u detí
Pamäť novorodencov je od prvých dní orientovaná na podvedomé spojenia. Už v maternici si dieťa dokáže zapamätať opakujúce sa zvuky, ako je tlkot matkinho srdca a po narodení preferuje jej hlas pred inými. Okrem toho rozpoznáva vôňu materského mlieka, čo mu poskytuje pocit bezpečia a pomáha budovať emocionálne puto. Tieto schopnosti patria do tzv. implicitnej pamäti. V prvých mesiacoch života deti reagujú na známe zvuky, hlasy alebo tváre. Pamäť sa ďalej rozvíja prostredníctvom opakovania. Napríklad, ak rodičia pravidelne spievajú tú istú uspávanku, dieťa si ju začne spájať s časom na spánok.
Už od narodenia je bábätko „naprogramované“ na rozpoznanie známych tvárí. Táto schopnosť sa prejavuje skôr, než by sme čakali - už v prvých týždňoch. Bábätko dáva najavo, že ťa spoznáva - usmieva sa, je pokojné, keď ťa opäť vidí. Začne rozlišovať črty, výrazy tváre. Všíma si, ako sa cítiš - to mu pomáha vytvoriť si s tebou citový vzťah. Pamäť a videnie sa v tomto období rýchlo vyvíjajú - a sú pre rozpoznávanie nevyhnutné.
Medzi 1. a 2. rokom sa pamäť detí posúva na vyššiu úroveň. V tomto období sa začína rozvíjať epizodická pamäť, ktorá umožňuje deťom ukladať si spomienky na konkrétne udalosti. Hippokampus, časť mozgu zodpovedná za ukladanie spomienok, sa v tomto období začína viac rozvíjať, čo umožňuje deťom uchovávať spomienky na rôzne každodenné aktivity. Deti v tomto veku si začínajú pamätať konkrétne miesta, osoby a situácie, ktoré sa opakujú. Deti vo veku 1 až 2 rokov začínajú rozpoznávať vzory a chápať, že určité udalosti vedú k predvídateľným výsledkom. Napríklad, ak si dieťa začne spájať určité slovo s konkrétnou aktivitou (napr. “kúpeľ”), začína si tieto spomienky udržiavať a opakovať ich v správnych momentoch.
Vo veku 2 až 3 rokov sa pamäť detí výrazne zlepšuje. Emocionálne zážitky hrajú významnú rolu - deti si zvyknú pamätať radostné a emocionálne nabité momenty dlhšie a intenzívnejšie ako neutrálne situácie. Rozvoj pamäti detí je výrazne ovplyvnený prostredím, v ktorom vyrastajú a interakciami, ktoré zažívajú.
V rámci našich životných spomienok sa nám niekedy vybavia zvláštne obrazy a často nevieme, kam ich zaradiť. Môžu to byť spomienky z raného detstva. Je možné si niečo zapamätať z našich detských liet? Ak si dokážeme spomenúť na nejaké malé chvíle, napríklad z doby batoľaťa, na čo si len budú pamätať naše deti? Bude ich trápiť každá naša výčitka, každý náš trest? Alebo na všetko zabudnú? Podľa rôznych prieskumov si bábätká do šiestich mesiacov môžu pamätať svoje narodenie, aj priebeh pôrodu. Dokonca si môžu zapamätať aj nejaké spomienky snáď z minulých životov. Americkí vedci preukázali, že deti do pol roka života rozumejú mnohým jazykom a vedia počítať aj rozoznávať tvary. Bohužiaľ do roku dieťaťa všetky tieto schopnosti zabúdajú, ako by sa vymazali, vygumovali a deti sa učia svojim úplne novým schopnostiam znova, s čistým listom. Ako rastie a vyvíja sa mozog dieťaťa, menia sa aj jeho spomienky, rozširuje sa centrum pamäti. Avšak progres pamäte je tak minimálny, že v dospelosti si ťažko človek dokáže udržať tak ranné spomienky. Každopádne mnoho ľudí si pripomína neidentifikovateľné obrazy, pripomínajúce farebné mapy či škvrny. Jediné, čo si potom deti pamätajú po roku života, sú práve hlasy, vône a tváre, predovšetkým tých, čo sa okolo nich vyskytovali najviac, teda známe tváre rodiny. A to je pre deti dôležité, preto by sme s nimi mali do roka čo najviac hovoriť. Hlasy a slová si totiž deti zapamätajú najviac. Práve slová sa batoľatá učia od nás dospelých, slovo si dokážu rýchlo zapamätať a neskôr ho aj správne a s citom použiť. Pozor na slová, ktoré pred nimi vyslovujeme. Aj keď si myslíme, že ich ešte nevnímajú, veľmi dobre si ich zapamätajú. Podľa odborníkov sa nám aj v dospelosti dokážu vybaviť vety či napomínania, ktoré sme počúvali ako batoľatá. Niektoré príkazy však deti nedokážu pochopiť, napr. „Choď mi z očí“ a pod., preto si ich pamätajú.
Dlhodobo sa predpokladalo, že infantilná amnézia je spôsobená neúplným vývojom hippocampu - časti mozgu, ktorá je kľúčová pre tvorbu a uchovávanie pamäťových stôp. Hippocampus, ktorý je dôležitý pri tvorbe epizodických spomienok (spomienky na konkrétne udalosti a zážitky), nie je v úplne ranom veku ešte plne vyvinutý. V dôsledku toho sa predpokladalo, že deti nemajú dostatočne rozvinutý mozog na to, aby vytvárali trvalé pamäťové stopy. Preto by sme mali zmysel pre minulost' a schopnosť sa pamätať na konkrétne momenty nadobudnúť až v neskorších rokoch.
Vedci sa domnievajú, že spomienky z raného detstva nezmizli, ale sú „zablokované“. Ďalej, epizodické spomienky sú úzko späté so schopnosťou pomenovať a slovne opísať zážitok. Keďže bábätká ešte nerozprávajú, ich spomienky sa nevytvárajú v podobe, ktorú by neskôr vedeli „prečítať“. Vedci tiež hovoria, že niektoré rané spomienky môžu byť krátkodobé alebo nestabilné. Výskumníci tiež konštatujú, že mozog malých detí prechádza rýchlymi zmenami, čo môže viesť k tomu, že staršie mozgové „formáty“ spomienok sa stávajú nezlučiteľné s neskorším spôsobom myslenia a ukladania pamäti.
Podľa rôznych prieskumov si bábätká do šiestich mesiacov môžu pamätať svoje narodenie, aj priebeh pôrodu. Už od narodenia je bábätko „naprogramované“ na rozpoznanie známych tvárí. Táto schopnosť sa prejavuje skôr, než by sme čakali - už v prvých týždňoch. Bábätko dáva najavo, že ťa spoznáva - usmieva sa, je pokojné, keď ťa opäť vidí. Začne rozlišovať črty, výrazy tváre. Všíma si, ako sa cítiš - to mu pomáha vytvoriť si s tebou citový vzťah. Pamäť a videnie sa v tomto období rýchlo vyvíjajú - a sú pre rozpoznávanie nevyhnutné. Okolo 6. mesiaca sa začne zaujímať o svoj obraz v zrkadle. Usmieva sa, reaguje, no až okolo 18. mesiaca si úplne uvedomí, že v zrkadle vidí seba. Začína chápať, že veci a ľudia existujú aj vtedy, keď ich práve nevidí. To je preňho dôležitý míľnik - znamená to, že aj keď ťa nevidí, vie, že si nablízku.
Štúdia publikovaná v odbornom psychologickom vedeckom denníku ukázala, že 40 percent prvých spomienok ľudí je fiktívnych. Mnohí ľudia totiž tvrdia, že si pamätajú veci dokonca z obdobia pred dvoma rokmi života. V najväčšom prieskume, aký bol doposiaľ realizovaný zistili, že je veľmi nepravdepodobné, aby sme si pamätali niečo skôr, ako sme dosiahli vek tri a pol roka. Akékoľvek spomienky, o ktorých si myslíme, že ich máme z veku pred troma rokmi života, sú podľa odborníkov fiktívne. Vytvorené na základe fotografií, ktoré sme videli, príbehov, ktoré sme od rodičov a starých rodičov počuli a neskorších fragmentov pamäte. Tieto informácie sa premiešajú s našou fantáziou a predstavivosťou a vzniknú falošné spomienky. Takže, ak vám niekto povie, že si pamätá svoje prvé kroky alebo prvé slová - sú to len výsledky toho, čo o tejto udalosti počuli alebo videli, nie reálne spomienky.
Ako podporiť rozvoj pamäti u detí
Dr. Judy Willis, neurologička a učiteľka na základnej škole, uvádza vo svojej knihe How your child learns best 10 tipov, ako možno formovať a zlepšovať pamäť detí.
1. Odstráňte stres
Stres spôsobuje, že mozgové kanály po zachytení a krátkom spracovaní informácie posielajú túto informáciu či podnet do tzv. reaktívnej časti mozgu. Tá má dopad na inhibované či utlmené správanie dieťaťa, boj či útek. Práve kvôli tomu, že je dieťa pod stresom alebo naňho stres vplýva, je nemožné dostať informáciu do systému mozgu, v ktorom dochádza k ukladaniu informácii do dlhodobej pamäte. Odporúča sa preto, aby učiteľ pred tým, než začne žiakom vysvetľovať učivo, navodil v triede príjemnú atmosféru či zaviedol akési rituály, ktoré majú deti radi, a začal nimi vyučovanie. Ako rituály môžu byť použité spievanie si obľúbených pesničiek, krátka hra s loptou, rozprávanie sa o zaujímavých a zábavných obrázkoch vytlačených z internetu a pod. Pomocou tohto odľahčenia atmosféry na vyučovaní sa deti zbavia stresu z učenia a otvoria si tak všetky mozgové kanály, pomocou ktorých sa im nové učivo dostane bez problémov do pamäťového úložiska.
2. Upútajte pozornosť dieťaťa cez zvedavosť
Platí, že zaujímavé a prekvapivé udalosti sa uchovávajú v ľudskej pamäti dlhšie a lepšie. Dr. Willis radí v tomto prípade, aby učiteľ alebo rodič v prvom rade upútal pozornosť dieťaťa/žiaka. Pokiaľ učiteľ vie, akú látku bude so žiakmi preberať budúcu hodinu, je dobré deti vopred na to pripraviť. Aby sa na prebranie učiva tešili, boli zvedavé, čo ich bude čakať. Práve detská zvedavosť a následné stretnutie sa s podnetom, ktorý bol „pod rúškom tajomstva“, zapríčinia jeho intenzívnejšie zapísanie do pamäte. A najmä u detí. Učiteľ môže po triede rozvešať plagáty s obrázkami témy, ktorá bude podstatou učiva nasledujúceho dňa, môže dať deťom za úlohy nájsť si knižky s kľúčovými slovami a pod.
3. Používajte farby
Zaveďte v triede pravidlo, že každá dôležitá vec bude mať svoju farbu. Deti sa naučia používať farby, aby si zdôraznili vo svojich zošitoch, čo je dôležité, čo sa majú naučiť, čo si zapamätať. A pomocou zvýraznenia farbou im to pôjde jednoducho. Dr. Willis spomína napríklad trik so semafórom. Do triedy nalepila na stenu semafór a povedala deťom, že informácie, o ktorých sa budú učiť, budú mať vždy trojfarebnú dôležitosť.
4. Zabezpečte, aby bolo získavanie informácií pre dieťa niečím nové, iné a zaujímavé
Nový neznámy zážitok či skúsenosť je pre dieťa najlepším spôsobom, ako si tento moment dokáže uchovať v pamäti. Mozgové kanály dieťaťa sú viac otvorené a pripravené na spracovanie informácii práve vo chvíli, keď je mozog nabudený, že prichádza niečo nové. V škole, počas vyučovania, môžete používať na zabezpečenie spomínanej inakosti napríklad rôzne videá či obrázky z internetu, ktoré deti zaujmú. Môžete sa zahrať na herca, ktorý znázorňuje bunku, dopravný prostriedok či chemický prvok. Pre žiakov to bude iné ako bežná vyučovacia hodina a práve z takejto inej hodiny si odnesú a zapamätajú oveľa viac.
5. Dávajte si pozor na to, aby informácie, ktoré sa snažíte deťom odovzdať, mali pre ne nejaký osobitý význam
Tento v poradí piaty tip je veľmi logický. Funguje to nielen u detí, ale aj u nás, dospelých. To, v čom vidíme nejaký osobný význam, čo nám je všeobecne bližšie, o to sa staráme a zaujímame viac, prikladáme tomu väčšiu pozornosť a dôležitosť a tým pádom si to lepšie a ľahšie uložíme do pamäti. U detí to platí rovnako. Učiteľ či rodič, pokiaľ sa s dieťaťom učí doma, by mal poznať záujmy dieťaťa. Pomocou tejto znalosti vie, ako učivo prepojiť s tým, čo je pre dieťa dôležité či čo má rado a dieťa sa to naučí a zapamätá omnoho jednoduchšie. Často sa v tomto prípade využívajú príbehy. Pomocou nových informácii vytvorte príbeh, ktorý prerozprávate deťom. Príbehy sú totiž skvelým spôsobom, ako naučiť deti niečo nové, pretože ich mozog je už od malička naučený vnímať auditívne príbehy. Práve vďaka tejto skúsenosti je vzor na zapamätávanie si príbehov súčasťou mozgu každého dieťaťa.
6. Stavajte na tom, čo už dieťa vie
Ľudský mozog uchováva informácie v krátkodobej pamäti menej ako jednu minútu, pokiaľ sa nespoja s predchádzajúcimi, už nadobudnutými poznatkami. Pokiaľ chcete žiakov naučiť niečo nové, začnite tým, čo už vedia. Skúste deťom pripomenúť, čo sa už o živočíšnej ríši naučili predtým, než sa budete rozprávať o konkrétnych typoch ekosystému.
7. Vytvárajte v detskom svete vzory
Pri dospelých hovoríme o schématickom uvažovaní, u detí hovoríme o uvažovaní na základe určitých vzorov. Vo všeobecnosti platí, že mozog je orgán, ktorý hľadá vzor. Zapamätávanie si nových informácii deťmi funguje na princípe hľadania súvislostí medzi tým, čo už dieťa vie, má zapamätané a medzi tým, čo si zapamätať chce. Keď dieťa rozpozná vzťah medzi novými a predchádzajúci vedomosťami, ich mozog ľahšie prepojí nové informácie s kategóriou už existujúcich informácii, ktoré sú uložené v dlhodobej pamäti.
8. Základom trvalých spomienok je mentálna manipulácia
Jedna vec je to, že dieťa si musí nové informácie uložiť do dlhodobej pamäti. Druhá a taktiež dôležitá vec je fakt, že dieťa musí nájsť spôsob, ako sa k už zapamätaným a uloženým poznatkom dostať. Veľmi dobrý spôsob, ako môže učiteľ alebo rodič pomôcť dieťaťu v tomto bode je naučiť alebo upozorniť ho na veci či činnosti, ktoré sú mu blízke. Pomocou kreslenia, náčrtov, komiksov, scén či pesničiek si vie dieťa ľahšie na niečo spomenúť, pretože si medzi informáciami urobí vlastnú spojitosť. A práve vytváranie týchto spojitostí medzi informáciami a správna manipulácia s nimi prispieva k budovaniu trvalých spomienok.
9. Nezabúdajte, že precvičovaním a používaním mozgu sa zlepšuje permanentná pamäť
Dr. Willis uvádza v knihe napríklad tento spôsob. Informácie z každého zmyslu sú uložené v tej časti mozgu, ktorá je špecifická pre tento zmysel. Prečítajte deťom počas vyučovania materiál, ktorý bude podporovať využitie viacerých senzorických kanálov, čím budú neurónové siete viesť spracované informácie do viacerých oblastí mozgu. Týmto spôsobom si mozog detí vytvorí viaceré cesty, ako sa dostať k uloženým poznatkom v pamäti, čo zvyšuje jeho efektívnosť.
10. Doprajte mozgu odpočinok
Mozgové neurotransmitery, ktoré sú potrebné pre pamäťovú konštrukciu a pozornosť, sú „vyčerpané“ už takmer po desiatich minútach vykonávania tej istej aktivity. Je preto dôležité dopriať deťom počas vyučovania prestávky, kedy sa ich mozog revitalizuje a dokáže následne spĺňať všetky jeho funkcie. Odpočinok počas vyučovania je veľmi dôležitý, aby bolo prijímanie a spracovávanie informácii a poznatkov deťmi efektívne. Ako odpočinok môžete počas vyučovania zvoliť spievanie, rozprávanie vtipov alebo aj krátku rozvičku.
Prečo si neviem spomenúť na veci -- Ako ADHD ovplyvňuje pracovnú pamäť
Rodičia môžu podporiť rozvoj pamäti prostredníctvom hier, rutín a láskyplných činností:
- Hry s opakovaním: Opakovanie je kľúčové pre rozvoj pamäti. Spievajte tie isté uspávanky, čítajte rovnaké knihy a opakujte známe hry.
- Fotografické albumy: Ukazovanie detí obrázkov a rozprávanie o nich posilňuje nielen pamäť, ale aj jazykové schopnosti.
- Rutina: Vytváranie stabilného prostredia a rutiny je pre deti veľmi dôležité.
- Hra na schovávačku: Úzko súvisí s rozvojom pamäti, pretože dieťa si musí zapamätať, kde bolo niečo ukryté alebo aké stopy k tomu vedú. Podporuje pracovnú pamäť tým, že dieťa uchováva informáciu o mieste, kde hračku videlo naposledy, a aktívne ju vyhľadáva. Opakovaním si trénuje schopnosť vybavovať si nedávne udalosti, čo pomáha pri rozvoji krátkodobej pamäti.
- Pohybové aktivity: Aktivity prevádzané cez pohyb spojené s učením výrazne podporujú rozvoj pamäte, pretože pohyb aktivuje viaceré časti mozgu naraz. Spievanie piesní s gestami alebo tanec na jednoduchý rytmus pomáhajú deťom lepšie si zapamätať slová a rytmické vzory. Pohyb zároveň posilňuje opakovanie a vytváranie asociácií medzi zvukmi, slovami a fyzickými gestami.
- Vône a chute: Práve aj vône a chute sú silne spojené s pamäťou, pretože aktivujú časti mozgu, ktoré sú zodpovedné za uchovávanie emocionálnych spomienok. Spojenie príjemných vôní a chutí s konkrétnymi zážitkami pomáha deťom lepšie si zapamätať tieto momenty. Napríklad, vôňa škorice pri pečení môže vyvolať spomienky na rodinné chvíle v kuchyni.
- Pomenovanie predmetov: Pomenovávanie rôznych predmetov je účinný spôsob rozvoja pamäte, pretože dieťa si pri opakovanom počúvaní názvov spája slová s konkrétnymi objektmi. Tieto asociácie ukladajú informácie do dlhodobej pamäte, čím sa posilňuje schopnosť rozpoznať a vybaviť si veci v budúcnosti. Časté opakovanie názvov pomáha vytvárať silnejšie nervové spojenia v mozgu. Týmto spôsobom sa dieťa učí nielen identifikovať predmety, ale aj si ich lepšie zapamätať.
- Vymýšľanie príbehov: Vymýšľanie príbehov podporuje pamäť, pretože dieťa si musí zapamätať začiatok príbehu a pridávať k nemu vlastné detaily. Tento proces spája pamäť s kreativitou a predstavivosťou, čím posilňuje mentálne spojenia. Opakovaním sa zlepšuje schopnosť vybavovať si informácie a vyjadrovať ich slovami.
- Vyfarbovanie spomienok: Vyfarbovanie podporuje pamäť tým, že dieťa vizualizuje a uchováva zážitky prostredníctvom kresby. Požiadajte dieťa, aby nakreslilo, čo si pamätá, alebo spoločne vyfarbujte obrázok na tému, ktorú nedávno zažilo. Tento proces pomáha dieťaťu organizovať spomienky a spojí ich s konkrétnymi vizuálnymi obrazmi.
- Hra “čo sa zmenilo?”: Táto hra pomáha deťom trénovať pozornosť a zrakovú pamäť. Ukážte dieťaťu niekoľko predmetov a následne jeden odstráňte alebo presuňte. Dieťa sa musí sústrediť a spomenúť si, čo sa zmenilo.
Každé dieťa má svoj vlastný rytmus vývoja. Ak sa vám zdá, že dieťa prejavuje menší záujem o hry podporujúce pamäť, skúste upraviť prístup. Možno potrebuje viac času alebo odlišné podnety. Dbajte na to, aby sa u dieťaťa nevyvinul tlak - učenie by malo byť vždy spojené s radosťou. Pamäť nie je len o zapamätávaní si faktov, ale o budovaní mostov medzi deťmi a ich svetom. Tieto mosty im umožňujú rásť, rozvíjať sa a lepšie pochopiť svoju realitu.
